Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Akční
  • Komedie
  • Drama
  • Animovaný
  • Horor

Recenze (291)

plakát

Super Mario Bros. ve filmu (2023) 

Fan service ako sa patrí :) Už od prvého traileru som sa veľmi tešil. Pri tomto roztomilom fúzatom inštalatérovi som totiž ako decko presedel pred TV pekných "pár" hodín. A rozhodne to stálo za to! A film je v podstate rovnako zábavný ako hra. Zápletka je priamočiara, hrdina sa musí dostať z bodu A do bodu B, po ceste sú vylepšenia a prekážky, prípadne si cestu môže skrátiť (o čo sa hrdinovia vo filme tiež pokúsia). Osobne s tým nemám problém, keďže v hrách išlo presne o to isté, a ako fanúšik som si len užíval všetky tie odkazy, a to som hral len prvé tri hry (zatiaľ). Chápem ale na druhej strane, že tí, čo hru nehrali si možno budú klásť otázky, prečo je toto takto, ako ten svet funguje a pod. Film sa to ani veľmi nesnaží vysvetliť (až na Power upy). A hoci mám rád filmy, ktoré majú prepracovanú mytológiu, vyvstáva tu otázka, či ju tento typ filmu vlastne aj potrebuje? Povedal by som, že aj nie. Animácia je úžasná, do detailov vypiplaná, je vidno, že si na nej dali záležať. O soundtracku ani nehovorím. Tyler skvelo nakombinoval rozprávkové motívy s tými videohernými (výborné variácie na pôvodný Super Mario motív) a pridal jej na veľkoleposti. Vznikol tak neskutočne chytľavý soundtrack, ktorý sa len tak neopočúva - skladba Super Mario Bros. Opus je top. K postavám, hlavný hrdina prekvapivo nie je až tak stredobodom pozornosti. S bratom Luigim majú skvelý vzťah, emotívne momenty fungujú (poteší, že uvidíme aj Mariovu rodinku). Keď sa dostane do Hubového kráľovstva, princezná je skôr tým hlavným ťahúňom a Mario je v pozícií akéhosi sidekicka, ktorý prechádza tutoriálom (Donkey Kong môže rozprávať). Zrod hrdinu tu napriek jednoduchosti funguje veľmi dobre, s Peach majú skvelú chémiu, Toad má zábavné hlášky (ale vlastne celých 90 minút je to jedna veľká sranda), takže, keď poslednú tretinu filmu hrdinovia zaútočia na Bowsera (hranie na klavír ma dostalo) a vypukne finálna akcia, hlavný hrdina to roztočí v plnej paráde a je to konečne ten Super Mario, ktorého sme, ako deti hrávali. Super Mario Bros. je ten typ oddychového filmu, ktorý vás pobaví, skvelo naladí. Až mi bolo ľúto, že to malo len 90 minút, kľudne by som prijal aspoň 15 min. navyše. Je to ten typ filmu, ktorý som si chcel po skončení okamžite pozrieť znovu. Na prípadné pokračovania sa teším.

plakát

Avatar: The Way of Water (2022) 

Avatar je pre mňa exemplárny prípad filmu, ktorý mi jasne ukázal, že za zážitok zo sledovania nemôže ani tak film samotný, ako ja sám. Od jednotky som mal extrémne vysoké očakávania, jednak preto, že sa vrátil jeden z najlepších režisérov všetkých čias, a samozrejme svoje urobil aj hype, kde sľubovali revolučný film, best film ever a pod. A po dopozeraní som zostal do určitej miery sklamaný, lebo nič z toho som nedostal, iba ak revolúciu v rámci CGI. Dal som mu však plný počet, lebo jednu vec nemožno Cameronovi uprieť, svoje filmy vie pútavo zrežírovať, aby Vás chytili, ako po stránke emócií, tak po stránke technickej. Do dvojky som išiel, ale z nulovým očakávaním, iba ak s tým, že idem na rozprávkový western pre celú rodinu v revolučnom sci-fi, fantasy prevedení.  A po dopozeraní som bol spokojnejší, ako keď som odchádzal z kina pred 13 rokmi. K scenáru, je to podobný upgrade ako mali T2 a Aliens oproti predošlým filmom. Rovnaká kostra príbehu ako v prvom Avatarovi (T2, Aliens) , do toho zápletka s rodinnými hodnotami  (John Connor, jeho mama a ochranca T-800 v T2, Ripley a Newt v Aliens), ešte vymakanejšia technická stránka a samozrejme vylepšený záporák (Quaritch nemá taký rešpekt, ako T-1000 alebo Alien Queen, ale rozhodne je to posun k lepšiemu). Na konfrontáciu s ním si divák musí počkať, ale aj vďaka určitým, tak trochu nečakaným okamihom (Neytirine vyjednávanie, Spider a jeho otec, Sullyho syn) to stojí za to. Je zaujímavé, akým spôsobom tento film variuje jednotku. Mnohé scény sú v podstate skoro rovnaké, s rovnakým hudobným motívom vďaka čomu sa mi v mysli vybavili scény z predošlého filmu (stačí si spomenúť na záverečnú scénu). Vizuálne efekty ma najviac dostali v podvodných scénach (a že ich nebolo málo), miestami som mal pocit, že sledujem nie film, ale podmorský dokument zo sveta Pandory. Zrejme za to môže aj skutočnosť, že  sa nakrúcalo pod vodou, a nie len za zeleným plátnom, čo tomu dodalo ešte viac na realizme. Akčné scény, ako inak u Camerona veľkolepé a adrenalínové, len ma prekvapil fakt, že akcia v prvej polovici mi prišla o niečo lepšia ako v tej druhej, rovnako aj finále z jednotky sa mi o trochu páčilo viac, ako to v dvojke. Ako celok, mohlo to byť tak o 15 minút kratšie, hlavne v prostrednej tretine, ak by sa nejaké scény vystrihli, filmu by to veľa neuškodilo, každopádne ja ako fanúšik dlhých zostrihov, som si to aj tak veľmi užil. A ak Cameron plánuje vydať náhodou Directors cut, bolo by fajn pridať viac dialógových scén, pretože niektorým postavám by to prospelo - Kiri (nie, teraz nemyslím ten skvelý smotanový syr). Postava, ktorú stvárnila Sigourney Weaver ma z nových zaujala najviac a som zvedavý, ako ju rozvinú v trojke. Rovnako aj Spider. Na záver, Avatar: The Way of Water je audiovizuálne úžasný a strhujúci predvianočný filmový darček, ktorý ma potešil. Kým na dvojku som bol "len" zvedavý, na trojku sa teším (tak trochu dúfam, že zápletka v trojke viac prekvapí). Vďaka James.

plakát

Tajemná odysea (2019) 

Veľmi vydarený fan film. Postavy skvelo obsadené, uveriteľné. Je vidno, že to nakrúcali fanúšikovia a že si to naozaj užívali. Ako neznalca Star Trek univerza mi mnohé odkazy nič nehovorili, napriek tomu som sa nenudil ani sekundu. A interiéry sa im fakticky podarili :)

plakát

Liga spravedlnosti Zacka Snydera (2021) 

Ten víťazoslávny pocit za všetkých fanúšikov, bez ktorých by sme túto excelentnú komiksovku nemali, je niečo, čo som pri sledovaní filmu ešte nezažil. Zack Snyder pokračuje rozprávačským štýlom po vzore Man of Steel a Batman v Superman a v tomto filme je to posunuté z režijného hľadiska o niekoľko levelov vyššie. Zápletka samozrejme pripomína kinoverziu (tá ma v kine bavila, lebo bolo fajn vidieť DC postavy spolu na veľkom plátne) ale oproti tomuto pôsobí Whedon cut, ako nevydarená demoverzia, ktorá bola omylom vypustená. Je až neuveriteľné, že túto fantastickú verziu bolo nutné pretáčať. Už po dvoch hodinách pozerania som mal pocit absolútneho zážitku. Merítko Snyderovho filmu je obrovské, pôsobí to neskutočne epicky a veľkolepo, má to prepracovanú mytológiu a perfektne napísané postavy. Každá z nich má svoj príbeh, prechádza určitým vývojom. Batman - zakladateľ Ligy, oproti udalostiam v BvS pôsobí viac ľudsky, snaží sa napraviť chyby, ktorých sa v minulosti dopustil. Cyborg - srdce filmu, ako písali a mali pravdu. Cyborgov origin je aj možno jedna z najemotívnejśích scén z celého filmu (flashbacky, scény s otcom ale aj spoznávanie schopností). Wonder Woman - jej vývoj oproti iným postavám je upozadený, predpokladám, že aj z dôvodu predchádzajúcej WW sólovky. Scény s Cyborgom a Steppenwolfom patria k tomu najlepšiemu, pri rozprávaní príbehu o Motherboxoch nabehli zimomriavky, ako pri Návrate Kráľa. Flash - Barry je pohoďák,jeho postava slúži aj na odľahčenie, humorné vsuvky sú super, nepôsobia prehnane, ani sa nesnažia zámerne pôsobit ako paródia. Aquaman - vlk samotár, aspoň určitú časť filmu a neskutočný týpek (lepšie to napísať neviem). Fantastické prepojenie na nasledujúceho Aquamana len potvrdzuje, ako mal Snyder celý príbeh riadne premyslený. Superman - návrat vo veľkom štýle nemohol byť veľkolepejší, scéna vzlietnutia v novom obleku ma dojala k slzám. Steppenwolf - patrí k jedným z najlepších záporákov, akých som v komiksovke videl, jeho motivácia je jasná a keď sa chopí svojej elektrickej sekery, ide z neho strach. Akčné scény adrenalínové a vyboostené až nas úplné maximum, s fantastickou obrazovou estetikou, akú vie asi iba Zack Snyder (pri finálnej naháňačke s Batmobilom som ani nedýchal). Tým, čo sa to nepáči, budú zrejme sklamaní, ale fanúšikovia budú pri pozeraní v siedmom nebi. To všetko podtrhnuté fenomenálnou hudbou Junkieho XL, skvelým výberom pesničiek (hlavne doplnok pre motív WW nemá chybu ale aj scéna v ktorej Barry zachráni Iris) a celkovo je Zack Snyder's Justice League pre mňa najlepšia komiksová teamovka všetkých čias. Na záver sa chcem ešte raz zo srdca poďakovať všetkým fanúšikom, je obdivuhodné, čo sa im podarilo dokázať vytrvalosťou a odhodlaním, aj vrátane finančnej podpory prevencie proti samovraždám. Zack to zvládol na výbornú a priniesol komiksovku, akú sme tu v takomto rozsahu, čo do veľkoleposti a monumentálnosti ešte nemali. Toto sa zapíše do histórie kinematografie. A zostáva sa už len tešiť na #RestoreTheSnyderVerse.

plakát

Batman v Superman: Úsvit spravedlnosti (2016) 

Impérium vracia úder komixových adaptácií. Zack Snyder sa prekonal a natočil pravdepodobne asi najkontroverznejšiu komixovku všetkých čias. Rovnako ako jeho predchodca vo svojej dobe ostro kritizovaný zo strany recenzentov ako aj fanúšikov, aby až čas ukázal, aký je to vlastne výnimočný film. Je otázne do akej miery sa to v budúcnosti bude týkať tohto filmu, každopádne ja ako hardcore DC comics fanda, ho považujem aj s Nolanovými Batmanmi za top. V kine to bol zážitok, ale až trojhodinová Ultimate edition ukázala úžasný potenciál celého filmu. Tento film najviac poteší 2 skupiny divákov: tí, ktorí dokážu aj napriek očakávaniam prijať novú verziu (čo je v rámci postáv ako Batman a Superman pre niekoho nemožné), alebo druhá: tí ktorí majú načítané a poznajú históriu postáv, aspoň približne a vedia si zaradiť v rámci mytológie kam až Snyderova vízia siaha. Preto bude komentár zameraný nielen na film ale aj na komiks. Batman v Superman perfektne nadväzuje na Man of Steel, intro je aj po akčnej stránke dychberúce a v jeho závere je Bruceova motivácia jasná a zrozumiteľná. Superman je votrelec s neobmedzenou mocou, je treba ho eliminovať. Na tomto koncepte je vlastne vystavaný celý Batmanov charakter (20 years in Gotham, how many good guys are left). Superman je ešte väčší outsider, ako v predošlom filme, svet si kladie otázku, či je hrdina alebo nie, Clark hľadá svoje miesto medzi obyvateľmi Metropolis. A samozrejme nechýba ani geniálny manipulátor v pozadí. V tomto smere mi Batman v Superman tak trochu pripomína Nolanovho The Dark Knighta, film je z určitej časti politický thriller, záporák ťahá za nitky hlavných hrdinov, atmosféra je však dusnejšia a temnejšia. Herecké výkony skvelé, hlavne Ben Affleck ako nový Batman je úžasný, akcia a choreografia súbojov premakaná, Henry Cavill drží štandard a Jessie Eisenberg si svojho Lexa nesmierne užíva. Práve jeho postava dodáva (pri vážnom Batmanovi a Supermanovi) trochu cynizmu a humoru. A samozrejme Gal Gadot ako Wonder Woman to celé svojou prítomnosťu spestruje, jej postava hoci len vedľajšia má v deji zmysel a aj ukazuje, prečo má film podtitul Dawn of Justice. Film chytal po uvedení tvrdú kritiku. Je to z môjho pohľadu hlavne pre tri dôvody. Kinoverzia – nebola zlá, v kine som si ju užil, problém bol, že linka hľadom Supermana a jeho postoj proti Batmanovi nebola dostatočne prekreslená (len reportáž v TV), z toho dôvodu pôsobí konflikt nekonzistentne. Druhý dôvod je tón filmu. Vzhľadom k tomu, že sú vo filme dve napopulárnejšie komiksové postavy, každý čakal poriadny superhrdinský film, k čomu sa vlastne aj v treťom akte dostaneme. Príbeh je však zameraný na dôsledky týchto hrdinov, Batman ako podlomený hrdina stratil vieru v ľudstvo, aj kvôli stratám ktoré v minulosti utrpel, je brutálny a nekompromisný. Superman je vyvrheľ a hoci ho mnohí majú radi, vo filme je vykreslený ako cudzinec, ktorý tu nemá čo hľadať. Tretí a najväčší dôvod sú postavy samotné. Postavy v tomto filme totiž nejednajú, ako by bežný mainstreamový divák čakal. Každý vie, že Batman má svoju zásadu, ktorú nikdy neprekročí, že Superman je hlavne optimista že Lex Luthor je seriózny businessman. Od začiatku som tieto výhrady príliš nebral vážne, režisér, ktorý tak otrocky panel za panelom zadaptuje komiksy ako Watchmen alebo 300, aby nepochopil podstatu zdrojového materiálu? Keby to nakrúcal niekto iný tak možno, u Snydera toto ale zásadne neplatí. Jeho vízia však siaha omnoho desaťročí dozadu, konkrétne do zlatej éry komixu, tzv. Golden age, kde sa tieto postavy po prvý raz na papieri objavili . Pôvodný Batman z r. 1939, tak ako ho Bob Kane a Bill Finger vytvorili (Snyder ako správny geek na neho odkazuje v titulkoch, palec hore Zack) rovnako ako Affleckov bol brutálnejší, používal strelné zbrane a žiadne zásady vtedy nemal. Až mu Whitney Ellsworth v r. 1941 aj kvôli cenzúre (a ktohovie prečo vlastne) dal zásady, resp. že by hrdina nemal používať zbrane a zabíjať. A tak sa Batman postupne aj vďaka fandom vyvinul do podoby akú poznáme dnes. Rovnaká paralela je aj v tomto filme, keď v závere Bruce nájde vieru v ľudstvo a v Justice League, tej Snyderovej, mal ľutovať svoje predošlé činy vrátane útoku na Supermana a snaha o vykúpenie, čo len dokazuje, že Snyder symboliku pozná excelentne a vie s ňou šikovne narábať. Pri Lexovi je to podobne, originálna verzia je šialený vedec s ryšavými vlasmi, ktorý sa postupne vyvinul (prípadne aj cez alternatívne reality) na postavu ktorú poznáme dnes. Snyderov Luthor je prvkami z Golden age a rozvinutý modernejšími adaptáciami, ktoré ale zachovávajú túto pôvodnú myšlienku (komiks Superman Birthright). Mnoho „znalcov“ si sťažovalo, že Snyder nepochopil komiks, že zruinoval ich milované postavy. Nie priatelia, Snyder nezruinoval vaše obľúbené postavy, on len chronologicky zadaptoval postavy tak ako kedysi začínali plus ich rozvinul (hlavne vizuálne) cez modernejšie komiksy (Batoblek ale aj mechanický oblek je ako vystrihnutý z Millerovho The Dark Knight Returns, rovnako hlášky „I believe you“). Rovnakým konceptom si prešla aj WW od Patty Jenkins a neprekvapilo by ma, keby následná Justice League bola zadaptovaná v podobnom duchu. Alternatívne reality, Darkseid a podobné témy sú rozvíjané v komiksoch už pekných pár desaťročí a je skvelé, že tvorcovia čerpajú primárne z pôvodných ideí, ako z tých novších variovaných, ktoré aj tak časom zadaptované budú. A na druhej strane chápem fandov. 10 rokov dozadu keď som mal načítané niektoré komiksy a prevažne za posledných 30 rokov (tie najznámejšie) a nepoznal históriu postáv, som kritizoval Burtona za nedodržanie zásad v jeho Batmanoch, by som zrejme s nimi aj možno súhlasil. Stále je zásadový Batman pre mňa tá najlepšia verzia. Snyder urobil „chybu“ jedine v tom, že dal divákom hrdinov, ktorých nečakali a nechceli a vlastne poriadne ani nepoznali. Z krátkodobého hľadiska je to možno fail, z dlhodobého vôbec ak sa bavíme o budovaní multiverza, teda ako tomu rozumiem ja. Snyderove univerzum je takpovediac jedna realita alebo Zem jedna. Tu sú originálne postavy, ktoré sa následne môžu prepojiť, alebo uzavrieť s realitou druhou - Zem dva, čo by mohol byť Pattinsovov Batman napr. (alebo WW84?). WB si toto zrejme uvedomujú, preto túto kontinuitu nezahodili, a každý tábor si následne môže vybrať, či preferuje Supermana – Batmana pôvodnú kontinuitu alebo tú „novú“ ak sa jej v druhej (tretej, štvrtej...) realite v budúcnosti dočkáme. Ostatne veď aj Knightmare scéna s paradémonmi a zlým Supermanom naznačuje, že Snyder už v BvS plánoval ďalšiu kontinuitu, alebo budúcnosť. Držím Zackovi aj celému DCEU palce a ďakujem za druhú šancu, ktorú aj vďaka húževnatým a odhodlaným fandom navzdory všetkým posmeškom a hejtom za posledné roky obdržali. Hurá a zostáva sa už len tešiť na #releasethesnydercut :) Martha moment: Doteraz kontroverzná scéna, pre niekoho úsmevná, pre iného silná. Nie je to obhajoba, len vlastný pohľad, prečo mi to funguje. Film je vystavaný z pohľadu ľudí, tých ktorí Supermana nenávidia ako mimozemšťana s neobmedzenou mocou, ktorý by sa mohol obrátiť proti nim a Batman prakticky zosobňuje týchto ľudí a Superman to vie. Bruce mu to naznačí pri ich prvom interview kde sa stretnú s Lexom, ale aj počas ich súboja „Nie si statočný to, sú len ľudia.“ Následne príde narážka na Supermanových rodičov „Stavím sa, že Ti rodičia hovorili, že niečo znamenáš, že to, že si tu má nejaký dôvod.“ A nakoniec „Nikdy si nebol Boh a nie si ani človek.“ Po týchto slovách je jasné, že veta „zachráň mi mamu“ ako písali kritici neobstojí, lebo Batmana jeho mimozemský druh nezaujíma. Superman teda použije ľudské meno lebo je väčšia šanca, že Batman ho bude počúvať, že človeka by zachránil. To v ňom spustí spomienku (úvodné titulky), zdrží ho to na dosť dlho, kým pribehne Lois, osloví ho Clark, a Batman zrazu vidí, že mimozemšťan ktorého chcel eliminovať má ľudské väzby, má priateľku a čo je najhlavnejšie, perfektne tá scéna ukazuje pravý Supermanov charakter, v kritickej chvíli prosí nie o svoj život ale o život svojej mamy, ľudskej bytosti. Po tomto zistení Batman zahanbene zahadzuje kopiju a aby trochu odčinil svoju chybu, ide Clarkovi mamu zachrániť (a určitým spôsobom symbolicky aj svoju vlastnú, ktorú ako 8 ročný zachrániť nedokázal). Je mi jasné, že taký Nolan alebo Spielberg by sa s tou scénou vyhrali podstatne viac ale celkový význam je myslím si dostatočný. Navyše trochu nerozumiem tvrdeniam, že Superman nie je v tomto filme Superman, navzdory všetkým hejtom a osočovaniu sa v závere filmu pre ľudí obetoval. Nemyslím, že existuje ešte väčší akt hrdinstva ako je práve tento.

plakát

Muž z oceli (2013) 

“If you’re a comic book fan, you know that I didn’t change Superman. If you know the true canon, you know that I didn’t change Superman. If you’re a fan of the old movies, yeah I changed him a bit. That's the difference.“ Zack Snyder na adresu jednému z jeho kritikov. Excelentný úvod na Kryptone, cez flashbacky vyrozprávaný origin o prvom komiksovom superhrdinovi, megalomanské finále. Henry Cavill je stvorený pre Supermana, Kevin Costner a Russel Crowe ako obaja otcovia perfektne dotvárajú hlavnú postavu a Michael Shannon ako Zod je pre mňa jeden z naj záporákov v komiksovom žánri. Snyderov Man of Steel má prepracovanú psychológiu, hĺbku a kladie si mnohé filozofické otázky na ktoré parádne nadväzuje následný Batman v Superman. Tu prakticky nie je čo vytknúť, či už cool dizajny, veľkolepá hudba z toho robia najlepší Superman film, aký som kedy videl. Chápem opäť fandov, ktorí kritizujú, že to nie je ich Superman, keď určitá skupina divákov vyrastá na animákoch, komiksoch, prípadne seriáloch a výborných Donnerových filmoch, ktoré sú inšpirované Strieborným vekom (60 roky), ťažko docenia pôvodný koncept. Snyder v jednom rozhovore spomínal, že sa snažili zachytiť jadro podstaty Supermana od pôvodných tvorcov. Jeho Superman je kombináciou zo Zlatého veku (originál verzia 40 rokov) a komiksy zo 70 a 80 – tych rokov, ktoré sa mu približujú. Ak niekto bude namietať, že pôvodné koncepty ešte neboli tie postavy, prípadne Batman, že to nebol ten pravý Batman, ktorý sa vyvinul neskôr, majú možno pravdu. Lenže, keby tie pôvodné koncepty neboli vtedy prijaté, obľúbené a ľudia by ich nečítali, nikdy by dnešní fandovia nemali práve tie moderné verzie ktoré tak milujú. Je to perfektná adaptácia, ktorá verím tomu, časom bude riadne docenená. Ostatne Bryan Singer a jeho Superman returns zahŕňal rovnaký koncept ako Donnerove filmy – Strieborný vek a veľký úspech sa nedostavil. Čo je škoda, lebo už vtedy kine sa mi to veľmi páčilo.

plakát

Rekap (2019) 

Atmosférické, hudba znepokojujúca, kameramansky na veľmi dobrej úrovni. Chcel som dať 4* ale trochu nadhodnotím, ten štýl ma jednoducho dostal. Keby ešte v interiérovej scéne blikalo alebo na chvíľu zhaslo svetlo, creepy moment by bol možno ešte o niečo výraznejší. Ale na krátkometrážny film kvalita, na festivaloch to môže zabodovať.

plakát

Predátor 2 (1990) 

Jednoznačne vynikajúce pokračovanie, ktoré mierne predčilo originál, aspoň u mňa. Film začína vskutku horúcim openingom, kde sme vhodený priamo do akcie a štýlovo predstavuje hlavného hrdinu. Z džungle sa dej presúva do mesta, konkrétne do L.A. v nie príliš vzdialenej budúcnosti. Hneď na úvod by som zhodnotil, že toto je vo viacerých smeroch lepší film. Viac Predátora, lepšia Predátorská výzbroj, viac hororových a krvavých scén, viac zvratov (objasnenie v 3/4 filmu ma ešte viac ponoril do deja), viac akcie. Určite urobilo svoje aj to, že som ho videl pred jednotkou ale z hľadiska pokračovania ako takého na to, aká bola jednotka lineárna to nemohlo byť lepšie. Prepad v USA si vysvetľujem iba tým, že diváci sa už nudili, keď videli viac menej to isté, a samozrejme, Arnie je len jeden:))) (Predators to len potvrdzujú). Taktiež je do istej miery chyba tvorcov, že sa nesnažili lepšie vykresliť charakter Predátora ako takého (nevieme odkiaľ je, ako loví a pod.). Presne z tohoto dôvodu má Alien inú perspektívu a preto ostal Predátor tam kde aj bol, priamočiarou a svižnou rutinou, ktorá už nemá čím prekvapiť. A to je na takýto filmový skvost a postavu veľká škoda.

plakát

Predátor (1987) 

"If it bleeds, we can kill it" Legendárny sci-fi snímok v ktorom okrem iného nechýba akcia, napätie a sympatická elitná jednotka. Arnold Schwarzenegger je ako major Dutch nezabudnuteľný, rovnako ako aj zvyšok osadenstva. Najväčšiu zásluhu však okrem režiséra má nepochybne štúdio Stana Winstona, štúdio najlepších masiek aké sa kedy vo filmoch objavili. A hoci je celkový efekt vidieť iba v posledných cca 15 minútach, je o to efektnejší a strhujúcejší. Má to len jednu slabinu a síce, že som dvojku videl skôr ako jednotku. V tomto smere je pre mňa do istej miery prepracovanejšia a taktiež príbehovo zaujímavejšia, zvraty tu (až na dôvod vyslania Dutchovho tímu) prakticky nie sú, Hawkinsove vtipy mi miestami prišli trápne ale celkovo nebudem kritický k filmu, ktorý je v dnešnej dobe klasikou a aj námetom na mnohé sci-fi horory. Aj keď z hľadiska sci-fi hororov ako takých u mňa vedú Alien a The Thing.

plakát

Barbar Conan (2011) 

Vskutku zábavná a brutálne nakrútená jednohubka, ktorá pripomína viac epizódku z nejakého fantasy seriálu ako celovečerný film. To, že sa ujal režisérskeho postu práve sám Nispel je jasné už od úvodných minút, ako hororový režisér si dáva nesmierne záležať na brutálnych scénach, a dokonca aj tam kde nemajú nijaký význam (vyslýchanie mníchov, kde hlavný záporák doslova otrieska hlavu o betón jednému z nich, mladý Conan lačný po krvi ešte predtým ako mu zabili otca - dokonalý nezmysel, rovnako ako keď chlapec, ktorý ešte nikdy nebojoval zabije pol tucta po zuby ozbrojených lovcov). Práve tieto scény mi prídu úplne abstraktné a hoci ide o fantasy, mám pocit, že Nispel okrem akcie nezvládol doslova nič. Taktiež je hlúpe z hľadiska brutality porovnávať s inými historickými filmami (nechcem uraziť Scotta, Petersena alebo Mela Gibsona), kde režiséri chceli divákom ukázať surovosť doby a autenticitu. V tomto filme však akoby všetko to násilie Nispel doslova oslavoval, dejová lína sa prestriháva neustálou akciou, tá je vskutku výborná, či už choreografia a pod. ale na druhej strane to v kontexte pôsobí oveľa fádnejšie. Ostatné aspekty, výprava, efekty celkom slušné, Hybória sa mi páčila, Jason Momoa ako Conan slušný a hlavného záporáka v podobe Stephena Langa ani nemá význam komentovať. Z celkového hľadiska komerčný prepad chápem, toto nie je film pre každého a s pôvodným filmom toto nemá cenu ani zrovnávať. Rovnaký púser ako remake Clash of the Titans.

Ovládací panel
44. nej uživatel Slovensko
98 bodů