Nedávno som si hovoril, že buď som už popri toľkých filmoch odolný na citové vydieranie, alebo sa také filmy, ktoré by mnou dokázali pohnúť, jednoducho už netočia, alebo jednoducho strácam schopnosť podľahnúť emóciám. A teraz som pozrel tento snímok a BUM! Totálny knockout, podpásovka ako sviňa. Vážna téma, odľahčená nesmiernou dávkou humoru, ktorá ma dostala do kolien smiechom i plačom. V rámci komédie aj drámy uspel na oboch stranách takmer stopercentne. Tento film vás nedonúti oceniť iba bravúrnu prácu, ktorá na ňom bola tvorcami vykonaná, ale donúti vás oceniť hlavne váš život. Je tak brutálne realistický, prirodzený a úprimný, že až žasnem pred ignoranciou akýchkoľvek ocenení. Záver a pár scén by som upravil, ale inak maximálna spokojnosť, must-see záležitosť. 85%.
Takto sa robí akčný thriller. Rýchly, brutálny, nenavodzujúci žiadne pocity naivity, či patetickej rutiny, ktorá trápi podobné filmy posledné roky. Žiadne zbytočné vedľajšie dejové línie, ktoré brzdia dej slovami namiesto toho, aby hlavné postavy bežali s časom o preteky. Na začiatku sa totiž efektívne zoznámime s charaktermi hlavných postáv, divák sa behom úvodných pár scén zžije s postavami a trvá len pár minút, než nás adrenalínová akcia začne fackovať až do konca. Sympatických osemdesiat minút diváka drží prikovaného k sedadlu, bez šance na pauzu, režisér držal pedál plynu zošliapnutý nadoraz. Samozrejme žiadne invenčné momenty a scény, ktoré by vstúpili do histórie filmového priemyslu sa nekonajú, ale beztak ide o jeden za najlepších akčných thrillerov poslednej dekády. K tomu prispeli samozrejme aj herci, ktorí na rozdiel od hollywoodskych snímkov nie sú typickí hrdinovia na prvý pohľad, a preto vedia svoje postavy zahrať s uveriteľnosťou takmer stopercentnou. 95%.
Skvelý Woody. Jeho parížsky bedeker divákovi navodí neodolateľnú túžbu si hneď po skončení filmu bookovať letenky do mesta módy. Film je totiž nápaditý, svieži, komediálne na slušnej úrovni, romanticky stále štandardne pri zemi a cit pre výber lokácií ma dostal. Jednoducho asi najjemnejší a najelegantnejší Allenov počin za posledné roky. Mám ale pocit, že keby tento námet zúžitkoval dvadsať rokov dozadu, bola by to nápaditejšia a hlavne vtipnejšia jazda. Nápad je totiž absolútne brilantný, fantasy línia absolútne nenarúša dej, naopak mu dáva skvelú príležitosť zobraziť niektoré ľudské vlastnosti prostredníctvom veľmi vtipných situácií. Až na ten pomerne zbrklý záver nemám voči príbehu žiadne námietky. Herci fajn, ale do absolútnej dokonalosti ich teda Allen nevybičoval. Viac ako hlavný predstavitelia sa mi rátali a podstatnejšiu časť vtipných momentov patrilo na stranu cameo roličiek, najmä Brodyho Dalí bol skvostný! Celé je to taký sladký, ľahký parížsky dezert, ktorému chýba akurát tá čerešnička, ktorou by ma dorazil. 85%.
Na Zemeckisovu tvorbu som sa vždy tešil a opäť nesklamala. Bohatá fantázia, vizuál patril v jeho filmoch vždy k popredným aspektom a vždy som vedel, že sa dočkám niečoho originálneho. Mrzí ma, že som film nevidel v originálnom znení, Carreyho hlas ma vždy dostane. Začiatok a koniec filmu sú stobodové, veľmi citlivé vykreslenie postáv, veľa dobrých nápadov. Stred filmu ako sumarizácia hriešneho života však trošku Zemeckisovi uletel. 'A Christmas Carol' ponúka klasickú štruktúru rozprávky s poučnou pointou v závere, v tomto prípade jej však predchádzalo čosi, na čo by som maličké dieťa asi do kina nevzal. Deti majú mať zlé sny z horrorov a nie z rozprávok. To ale neuvádzam ako mínus, pretože film bol konštruovaný pre staršieho diváka veľmi vkusne, a do kín uvedený mesiac pred Vianocami, čo trefne naznačuje čas, za ktorý by sme ešte mali stihnúť spraviť nejaký ten dobrý skutok a spraviť svoj život lepším. 80%.
Pre mňa jeden z najočakávanejších filmov roku, no a pravdupovediac ma trošku sklamal. Mám rád sedemdesiate roky, atmosféra bola skvelá, herci svoje role precítili, samotná kamera a hudba spravili pútavejším, ale film samotný až taký pútavý nebol. Nevravím, že som chcel špionážny film v tempe bondoviek, ale ten monotónny rytmus sledu udalostí som miestami fakt preklínal a bol na úkor kvality a zážitku z filmu, ktorý by inak mohol byť oveľa sugestívnejší. Zároveň však potvrdzujem kvalitu ostatných aspektov, herci skvelí, dialógy vycibrené do posledného detailu, scenár má skvelé miesta a zážitok sa tak ustlil niekde na 80%.
Prvé sklamanie o Snydera. Vedel som, že nebude dlho trvať, kým si Snyder uskutoční pod záštitou nejakého veľkého štúdia svoj sen natočiť svoju osobnú gýčovinu, ku ktorej (povedzme si úprimne z feelingov posledných filmov) bezdebaty smeroval. Táto žámrová, myšlienková a príbehová zmeska mojim spolusledovateľom pripomínala ich skúsenosti s ľahkými drogami a mám taký pocit, že neboli ďaleko. Hlavná pointa príbehu je až príliš jednoduchá na to, aby som vedel oceniť to, že bola zabalená do týchto audio-vizuálnych šialenstiev. Tie mi síce imponovali, akcia skvelá, efekty špičkové, hudbou mi plesalo srdce, no nič to nemení na fakte, že ma to aj tak celé proste nudilo. Otváral som ústa nad tým kam až zájde Zackova fantázia, ale hlavne nad tým, že ju nedokázal udržať pod kontrolou a prevedenie na plátno bolo miestami dosť chaotické. Teším sa preto na Supermana a napravenie si renomé. 60%.
Veľmi pekne chronologicky spracované, na televízne pomery veľmi slušne technicky zvládnuté, prvotriedny casting, krásne lokácie. Počas troch častí ako plnohodnotných filmov táto miniséria nestrácala šťavu a herci odviedli kus dobrej práce. Škoda, že atmosféra sa občas strácala a napätie nie vždy vrcholilo s vrcholmi jednotlivých častí. 85%.
Rovnako dobré ako jednotka. Ritchie drží Sherlocka pevne vo svojich režisérskych rukách, a aj keď občas povolí uzdu, stále len do tej miery a včas, aby sa z to celé vymklo kontrole a stala sa z toho obyčajná gýčovina. Je pravda, že pôvodné vyšetrovacie metódy Sherlocka Holmesa by v dnešných kinách asi taký prievan nenarobili, a tak je treba zmodernizovať rok 1890 a všetky okolnosti prispôsobiť dnešnému konzumnému divákovi. Guyov Sherlock sa tak stáva akýmsi superdetektívom, ktorý by si nespravil hanbu ani v dnešnej dobe. Každopádne príbeh nenudí, cez dve hodiny výbušného príbehu nenechajú takmer ani na chvíľku vydýchnuť. Samozrejme čerešničkou na torte a piatou hviezdičkou sú audiovizuálne orgie, spomalené zábery do bodky spĺňajú svoj účel, kamera oscarová. Dialógy sú chytľavé, plné slovných hračiek, nápadu a šmrncu, dodávajú deju nadhľad a vždy v správny okamih odľahčia nervydrásajúcu amtosféru. Ústredná dvojica bez zaváhania, ale Rachel McAdams v prvom dieli bola viac než snažiaca sa Noomi Rapace. Každopádne záver to vyhral a ak nebude trojka, tak sa síce nič nedeje, ale nebol by som proti. 90%.
Japonská koprodukcia sa nezaprie, na tieto jatky sa pozeralo celkom fajn, cítiť aj americkú stranu, všetko dokopy sa to však akosi bilo. Ani tak ani tak. Príbeh priamočiary, pianta fajn, ale mal som problém so spracovaním. Bolo to síce svižné, priamočiare, ale tá jednoduchá zápletka a niektoré medzery v scenári mi nedovolia dať viac. 70%.
Snyderovi som dal po desiatich minútach takmer po papuli, ale po pár scénach sa začne príbeh rozpínať do obrovských rozmerov a je v ňom všetko, čo má správna rozprávka pre dospelejšie publikum mať. Svižné tempo, humorne ladené sekvencie, občas dôraz na morálne hodnoty, nejaké to ponaučenie. Čo je však dôležitejšie, Snyder si zachoval povesť vizuálneho mága a ja som doma pred obyčajnou 126''tkou sedel ako na filmovom olympe. 3D vizualizácia mohla mať dvojnásobný účinok, teraz ľutujem, že som ju prepásol. 85%.
Solídny príspevok k ghettovským námetom, no okrem kriminálnej zápletky film postráda ústrednú tému, alebo motív, ktorý by ťahal celý film dopredu. Drogoví dealeri, násilie, zmätok, životné hodnoty. Už to len nejak poprepájať, aby vznikla dobrá pointa. To sa tentokrát nepodarilo, Lee je dobrý rozprávač, ale tu mu zopárkrát ušla niť. Ale stále ide o výnimočnú sondu do predmestského života v černošskej štvrti. O zapamätateľnosť snímku sa zasluhujú najmä herci, autentická atmosféra a nápaditá kamera. Navyše som usúdil, že Spike asi rád húli a celkom mu to pri tvorbe prospieva. 75%.
Baltasar Kormákur, ďalší európsky tvorca, ktorý prišiel do Hollywoodu trošku rozvíriť vody a ukázať, že sa na takúto tému dá natočiť aj iný, ako len mainstreamový snímok plný klišé. To sa zo začiatku objavuje, film začína pomerne vlažne, ale nenechajte sa odradiť. Po pár minútach sa príbeh mení na dychvyrážajúcu drámu s prvkami thrilleru. Dermot Mulroney vo svojej doposiaľ najlepšej roli v úlohe otca, na ktorom visí záchrana svojej dcéry. Ide o minúty, nechýba skvelá atmosféra, napätie, neučakávané zvraty a záverečné KO. Všetkému dopomáha atmosferická hudba a skvelá kamera s dobrými filtrami, ktoré mi pripomenuli Iñárrituove snímky. Ostatní herci fajn, ale do povedomia dávam herecké meno Jordi Mollà! 85%.
Po Marshallovi s jeho Centurionom sa Macdonald ako ďalší Angličan pokúsil o prerozprávanie príbehu o Deviatej légii na pôde Británie. Krvou nasiaknutý Centurion však nemal takú príbehovú vyspelosť ako tento snímok, technicky oba veľmi kvalitné a herecky tiež na rovnakej úrovni. Tatum v prvej charakterovej roli a ja som mu to zožral aj s navijakom, Bell sa prekvapivo popri ňom strácal, nielen fyzičkou. Takže zhrnutím ide o veľmi svieži a dôstojný pokus o historický béčkový film s áčkovým technickým spracovaním. Už by to však chcelo naozaj nejaký veľkofilm, pretože sme tu už dávno nemali niečo v podobe Gladiátora. 80%.
Režisérov druhý pokus o maximalizáciu minima, ktorý znova zastal niekde v polovici. Tentokrát už nejde o remake a tak Dowdle experimentuje a darí sa mu budovať vlastný príbeh celkom slušne. Celá zápletka je však len rádová varianta na diabolské odplaty a s pribúdajúcim časom sa začnú prejavovať nedomyslené časti scenára. Herci však fajn, kamera je hustá, strih perfektný, hudba graduje atmosféru, kebyže táto zostava dostane do rúk poriadny scenár, tak nám naservírujú horror desaťročia. 60%.
Nech sa to tvári akokoľvek neotrelo a inovačne, stále sa jedná o klasickú schému romantickej komédie. Teda aspoň záverečná polhodina úplne zabíja tú svižnú, sviežu, nenudiacu a originálnu predchádzajúcu časť, kde si Mila s Justinom skvelo sekundovali a príbeh mal neskutočné grády. Téma nezáväzného vzťahu tu bola rozobratá do detailov, nechýbali megavtipné momenty, pár gagov zo života, v ktorých sa našiel snáď každý z nás. Tvorcom kvitujem, že sa im námet nzvrhol do nejakej podradnej úrovne a že si udržal film svoju úroveň. Takisto aj casting vedľajších rolí vyšiel na výbornú, Woody a Patricia perfektne dopĺňali dejovú líniu, hudba skvelo dopĺňala situácie a ja len doplním aj štvrtú hviezdičku, ktorú si tento film oprávnene zaslúži. 80%.
Časy kvalitných paródií s Lesliem Nielsenom sú už dávno preč a paródie na agentov prevzali Angličania. Preto som nedával veľké šance, že by sa niečo podobné mohlo za mlákou podariť. Ale klobúčik dole! Aj keď sa nejedná o čistokrvnú paródiu nejakých filmov, je to paródia na špeciálneho agenta. Scenár je klasický, omieľa niekoľko základných motívov tohto žánru, ale rozhodne nenudí, občas prekvapí a je pomerne kvalitne ukočírovaný. Herci sú skvostní, role im sadli a užívali si ich. Cameá bravúrne, akcia slušná, no jednoducho bolo sa na čo pozerať. 80%.
Nie, toto ma teda nedostalo. Keď to ale porovnám s minulotýždňovým Schumacherovým fiaskom, tak je to predsa len o malý kúsok lepšie. Ale ako tu niekto môže niekto vyzdvihovať herecké výkony, tak to nechápem. Psychotická matka a jej teatrálne prepísknuté výkony ma len tak-tak nepriviedli k zúfalstvu, ostatní herci sa síce snažili, ale profesorské herectvo to nebolo. Čo sa týka príbehu, tak klasika, na malom priestore sa ale odohralo viac než dosť a tvorcovia si zaslúžia pochvalu za celkom premyslený scenár, ktorý zaškrípal len miestami a logických chýb som až toľko nenapočítal. Na Bousmanov rukopis celkom slušné, škoda, že tentokrát ostal tak pri zemi, práve sem by sa zišlo trošku zvrhlosti a ešte viac krvi. 60%.
Joel konečne dostal rozum a rozhodol sa spracovať rozumnejší scenár. Sće tuctovka ako bič, ale aspoň tým nič nepokazil. Každopádne je to ale bez nápadu a tým, čím bol Joel známy, že dokáže na malom priestore a s minimálnym počtom hercov dokonale zúžitkovať každý centimeter a z hercov vycucnúť maximum, tak tu to platí tak na polovicu. Postavy a ich konanie poväčšine len klišovite vypĺňaju dialógmi béčkový scenár a keď už dôjde k nejakej akcii, tak je to úplne senilné a bez šťavy, miestami dokonca až ťažkopádne a predvídateľné. Cage prekvapivo uveriteľný, Nicole dobre sekunduje, ale nemajú čo hrať. Ich postavy sú bez nápadu, rovnako ako aj celý film, ktorý s výnimkou pár polovične vydarených zvratov nestojí za zmienku. 55%.
Čo len bude z tejto generácie, keď budú vyrastať na takýchto filmoch. Rock je síce fajn, ale je to len ďalší zbytočný produkt, ktorý vymieľa deckám hlavy. Párkrát som sa zasmial, ale dalo sa s tým spraviť podstatne viac. 40%.
Keď som po troch rokoch od filmu In 'Bruges' pozeral, že ďalšie dielo Martina McDonagha je ešte stále v nedohľadne, tak ostávalo len čakať. V tom sčista-jasna som zhliadol túto ukecanú írsku krimi-komédiu. Povedomé mi bolo meno, povedomý mi bol štýl príbehu a humoru. A v tom ma osvietilo. Starší z bratov McDonaghovcov taktiež vystrčil rožky a ja s čistým svedomím môžem konštatovať, že o nich dvoch ešte budeme počuť. Spokojne teraz môžem čakať na ďalšie ich počiny. Táto prvotina nemala chybu. Možno nebola tak úderná ako Martinov preslávený debut, ale tie skvostné dialógy (slovné hračky a konverzačné bitky) sa mi určite vryjú do pamäti. Herecky úplne nonšalantne zvládnutá každá rola a tých vedľajších postáv s rôznymi typmi charakterov, to už sa dnes nevidí. Navyše každá postava má svojské črty, ktoré robia film rozmanitým, príbeh síce na malom priestore, ale režisér a vcenárista v jednej osobe sa s nim vyhral naozaj dopodrobna. A ten záver, z toho by si mohli v hollywoode brať príklad. 85%.
Európske horrory už tradične potvrdzujú dominanciu pred americkými. V španielskej produkcii sa im darí obzvlášť a tento to len potvrdil. Aj napriek tomu, že film spadá do kategórie vrah(mačka)-obeť(myš) bez nejakých extra prevratných myšlienok, tak dej mi prišiel neskutočne atraktívny. Moju pozornosť si získal hneď od začiatku a musím zatlieskať scenáristovi, pretože napriek pomerne jednoduchej zápletke dokázal príbeh obohatiť o množstvo zvratov, nápadov a vychytáviek, ktorý ho spravili zaujímavým a netuctovým. Pár nezrovnalostí súviasiacich s príbehom vôbec nenarušili celkovú celistvosť tohto filmu, ktorú dotvárali najmä pevná ruka režiséra a neskutočné herecké výkony. Hlavná postava ako i záporák sa zablysli v jedných z najlepších výkonov v tomto type rolí. 85%.
Zhruba pred rokom som videl prvý trailer na Lanterna, po ktorom opadli všetky moje očakávania. Kino som vynechal, ale doteraz to ľutujem. Niekedy inštinkt sklame. Green Lantern má podľa môjho názoru jedinú vyslovene slabú stránku, a tou je nevýrazný záporák. Peter Sarsgaard mal dostať viac priestoru a záporák Parallax vytvorený z počítačových trikov jednoducho nedokázal vytvoriť tú správnu atmošku. Herci vôbec nie sú zlí, žiadne oscarové výkony samozrejme, ale Ryan svojho hrdinu zahral zodpovedne a ostatní sa tiež nemajú za čo hanbiť. Špeciálne efekty určite neudreli stopercentne, keďže v izbe mi chýba tretí rozmer, ale aj tak som bol užasnutý. A zvuk bol úplne úchvatný. Nechápem prečo je film tak podhodnotený. Možno preto, lebo neberie sám seba až tak vážne a servíruje nám trošku odľahčený pohľad na superhrdinu. Podobne stroskotal aj Hancock a je to škoda, pretože podobné filmy sa mi páčia, no toto vysiela jasný signál, že rozpočty sa im podobným tak ľahko schvaľovať nebudú. 80%.
Film ako taký nemá v porovnaní so svetovou filmografiou takmer žiadnu váhu. Keďže ide ale o pokus slovenskej produkcie, tak sa musím prikloniť k vyššiemu hodnoteniu. Príbeh je úplne klasicky vykonštruovaná zápletka vhodná tak do jednej časti Paneláku. Akosi sa ju však podarilo natiahnuť na takmer hodinu a pol dialógového trápenia. Niektoré hlášky sú celkom slušné, niektorí herci tiež. Režijne priemerné, nevedel som ktorým smerom sa vlastne film uberá. Či má ísť o teenagerskú komédiu, krimidrámu, no a na konci to vyzeralo na nejaký thriller. Rozpoltený film, rozpoltené dojmy. Ale aj toto je len ďalšie potvrdenie, prečo som rád, že nebývam v našom hlavnom meste. 75%.
Chlapské guilty pleasure. Film, na ktorý keby ste šli s babou do kina, tak sa vám už neozve, ale vám je to jedno, pretože ste zažili audio-vizuálny orgazmus. Príbehovo ploché ako nohy futbalistu, ale tie technické orgie a zvukové vychytávky mi zaslepili zmysly a musel som sa tomu poddať. 80%.
Romantická komédia. Slovné spojenie, ktoré mužskej časti publika zväčša evokuje minúty utrpenia strávených v kine, zatiaľ čo nežnejšia polovičky len tíško vzlykajú. Občas ale sekera vystrelí, tvorcov osvieti a zakomponujú do filmu niečo, prečo dokáže byť film atraktívne aj pre mužov. Nehovorím, že tento film je dokonalý, ale má v sebe niečo, čo väčšine podobným filmom chýba a tak sa z nich stávajú len obyčajné tuctové rom-comy, ktoré po pár hodinách vyšumia z hlavy. V prvom rade nám s istotou vzmiká dvojica tvorcov (Ficarra-Requa), ktorých ďalší snímok s istotou nevynechám, ktorí majú cit pre situačný humor, do obyčajnej zápletky vdýchnuť život a vypointovať scénu do maxima. Trošku im zazlievam tú okatú náhodovosť, ale pri tom všetkom ostatnom sa to dá prehliadnuť. Herecky bol film takmer bez chyby, akurát casting zlyhal vo výbere detských rolí. Inak nemám čo vytknúť. Soundtrack bohovský, strih bez chyby, dialógy uveriteľné, no jednoducho ženský film pre chlapov. 90%.
Carpenterov originál som videl strašne dávno a mám ho zafixovaný ako neprekonateľný kult. Preto som si tento film pozrel s vedomím, že ani v kútiku duše nebudem čakať o priblíženie sa k jeho kvalite. A tak sa aj stalo. Ale práve preto som nebol tak sklamaný ako by som mal byť, pretože tu ide o klasický tuctový horror, ktorý však šikovne využíva slávu svojho predchodcu. Pekné lokality, slušná atmosféra, ľakačiek je tu viac než dosť, nie každá však splní svoj cieľ. Veľmi dobré efekty, ale maskéri to niekedy trošku prehnali, režisér občas na svojej stolička asi zaspal a herci taktiež nesiahli na dno svojich hereckých schopností. Takže mierny nadpriemer. 60%.
Sú akčné ikony, nad ktorými som už dávno zlomil palicu, ale veril som, že v Jean-Claudeovi drieme ešte nejaká tá iskra. Síce už len malinká a pomaly vyhasína, ale ešte občas vzplanie a vtedy sa ešte je na čo pozerať. Návrat k jednej z klasík, ktoré Belgičana preslávili mohol dopadnúť oveľa horšia, a keď som na začiatku videl ukrajinské kulisy, tak nechýbalo veľa aby som to vypol. Scenár samozrejme nevedel nič, stokrát omletá zápletka, nekončiace klišé, ale aspoň na tie súboje sa dalo pozerať. Všetko bolo priamočiare, bez snahy zdramatizovania, a len tak to má tú správnu šťavu. Svoje samozrejme odviedol najmä Andrei Arlovski, bez neho by to nemalo ten správny náboj, pretože bolo vidno, že bez výbušňejšej omladiny by to starci asi neutiahli. Strih, kamera však bola úbohá, prekvapivo sa celkom podarili niektoré efekty a akčné scény. 55%.
Moje komentáře
50/50 (2011)
Nedávno som si hovoril, že buď som už popri toľkých filmoch odolný na citové vydieranie, alebo sa také filmy, ktoré by mnou dokázali pohnúť, jednoducho už netočia, alebo jednoducho strácam schopnosť podľahnúť emóciám. A teraz som pozrel tento snímok a BUM! Totálny knockout, podpásovka ako sviňa. Vážna téma, odľahčená nesmiernou dávkou humoru, ktorá ma dostala do kolien smiechom i plačom. V rámci komédie aj drámy uspel na oboch stranách takmer stopercentne. Tento film vás nedonúti oceniť iba bravúrnu prácu, ktorá na ňom bola tvorcami vykonaná, ale donúti vás oceniť hlavne váš život. Je tak brutálne realistický, prirodzený a úprimný, že až žasnem pred ignoranciou akýchkoľvek ocenení. Záver a pár scén by som upravil, ale inak maximálna spokojnosť, must-see záležitosť. 85%.
Limit (2010)
Takto sa robí akčný thriller. Rýchly, brutálny, nenavodzujúci žiadne pocity naivity, či patetickej rutiny, ktorá trápi podobné filmy posledné roky. Žiadne zbytočné vedľajšie dejové línie, ktoré brzdia dej slovami namiesto toho, aby hlavné postavy bežali s časom o preteky. Na začiatku sa totiž efektívne zoznámime s charaktermi hlavných postáv, divák sa behom úvodných pár scén zžije s postavami a trvá len pár minút, než nás adrenalínová akcia začne fackovať až do konca. Sympatických osemdesiat minút diváka drží prikovaného k sedadlu, bez šance na pauzu, režisér držal pedál plynu zošliapnutý nadoraz. Samozrejme žiadne invenčné momenty a scény, ktoré by vstúpili do histórie filmového priemyslu sa nekonajú, ale beztak ide o jeden za najlepších akčných thrillerov poslednej dekády. K tomu prispeli samozrejme aj herci, ktorí na rozdiel od hollywoodskych snímkov nie sú typickí hrdinovia na prvý pohľad, a preto vedia svoje postavy zahrať s uveriteľnosťou takmer stopercentnou. 95%.
Půlnoc v Paříži (2011)
Skvelý Woody. Jeho parížsky bedeker divákovi navodí neodolateľnú túžbu si hneď po skončení filmu bookovať letenky do mesta módy. Film je totiž nápaditý, svieži, komediálne na slušnej úrovni, romanticky stále štandardne pri zemi a cit pre výber lokácií ma dostal. Jednoducho asi najjemnejší a najelegantnejší Allenov počin za posledné roky. Mám ale pocit, že keby tento námet zúžitkoval dvadsať rokov dozadu, bola by to nápaditejšia a hlavne vtipnejšia jazda. Nápad je totiž absolútne brilantný, fantasy línia absolútne nenarúša dej, naopak mu dáva skvelú príležitosť zobraziť niektoré ľudské vlastnosti prostredníctvom veľmi vtipných situácií. Až na ten pomerne zbrklý záver nemám voči príbehu žiadne námietky. Herci fajn, ale do absolútnej dokonalosti ich teda Allen nevybičoval. Viac ako hlavný predstavitelia sa mi rátali a podstatnejšiu časť vtipných momentov patrilo na stranu cameo roličiek, najmä Brodyho Dalí bol skvostný! Celé je to taký sladký, ľahký parížsky dezert, ktorému chýba akurát tá čerešnička, ktorou by ma dorazil. 85%.
Vánoční koleda (2009)
Na Zemeckisovu tvorbu som sa vždy tešil a opäť nesklamala. Bohatá fantázia, vizuál patril v jeho filmoch vždy k popredným aspektom a vždy som vedel, že sa dočkám niečoho originálneho. Mrzí ma, že som film nevidel v originálnom znení, Carreyho hlas ma vždy dostane. Začiatok a koniec filmu sú stobodové, veľmi citlivé vykreslenie postáv, veľa dobrých nápadov. Stred filmu ako sumarizácia hriešneho života však trošku Zemeckisovi uletel. 'A Christmas Carol' ponúka klasickú štruktúru rozprávky s poučnou pointou v závere, v tomto prípade jej však predchádzalo čosi, na čo by som maličké dieťa asi do kina nevzal. Deti majú mať zlé sny z horrorov a nie z rozprávok. To ale neuvádzam ako mínus, pretože film bol konštruovaný pre staršieho diváka veľmi vkusne, a do kín uvedený mesiac pred Vianocami, čo trefne naznačuje čas, za ktorý by sme ešte mali stihnúť spraviť nejaký ten dobrý skutok a spraviť svoj život lepším. 80%.
Jeden musí z kola ven (2011)
Pre mňa jeden z najočakávanejších filmov roku, no a pravdupovediac ma trošku sklamal. Mám rád sedemdesiate roky, atmosféra bola skvelá, herci svoje role precítili, samotná kamera a hudba spravili pútavejším, ale film samotný až taký pútavý nebol. Nevravím, že som chcel špionážny film v tempe bondoviek, ale ten monotónny rytmus sledu udalostí som miestami fakt preklínal a bol na úkor kvality a zážitku z filmu, ktorý by inak mohol byť oveľa sugestívnejší. Zároveň však potvrdzujem kvalitu ostatných aspektov, herci skvelí, dialógy vycibrené do posledného detailu, scenár má skvelé miesta a zážitok sa tak ustlil niekde na 80%.
Sucker Punch (2011)
Prvé sklamanie o Snydera. Vedel som, že nebude dlho trvať, kým si Snyder uskutoční pod záštitou nejakého veľkého štúdia svoj sen natočiť svoju osobnú gýčovinu, ku ktorej (povedzme si úprimne z feelingov posledných filmov) bezdebaty smeroval. Táto žámrová, myšlienková a príbehová zmeska mojim spolusledovateľom pripomínala ich skúsenosti s ľahkými drogami a mám taký pocit, že neboli ďaleko. Hlavná pointa príbehu je až príliš jednoduchá na to, aby som vedel oceniť to, že bola zabalená do týchto audio-vizuálnych šialenstiev. Tie mi síce imponovali, akcia skvelá, efekty špičkové, hudbou mi plesalo srdce, no nič to nemení na fakte, že ma to aj tak celé proste nudilo. Otváral som ústa nad tým kam až zájde Zackova fantázia, ale hlavne nad tým, že ju nedokázal udržať pod kontrolou a prevedenie na plátno bolo miestami dosť chaotické. Teším sa preto na Supermana a napravenie si renomé. 60%.
Carlos (TV film) (2010)
Veľmi pekne chronologicky spracované, na televízne pomery veľmi slušne technicky zvládnuté, prvotriedny casting, krásne lokácie. Počas troch častí ako plnohodnotných filmov táto miniséria nestrácala šťavu a herci odviedli kus dobrej práce. Škoda, že atmosféra sa občas strácala a napätie nie vždy vrcholilo s vrcholmi jednotlivých častí. 85%.
Sherlock Holmes: Hra stínů (2011)
Rovnako dobré ako jednotka. Ritchie drží Sherlocka pevne vo svojich režisérskych rukách, a aj keď občas povolí uzdu, stále len do tej miery a včas, aby sa z to celé vymklo kontrole a stala sa z toho obyčajná gýčovina. Je pravda, že pôvodné vyšetrovacie metódy Sherlocka Holmesa by v dnešných kinách asi taký prievan nenarobili, a tak je treba zmodernizovať rok 1890 a všetky okolnosti prispôsobiť dnešnému konzumnému divákovi. Guyov Sherlock sa tak stáva akýmsi superdetektívom, ktorý by si nespravil hanbu ani v dnešnej dobe. Každopádne príbeh nenudí, cez dve hodiny výbušného príbehu nenechajú takmer ani na chvíľku vydýchnuť. Samozrejme čerešničkou na torte a piatou hviezdičkou sú audiovizuálne orgie, spomalené zábery do bodky spĺňajú svoj účel, kamera oscarová. Dialógy sú chytľavé, plné slovných hračiek, nápadu a šmrncu, dodávajú deju nadhľad a vždy v správny okamih odľahčia nervydrásajúcu amtosféru. Ústredná dvojica bez zaváhania, ale Rachel McAdams v prvom dieli bola viac než snažiaca sa Noomi Rapace. Každopádne záver to vyhral a ak nebude trojka, tak sa síce nič nedeje, ale nebol by som proti. 90%.
Lovci hlav (2011)
95%.
Dantovské peklo (video film) (2010)
Japonská koprodukcia sa nezaprie, na tieto jatky sa pozeralo celkom fajn, cítiť aj americkú stranu, všetko dokopy sa to však akosi bilo. Ani tak ani tak. Príbeh priamočiary, pianta fajn, ale mal som problém so spracovaním. Bolo to síce svižné, priamočiare, ale tá jednoduchá zápletka a niektoré medzery v scenári mi nedovolia dať viac. 70%.
Legenda o sovích strážcích (2010)
Snyderovi som dal po desiatich minútach takmer po papuli, ale po pár scénach sa začne príbeh rozpínať do obrovských rozmerov a je v ňom všetko, čo má správna rozprávka pre dospelejšie publikum mať. Svižné tempo, humorne ladené sekvencie, občas dôraz na morálne hodnoty, nejaké to ponaučenie. Čo je však dôležitejšie, Snyder si zachoval povesť vizuálneho mága a ja som doma pred obyčajnou 126''tkou sedel ako na filmovom olympe. 3D vizualizácia mohla mať dvojnásobný účinok, teraz ľutujem, že som ju prepásol. 85%.
Hra se smrtí (1995)
Solídny príspevok k ghettovským námetom, no okrem kriminálnej zápletky film postráda ústrednú tému, alebo motív, ktorý by ťahal celý film dopredu. Drogoví dealeri, násilie, zmätok, životné hodnoty. Už to len nejak poprepájať, aby vznikla dobrá pointa. To sa tentokrát nepodarilo, Lee je dobrý rozprávač, ale tu mu zopárkrát ušla niť. Ale stále ide o výnimočnú sondu do predmestského života v černošskej štvrti. O zapamätateľnosť snímku sa zasluhujú najmä herci, autentická atmosféra a nápaditá kamera. Navyše som usúdil, že Spike asi rád húli a celkom mu to pri tvorbe prospieva. 75%.
Inhale (2010)
Baltasar Kormákur, ďalší európsky tvorca, ktorý prišiel do Hollywoodu trošku rozvíriť vody a ukázať, že sa na takúto tému dá natočiť aj iný, ako len mainstreamový snímok plný klišé. To sa zo začiatku objavuje, film začína pomerne vlažne, ale nenechajte sa odradiť. Po pár minútach sa príbeh mení na dychvyrážajúcu drámu s prvkami thrilleru. Dermot Mulroney vo svojej doposiaľ najlepšej roli v úlohe otca, na ktorom visí záchrana svojej dcéry. Ide o minúty, nechýba skvelá atmosféra, napätie, neučakávané zvraty a záverečné KO. Všetkému dopomáha atmosferická hudba a skvelá kamera s dobrými filtrami, ktoré mi pripomenuli Iñárrituove snímky. Ostatní herci fajn, ale do povedomia dávam herecké meno Jordi Mollà! 85%.
Orel Deváté legie (2011)
Po Marshallovi s jeho Centurionom sa Macdonald ako ďalší Angličan pokúsil o prerozprávanie príbehu o Deviatej légii na pôde Británie. Krvou nasiaknutý Centurion však nemal takú príbehovú vyspelosť ako tento snímok, technicky oba veľmi kvalitné a herecky tiež na rovnakej úrovni. Tatum v prvej charakterovej roli a ja som mu to zožral aj s navijakom, Bell sa prekvapivo popri ňom strácal, nielen fyzičkou. Takže zhrnutím ide o veľmi svieži a dôstojný pokus o historický béčkový film s áčkovým technickým spracovaním. Už by to však chcelo naozaj nejaký veľkofilm, pretože sme tu už dávno nemali niečo v podobe Gladiátora. 80%.
Spirit (2008)
Uf, tak toto bol výstrel do tmy! 40%.
Ďábel (2010)
Režisérov druhý pokus o maximalizáciu minima, ktorý znova zastal niekde v polovici. Tentokrát už nejde o remake a tak Dowdle experimentuje a darí sa mu budovať vlastný príbeh celkom slušne. Celá zápletka je však len rádová varianta na diabolské odplaty a s pribúdajúcim časom sa začnú prejavovať nedomyslené časti scenára. Herci však fajn, kamera je hustá, strih perfektný, hudba graduje atmosféru, kebyže táto zostava dostane do rúk poriadny scenár, tak nám naservírujú horror desaťročia. 60%.
Kamarád taky rád (2011)
Nech sa to tvári akokoľvek neotrelo a inovačne, stále sa jedná o klasickú schému romantickej komédie. Teda aspoň záverečná polhodina úplne zabíja tú svižnú, sviežu, nenudiacu a originálnu predchádzajúcu časť, kde si Mila s Justinom skvelo sekundovali a príbeh mal neskutočné grády. Téma nezáväzného vzťahu tu bola rozobratá do detailov, nechýbali megavtipné momenty, pár gagov zo života, v ktorých sa našiel snáď každý z nás. Tvorcom kvitujem, že sa im námet nzvrhol do nejakej podradnej úrovne a že si udržal film svoju úroveň. Takisto aj casting vedľajších rolí vyšiel na výbornú, Woody a Patricia perfektne dopĺňali dejovú líniu, hudba skvelo dopĺňala situácie a ja len doplním aj štvrtú hviezdičku, ktorú si tento film oprávnene zaslúži. 80%.
Dostaňte agenta Smarta (2008)
Časy kvalitných paródií s Lesliem Nielsenom sú už dávno preč a paródie na agentov prevzali Angličania. Preto som nedával veľké šance, že by sa niečo podobné mohlo za mlákou podariť. Ale klobúčik dole! Aj keď sa nejedná o čistokrvnú paródiu nejakých filmov, je to paródia na špeciálneho agenta. Scenár je klasický, omieľa niekoľko základných motívov tohto žánru, ale rozhodne nenudí, občas prekvapí a je pomerne kvalitne ukočírovaný. Herci sú skvostní, role im sadli a užívali si ich. Cameá bravúrne, akcia slušná, no jednoducho bolo sa na čo pozerať. 80%.
Mother's Day (2010)
Nie, toto ma teda nedostalo. Keď to ale porovnám s minulotýždňovým Schumacherovým fiaskom, tak je to predsa len o malý kúsok lepšie. Ale ako tu niekto môže niekto vyzdvihovať herecké výkony, tak to nechápem. Psychotická matka a jej teatrálne prepísknuté výkony ma len tak-tak nepriviedli k zúfalstvu, ostatní herci sa síce snažili, ale profesorské herectvo to nebolo. Čo sa týka príbehu, tak klasika, na malom priestore sa ale odohralo viac než dosť a tvorcovia si zaslúžia pochvalu za celkom premyslený scenár, ktorý zaškrípal len miestami a logických chýb som až toľko nenapočítal. Na Bousmanov rukopis celkom slušné, škoda, že tentokrát ostal tak pri zemi, práve sem by sa zišlo trošku zvrhlosti a ešte viac krvi. 60%.
Trespass (2011)
Joel konečne dostal rozum a rozhodol sa spracovať rozumnejší scenár. Sće tuctovka ako bič, ale aspoň tým nič nepokazil. Každopádne je to ale bez nápadu a tým, čím bol Joel známy, že dokáže na malom priestore a s minimálnym počtom hercov dokonale zúžitkovať každý centimeter a z hercov vycucnúť maximum, tak tu to platí tak na polovicu. Postavy a ich konanie poväčšine len klišovite vypĺňaju dialógmi béčkový scenár a keď už dôjde k nejakej akcii, tak je to úplne senilné a bez šťavy, miestami dokonca až ťažkopádne a predvídateľné. Cage prekvapivo uveriteľný, Nicole dobre sekunduje, ale nemajú čo hrať. Ich postavy sú bez nápadu, rovnako ako aj celý film, ktorý s výnimkou pár polovične vydarených zvratov nestojí za zmienku. 55%.
Víla Zuběnka (2010)
Čo len bude z tejto generácie, keď budú vyrastať na takýchto filmoch. Rock je síce fajn, ale je to len ďalší zbytočný produkt, ktorý vymieľa deckám hlavy. Párkrát som sa zasmial, ale dalo sa s tým spraviť podstatne viac. 40%.
Pomáhat a chránit (2011)
Keď som po troch rokoch od filmu In 'Bruges' pozeral, že ďalšie dielo Martina McDonagha je ešte stále v nedohľadne, tak ostávalo len čakať. V tom sčista-jasna som zhliadol túto ukecanú írsku krimi-komédiu. Povedomé mi bolo meno, povedomý mi bol štýl príbehu a humoru. A v tom ma osvietilo. Starší z bratov McDonaghovcov taktiež vystrčil rožky a ja s čistým svedomím môžem konštatovať, že o nich dvoch ešte budeme počuť. Spokojne teraz môžem čakať na ďalšie ich počiny. Táto prvotina nemala chybu. Možno nebola tak úderná ako Martinov preslávený debut, ale tie skvostné dialógy (slovné hračky a konverzačné bitky) sa mi určite vryjú do pamäti. Herecky úplne nonšalantne zvládnutá každá rola a tých vedľajších postáv s rôznymi typmi charakterov, to už sa dnes nevidí. Navyše každá postava má svojské črty, ktoré robia film rozmanitým, príbeh síce na malom priestore, ale režisér a vcenárista v jednej osobe sa s nim vyhral naozaj dopodrobna. A ten záver, z toho by si mohli v hollywoode brať príklad. 85%.
Ojos de Julia, Los (2010)
Európske horrory už tradične potvrdzujú dominanciu pred americkými. V španielskej produkcii sa im darí obzvlášť a tento to len potvrdil. Aj napriek tomu, že film spadá do kategórie vrah(mačka)-obeť(myš) bez nejakých extra prevratných myšlienok, tak dej mi prišiel neskutočne atraktívny. Moju pozornosť si získal hneď od začiatku a musím zatlieskať scenáristovi, pretože napriek pomerne jednoduchej zápletke dokázal príbeh obohatiť o množstvo zvratov, nápadov a vychytáviek, ktorý ho spravili zaujímavým a netuctovým. Pár nezrovnalostí súviasiacich s príbehom vôbec nenarušili celkovú celistvosť tohto filmu, ktorú dotvárali najmä pevná ruka režiséra a neskutočné herecké výkony. Hlavná postava ako i záporák sa zablysli v jedných z najlepších výkonov v tomto type rolí. 85%.
Green Lantern (2011)
Zhruba pred rokom som videl prvý trailer na Lanterna, po ktorom opadli všetky moje očakávania. Kino som vynechal, ale doteraz to ľutujem. Niekedy inštinkt sklame. Green Lantern má podľa môjho názoru jedinú vyslovene slabú stránku, a tou je nevýrazný záporák. Peter Sarsgaard mal dostať viac priestoru a záporák Parallax vytvorený z počítačových trikov jednoducho nedokázal vytvoriť tú správnu atmošku. Herci vôbec nie sú zlí, žiadne oscarové výkony samozrejme, ale Ryan svojho hrdinu zahral zodpovedne a ostatní sa tiež nemajú za čo hanbiť. Špeciálne efekty určite neudreli stopercentne, keďže v izbe mi chýba tretí rozmer, ale aj tak som bol užasnutý. A zvuk bol úplne úchvatný. Nechápem prečo je film tak podhodnotený. Možno preto, lebo neberie sám seba až tak vážne a servíruje nám trošku odľahčený pohľad na superhrdinu. Podobne stroskotal aj Hancock a je to škoda, pretože podobné filmy sa mi páčia, no toto vysiela jasný signál, že rozpočty sa im podobným tak ľahko schvaľovať nebudú. 80%.
Tohle je Sparta! (2008)
Tento film definitívne poslal do hrobu nádeje, že ešte niekedy dám šancu americkým paródiám. Naozaj úbohé! 15%.
Love (2011)
Film ako taký nemá v porovnaní so svetovou filmografiou takmer žiadnu váhu. Keďže ide ale o pokus slovenskej produkcie, tak sa musím prikloniť k vyššiemu hodnoteniu. Príbeh je úplne klasicky vykonštruovaná zápletka vhodná tak do jednej časti Paneláku. Akosi sa ju však podarilo natiahnuť na takmer hodinu a pol dialógového trápenia. Niektoré hlášky sú celkom slušné, niektorí herci tiež. Režijne priemerné, nevedel som ktorým smerom sa vlastne film uberá. Či má ísť o teenagerskú komédiu, krimidrámu, no a na konci to vyzeralo na nejaký thriller. Rozpoltený film, rozpoltené dojmy. Ale aj toto je len ďalšie potvrdenie, prečo som rád, že nebývam v našom hlavnom meste. 75%.
Válka Bohů (2011)
Chlapské guilty pleasure. Film, na ktorý keby ste šli s babou do kina, tak sa vám už neozve, ale vám je to jedno, pretože ste zažili audio-vizuálny orgazmus. Príbehovo ploché ako nohy futbalistu, ale tie technické orgie a zvukové vychytávky mi zaslepili zmysly a musel som sa tomu poddať. 80%.
Bláznivá, zatracená láska (2011)
Romantická komédia. Slovné spojenie, ktoré mužskej časti publika zväčša evokuje minúty utrpenia strávených v kine, zatiaľ čo nežnejšia polovičky len tíško vzlykajú. Občas ale sekera vystrelí, tvorcov osvieti a zakomponujú do filmu niečo, prečo dokáže byť film atraktívne aj pre mužov. Nehovorím, že tento film je dokonalý, ale má v sebe niečo, čo väčšine podobným filmom chýba a tak sa z nich stávajú len obyčajné tuctové rom-comy, ktoré po pár hodinách vyšumia z hlavy. V prvom rade nám s istotou vzmiká dvojica tvorcov (Ficarra-Requa), ktorých ďalší snímok s istotou nevynechám, ktorí majú cit pre situačný humor, do obyčajnej zápletky vdýchnuť život a vypointovať scénu do maxima. Trošku im zazlievam tú okatú náhodovosť, ale pri tom všetkom ostatnom sa to dá prehliadnuť. Herecky bol film takmer bez chyby, akurát casting zlyhal vo výbere detských rolí. Inak nemám čo vytknúť. Soundtrack bohovský, strih bez chyby, dialógy uveriteľné, no jednoducho ženský film pre chlapov. 90%.
Věc: Počátek (2011)
Carpenterov originál som videl strašne dávno a mám ho zafixovaný ako neprekonateľný kult. Preto som si tento film pozrel s vedomím, že ani v kútiku duše nebudem čakať o priblíženie sa k jeho kvalite. A tak sa aj stalo. Ale práve preto som nebol tak sklamaný ako by som mal byť, pretože tu ide o klasický tuctový horror, ktorý však šikovne využíva slávu svojho predchodcu. Pekné lokality, slušná atmosféra, ľakačiek je tu viac než dosť, nie každá však splní svoj cieľ. Veľmi dobré efekty, ale maskéri to niekedy trošku prehnali, režisér občas na svojej stolička asi zaspal a herci taktiež nesiahli na dno svojich hereckých schopností. Takže mierny nadpriemer. 60%.
Univerzální voják III: Znovuzrození (2009)
Sú akčné ikony, nad ktorými som už dávno zlomil palicu, ale veril som, že v Jean-Claudeovi drieme ešte nejaká tá iskra. Síce už len malinká a pomaly vyhasína, ale ešte občas vzplanie a vtedy sa ešte je na čo pozerať. Návrat k jednej z klasík, ktoré Belgičana preslávili mohol dopadnúť oveľa horšia, a keď som na začiatku videl ukrajinské kulisy, tak nechýbalo veľa aby som to vypol. Scenár samozrejme nevedel nič, stokrát omletá zápletka, nekončiace klišé, ale aspoň na tie súboje sa dalo pozerať. Všetko bolo priamočiare, bez snahy zdramatizovania, a len tak to má tú správnu šťavu. Svoje samozrejme odviedol najmä Andrei Arlovski, bez neho by to nemalo ten správny náboj, pretože bolo vidno, že bez výbušňejšej omladiny by to starci asi neutiahli. Strih, kamera však bola úbohá, prekvapivo sa celkom podarili niektoré efekty a akčné scény. 55%.