Offret

James začíná plánovat svojí misi v galerii, kde obklopen uměleckými díly rozmlouvá se svými kolegy. Během toho se zastaví u dvou obrazů. Prvním je Mnich u moře (1810) od Caspara Davida Friedricha. Na malbě je zobrazen mnich stojící (a zřejmě rozjímající) oproti moři. Postava mnicha je nepatrná, obrazu dominuje krajina a především nebe. V přeneseném významu je tímto mnichem James, který poprvé potkal Danny na břehu v Normandii. Později, už jako zajatec v Somálsku, se k moři opakovaně obrací, protože skrz něj může být ve spojení se vzpomínkou na Danny. V jedné scéně do moře vchází, se strachem o ztrátu vlastního života rozpíná ruce směrem k horizontu a modlí se. Pod rozpínajícím se nebem, na pokraji svého života, hledí do věčnosti. Druhým obrazem, u kterého se James zastaví, je malba Umělcova noha (1876) od Adolpha von Menzela. Zatímco první obraz byl pohledem na člověka z dálky, v rámě tohoto plátna dominuje detailní pohled na bosou nohu. Je to pohled z blízka na nohu trpícího člověka. James ve vězeňské cele pociťuje chlad země. Je skutečným člověkem, to znamená bytostí, která se stejně jako mnich nachází pod rozlehlým nebem, ale zároveň se nohama dotýká země. Jen díky uvědomění si vlastní tělesnosti a fyzické bolesti, může nahlížet na svoji situovanost, a tedy prostorovou i časovou omezenost. Na somálské poušti je James tím, kdo vzchází ze země a hledí smrti vstříc. Víc v recenzi http://filmaspiritualita.cz/recenze/46-recenze-az-na-dno-2017.html

V tomto komentári poukážem na dva aspekty filmu God`s Not Dead (Harold Cronk, 2014), ktoré ho podľa môjho názoru stavajú do opozície voči kresťanskej morálke. Študent práva Josh Wheaton musí pred učiteľom filozofie, ateistom, dokázať omylnosť výroku Friedricha Nietzscheho “Boh je mŕtvy”, inými slovami, musí dokázať existenciu Boha. Prvý problém vidím v tom, ako protagonista pri tomto dôkaze postupuje. (1) Josh najskôr hľadá analógiu medzi správami z knihy Genezis o stvorení sveta a človeka s hypotézami astrofyziky alebo evolučnej biológie a dospieva k záverom, že Biblia a prírodné vedy sa v týchto veciach zhodujú. Nakoniec však o Božej existencii rozhodnú spolužiaci, ktorí sa postavia na Joshovu stranu. Študent práva teda necháva rozhodnúť porotu, pričom nezáleží na tom, či sú Joshove argumenty pravdivé, kompetentné, oprávnené. Prečo by takými nemali byť? Analógie, ktoré Josh nachádza sú nedostatočné alebo špekulatívne a pôsobia naivne. Napríklad verš “Buď svetlo!” podľa jeho interpretácie predstavuje veľký tresk. Teologická hermeneutika dospieva k tomu, že Bibliu je pre správne pochopenie jej odkazu nutné interpretovať a z takéhoto pohľadu spomenuté pasáže nevypovedajú o fyzikálnych alebo evolučných procesoch. Biblia sa zaoberá otázkami spásy, nie fyziky a biológie. Film však vznikol v evanjelikálnom prostredí (produkovala ho spoločnosť Pure Flix), v ktorom sa preferuje doslovné vnímanie Biblie. Reakciou na takúto fundamentálnu a naivnú vieru je nový ateizmus, ktorý sa podobne nekompetentným spôsobom odmietavo vyjadruje k viere. (Jedným z predstaviteľov tohto hnutia je Stephen Hawking, s ktorého výrokmi sa Josh púšťa do polemiky.) Druhý morálne problematický aspekt spočíva v prezentácii sveta. (2) Ten je tu podaný schematicky. Kresťania sú nespochybniteľne dobrí, ateisti zas sarkastickí a panovační, predstaviteľ islamu krutý a ľavicová novinárka posmievačná voči “kresťanskému” showmanovi alebo “kresťanskej” kapele. Takto schematický film nekomunikuje so sekulárnou sférou a tvrdí, že dobro existuje len v evanjelikálnom prostredí, film teda hodnotí svet sektársky a elitársky, stáva sa náboženskou agitkou.

Dej Čeľustí je zasadený do idylického prostredia letoviska Amity, v ktorom obyvatelia nemajú skúsenosť s reálnou hrozbou. Miestny policajt Brody pochádza z New Norku, z mesta, ktoré je popísané ako ložisko hrozby, stáva sa teda opozitom voči Amity. Hlavným opozitom idyly je žralok, narušiteľ, vďaka ktorému sa vytvárajú ďalšie opozičné vzťahy. Na jednej strane je Brody, ktorý má na prvom mieste bezpečnosť svojej rodiny a celého letoviska, žraloka chce uloviť rýdzo z idealistických dôvodov. Voči nemu vystupuje starosta, ktorý chce hrozbu utajiť pred obyvateľmi, a to zo zištných a materialistických dôvodov. V rámci stretu týchto dvoch postáv je implicitne vyjadrená konfrontácia rodinných záujmov a kapitalizmu. Spielberg hodnotí význam rodiny z konzervatívnej pozície, zastáva sa jej, čo sa prejavuje aj v jeho ďalších filmoch. Ďalšiu opozičnú dvojicu predstavuje vedec, intelektuál Hooper a mačistický lovec Quint. Obaja chcú uloviť žraloka, avšak vedie ich k tomu egoistická motivácia: Hooper by sa rád preslávil v National Geographic, Quint potrebuje uspokojiť svoje mačistické pudy. Čeľuste sú primárne divácky atraktívnym filmom, ktorý pomocou jednoduchých, ale sofistikovaných prostriedkov vytvára v spolupráci s divákovou predstavivosťou, zapájaním jeho mysle a aktívnym očakávaním pocit napätia. Zároveň je z filmu možné vyvodiť aj spomenuté morálne významy.