Sancty

Takže takto: neviem, ktorého blbca napadlo vyvoniať sálu hajzlovou dezinfekciou. Po dvadsiatich minútach mi prišlo tak zle, že som musel doslova zdrhnúť zo sály aby som nevrhol rovno pred plátno. Ako bonus ešte aj slovenský dabing. Za tú nevšímavosť si môžem iba sám.  Ponaučený až tak, že ma tam už neuvidia. Repete streda v Trenčíne.

Nebyť fantastickej Herbertovej predlohy, ktorú mám rozčítanú práve medzi prvou a druhou filmovou časťou, išiel by som s hodnotením pravdepodobne nižšie. Rozhodne ide o lepšiu adaptáciu ako túto Lynchovinu ale z kina som aj tak neodchádzal nadšený. Skôr akýsi prázdny, bez jediného zrnka piesku v ponožkách. Pritom nič výrazne rušivé sa nevynorilo. Možno tak mdlé akčné davové scény? Herecky fajn obsadené i zahrané, trikovo slušné a dokonca hudobne akceptovateľné. V obnovenej premiére, za ktorú mimochodom ďakujem, pretože pôvodná mi unikla a už som vo veľké plátno ani nedúfal, s jednoznačne najlepšou scénou po záverečných titulkoch a to so skrotením piesočného červa.

Až do príchodu ústrednej dvojice na benzínku som sa nevedel zbaviť pocitu, že sledujem niečo strašne amatérske a nie Cronenberga. Tam som však konečne naskočil na režisérovu hru a do konca filmu vo mne už len silnela myšlienka, že Inception nakoniec nie je až taký scenáristický zázrak. Potešil ma Ian Holm v scéne s opravou game-podu, ktorá priamo odkazuje na pitvu facehuggera vo Votrelcovi.

Jedna z našej rodinnej rozprávkovej trilógie spolu s Mimi a Lízou a medveďmi. So synom na tom fičíme, zaobstarali sme si aj knihu. Originálne, zábavné, súrodenecké. Plnému počtu bráni pár drobných výčitiek, ktoré vidím ako dospelý.

Jedna z našej rodinnej rozprávkovej trilógie spolu s drobcami a Mimi a Lízou. So synom na tom fičíme, zaobstarali sme si aj knihu. Originálne, zábavné, mňamózne. Plnému počtu bráni pár drobných výčitiek, ktoré vidím ako dospelý.

Jedna z našej rodinnej rozprávkovej trilógie spolu s medveďmi a drobcami. So synom na tom fičíme, zaobstarali sme si aj knihu. Originálne, zábavné, empatické. Plnému počtu bráni pár drobných výčitiek, ktoré vidím ako dospelý.

Platí to isté čo som napísal aj o Gravitácii a to že v bezpečí domova stratí svoje čaro. Po kine úplná spokojnosť a po niekoľko ročnom suchu na poli podmorského scifi poriadna prietrž. Okrem excelentného prostredia, tá hlbina budí rešpekt, a vydareného hudobného mixu elektroniky a klasických nástrojov, chválim výbornú Kristen, ktorú nemám úprimne rád ale možno práve touto rolou si ma získa. Obdobne som to mal kedysi aj s Leom DiCapriom tak snáď to nie je len jednorázovka.

Vypožičiam si kamarátove slová, ktoré raz vyslovil na festivale Brutal Assault po tom ako ma jedna z kapiel (názov si už fakt nepamätám) zaujala svojou precíznou hrou na hudobné nástroje a ktoré presne vystihujú môj názor na Nolanove filmy: Technika nie je všetko. Nolen je zručný režisér, o tom niet pochýb, ale o svojej výnimočnosti ma zatiaľ nepresvedčil. Nielen pre obsah už spomenutého citátu ale aj pre akýsi neurčitý chlad vystupujúci z jeho doterajšej tvorby. Vôbec tým nemyslím používané filtre či farby ale niečo kvôli čomu si neviem k žiadnej z jeho postáv vytvoriť akýkoľvek vzťah. No a k takým potom nemám dôvod sa opakovane vracať. Oppenheimer sem tiež zapadá, čo ma mrzí, lebo som očakával film s výraznou postavou aspoň na úrovni Ledgerovho Jokera. Namiesto nej som však dostal iba chudáka, ktorý rumázga nad smrťou milenky a genocídu obyvateľov odbije odvrátením pohľadu. Rozhodujúci moment hlavnej postavy na získanie sympatií a Murphyho premárnená príležitosť predviesť herectvo len emočnou mimikou. Tí čo videli Mikkelsena v Kohlhaasovi určite vedia o čom hovorím. K záveru iba toľko, že mal skončiť výbuchom bomby, pretože k nemu logicky smeroval a nieto ešte trápiť následnými vypočúvaniami. Hudbu ani nechcem komentovať. Všetci tí Zimmerovia, Guðnadóttirky a Göranssonovia skladajú aranžmány, ktorými sa do môjho vkusu absolútne netriafajú. Nuž, to je ale iba môj problém.

Plusom i mínusom obdobných antológií je ich pestrosť. Je teda takmer vylúčené aby sa zapáčili ako celok. Ani táto samotným Del Torom zastrešená nie je výnimkou. Práve jeho meno je najsilnejším magnetom, ktorý má silu pritiahnúť širokú pozornosť. Teda niečo podobné ako v prípade Hitchcocka. Ale na rovinu, ani jeden z nich sa nepriblížil k legendárnemu Keeperovi.

Ambiciózny projekt. Ibaže mňa nepresvedčil. Toľko spomínaná autorská sloboda sa zhlukla predovšetkým do audiovizuálneho spracovania. Tam je to naozaj pestré. Ale ja som čakal akúsi nešpecifikovanú divočinu. Akúsi túžbu, že ma každý jeden tím čo sa do toho zapojil niečím dostane. Príbehom, pointou, dekel odpaľujúcim twistom alebo extrémnou brutalitou či humusáckou erotikou. Najlepšie samozrejme všetkým dokopy. Takto každý skončil niekde na pol ceste. Zrejme som si nastavil laťku očakávania moc vysoko. Lenže potom príde posledná epizóda tretej série a v hlave mi narobí bordel na niekoľko dní - Jibaro.