MatZ

Začínam viac a viac chápať, prečo mám rád filmy, kde hrá Bale. Hej, na jednej strane ho mám proste rád ako herca a patrí na zoznam ľudí, s ktorý by som niekedy chcel stráviť večer na pive. Ale tie filmy, v ktorých hrá, majú pre mňa jednu spoločnú linku – neskutočne silný príbeh. Tento film je krásne smutný a smutne krásny. Žiadna postavu vám nepredstaví do hĺbky, no vy ju pritom budete u každej z nich vnímať. Človek sa až diví, ako sa v takej krásnej krajine môže odohrať toľko zlého. No zároveň je v nej dobro, ktoré sa zjaví medzi ľuďmi vo chvíli, keď... a to by som vlastne prezradil pointu :) Nádherne natočené, súčasne však komorné a postavené na skvelých hercoch. Odporúčam na tiché večery, kedy máte chuť nechať sa emocionálne rozorvať.

Do škatuľky "moji top režiséri" obvykle radím tých, ktorí natočili aspoň 3 filmy, ktoré vo mne zanechali hlboký dojem. Pán Denis Villeneuve si u mňa práve zapísal prvý hetrik. Áno, asi od polovice som vedel, o čom to nakoniec bude. Vlastne mi to možno napadlo už aj pred zhliadnutím filmu. Ale absolútne mi to nevadilo. Hltal som ten neskutočný audiovizuál a v napätí očakával, akým spôsobom sa "to" bude diať. Možno vám niekto hovoril, že je to strašne inteligentný a chytrý film. No, hlúpy určite nie je, ale o inteligencii a chytrosti to pre mňa nebolo. Nesnažte sa Arrival prechytračiť. Pravdepodobne by sa vám to podarilo a prišli by ste o to podstatné. Skúste ho proste vnímať. Stojí to za to.

Spočiatku som bol vďaka nízkym hodnoteniam skeptický a viac-menej som sa na to chcel pozrieť kvôli Baleovi a jeho obsadeniu v preňho typickej roli. Nakoniec som príjemne prekvapený. Out of the Furnace je film, ktorý funguje ak ho divák vníma skrz emócie, a tých je film plný hlavne vďaka perfektným hercom, z ktorých každý ťaží zo svojej postavy maximum (hoci Casey Affleck mal v tomto ohľade možno i naviac). Bale je tu ako ryba vo vode, a Harrelson? Diabol, ktorý prináša do každej svojej scény neskutočné napätie už len svojim pološialeným výrazom cholerického feťáka schopného kedykoľvek explodovať. Veľkým plusom filmu je hudbu a najmä úvodnú i záverečná Release od Pearl Jamu. Skladba dokonale podtrhla ústredný motív celého filmu a význam jej textu dostáva po veľmi dobre zvládnutom závere nový rozmer. Out of the Furnace nie ani zďaleka tak plytkým dielom, ako by sa mohlo zdať a milovníkom drsnejších drám môžem jedine odporučiť.

Po prvých 7 dieloch... rozjazd slabší, zrazu to ale začne naberať grády. Chvíľu mi trvalo, kým som bol schopný zaradiť tento seriál - je to dráma, história, fantasy či rozprávka? A ono je to tak trochu všetko. Parádna atmosféra, skvelé a až nečakane zaujímavé a dobre hrané postavy v čele s Ragnarom. Baví, fest!

Nie som fanúšikom Tarantina, hoci uznávam jeho nepopierateľné kvality - predsa len ide o jedného z najkreatívnejších režisérov v Hollywoode. A to mám na ňom práve rád - aj keď ma jeho tvorba ešte nikdy vyslovene neposlala do kolien, vždy počítam s tým, že ma niečím prekvapí a že sa nebudem nudiť. A Django ma tiež nenudil - začína pekne zostra, a až po skvelom úvode, ktorí nastaví atmosféru celého snímku, sa púšťa do jadra celého príbehu. A v momente, kedy sa na scéne objavuje DiCaprio (záporáci mu sedia, mal by ich hrať častejšie), to začína byť to pravé orechové - pozvoľný build-up je skvele zvládnutý a v mnohých momentoch Tarantino opäť dokazuje, že nepotrebuje prvoplánovo moralizovať, len aby ukázal tie škaredé veci v tomto svete. Čo ma sklamalo, bol ale nezvládnutý záver. Najlepšie filmy zároveň končia v najlepšom, to v tomto prípade však Quentin nepochopiteľne prešvihol. Namiesto jedného perfektného finále má teda film "vrcholy" dva, oba však vo finálnom vyznení pôsobia akosi nemastne-neslane. A je to fest škoda, pretože tento film mal na viac.

Na Touch ma zaujal originálny nápad. Výborný pilot, ktorý rozbehol zaujímavý, postupne sa zamotávajúci príbeh... A čo viac, Kiefer je strašný sympaťák a táto rola mu sedí parádne. Prvá séria je až na pár výnimiek dosť optimistická a v podstate naivne vyznievajúca záležitosť, lenže to sa mi práve na Touch páči - konečne seriál, ktorý vie azda v každom dieli niečím dojať!. Problém je skôr v tom, že po čase to začne byť stereotypné, každý diel ide po rovnakej schéme na úkor posúvania príbehu ako celku. Druhá séria ma v tomto veľmi potešila! Scenáristi totiž zmenili prístup a epizódnosť zahodili (chvalabohu) do koša. Konečne to má tie správne grády a miestami už je to i slušne temné. V kocke, Touch je iný pohľad na realitu, než je bežný a od druhej série k tomu aj solídna, neobvyklá detektívka so slušným tempom. Dúfam, že to takto pôjde ďalej! 1. séria: 4* │ 2. séria (zatiaľ) 5*

This is my rifle. There are many like it, but this one is mine. My rifle, without me, is nothing. Without my rifle, I am nothing... Po Thin Red Line asi môj druhý najobľúbenejší vojnový film. Do prvej polovice sa ešte smejete, v tej druhej vás z neho mrazí. Film, ktorý sa nič nehrá - nemoralizuje, nesúdi, jednoducho rozpráva príbeh mladého ostreľovača, ktorý skončí na vojne v Iraku. A zažíva krutú a neúprosnú... nudu. Sem-tam nejaké blbnutie s kamošmi z jednotky, sem-tam nejaká tá rutinná patrola, zdrb od seržanta, masturbácia pri spomienkach na nevernú priateľku a hlavne... nuda. Jediné, čo môže rozčarovaných mladíkov vytrhnúť z biedy, je akcia. Lenže čo sa stane, keď na ňu naozaj príde? Mendes v Mariňákovi dokazuje, že film o vojne nemusí byť plný akcie, lietajúcich končatín a pátosu, aby niesol silný odkaz. Vlastne to niekedy ide oveľa lepšie bez toho (núka sa prirovnanie k Full Metal Jacket). A ked sa k tomu pridá herecky vynikajúci Gyllenhaal, ktorý si ma týmto filmom defitívne získal, doplnený plejádou skvelých vedľajších postáv na čele s výborným Jamiem Foxxom, tak je to proste výborný film od jedného z najlepších súčasných režisérov. Imho.

Asi najpôsobivejší film s tematikou bojových umení, aký som doteraz videl, a to nielen vďaka úžasnej choreografii súbojov a bezchybnému technickému prevedeniu, no z veľkej časti i vďaka silnému príbehu.

Pred výpravou do kina som sa v duchu zamýšľal nad tým, ako ovplyvnila bratov Wachowských Larryho transformácia na Lanu. Po odchode z kina som si (okrem milónu iných) zase v duchu kládol otázku, či je nejaká korelácia medzi Laninou transsexualitou a počtom postáv, ktoré vo filme hrali herci s iným pohlavím. Weaving ako sadistická sestra v domove dôchodcov ma dostal (hlavne v spojení s tým, ako každú zo svojich postáv hral úplne rovnako a to spôsobom, že mi tam chýbal už len Agent Smith). A film ako celok? Multižánrovosť, pestrá paleta rôznorodých dejových línií s viacerými spájajúcimi prvkami - super, pre mňa to fungovalo, naratív na začiatku trochu mätúci, ale po prvej tretine filmu už som sa naň chytal bez problémov. Klobúk dole pre veľmi šikovne zvládnutý scenár. Herecké výkony, hudba, výprava, vizuál, strih a všetky tieto veci - úplná špička po tejto stránke. V niektorých momentoch som mal už len z nadšenia pre umenie filmu chuť tlieskať ako pojašený. Ale... Z rozprávania priateľov a známych som čakal, že to bude predsa len viac "mindblowing" a tento moment sa proste nedostavil. Dostavila sa len potreba vidieť film znovu a urobiť si v ňom i s pomocou domácej rešerše väčší poriadok s nádejou, že ten moment napokon predsa len príde. Nevšedný koncept filmu je zároveň jeho kameňom úrazu - zamotaná spleť príbehov zamestnáva vašu pozornosť a nedokáže prebudiť tak mohutné emócie, nevtiahne vás tak hlboko do svojich útrob, neprináša tak mocnú katarziu ako to dokázali ďalšie iné excelentné snímky. A možno je to presne o tom a tam, kam Cloud Atlas k divákovi v dôsledku svojej koncepcie vychádza v ústrety len na pol cesty, si musíte dokráčať sami. A ja sa tú cestu teším. Rozhodoval som sa medzi 4* a 5* a napokon dávam Atlasu Mrakov plný počet, pretože sa mu proste nedá nič zásadné vytknúť - ak by som mu nechcel vytýkať to, že na intímnejšie zoznámanie s ním proste to jedno zhliadnutie ani zďaleka nestačí. Ak správne tuším autorský zámer, tak sa ho splniť podarilo do bodky.

Po dlhej dobe seriál, ktorý ma fakt odrovnal. A čo si budeme nahovárať, stojí to hlavne na perfektnom herectve ústrednej dvojice Damian Lewis & Claire Danes, ktorým sekundujú výborné vedľajšie postavy a inteligentný scenár, pri ktorom máte často pocit, že sa všetko vyriešilo - a vzápätí zdanlivé riešenie problému rozohráva ešte zamotanejšiu dramatickú situáciu. S každým novým dielom netrpezlivo čakám na ďalší. A mimochodom - tak trochu SPOILER, je zaujímavé porovnať vnímanie Brodyho americkými a neamerickými divákmi (viď diskusné fóra). Zatiaľčo pre Američanov je to často jednoznačný záporák a prajú si jeho koniec, neameričania by radšej videli jeho katarziu. A ja proste musím fandiť obom stranám - pretože ma ich hra neskutočne baví a verím, že druhá séria rozhodne nebude poslednou!