Musím povedať, že po prekvapení v podobe Source Code, tohto roka dostávam od žánru nepopulárneho sci-fi pekné dary. In Time je totižto ďalšou šokujúco dobrou vecou. Avšak meno režiséra už čosi nahovára a je dobrou indíciou, že o myšlienku bude postarané. Bolo, veľakrát cez film som si v hlave motal scenáre aké by to bolo naozaj. Desné, stresujúce. Čas ako platidlo. Lenže sociálna nesloboda rovnako zostala, zákony džungle zrejme takisto. Pokiaľ ide o mňa, iste by som neprežil dlho. To je ale vedľajšie. Ako celok mi film sedel. Kvalitná prízemnosť budúcnosti v Niccolových trademarkoch, ktoré jednoducho fungujú a všadeprítomná depresia, či stihnem dobehnúť k požičovni nie DVD, ale 1 hodiny vášho cteného života. Beh matky k synovi je toho najlepším a úžasným zážitkom. Dvojica hrdinov ale úplne mimo. Opúšťal by niekto blahobyt? Rozdávate peniaze na ulici? Závidíme cigánom? Pohnútky Amandy sú scestné a scenárovo znásilnené. A Justin? To je snáď omyl jednak herecký, na druhej strane povedzme, že degradovaná sci-fi spoločnosť potrebuje Ježiša, ktorý namiesto odpustenia bude roznášať nadbytok času. Cilian nevysvetlený, len sa ako chudák poneviera z miesta A do miesta B. Jeho vynulovaním sa otvára „zločinecká“ cesta dua, z ktorého sa po skvelom námete a ako tak aj deji, vykľuje....skrátka Bonnie a Clyde. (videné 15.02.2012, BDrip)
Nevedno, kde začať. Celý svet s dokonalými mozgami a sci-fi technikou sa musí obávať niečoho, čo ani nevidíme. Nadávať na baktérie a vírusy je však nevhodné, pretože tu boli od nepamäti a dokonca jeden z popredných osobností vedy povedal, že „baktérie nás prežijú“. Rovnako je otázkou, či ten banánovník a hneď vedľa neho rastúci pomarančovník mi dávajú plody s obsahom vitamínov len na chuť, alebo aby posilnili moju obranyschopnosť proti niečomu zlému. A tak si môžem vybrať, či nahrávame vlastne tej teórii o rovnováhe, muž-žena, jing-jang. Myslím si, že nikto nezabudol na španielsku chrípku a ďalšie veľké epidémie, rešpekt má ľudstvo dostatočný. V tomto ohľade ťažko hľadám zmysel existencie tohto snímku, no ak už je, tak poteší tým, že ukáže jasne naše mizerné šance. Ono ten vírus je na druhej strane objektívny a berie jedného za druhým, či ste elita v centre Chicaga alebo chudák na okraji Chuang-Dongu. To sa mu uprieť nedá. Otázku očkovacieho poradia, väzieb lekárenského priemyslu a WHO a pod. nebudem rozoberať kvôli stále viac domnienkam než dôkazom (hoci zasa letmo myslím na Constant Gardenera). Napokon, keď sa pozerám na Day 1 vychádza mi z toho jasný záver. Batman je vlastne zlý a buďme vegetariáni. Začínam s tým druhým. http://www.youtube.com/watch?v=aPyhYczii8I (videné 15.02.2012, BDrip)
Ako divák si veruže nemôžem pamätať všetky spracovania, ktoré počtom tromfli asi aj Zvonára. Aspoň nie čo do serióznosti. Toto najnovšie potvrdilo, že mušketierom nová doba, digitál, 3D, vzducholode, a Resident evil, jednoducho nesvedčia. Neviem, čí to bol nápad posadiť za historickú latku W.C. Andersona, ktorému to ako tak ide v Béčkových klaustrofobicky pôsobiacich sci-fi pokusoch. V Mušketieroch sa vskutku stratil a ja som mal po hodine zvláštny pocit čo sledujem, koho, nebaví ma to, choď ďalej, vypni, skús iný film od skupiny Anonymous. Paradoxne od najväčšej hovädiny v podobe osvietenských Hindenburgov mám pocit sledovania výplachového blockbustera. Na 100% tu jednoducho nefachčí absolútne nič. Od Miliných parodujúcich póz, až po trestuhodne nevyužitého Rocheforta. Napokon, z neho jediného som mal divné stavy, že on sám nevedel, že vstúpil do takej sračky a čo tam vlastne robí. Nakoniec, je zvláštnosťou (a dobrou), že práve hviezdy hrajú tých, ktorý zrejme prehrávajú a prehrajú. Takže zhrnuté: Ešte nikdy neznela tá otrepaná fráza tak škrípajúco ako tu a na zapichnutom Hindenburgovi na Notre-dame chýbal už len ksicht Leslieho N. (videné 14.02.2012, BDrip)
V studnici poznania akou je nepochybne Slovenský rozhlas, často znie reklama Hospodárskych novín, že „Obsah rozhoduje“. V diskusii s Avatarom to však neobstojí. Forma tu vyráža dych a stanovuje také hranice ľudsko-technických zábavných prostriedkov a vynálezov, ktoré x - krát recyklovaný klišoidný obsah nemôže preraziť. Iste môže byť otázkou, nebolo to tak cielené od počiatku?! Samozrejme, že áno. Preto nie som hodný tu premýšľať nad pozíciou Erica Rotha ako budúceho scenáristu. V týchto obrovských megafilmoch ide o zobrazenie tých najzákladnejších ľudských reakcií, kde pri prerezávaní lián Jakeovi Veľkou Matkou Omatikayov, budeme vstávať na odpor spolu s Jakeom a hádzať plechovky po generálovi v lietajúcom stroji. Či to stačí, nech posúdia iní. Aspoň ja osobne, aby som hádzal špinu nad neschopnosťou inovácie pri dobíjaní cudzích planét ľuďmi. No isteže tí sú tí zlí, avšak nejde mi do hlavy to, že Jake je po celý čas reprezentantom ľudí a aj do boja ich vedie nie ako prívrženec SDKÚ, pardon, Avatarov, ale stále ako človek. Zradil vlastnú rasu ako hovorí generál? Násilná smrť brata, „poctivý“ generál, zradcovia, zištné ciele, absencia svedomia. To všetko sú ťahy, ktorými ma presviedčajú, že spravil dobre. Ak to bude možné v roku 2154, prosím, dnes sa pred týmto, ak chcem bojovať musím uchýliť na izbu č. 108 a čakať na injekciu pokoja. Vraj agitka čohosi životného. Ale veď agitka tu, agitka tam. Niet týždňa vo svete, aby sa za niečo nebojovalo. Ciele spanilé, náboženské, fundamentálne, blbé, zbrojárske, environmentálne etc. etc. Ak to má podporiť boj za ochranu prírody, tak nech. Ja ju mám rád, tú našu. Pandora neviem, či je. No tej filmovej, závidím takmer všetko, čoho sa Jake dotkne, pozrie, či stúpi. Farebnosť, inovácia, prostredie, život ako taký, myšlienka stromu života, lietajúce hory, kamene, to všetko vyzerá tak fantasticky, že to v dejinách filmu nemám jednoducho s čím zrovnať, ešte k tomu mi to priam profesorsky naservíruje oscarový Mauro. Vyvalené oči a pohladenie duše, ktorá sa mení na detskú a je voči tej nádhere bezbranná. A či záverečná palebná mašinéria pod taktovkou Camerona pôsobí gýčovo? Práve vtedy sa spojenie ľudstva a pandory dokončí. Ja som sa takticky úplne nespojil. Fandím všetkým, nenadržiavam ani jednému. Všetci sú skvelí. Celý čas som premýšľal, kde by som bol na konci. Či v porazeneckom pochode alebo naoko víťaznom modrom povstaní. Azda telo by išlo späť, ale myseľ by ostala. Ako človek sa totižto nemôžem (nechcem?) stratiť. (07.02.2012, BD) http://www.youtube.com/watch?v=ENVPHudV9RM
Wildea aj týmto jediným prozaickým dielom dal svetu najavo svoj excelentný pohľad do skrytosti spoločnosti. Dej je O.K. námet jasný, len mne vo filme chýbal kúsok temna, trošička strhnutia, aj mojej strnulosti. Svedčí tomu ozaj TV formát, čo nie je zlé, ale skrz námet by sa určite dalo urobiť viac. Jedinou otázkou však zostáva - aký by bol môj-tvoj portrét v dnešnej dobe? (videné 04.02.2012, DVD)
Počkať. MacDonald je Škót? Takže šlendriánstvo a alibizmus môžem vylúčiť, nie? Počas celého snímku bol výsledný efekt človek-príroda fenomenálny. Tam, kde Barbar ponúka rovnakú symbiózu, avšak do deja si môže ten-ktorý divák vložiť svoje myšlienky a rozpoloženie, sám vykladať scény; tu je predsa príbeh. Nemôžem si pomôcť, ale v drvivej časomiere som nemal pocit, že som v roku 120 a ešte k tomu Riman. To nie je zlé, ibaže vítam osvieženie minimalizovať veľkoleposť rímskych výbojov (ktoré také veľkolepé zasa neboli) v Európe do boja dvoch mužov, z ktorých jeden je kripeľ, z prírodou, ich samých a pár vskutku skvelo vyzerajúcich severných kmeňov. Opäť sa nebudem hrať na diabla cestujúceho časom, nebol som očitým svedkom udalostí, a preto škriepiť sa, či vyzerali tak alebo onak nemá význam. Azda niekto pochybuje o divokosti vtedajších kmeňov v nevľúdnych podmienkach? Boje vyznievajú keď nie fantasticky, tak aspoň reálne tupo. Myslím tým vzájomne zakliesnené ručne robené sekery s napoly zhrdzaveným mečom. Od Mohykána to až doteraz nikde nevyznelo tak dobre. Každopádne ma osud Deviatej nie veľmi zaujímal, ale od MacDonalda som dostal veľmi poctivú prácu, pričom ako Európan vedel o čom rozpráva. Že dal do úst Tatuma, Bella niekedy gýč a slová „nikdy ťa neopustím?“ Ospravedlním to s radosťou otupený perfekcionizmom pri deji, postavách, bojoch, enormne skvelej kamery a skvelým maskérom. Hoci drogový záver amerického pochodu nemá a ani nikdy nebude mať moje pochopenie. (videné 04.01.2012, BD Unrated)
Nuž, asi pravdepodobne odtiaľ som sa začal zo sna budiť, či náhodou...vedľa mňa...niekto...nechcem byť vulgárny a osobný....neukazuje...len tak...z lásky...A vlastne ako to bolo s tou páskou?! Mal ju na ľavom, či na pravom?
Moje srdce sa v kúte raduje a duch jasá nad darom, ktoré mi na mlado-staré kolená zoslali samotné nebesá. Veseľte sa druhovia, radujte sa bratia, oslavujte sestry, jasajte národy, lebo nám bol zjavený Posledný vládca vetra. Čím som si to ja zaslúžil, akej dobroty a láskavosti sa mi dostalo, keď som národ doviedol k úžasnému poznaniu. Čakal som, čakal a teraz môžem spočinúť v pokoji. Chváľte duše za dar jedinca, ktorý spojí kmene a národy a vyvedie vás z beľma otroctva a neslobody. Život som dokončil, misiu splnil. Odkladám sa na večný a zaslúžený odpočinok. Neprestávam ďakovať nebesám, že moje oči videli spásu sveta. Aaach! (01.02.2012, BDrip)
Fascinuje ma rôznorodosť, nestopercentnosť, umeleckosť, viacfrázovosť historických zdrojov. História je nádhernou minulosťou a ako takú ju netvorili postavy, príbeh, bitky, svadby, zrady, ale tí, čo to zazanemnali niekde v kúte na pergamen alebo pokročilejšiu formu listinných prameňov. Písať vedecké zdroje, o ktoré sa opiera história je nadlho, ale nebojím sa,, odborne distujuem už dlhé roky s povolanými učencami týchto odborov. Aj keď udalosti minulé nikdy nie sú isté a 100%-né, mieru informovanosti a náhľadov, postrehov však majú. Hlavne listinné zdroje ako kroniky, zápisky, latinské preklady, zvitky (zatiaľ nie Chinonské) majú obrovskú tendenciu poskytovať aj ľstivé nadržiavanie kronikára tým udalostiam, ktoré on považuje za podstatné. Archeológiu ako najobjektívnejší zdroj vynechám. Totižto nebudeme o Robinovi z Locksley nebudeme otvárať rakvy, ale písomné zmienky o RH priamo v Anglicku chýbajú. Chýbajú v autenticite. Už Costner to bol, ktorý prinútil tých, čo majú čas a záujem bádať pramene tejto fiktívnej postavy. Nie je už tajomstvom, že RH ako symbol odporu vtĺkali do hláv (ne)vzdelaných más akýsi kaukliari. (po dobu 300 rokov?!). Prečo to všetko? Nuž kvôli vlastnej vedomej naivnosti až detinskosti uveriť týmto veľkofilmom a ponúkané informácie ľudovo povedané „zožrať“. Scott preto neponúka nič iné, len dospelejšiu, vyváženejšiu alternatívu k „možnému“ zrodu ozajstného RH. Robí to debilným štýlom? Nuž, to čo poznám(e) z detinských, komediálnych spracovaní predošlých RH, sa tu nekoná a RH je tu na posledných 5-10 minút. Dovtedy je to streoveká Ridleyovská seansa obohacujúca všetky moje zmysly ako vždy dokonalým vizuálom, excelentným filtrom, heroickou výpravou, geniálnymi hercami, kompozíciou bitiek (letiaci meč), Scottovými trademarkami etc. RH je skvelý po všetkých stránkach. Dnes už výpravné eposy zasadené do historického pozadia opustili všetci (len v malom objavíme Centuriona a Eagle). Ak sa za desaťročie (zveličenie) jeden objaví aj to vo famóznom lesk, načo sa ohovárať, vytvárať si sebaklam? S čím zrovnám pravdivosť toho, čo mi Scott ukazuje? Čo mám pri sledovaní (vedcov, svedkov...) ? Nebazírujem na historických presnostiach, bol by som pokrytec. Som ale nadšený, ak mi niekto v ére letov do kozmu, aút, PC, ítečkárov....ukáže boj lukom, mečom, formáciami a kus vytrvalej streľby na hrad. Nič viac nechcem. Vedecké bádanie je inde a koná sa s inými. Pre Relatívny oddych, stredoveké blaho, slastný vizuál siaham bezkonkurenčne po Scottovi. V RH potvrdil svoje majstrovstvo. Škoda bezkrvavého charakteru ukrutnosti a nutnosti podrobiť sa R-13. Skôr mu to ubližuje. /In nomen Christi ako sa môžem láskať nad tak zatracovaným filmom. Som nemožný, ale spokojný. Vide cor meum./ (videné 02.01.2012, BD Unrated) http://www.youtube.com/watch?v=aMcDeNo6KUs&feature=fvwrel
Tak buď za A: Čo všetko dokáže plachtiaca chladnička Electrolux s následným butterfly efectom?! Alebo môžbyť za B: Vysoká Hra Neesonovej jedenástky s nehumánnym záverom (ktorý nevyšiel). / V šafranových časoch thrillerov je Unknown rozhodne tesne dobrá voľba. Európa, Berlín, modro-zelený zamat, poctivo budovaná zápletka, prízemná akcia. Prečo sa nepobaviť dejom, ktorý som vôbec neodhadol ako všetci tu (ach, áno, De Gaulle), a pouvažovať, kde nastala chyba v myslení, keď Stasi sú vlastne dobráci a dobehne ich akási Sekcia 15 ? Neeson to istil zozadu aj spredu, Serra ostal pri zemi a thrillerový pocit okoreňuje európska zmyslová surovosť. No neviem, čo znamená ten mätúci plagát so zbraňou. Deja Vu Taken? Ten neznámy je lepší. (21.01.2012, BDrip)
UnDisputed. Nekonvenčne a určite nie klišovito sme zastali autobusom na určenej zastávke a pohľad polichotila dvojica zamilovaných otrhancov, kde jeden nemal ani tvár podobnú ľuďom. Bola to žena spoznateľná podľa copa, pričom tvár mala neuveriteľne zdegenerovanú. Nie som genetik, no napadlo mi kríženie medzi chorými súrodencami. Východ vie. „Tá“ alebo „To“ nebolo jadrom, ale spúšťačom myšlienok na sedadle v poloprázdnej Karose, za tmy a hmly smerujúcej domov. Týkali sa odcudzenosti, uvedomovania si vlastnej škaredosti, čo prechádzalo do globálneho pohľadu na neuveriteľne segregovaný ľudský sektor. Humanita, človek, rasa, homo sapiens, ktoré nemá ani len v základoch definovaný jednoznačný postoj k vlastnému bytiu. Poniektorí nielen že nedosiahli vyspelosť (čo to však je?), ale nútia nás civilizovaných v prítomnosti nazrieť do minulosti. Nie som odlišný, a ak nemám vyriešenú do kompletnosti otázku rovného človeka predo mnou, netuším aké reakcie by boli na ....no na mutantov. Keď tak pozerám, ani Word to nepozná. No moje myslenie sa už veľakrát ocitlo v situáciách, keď som chcel rýchlejšie behať (autobus, futbal, 100m pred dievčatami), byť neviditeľný (trapas, práca, revízor..), byť silný (opitá partia oproti, tmavý les), byť premenlivý, cestovať v priestore (chata na túre v nedohľadne...), dokonca byť regenerácie schopný (absencia zvád u lekárov prečo vás nezachránil)....Všetko sa isteže končí neúspechom, a kto to preženie, končí, žiaľ, v liečebných ústavoch. Menejcennosť tela? Obmedzenosť? Ak mi to aj prišlo na môj biedny rozum, malo to krátke trvanie. Ale bolo to tam. Čo potom príbeh X-menov? Veľmi lákavý, nepopieram. Pozerať na množstvo (to je tá nádhera kolektivity hrdinstva v tomto komixe) „ľudí“ s určitou schopnosťou bojujúcich proti sebe, nám a niečomu vyššiemu, je výbornou chvíľkovou sondou do sféry oslobodenia mysle a nachádzania sci-fi zlepšenia vlastného tela. Po toľkých X-menov padla zaujímavo aj táto epizóda. Kontrola vyváženosti bola zachovaná štandardne, no úderný záver mi privádzal uznanlivé kývanie hlavou. Ak vopchám hlavu do atmosféry komixu, mám silnú tendenciu prijať takýto zrod všetkého x-menovsky budúceho (Singer, Rattner, Hood). Enormne silné tresnutie do stola a mľaskanie spôsobilo: 1. nacistický headshoot a 2. wolverinovské „Jdi se vycpat!“. Predovšetkým to druhé je tak obsiahle, že som po 15 minútach musel film presunúť späť, lebo mysľou som bol stále Wolverine. Aj teraz v podstate je to skákanie z postrehu do postrehu, bez náležitej koncepcie. Chvenie z výborného prerozprávania začiatku osudov X-menov bolo, „Komplex Vrany“ im však v priamom boji nedáva šancu. Kedykoľvek ich však rád vyzvem v boj, lebo nakopať zadky všetkým mutantom (komixovým), ktorých mám skutočne rád, je skvelá očista po pracovnom týždni. Ten boj nie je reálny. (videné 13.01.2012, BDrip)
Nuž čo. Násilnosť vsúvania gagov, totálny nesúlad priameho deja a striktná epizódnosť nemôže dvihnúť moju vieru v bezchybného Englisha. Atkinsonovi nič nevyčítam. Spadol tam v 80. rokoch a svet má obmedzenú pamäť. Dostať sa z toho nie je možné, funguje zo zotrvačnosti, ale aj tu v znovuzrodení sa našlo pár momentov, kde som trieskal po stole. Stolička pri premiérovi nemala chybu, plus vítaným prvkom jednoznačne „čínska babka.“ Čo by som dal ináč za to, aby som mal v takom zovretí britskú kráľovnú. Film je ...už od začiatku zmesou očakávaného, videného, núteného. Jednotka mala dej, spád, trefné pointy a Imbrugliu. Tu som všetko čakal, úsmev ako z rodinných fotiek. Skrátka pohoda bola len ako doplnok inej nezvanej situácie. Nervozite. (videné 18.01.2012, BDrip)
Či je Lagardére rovnako populárny ako Christo je na polemiku. Peknú, pretože víťazia obaja, a ja, pohrúžený do ozaj výborne napísanému príbehu, nemôžem minúť akékoľvek spracovanie. Vedomosť o tomto snímku som nemal, no upútavka na ČT2 zapôsobila a utekal som domov, aby som stihol perfektného Auetila, šialeného Pereza a pre mňa skvelého bezokého. V podstate len záporák pôsobí ako s fantasy, je však na niektorých miestach správne, ba až čudne šibnutý, chorý, úlisný, úchylný, zákerný. Skladbu Hrbáča možno postaviť iba na troch elementoch. Herci prepožičiavajúci charakter postavám (skvelá francúzska prehliadka), šerm a súboje a udržanie dobrodružnosti príbehu. Nešlo o orgastické vyvrcholenia, avšak všetko sedelo v príjemne pozerateľnom štýle, takmer vždy okorenené skvelou choreografiou súbojov. Excelentné bolo zasadenie časti vysoko do hôr. Sneh pôsobí až radostne, infantilne. Istý De Broca mi v konečnom dôsledku naservíroval poctivú francúzsku kinematografiu, ktorá nikde netlačí, ale úctyhodne pokojne kráča k potešeniu diváka.
sklamanie a pochovanie Tonyho určite nehrozí. Nepredám Astona keď mi Pakistanec odbije ľavý blinker. Schizofrénia Tonyho to už je iné. Zákulisné ťahy vedia len zasvätení" - prečo a ako k nim došlo, a čo to vlastne pomenilo. Ukážka tentokrát samotnej taktiky Tonyho muaiy boran je skvelá, ale konzistnentnosť jej vsádzania do deja nie je šťastím. Ukrojil sa boj, zväčšila sa mysticita východnej Ázie, pribudli čary, mágia. Boj v tomto prostredí v podobe zmŕtvychvstalého hrdinu je lákavý, ale vyžaduje zručnejšie scenáristické a režisérske ruky. Či sa to rozsypalo s akejkoľvek filmovej strany, to už nech posúdia iný. Tony je droga, ktorá mi znemožní vnímať dej okolo. Zrejme to bola záchrana filmu :) A ešte na okraj - premietnutie boja je oveľa dlhšie ako v Zatoichim. (november 2011, BDrip)
http://www.youtube.com/watch?v=mCZKew6royA Opitý, triezvy; špinavý, krvavejší, historickejší, dlhovlasejší, rozjímavejší - to je jedno. Pozerateľnosť neklesá a platí to čo pri "jednotke"
Nestačí si sadnúť a niečo napísať. Určite nie pri obzretí sa na všetkých ostatných ázijských a amerických bojovníkov v UnHolywoode či v Sunrise.....Opäť je smiech, ale len jemný – potmehúdsky, zároveň skromný ako je sám Tony. Ťažko sa sústrediť a vysloviť pocity, keď sa stále dookola usmievate. Nedovolia Vám to laná, triky, slepé údery, bezmenný kaskadéri, tučnučké pacičky recyklované v záberoch šikovného strihača, obnažený hrdinovia, ktorí Newtonovi dávajú poznať ako sa zrejme mýlil. Že čo spravili niekde okolo opíc žijúci Thajčania? Jedného dali proti všetkým v najlblbšom scenári v bezhlavej mláťačke? Aj áno, aj nie. Dualizmus spojenia pocitu áno bojové veľdielo vs. nie thajská zlátanina je fascinujúca. Našťastie je tu element akoby z iného sveta. Tony Jaa. Netuším, ani sa nestaviam do pozície bojového znalca, ktorého nútil ryžu jediaci a vo vzduchu sa vznášajúci čínsky majster behať s haldou dreva na chrbte v hlbokom snehu, že som obsiahol boj Tonyho. V podstate netreba ani Ong Bak, ale výborný YouTube, ktorý v civilných záberoch pomerne civilizovane ukazuje civilizácii, čo vlastne môžeme od Tonyho čakať. Nie som to len ja, nie sme to len všetci Európania, ale dokonca aj Števo (ktorý je viac než zákon) povedal, že produkčne zaštítiť také mlátenie a lámanie kostí v excelentnom prevedení niekedy na jeden záber by bola z jeho strany pocta. Či už Ong Baku verím alebo nie, je jedno. Thajská soška Budhu pri všetkej mediačnej úcte ma ako obyvateľa Európy s kresťanskými nepopierateľnými piliermi zaujímať nemusí a ani nemôže. No nadpozemský boj, ktorý Tony rozpútava by Európana nemal nechať chladným. Tonyho neviním za nič. Z filmu srší priam „prišiel, zmasakroval, neusmial sa, pokorne odišiel“. V momente som zabudol na všetko bojové čo som kedy videl (Li, Chan, Dacascos, Van Damme, Dudikoff, Yuen, Statham, Števo, a neviem ešte aká háveď) a položil si otázku, prečo Tony s nimi musel tak nepekne zatočiť. Vďaka patrí aj thajskej réžii, ktorá nehrala na západnú strunu a svoj primitivizmus ponechala. Vynikne tak učebnica boja thajského boxu, či Tonym vymyslený a realizovaný „muayi boran“. Nepremýšľal som o ňom veľa, nepoznám ho osobne, netrénoval s ním, ale bol by mojou prvou voľbou v zastupovaní Zeme a jej populácie pri veľkolepej súťaži intergalaktických bojov. Zdá sa, že z filmu samotného sa to zvrhlo na oslavu Tony Jaa. No nie som teplý, ale jedno je isté - film je vlastne jeho oslavou a dôkazom kam až zachádza sústredená meditácia a oddanosť, dril, v ovládaní vlastného tela. Ong Bak (1,2,3) je u mňa synonymum cieľa v boji, ukážkou perzekúcie lenivosti a hlavne pokorným (nechcem nazvať výsmechom) odkazom lanám, trikom a zasa lanovým bojovníkom. Ong Bak.
Vyjadriť rozpaky nad dielom, ktoré nemá vlastnú ambíciu veľkoleposti, je namieste. V skratke, lebo ozaj nie je o čom, je film viac ukážkový, symbolický, náznakový – beh, vtáčik, oči, klasy, oheň. Jednoliatosť línie nie je zachovaná, charaktery postáv sa nevyvíjajú dostatočne a nad všetkým sa zmráka alternatíva európskej kinematografie. S výnimkou nádherne utrápenej Pataky a premena vlka na človeka, ktorá je po technicky – humusnej stránke fantastickou fackou iným filmom s honosnejšími efektmi, sa film ťažko emočne, duchovne, technicky, formálne dostáva pod kožu. Fakticky tam nikdy nedôjde, no prinúti nájsť si niečo o Romasantovi. Až potom sa filmu snáď tá povrchnosť odpustí, no druhý pokus by mohol skončiť diskutovateľnou nudou. Španieli do toho, o tom niet pochýb, ale Priméra Divisón to ešte nebude. Hoci film kvalifikačne nezlyhal. http://en.wikipedia.org/wiki/Manuel_Blanco_Romasanta
S pohľadom upretým na meno režiséra sa príliš nenádejam nad originalitou snímku, sťažka púšťam „play“ a pevne dúfam, že to budem mať za sebou z titulom prinajmenšom „odpad“. O dve hodiny neskôr......O tie dve hodiny neskôr nevidím kde mám myšku, kašlem na ňu, vrieskam po dome, stískam všetkých ľudí naokolo, neviem, čo mám robiť a moje pohyby nezodpovedajú genetickému kódu normálneho človeka. Neviem, či sa smiať, plakať, udierať, signalizujem ľavý hák, zvŕtam sa. Jednoducho racionalita zostala po filme bokom a Levy ako snáď žiaden z režisérov ma nedostal v poslednej dobe tak, ako to spravil s Real Steel práve on. Ja som si vedomý, že až uplynie nezmenný čas, obzriem sa a uvidím klady na šialenom sci-fi príbehu obyčajného robota s usporiadaním rodinných amerických vzťahov. Dá sa však inak? Dvojica Jackman - Goyo rozohrá takú uveriteľnú hru pohľadov, gest, mimiky, emócií, že nemôžem byť nezúčastnený, a kdežto pri nedávnom Warriorovi som ako divák nesedel v hľadisku a pasívne prijímal čo urobia (Hardy and Co.), v záverečnej hale som vrieskal s divákmi, plakal, radoval sa, neveriacky krútil hlavou. Ako to, že ma tak strhli? Zásluha všetkých. Od hercov, vyváženého scenára, pevnej réžie. Štáb musel postavy a Atoma milovať. Pomáhajú vo veľkom fantastický Elfman a istý oscarový Fiore. Precízny prístup všetkých pomohol vzchopiť Real Steel do profesionálnej ligy blockbusterov. Budú otĺkaní, ale som rád, že to zvládli. Tam, kde kopa železa v Transformeroch má len blyštiacu sa výbornú formu, Atom ma (až to zle znie) dušu, niečo čo mi ako divákovi dalo pocítiť tichý, radostný vnútorný záchvev. Obrovská radosť tak ide z konzistentnosti príbehu a perfektnej hereckej dvojice. Neskutočný ťahúni filmu, kde akúkoľvek situáciu hrajú priam s bravúrou. Nie chladná oceľ, ale Real Emotions, Real Win. Ba čo je dôležitejšie........Real SURPRISE. (08.01.2012, BDrip)
"I´m not a warrior!" Je excelentné ako na tak malom priestore (plného hádok, škriepok a zvád) dokázal McTiernan "vystrúžlikať " rýchly, nápaditý, priamy pochod do cieľa. Arab u Vikingov, severská oblasť, strach, kanibali, neuveriteľný "Ohnivý had", prienik do útrob "pekla". Ja sa čudujem, prečo to tak na mňa dobre pôsobí, ale Vikingové sú jednoducho výborným, by som povedal čudáckym, výtvorom. Nepochopeným, ani mnou, ale tá tiaha, ľudskosť, originalita, čo má, nemôžem nikdy nechať napospas. Jasné, že soundtrack. "I´m not a warrior!" - ale skutočne sa bojím.
Pri slovách alebo spomienke "chuť domova", som málokedy bezcitný, nezáživný, nesústredený. Nádherné spomalenie predtým všetkého pixarovsky príjemne šialeného do polohy rozvahy a excelentného zakončenia.
Ako by som na hodine náboženstva parodoval smetiarov (bez ktorých by sme sa váľali vo vlastnom hnoji v drahých oblekoch) a privádzal spolužiakov do nesmierneho smejúceho sa popuku, pričom rádová sestra v bielom habite nevedela, či sa má pridať, skromne utíšiť, alebo....iné mi nenapadá.
Prekvapujúco som to videl. V časoch keď zákaz pozerať TV po 22.00 fungoval, no ja som si myslel, že kvalita po tomto čase práve začína. Smejem sa síce teraz, po rokoch, ale stále si kladiem do hlupákov.
Moje komentáře
Vyměřený čas (2011)
Musím povedať, že po prekvapení v podobe Source Code, tohto roka dostávam od žánru nepopulárneho sci-fi pekné dary. In Time je totižto ďalšou šokujúco dobrou vecou. Avšak meno režiséra už čosi nahovára a je dobrou indíciou, že o myšlienku bude postarané. Bolo, veľakrát cez film som si v hlave motal scenáre aké by to bolo naozaj. Desné, stresujúce. Čas ako platidlo. Lenže sociálna nesloboda rovnako zostala, zákony džungle zrejme takisto. Pokiaľ ide o mňa, iste by som neprežil dlho. To je ale vedľajšie. Ako celok mi film sedel. Kvalitná prízemnosť budúcnosti v Niccolových trademarkoch, ktoré jednoducho fungujú a všadeprítomná depresia, či stihnem dobehnúť k požičovni nie DVD, ale 1 hodiny vášho cteného života. Beh matky k synovi je toho najlepším a úžasným zážitkom. Dvojica hrdinov ale úplne mimo. Opúšťal by niekto blahobyt? Rozdávate peniaze na ulici? Závidíme cigánom? Pohnútky Amandy sú scestné a scenárovo znásilnené. A Justin? To je snáď omyl jednak herecký, na druhej strane povedzme, že degradovaná sci-fi spoločnosť potrebuje Ježiša, ktorý namiesto odpustenia bude roznášať nadbytok času. Cilian nevysvetlený, len sa ako chudák poneviera z miesta A do miesta B. Jeho vynulovaním sa otvára „zločinecká“ cesta dua, z ktorého sa po skvelom námete a ako tak aj deji, vykľuje....skrátka Bonnie a Clyde. (videné 15.02.2012, BDrip)
Nákaza (2011)
Nevedno, kde začať. Celý svet s dokonalými mozgami a sci-fi technikou sa musí obávať niečoho, čo ani nevidíme. Nadávať na baktérie a vírusy je však nevhodné, pretože tu boli od nepamäti a dokonca jeden z popredných osobností vedy povedal, že „baktérie nás prežijú“. Rovnako je otázkou, či ten banánovník a hneď vedľa neho rastúci pomarančovník mi dávajú plody s obsahom vitamínov len na chuť, alebo aby posilnili moju obranyschopnosť proti niečomu zlému. A tak si môžem vybrať, či nahrávame vlastne tej teórii o rovnováhe, muž-žena, jing-jang. Myslím si, že nikto nezabudol na španielsku chrípku a ďalšie veľké epidémie, rešpekt má ľudstvo dostatočný. V tomto ohľade ťažko hľadám zmysel existencie tohto snímku, no ak už je, tak poteší tým, že ukáže jasne naše mizerné šance. Ono ten vírus je na druhej strane objektívny a berie jedného za druhým, či ste elita v centre Chicaga alebo chudák na okraji Chuang-Dongu. To sa mu uprieť nedá. Otázku očkovacieho poradia, väzieb lekárenského priemyslu a WHO a pod. nebudem rozoberať kvôli stále viac domnienkam než dôkazom (hoci zasa letmo myslím na Constant Gardenera). Napokon, keď sa pozerám na Day 1 vychádza mi z toho jasný záver. Batman je vlastne zlý a buďme vegetariáni. Začínam s tým druhým. http://www.youtube.com/watch?v=aPyhYczii8I (videné 15.02.2012, BDrip)
Tři mušketýři (2011)
Ako divák si veruže nemôžem pamätať všetky spracovania, ktoré počtom tromfli asi aj Zvonára. Aspoň nie čo do serióznosti. Toto najnovšie potvrdilo, že mušketierom nová doba, digitál, 3D, vzducholode, a Resident evil, jednoducho nesvedčia. Neviem, čí to bol nápad posadiť za historickú latku W.C. Andersona, ktorému to ako tak ide v Béčkových klaustrofobicky pôsobiacich sci-fi pokusoch. V Mušketieroch sa vskutku stratil a ja som mal po hodine zvláštny pocit čo sledujem, koho, nebaví ma to, choď ďalej, vypni, skús iný film od skupiny Anonymous. Paradoxne od najväčšej hovädiny v podobe osvietenských Hindenburgov mám pocit sledovania výplachového blockbustera. Na 100% tu jednoducho nefachčí absolútne nič. Od Miliných parodujúcich póz, až po trestuhodne nevyužitého Rocheforta. Napokon, z neho jediného som mal divné stavy, že on sám nevedel, že vstúpil do takej sračky a čo tam vlastne robí. Nakoniec, je zvláštnosťou (a dobrou), že práve hviezdy hrajú tých, ktorý zrejme prehrávajú a prehrajú. Takže zhrnuté: Ešte nikdy neznela tá otrepaná fráza tak škrípajúco ako tu a na zapichnutom Hindenburgovi na Notre-dame chýbal už len ksicht Leslieho N. (videné 14.02.2012, BDrip)
Avatar (2009)
V studnici poznania akou je nepochybne Slovenský rozhlas, často znie reklama Hospodárskych novín, že „Obsah rozhoduje“. V diskusii s Avatarom to však neobstojí. Forma tu vyráža dych a stanovuje také hranice ľudsko-technických zábavných prostriedkov a vynálezov, ktoré x - krát recyklovaný klišoidný obsah nemôže preraziť. Iste môže byť otázkou, nebolo to tak cielené od počiatku?! Samozrejme, že áno. Preto nie som hodný tu premýšľať nad pozíciou Erica Rotha ako budúceho scenáristu. V týchto obrovských megafilmoch ide o zobrazenie tých najzákladnejších ľudských reakcií, kde pri prerezávaní lián Jakeovi Veľkou Matkou Omatikayov, budeme vstávať na odpor spolu s Jakeom a hádzať plechovky po generálovi v lietajúcom stroji. Či to stačí, nech posúdia iní. Aspoň ja osobne, aby som hádzal špinu nad neschopnosťou inovácie pri dobíjaní cudzích planét ľuďmi. No isteže tí sú tí zlí, avšak nejde mi do hlavy to, že Jake je po celý čas reprezentantom ľudí a aj do boja ich vedie nie ako prívrženec SDKÚ, pardon, Avatarov, ale stále ako človek. Zradil vlastnú rasu ako hovorí generál? Násilná smrť brata, „poctivý“ generál, zradcovia, zištné ciele, absencia svedomia. To všetko sú ťahy, ktorými ma presviedčajú, že spravil dobre. Ak to bude možné v roku 2154, prosím, dnes sa pred týmto, ak chcem bojovať musím uchýliť na izbu č. 108 a čakať na injekciu pokoja. Vraj agitka čohosi životného. Ale veď agitka tu, agitka tam. Niet týždňa vo svete, aby sa za niečo nebojovalo. Ciele spanilé, náboženské, fundamentálne, blbé, zbrojárske, environmentálne etc. etc. Ak to má podporiť boj za ochranu prírody, tak nech. Ja ju mám rád, tú našu. Pandora neviem, či je. No tej filmovej, závidím takmer všetko, čoho sa Jake dotkne, pozrie, či stúpi. Farebnosť, inovácia, prostredie, život ako taký, myšlienka stromu života, lietajúce hory, kamene, to všetko vyzerá tak fantasticky, že to v dejinách filmu nemám jednoducho s čím zrovnať, ešte k tomu mi to priam profesorsky naservíruje oscarový Mauro. Vyvalené oči a pohladenie duše, ktorá sa mení na detskú a je voči tej nádhere bezbranná. A či záverečná palebná mašinéria pod taktovkou Camerona pôsobí gýčovo? Práve vtedy sa spojenie ľudstva a pandory dokončí. Ja som sa takticky úplne nespojil. Fandím všetkým, nenadržiavam ani jednému. Všetci sú skvelí. Celý čas som premýšľal, kde by som bol na konci. Či v porazeneckom pochode alebo naoko víťaznom modrom povstaní. Azda telo by išlo späť, ale myseľ by ostala. Ako človek sa totižto nemôžem (nechcem?) stratiť. (07.02.2012, BD) http://www.youtube.com/watch?v=ENVPHudV9RM
Dorian Gray (2009)
Wildea aj týmto jediným prozaickým dielom dal svetu najavo svoj excelentný pohľad do skrytosti spoločnosti. Dej je O.K. námet jasný, len mne vo filme chýbal kúsok temna, trošička strhnutia, aj mojej strnulosti. Svedčí tomu ozaj TV formát, čo nie je zlé, ale skrz námet by sa určite dalo urobiť viac. Jedinou otázkou však zostáva - aký by bol môj-tvoj portrét v dnešnej dobe? (videné 04.02.2012, DVD)
Resident Evil: Apokalypsa (2004)
http://www.youtube.com/watch?v=CQ_0yOOQn6s a čo táto Apocalypse? Netuším, ako by Alice obstála, čo telu dodáva vírus aké schopnosti a pod. Skvelá Mila.
Godzilla (1998)
http://www.youtube.com/watch?v=puGngm04IcE&feature=related uveriteľne neuveriteľná pieseň vyjadrujúca moje pohŕdanie Godzillou ak by stála PRIAMO PREDO MNOU. To je podstatné.
Orel Deváté legie (2011)
Počkať. MacDonald je Škót? Takže šlendriánstvo a alibizmus môžem vylúčiť, nie? Počas celého snímku bol výsledný efekt človek-príroda fenomenálny. Tam, kde Barbar ponúka rovnakú symbiózu, avšak do deja si môže ten-ktorý divák vložiť svoje myšlienky a rozpoloženie, sám vykladať scény; tu je predsa príbeh. Nemôžem si pomôcť, ale v drvivej časomiere som nemal pocit, že som v roku 120 a ešte k tomu Riman. To nie je zlé, ibaže vítam osvieženie minimalizovať veľkoleposť rímskych výbojov (ktoré také veľkolepé zasa neboli) v Európe do boja dvoch mužov, z ktorých jeden je kripeľ, z prírodou, ich samých a pár vskutku skvelo vyzerajúcich severných kmeňov. Opäť sa nebudem hrať na diabla cestujúceho časom, nebol som očitým svedkom udalostí, a preto škriepiť sa, či vyzerali tak alebo onak nemá význam. Azda niekto pochybuje o divokosti vtedajších kmeňov v nevľúdnych podmienkach? Boje vyznievajú keď nie fantasticky, tak aspoň reálne tupo. Myslím tým vzájomne zakliesnené ručne robené sekery s napoly zhrdzaveným mečom. Od Mohykána to až doteraz nikde nevyznelo tak dobre. Každopádne ma osud Deviatej nie veľmi zaujímal, ale od MacDonalda som dostal veľmi poctivú prácu, pričom ako Európan vedel o čom rozpráva. Že dal do úst Tatuma, Bella niekedy gýč a slová „nikdy ťa neopustím?“ Ospravedlním to s radosťou otupený perfekcionizmom pri deji, postavách, bojoch, enormne skvelej kamery a skvelým maskérom. Hoci drogový záver amerického pochodu nemá a ani nikdy nebude mať moje pochopenie. (videné 04.01.2012, BD Unrated)
D'Artagnanova dcera (1994)
Nuž, asi pravdepodobne odtiaľ som sa začal zo sna budiť, či náhodou...vedľa mňa...niekto...nechcem byť vulgárny a osobný....neukazuje...len tak...z lásky...A vlastne ako to bolo s tou páskou?! Mal ju na ľavom, či na pravom?
Poslední vládce větru (2010)
odpad!Moje srdce sa v kúte raduje a duch jasá nad darom, ktoré mi na mlado-staré kolená zoslali samotné nebesá. Veseľte sa druhovia, radujte sa bratia, oslavujte sestry, jasajte národy, lebo nám bol zjavený Posledný vládca vetra. Čím som si to ja zaslúžil, akej dobroty a láskavosti sa mi dostalo, keď som národ doviedol k úžasnému poznaniu. Čakal som, čakal a teraz môžem spočinúť v pokoji. Chváľte duše za dar jedinca, ktorý spojí kmene a národy a vyvedie vás z beľma otroctva a neslobody. Život som dokončil, misiu splnil. Odkladám sa na večný a zaslúžený odpočinok. Neprestávam ďakovať nebesám, že moje oči videli spásu sveta. Aaach! (01.02.2012, BDrip)
Robin Hood (2010)
Fascinuje ma rôznorodosť, nestopercentnosť, umeleckosť, viacfrázovosť historických zdrojov. História je nádhernou minulosťou a ako takú ju netvorili postavy, príbeh, bitky, svadby, zrady, ale tí, čo to zazanemnali niekde v kúte na pergamen alebo pokročilejšiu formu listinných prameňov. Písať vedecké zdroje, o ktoré sa opiera história je nadlho, ale nebojím sa,, odborne distujuem už dlhé roky s povolanými učencami týchto odborov. Aj keď udalosti minulé nikdy nie sú isté a 100%-né, mieru informovanosti a náhľadov, postrehov však majú. Hlavne listinné zdroje ako kroniky, zápisky, latinské preklady, zvitky (zatiaľ nie Chinonské) majú obrovskú tendenciu poskytovať aj ľstivé nadržiavanie kronikára tým udalostiam, ktoré on považuje za podstatné. Archeológiu ako najobjektívnejší zdroj vynechám. Totižto nebudeme o Robinovi z Locksley nebudeme otvárať rakvy, ale písomné zmienky o RH priamo v Anglicku chýbajú. Chýbajú v autenticite. Už Costner to bol, ktorý prinútil tých, čo majú čas a záujem bádať pramene tejto fiktívnej postavy. Nie je už tajomstvom, že RH ako symbol odporu vtĺkali do hláv (ne)vzdelaných más akýsi kaukliari. (po dobu 300 rokov?!). Prečo to všetko? Nuž kvôli vlastnej vedomej naivnosti až detinskosti uveriť týmto veľkofilmom a ponúkané informácie ľudovo povedané „zožrať“. Scott preto neponúka nič iné, len dospelejšiu, vyváženejšiu alternatívu k „možnému“ zrodu ozajstného RH. Robí to debilným štýlom? Nuž, to čo poznám(e) z detinských, komediálnych spracovaní predošlých RH, sa tu nekoná a RH je tu na posledných 5-10 minút. Dovtedy je to streoveká Ridleyovská seansa obohacujúca všetky moje zmysly ako vždy dokonalým vizuálom, excelentným filtrom, heroickou výpravou, geniálnymi hercami, kompozíciou bitiek (letiaci meč), Scottovými trademarkami etc. RH je skvelý po všetkých stránkach. Dnes už výpravné eposy zasadené do historického pozadia opustili všetci (len v malom objavíme Centuriona a Eagle). Ak sa za desaťročie (zveličenie) jeden objaví aj to vo famóznom lesk, načo sa ohovárať, vytvárať si sebaklam? S čím zrovnám pravdivosť toho, čo mi Scott ukazuje? Čo mám pri sledovaní (vedcov, svedkov...) ? Nebazírujem na historických presnostiach, bol by som pokrytec. Som ale nadšený, ak mi niekto v ére letov do kozmu, aút, PC, ítečkárov....ukáže boj lukom, mečom, formáciami a kus vytrvalej streľby na hrad. Nič viac nechcem. Vedecké bádanie je inde a koná sa s inými. Pre Relatívny oddych, stredoveké blaho, slastný vizuál siaham bezkonkurenčne po Scottovi. V RH potvrdil svoje majstrovstvo. Škoda bezkrvavého charakteru ukrutnosti a nutnosti podrobiť sa R-13. Skôr mu to ubližuje. /In nomen Christi ako sa môžem láskať nad tak zatracovaným filmom. Som nemožný, ale spokojný. Vide cor meum./ (videné 02.01.2012, BD Unrated) http://www.youtube.com/watch?v=aMcDeNo6KUs&feature=fvwrel
Trosečník (2000)
Wilson. A som hotový!
Ostrov hrdlořezů (1995)
odpad!Až taký strach z nich nejde! Deepthroat Island.
Tajní agenti (2004)
Zneškodni ma!
Neznámý (2011)
Tak buď za A: Čo všetko dokáže plachtiaca chladnička Electrolux s následným butterfly efectom?! Alebo môžbyť za B: Vysoká Hra Neesonovej jedenástky s nehumánnym záverom (ktorý nevyšiel). / V šafranových časoch thrillerov je Unknown rozhodne tesne dobrá voľba. Európa, Berlín, modro-zelený zamat, poctivo budovaná zápletka, prízemná akcia. Prečo sa nepobaviť dejom, ktorý som vôbec neodhadol ako všetci tu (ach, áno, De Gaulle), a pouvažovať, kde nastala chyba v myslení, keď Stasi sú vlastne dobráci a dobehne ich akási Sekcia 15 ? Neeson to istil zozadu aj spredu, Serra ostal pri zemi a thrillerový pocit okoreňuje európska zmyslová surovosť. No neviem, čo znamená ten mätúci plagát so zbraňou. Deja Vu Taken? Ten neznámy je lepší. (21.01.2012, BDrip)
X-Men: První třída (2011)
UnDisputed. Nekonvenčne a určite nie klišovito sme zastali autobusom na určenej zastávke a pohľad polichotila dvojica zamilovaných otrhancov, kde jeden nemal ani tvár podobnú ľuďom. Bola to žena spoznateľná podľa copa, pričom tvár mala neuveriteľne zdegenerovanú. Nie som genetik, no napadlo mi kríženie medzi chorými súrodencami. Východ vie. „Tá“ alebo „To“ nebolo jadrom, ale spúšťačom myšlienok na sedadle v poloprázdnej Karose, za tmy a hmly smerujúcej domov. Týkali sa odcudzenosti, uvedomovania si vlastnej škaredosti, čo prechádzalo do globálneho pohľadu na neuveriteľne segregovaný ľudský sektor. Humanita, človek, rasa, homo sapiens, ktoré nemá ani len v základoch definovaný jednoznačný postoj k vlastnému bytiu. Poniektorí nielen že nedosiahli vyspelosť (čo to však je?), ale nútia nás civilizovaných v prítomnosti nazrieť do minulosti. Nie som odlišný, a ak nemám vyriešenú do kompletnosti otázku rovného človeka predo mnou, netuším aké reakcie by boli na ....no na mutantov. Keď tak pozerám, ani Word to nepozná. No moje myslenie sa už veľakrát ocitlo v situáciách, keď som chcel rýchlejšie behať (autobus, futbal, 100m pred dievčatami), byť neviditeľný (trapas, práca, revízor..), byť silný (opitá partia oproti, tmavý les), byť premenlivý, cestovať v priestore (chata na túre v nedohľadne...), dokonca byť regenerácie schopný (absencia zvád u lekárov prečo vás nezachránil)....Všetko sa isteže končí neúspechom, a kto to preženie, končí, žiaľ, v liečebných ústavoch. Menejcennosť tela? Obmedzenosť? Ak mi to aj prišlo na môj biedny rozum, malo to krátke trvanie. Ale bolo to tam. Čo potom príbeh X-menov? Veľmi lákavý, nepopieram. Pozerať na množstvo (to je tá nádhera kolektivity hrdinstva v tomto komixe) „ľudí“ s určitou schopnosťou bojujúcich proti sebe, nám a niečomu vyššiemu, je výbornou chvíľkovou sondou do sféry oslobodenia mysle a nachádzania sci-fi zlepšenia vlastného tela. Po toľkých X-menov padla zaujímavo aj táto epizóda. Kontrola vyváženosti bola zachovaná štandardne, no úderný záver mi privádzal uznanlivé kývanie hlavou. Ak vopchám hlavu do atmosféry komixu, mám silnú tendenciu prijať takýto zrod všetkého x-menovsky budúceho (Singer, Rattner, Hood). Enormne silné tresnutie do stola a mľaskanie spôsobilo: 1. nacistický headshoot a 2. wolverinovské „Jdi se vycpat!“. Predovšetkým to druhé je tak obsiahle, že som po 15 minútach musel film presunúť späť, lebo mysľou som bol stále Wolverine. Aj teraz v podstate je to skákanie z postrehu do postrehu, bez náležitej koncepcie. Chvenie z výborného prerozprávania začiatku osudov X-menov bolo, „Komplex Vrany“ im však v priamom boji nedáva šancu. Kedykoľvek ich však rád vyzvem v boj, lebo nakopať zadky všetkým mutantom (komixovým), ktorých mám skutočne rád, je skvelá očista po pracovnom týždni. Ten boj nie je reálny. (videné 13.01.2012, BDrip)
Johnny English se vrací (2011)
Nuž čo. Násilnosť vsúvania gagov, totálny nesúlad priameho deja a striktná epizódnosť nemôže dvihnúť moju vieru v bezchybného Englisha. Atkinsonovi nič nevyčítam. Spadol tam v 80. rokoch a svet má obmedzenú pamäť. Dostať sa z toho nie je možné, funguje zo zotrvačnosti, ale aj tu v znovuzrodení sa našlo pár momentov, kde som trieskal po stole. Stolička pri premiérovi nemala chybu, plus vítaným prvkom jednoznačne „čínska babka.“ Čo by som dal ináč za to, aby som mal v takom zovretí britskú kráľovnú. Film je ...už od začiatku zmesou očakávaného, videného, núteného. Jednotka mala dej, spád, trefné pointy a Imbrugliu. Tu som všetko čakal, úsmev ako z rodinných fotiek. Skrátka pohoda bola len ako doplnok inej nezvanej situácie. Nervozite. (videné 18.01.2012, BDrip)
Hrbáč (1997)
Či je Lagardére rovnako populárny ako Christo je na polemiku. Peknú, pretože víťazia obaja, a ja, pohrúžený do ozaj výborne napísanému príbehu, nemôžem minúť akékoľvek spracovanie. Vedomosť o tomto snímku som nemal, no upútavka na ČT2 zapôsobila a utekal som domov, aby som stihol perfektného Auetila, šialeného Pereza a pre mňa skvelého bezokého. V podstate len záporák pôsobí ako s fantasy, je však na niektorých miestach správne, ba až čudne šibnutý, chorý, úlisný, úchylný, zákerný. Skladbu Hrbáča možno postaviť iba na troch elementoch. Herci prepožičiavajúci charakter postavám (skvelá francúzska prehliadka), šerm a súboje a udržanie dobrodružnosti príbehu. Nešlo o orgastické vyvrcholenia, avšak všetko sedelo v príjemne pozerateľnom štýle, takmer vždy okorenené skvelou choreografiou súbojov. Excelentné bolo zasadenie časti vysoko do hôr. Sneh pôsobí až radostne, infantilne. Istý De Broca mi v konečnom dôsledku naservíroval poctivú francúzsku kinematografiu, ktorá nikde netlačí, ale úctyhodne pokojne kráča k potešeniu diváka.
Ong Bak 3 (2010)
sklamanie a pochovanie Tonyho určite nehrozí. Nepredám Astona keď mi Pakistanec odbije ľavý blinker. Schizofrénia Tonyho to už je iné. Zákulisné ťahy vedia len zasvätení" - prečo a ako k nim došlo, a čo to vlastne pomenilo. Ukážka tentokrát samotnej taktiky Tonyho muaiy boran je skvelá, ale konzistnentnosť jej vsádzania do deja nie je šťastím. Ukrojil sa boj, zväčšila sa mysticita východnej Ázie, pribudli čary, mágia. Boj v tomto prostredí v podobe zmŕtvychvstalého hrdinu je lákavý, ale vyžaduje zručnejšie scenáristické a režisérske ruky. Či sa to rozsypalo s akejkoľvek filmovej strany, to už nech posúdia iný. Tony je droga, ktorá mi znemožní vnímať dej okolo. Zrejme to bola záchrana filmu :) A ešte na okraj - premietnutie boja je oveľa dlhšie ako v Zatoichim. (november 2011, BDrip)
Ong bak 2: Pomsta (2008)
http://www.youtube.com/watch?v=mCZKew6royA Opitý, triezvy; špinavý, krvavejší, historickejší, dlhovlasejší, rozjímavejší - to je jedno. Pozerateľnosť neklesá a platí to čo pri "jednotke"
Ong-bak (2003)
Nestačí si sadnúť a niečo napísať. Určite nie pri obzretí sa na všetkých ostatných ázijských a amerických bojovníkov v UnHolywoode či v Sunrise.....Opäť je smiech, ale len jemný – potmehúdsky, zároveň skromný ako je sám Tony. Ťažko sa sústrediť a vysloviť pocity, keď sa stále dookola usmievate. Nedovolia Vám to laná, triky, slepé údery, bezmenný kaskadéri, tučnučké pacičky recyklované v záberoch šikovného strihača, obnažený hrdinovia, ktorí Newtonovi dávajú poznať ako sa zrejme mýlil. Že čo spravili niekde okolo opíc žijúci Thajčania? Jedného dali proti všetkým v najlblbšom scenári v bezhlavej mláťačke? Aj áno, aj nie. Dualizmus spojenia pocitu áno bojové veľdielo vs. nie thajská zlátanina je fascinujúca. Našťastie je tu element akoby z iného sveta. Tony Jaa. Netuším, ani sa nestaviam do pozície bojového znalca, ktorého nútil ryžu jediaci a vo vzduchu sa vznášajúci čínsky majster behať s haldou dreva na chrbte v hlbokom snehu, že som obsiahol boj Tonyho. V podstate netreba ani Ong Bak, ale výborný YouTube, ktorý v civilných záberoch pomerne civilizovane ukazuje civilizácii, čo vlastne môžeme od Tonyho čakať. Nie som to len ja, nie sme to len všetci Európania, ale dokonca aj Števo (ktorý je viac než zákon) povedal, že produkčne zaštítiť také mlátenie a lámanie kostí v excelentnom prevedení niekedy na jeden záber by bola z jeho strany pocta. Či už Ong Baku verím alebo nie, je jedno. Thajská soška Budhu pri všetkej mediačnej úcte ma ako obyvateľa Európy s kresťanskými nepopierateľnými piliermi zaujímať nemusí a ani nemôže. No nadpozemský boj, ktorý Tony rozpútava by Európana nemal nechať chladným. Tonyho neviním za nič. Z filmu srší priam „prišiel, zmasakroval, neusmial sa, pokorne odišiel“. V momente som zabudol na všetko bojové čo som kedy videl (Li, Chan, Dacascos, Van Damme, Dudikoff, Yuen, Statham, Števo, a neviem ešte aká háveď) a položil si otázku, prečo Tony s nimi musel tak nepekne zatočiť. Vďaka patrí aj thajskej réžii, ktorá nehrala na západnú strunu a svoj primitivizmus ponechala. Vynikne tak učebnica boja thajského boxu, či Tonym vymyslený a realizovaný „muayi boran“. Nepremýšľal som o ňom veľa, nepoznám ho osobne, netrénoval s ním, ale bol by mojou prvou voľbou v zastupovaní Zeme a jej populácie pri veľkolepej súťaži intergalaktických bojov. Zdá sa, že z filmu samotného sa to zvrhlo na oslavu Tony Jaa. No nie som teplý, ale jedno je isté - film je vlastne jeho oslavou a dôkazom kam až zachádza sústredená meditácia a oddanosť, dril, v ovládaní vlastného tela. Ong Bak (1,2,3) je u mňa synonymum cieľa v boji, ukážkou perzekúcie lenivosti a hlavne pokorným (nechcem nazvať výsmechom) odkazom lanám, trikom a zasa lanovým bojovníkom. Ong Bak.
Romasanta: Hon na vlkodlaka (2004)
Vyjadriť rozpaky nad dielom, ktoré nemá vlastnú ambíciu veľkoleposti, je namieste. V skratke, lebo ozaj nie je o čom, je film viac ukážkový, symbolický, náznakový – beh, vtáčik, oči, klasy, oheň. Jednoliatosť línie nie je zachovaná, charaktery postáv sa nevyvíjajú dostatočne a nad všetkým sa zmráka alternatíva európskej kinematografie. S výnimkou nádherne utrápenej Pataky a premena vlka na človeka, ktorá je po technicky – humusnej stránke fantastickou fackou iným filmom s honosnejšími efektmi, sa film ťažko emočne, duchovne, technicky, formálne dostáva pod kožu. Fakticky tam nikdy nedôjde, no prinúti nájsť si niečo o Romasantovi. Až potom sa filmu snáď tá povrchnosť odpustí, no druhý pokus by mohol skončiť diskutovateľnou nudou. Španieli do toho, o tom niet pochýb, ale Priméra Divisón to ešte nebude. Hoci film kvalifikačne nezlyhal. http://en.wikipedia.org/wiki/Manuel_Blanco_Romasanta
Ocelová pěst (2011)
S pohľadom upretým na meno režiséra sa príliš nenádejam nad originalitou snímku, sťažka púšťam „play“ a pevne dúfam, že to budem mať za sebou z titulom prinajmenšom „odpad“. O dve hodiny neskôr......O tie dve hodiny neskôr nevidím kde mám myšku, kašlem na ňu, vrieskam po dome, stískam všetkých ľudí naokolo, neviem, čo mám robiť a moje pohyby nezodpovedajú genetickému kódu normálneho človeka. Neviem, či sa smiať, plakať, udierať, signalizujem ľavý hák, zvŕtam sa. Jednoducho racionalita zostala po filme bokom a Levy ako snáď žiaden z režisérov ma nedostal v poslednej dobe tak, ako to spravil s Real Steel práve on. Ja som si vedomý, že až uplynie nezmenný čas, obzriem sa a uvidím klady na šialenom sci-fi príbehu obyčajného robota s usporiadaním rodinných amerických vzťahov. Dá sa však inak? Dvojica Jackman - Goyo rozohrá takú uveriteľnú hru pohľadov, gest, mimiky, emócií, že nemôžem byť nezúčastnený, a kdežto pri nedávnom Warriorovi som ako divák nesedel v hľadisku a pasívne prijímal čo urobia (Hardy and Co.), v záverečnej hale som vrieskal s divákmi, plakal, radoval sa, neveriacky krútil hlavou. Ako to, že ma tak strhli? Zásluha všetkých. Od hercov, vyváženého scenára, pevnej réžie. Štáb musel postavy a Atoma milovať. Pomáhajú vo veľkom fantastický Elfman a istý oscarový Fiore. Precízny prístup všetkých pomohol vzchopiť Real Steel do profesionálnej ligy blockbusterov. Budú otĺkaní, ale som rád, že to zvládli. Tam, kde kopa železa v Transformeroch má len blyštiacu sa výbornú formu, Atom ma (až to zle znie) dušu, niečo čo mi ako divákovi dalo pocítiť tichý, radostný vnútorný záchvev. Obrovská radosť tak ide z konzistentnosti príbehu a perfektnej hereckej dvojice. Neskutočný ťahúni filmu, kde akúkoľvek situáciu hrajú priam s bravúrou. Nie chladná oceľ, ale Real Emotions, Real Win. Ba čo je dôležitejšie........Real SURPRISE. (08.01.2012, BDrip)
Vikingové (1999)
"I´m not a warrior!" Je excelentné ako na tak malom priestore (plného hádok, škriepok a zvád) dokázal McTiernan "vystrúžlikať " rýchly, nápaditý, priamy pochod do cieľa. Arab u Vikingov, severská oblasť, strach, kanibali, neuveriteľný "Ohnivý had", prienik do útrob "pekla". Ja sa čudujem, prečo to tak na mňa dobre pôsobí, ale Vikingové sú jednoducho výborným, by som povedal čudáckym, výtvorom. Nepochopeným, ani mnou, ale tá tiaha, ľudskosť, originalita, čo má, nemôžem nikdy nechať napospas. Jasné, že soundtrack. "I´m not a warrior!" - ale skutočne sa bojím.
Letopisy Narnie: Lev, čarodějnice a skříň (2005)
Nadšenie spľaslo a zostáva tak len Lewise a rady skúseného diabla.
Ratatouille (2007)
Pri slovách alebo spomienke "chuť domova", som málokedy bezcitný, nezáživný, nesústredený. Nádherné spomalenie predtým všetkého pixarovsky príjemne šialeného do polohy rozvahy a excelentného zakončenia.
Muži v práci (1990)
Ako by som na hodine náboženstva parodoval smetiarov (bez ktorých by sme sa váľali vo vlastnom hnoji v drahých oblekoch) a privádzal spolužiakov do nesmierneho smejúceho sa popuku, pričom rádová sestra v bielom habite nevedela, či sa má pridať, skromne utíšiť, alebo....iné mi nenapadá.
Útok na ponorku (video film) (1997)
odpad!Prekvapujúco som to videl. V časoch keď zákaz pozerať TV po 22.00 fungoval, no ja som si myslel, že kvalita po tomto čase práve začína. Smejem sa síce teraz, po rokoch, ale stále si kladiem do hlupákov.
Ráže .45 (2006)
Ráže 12.7 mm "Dushka"
Osobní strážce (1992)
Kde sú tie časy, keď som mame otváral dvere na aute a jedným okom sledoval okolie. :) Vynikajúca poctivá tvorba v oddychovo nedeľnom tempe