siki37

to čo v Honbe za diamantom začalo, to vo Vojne Ruží skončilo. v tejto morbídnej komédii bolo rovnako veľa nenávisti ako v skutočnej vojne ruží lancasterovcov a yorkovcov. kto vie, či šlo o skutočnú nenávisť, veď "co se škádlíva, rádo se mívá!" videl som to už asi 5krát a už sa teším, že si to pozriem znovu. zbožňujem tie zlomyseľné dialógy: hm, vynikajúca paštéta. hav, hav. jednoducho paráda, Douglas na hrad!

chcel som vidieť obyčajný film a zhliadol som umelecké dielo! vďaka Bohu, že nič podobné nemusím prežívať, inak by som bol od strachu nonstop posratý až za ušami. už dosť, prosím, chcem vypnúť myšlienky, dostať tento film z hlavy, ale nedá sa to, tento snímok sa mi poriadne vryl do pamäti. tému kolaborácie, strachu, pudu sebazáchovy v poslednej dobe češi vykreslili vo filmoch Želary, Je třeba zabít Sekala, Musíme si pomáhat, ale takéto spracovanie tu ešte nebolo. hudba mi prišla neznesiteľná, dostala sa mi pod kožu, ako zoškrabaná námraza mi bolestivo vliezala pod nechty a bolela čoraz viac, ako strasti, ktoré doba protektorátu prinášala ľuďom typu Emil Vrbata a jeho žena. ukázať peklo na príbehu lásky je unikátna myšlienka. musím si zobrať príklad a uvedomiť si, že svadobný sľub treba splniť bez ohľadu na dobu, nielen raz vysloviť.