moviepill

Oproti trochu chaotickej jedničke je dvojka BRILANTNÁ. Al Pacino je majstrovský herec. TU mi všetko zapadalo tak ako má a bola radosť sa pozerať tých 193 minút. Godfather I. mal niečo cez tri hodiny a na mnohých miestach nudil. Dvojka prekonala prvý diel, aké to šťastie. Skláňam sa pred réžiou F. F. Copollu. Zaslúžené Oscary!

Môj TOP5 film. Mel Gibson je výborný, spočiatku trochu démonický a malý Nick Stahl sa mi do úlohy Norstadta hodí dokonale. Spolu vytvorili dvojicu, ktorá ma pri konci vždy privedie k plaču. Film natočený od srdca...

Najlepší film dekády, ak nie niekoľkých dekád. Obraz za obrazom som to hltal ako belgické pralinky. Mám tú výhodu, že akosi neodhadujem čo bude ďalej a tak som si Avatar vychutnal dokonale. Stále mi v mysli poskakuje najlepšia scéna z filmu, a síce pád toho megastromu. Dosť mi to pripomenulo moment z Titanicu, keď sa loď prelomí na dve časti a jedna z nich s hukotom dopadá na hladinu... James Cameron týmto filmom u mňa získal prvenstvo - ako najlepší režisér a filmový rozprávač na planéte Zem. "Jamesi Camerone, zřím tě." PS: videl som to znova v kine, neodolal som a len by som sa opakoval... nenapodobiteľné, strhujúce, nádherné... A napokon PPS: Včera som Avatar konečne zhliadol aj v 3D verzii. Neviem aké ďalšie superlatívy použiť. Pravda, trochu skrátiť by neškodilo, ale semená posvätného stromu tancujúce pred mojím nosom a šíp,ktorý trčí z plátna a takmer sa ma dotýka...a plechovky s nervovým plynom, ktoré letia priamo na mňa div sa neuhýbam... to si ozaj zaslúži Oscara. Trvám na svojom - OUT OF THIS WORLD!

Absolútna filmová lahôdka vyšperkovaná do krutej dokonalosti, podmaňujúca všetky zmysly, ale najmä sluch, ktorý plesá radosťou, tak ako zrak, ktorý už-už zachvacuje kŕčovitá agónia z potešenia nad vizuálnym perfekcionizmom. Mr. Forman, thank you for Amadeus!

The Dark Knight je veľkolepá oslava temnoty a svetla. Ukážka, že ľudia majú vieru v dobro. Ukážka, že stačí stratiť jedného, a nezáleží nám na ostatných. Ukážka, že aj hlavný záporák dokáže byť kruto sympatický, hoc je odporný až do špiku kostí. Som rád, že film sa nehrá na komiksový doják s pár akčnými scénami. The Dark Knight nie je blockbuster. Je to heartbuster a mindbuster. Pretože vás čapne za srdce, opantá myseľ. Zraku nedá vydýchnuť, musíte sa zamýšľať nad povahou a podstatou zla a dobra. A pritom ľahko zistíte, že sa tieto dva ústredné pojmy všeobecnej filozofie a morálky často až šokujúco zamieňajú. Mám rád film Batman s Michaelom Keatonom a Jackom Nicholsonom, ale netreba ho porovnávať s The Dark Knight. Tento film je iný. Skvelá hudba, kamera, vizuálne efekty, scenár je lahôdkou pre náročných a na vrch toho všetkého čerešnička najsladšia - ...ale vy viete, o koho ide... Cho!Cho!Cho! :-) PS: get Heath Ledger that damned Oscar, damn you!!! He deserves it...

Súhlasím s užívateľom "golfista" - Kamera, hudba, Cruise tiež výborný, ale že nám Dustin Hoffman predvedie postavu Raymond Babbitta TAKTO...! Nenachádzam tie pravé slová. Toto je jeden z absolútne naj naj najlepších hereckých výkonov v histórii filmu. (hlavne Raymondove záchvaty a mlátenie do hlavy)

Tento film je mocný a veľkolepý ako Brooklynsky most. Zaiste by sa na ňom dali nájsť aj nejaké drobnejšie chybičky - niekomu môže prekážať gigantická stopáž, no u mňa to bolo tak, že len zasvišťalo. Tri aj trištvrte hodiny prešlo rýchlo, zanechávajúc vo mne intenzívny kinematografický zážitok. O niečo vyššiu kvalitu mali scény z detstva malých gangsterov, scény z mladšej epochy tejto drámy mi dva-tri razy pripadali akosi pomalé. Každopádne si na tieto vymedzujem ešte nejaké budúce štyri hodiny, aby som si toto dielo vychutnal znova. A čo sa týka "technických" faktov filmu, tak... Robert De Niro hrá štandardne dobre, no nie je to zas nejak zvlášť oslňujúci výkon. O čo menej ma zaujali herecké výkony starých aktérov, o to viac ma nadchli scény s minigangstermi. Zvlášť mi utkvela v pamäti scéna, kde Bugsy zastrelí utekajúceho Dominika a ten v náručí Noodlesa vysloví podľa mňa ústredné heslo filmu: "I slipped." Nechýbalo veľa, aby sa mi do očí nahrnuli slzy. Smútok, pohoršenie, úsmev i strach - to všetko som pociťoval počas výpravy do detských a tínedžerských liet ústredných postáv, počas odhaľovania ich sexuálneho vyzrievania a vyzrievania priateľstva. To je zrejme druhý hlavný motív filmu Vtedy v Amerike - priateľstvo. Film je o tom, aké môže mať podoby a vôbec - Once Upon a Time in America je životopisom jedného veľkého priateľstva. Na koniec by som rád spomenul podľa mňa geniálnu scénu, kde malý Patrick (hral ho sympatický Brian Bloom) zháňa šľahačkovú tortičku na "zaplatenie" malej "službičky" od viac-menej ochotnej Peggy, aby napokon sladká dobrota skončila v jeho bruchu. Tá scéna na schodišti, ako Brian Bloom (ne)odoláva pokušeniu osladiť si už tak trpký život dobrotou za 5 centov, je pre mňa najlepšou vo filme a presne vystihuje podstatu toho veku, keď sa chlapec ocitá na hranici detstva a dospelosti. Našťastie je Patsy ešte stále z väčšej časti maškrtný chlapec, než sexuchtivý puberťák. :--)

Preto milujem severské filmy. Majú v sebe náboj a myšlienky vo filmoch západnej produkcie nevídané... Tento film ma uchvátil príbehom, hudbou, hereckými výkonmi (vynikajúci Janus Dissing Rathke!) a samotným spôsobom spracovania námetu, ktorý sa zakladá na skutočných udalostiach. U dánskych či fínskych filmov býva pravidlom kvalitná práca s kamerou a réžia, a tento film nie je výnimkou. Vôbec si myslím, že tieto filmy sú nedocenené, neprávom sa obchádzajú. Ale myšlienky a idey, ktoré v divákovi vyvolávajú, sú veľké a neoceniteľné, vo väčšine amerických filmov neprítomné. Keď sledujete Drømmen, vidíte neidealizované postavy. Žiadne heroické výkony. Žiadne prehnané tlačenie na vašu strunu sentimentality. Slzy sa vám pohrnú samy od seba. A úsmev tento film vyčarí rovnako. No, skrátka a dobre, môj TOP TOP film, ktorý si pustím znova a znova. U mňa jasných 5*, pretože okrem spomínaných kladov (a jedného záporu, ktorým je tá vlezlá Fritzova "Martinova" spolužiačka) má ešte zopár - nevystavuje zbytočne na oko divákovi neprirodzené zaláskované deti, ktoré sa potrebujú cicmať na lúke už v 11tich, tak ako to býva v súčasných "rodinných" filmoch. Neprekračuje obraz prirodzeného bežného chlapca, ktorý si síce všíma spolužiačku a je zvedavý na dámske šatne, ale potiaľ dosť. Oveľa väčšmi vzhliada k novému učiteľovi, v ktorom sa vidí, ktorý mu je stelesneným ideálom (teda jedným z nich) a priateľom. Váži si rodičov a kamarátov, vidí nespravodlivosť a neváha povstať. A to doslova. A za záverečnú scénu, ktorá ma dojala k slzám, za ktoré sa vôbec nehanbím, udeľujem filmu môjho osobného Oscara. "Pojď domů, tati. Pojď..."

Výborné spracovanie príbehu o objavení Nového sveta. 4* osobne za scenár a Gérarda Depardieu, plus piata * za podmanivú hudbu majstra Vangelisa. Občas nejaká brutálna scéna, ale napríklad zábery na upaľovaných len ešte viac ilustrujú tú dobu - a myslím že bez zveličenia. Neprekáža mi ani dĺžka filmu, tento drobný nedostatok naprávajú už spomínané klady. PS: za zmienku stojí aj postava Armanda Assante, môjho obľúbeného herca. DODATOK 2009: Zakaždým čo tento film vidím, tak ho mám ešte radšej. Momentálne (a asi už navždy) môj TOP 5 film a TOP FILM v histórii!

Čerstvý návrat z kina. Takže asi takto - videl som, plesal som. Do kina zájsť ma presvedčilo miestne hodnotenie. Hovorím si - 88 percent, wow. Tak to musí byť prvá trieda. Musím kritizovať? Nie, samotnému animáku NEMÁM a NESMIEM nič vytknúť. Akurát na to neberte príliš malé deti, nevydržia tú megalomanskú porciu akcie. Odporúčam "prístupnosť" od 10 vyššie. Inak sa môže stať, že vám výhľad na plátno zacloní nervózna 7-ročná ratolesť domáhajúca sa vreckovky... Ale k filmu. Avatar v rámci hraných filmov bol skvelý, najmä po vizuálnej a hudobnej stránke. Nemôžem sa ubrániť miernemu prirovnaniu How to Train Your Dragon k Avatarovi - asi kvôli tej myšlienke zdomácniť si a lietať na prítulnej potvorke. Avšak tento animák má niečo, čo Avatar postráda. A to je mocný, a zároveň prekrásny PRÍBEH. Ten je vystavaný brilantne. Dúfam, že dráčikovi Bezzubému udelia Oscara, je "k sežrání". :o)) Vizuálna stránka? Ježiškove mačičky, to je neuveriteľné, čo dnes dokážu ľudská predstavivosť a počítačová technika. To je prvé, čo ma napadlo pri scéne búrania steny tej hory, kde sídli maxidráčik. To naozaj neboli skutočné skaly, čo tam lietali? Vidieť to tak v 3D... A nakoniec tu je hudba. Tá je asi tak dobrá, že si ju zadovážim ako samostatný soundtrack na CD. To asi hovorí za všetko. No a aby som nezabudol na drobný detail - opäť kladný: videné so slovenským dabingom a opäť s maximálnou spokojnosťou. Zdá sa, že v dabovaní animákov sú slovenskí herci lepší, než bratia Česi. Aspoň vo väčšine. Milí ČSFDáci, ak ste ešte nevideli How to Train Your Dragon, chytro do kina. Najlepšie na 3D. Ja už tam letím. "Pozícia 3...nie 4!" PS: po druhom zhliadnutí už viem, čo je mojou najobľúbenejšou filmovou scénou v histórii. Je to práve tá scéna z HtTYD, keď Hiccup sklopí zrak a opatrne natiahne ruku k Toothless a ten po malom zaváhaní dokonale oddaným spôsobom priloží svoju hlavu na chlapcovu dlaň. Neopakovateľné! PS2: Konečne sa mi podarilo vidieť tento skvostný animák aj v 3D. A narozdiel od AVATARa sa mi pri lietacích scénach dostavil očakávaný pocit závrate a točenia zmyslov. Tak to má byť. 3D dodáva HtTYD stopercentné hodnotenie navrch. Jasný Oscar za animák a HUDBU!