embecka

Na začiatku strhne hudba. Clint Mansell ňou dokonale dotvoril a umocnil dej. Kamera v tomto filme dostala nový rozmer. Strhujúci strih. Herci možno nie svetoznámi, ale po zhliadnutí sa ich tváre vryjú do pamäte, šialené oči Ellen Burstyn si dokážem vybaviť aj teraz. Režisér Daren Aronofsky je po tomto diele pre mňa pán režisér. Téma filmu je nadčasová a aj po niekoľkonásobnom pozretí človek zostane zdesene sedieť s otvorenými ústami. Jednoducho skvost.

K filmu som sa dostala vďaka skladbe Born Slippy. Keď som zistila, že rieši drogovú tématiku, potešila som sa, lebo takéto filmy obľubujem. No Trainspotting prekonal očakávania. Humorné a pritom tak vážne, scéna s WC, ktorú ľudia milujú... Smejeme sa a na druhej strane súcitime s postavami. Všetko to je iba o tom - "Vybrať si život." Kedysi revolučný, teraz klasika filmových priaznivcov.

Niečo tak jemné, citlivé a jednoduché sa len tak nevidí. Bill Murray je herecká kapacita už nejakú tú dobu, ale Scarlett Johansson som začala považovať za herečku až po pozretí tohto filmu. Dej odohraný prostredníctvom dvoch postáv, zobrazenie maximálne intímneho vzťahu dvoch ľudí (aj keď sa vlastne nič nestalo :), súzvuk duší a stelesnenie pochopenia. Geniálny soundtrack a magické čaro Tokia. Zažiť to, čo zažili oni, zatúži každý...

"Jacku! Jacku! Vraťte se... Vraťte se..." A potom čľup srdce oceánu a plačem celé titulky. A možno ešte chvíľu. No a čo, že to pozerám dvadsiatykrát?! Ten plač príde vždy. Príbeh, ktorý mal byť o lodi sa stal príbehom lásky. Možno známejším ako Rómeo a Júlia. Rose, tak krehko krásna a Jack so šarmom chlapca vytvorili pre mňa dvojicu storočia.

"Wendy, I´m home." Osobne dávam týchto päť hviezd hudbe. Famózne fenomenálne hororovej, ktorá dorobila to, čo filmu inak chýbalo. Jack Nicholson dostáva ***** za mimiku. Šialený úsmev akosi predvídal ešte na začiatku, že niečo nebude v poriadku. For ever, and ever, and ever. Wendy a jej smiešna vytreštená zmätenosť a nádherné mihalnice malého Dannyho... Ani horor, ani thriller, zmes množstva minimálnych vecí, ktoré vytvorili maximálnu desivosť. Och, prečo sú len okná na kúpelňách také malé?!

Už dávno mi nezostalo po filme tak ťažko. Pre mňa najvernejšie zobrazenie koncentračných táborov, aké som kedy videla od ich osobnej "návštevy". Kto sa ešte dokáže vcítiť do detského sveta, pochopí malého prieskumníka do poslednej sekundy. Naozaj mi je ťažko. Ani nemám viac slov. Pozrite si a budete mať chuť na tichý výkrik. Bolestný a nič nemeniaci.