"The punishment must be proportional. It must be a signal. But you decide. The form of the punishment is upon to you. Boss." Dokonalé. Vizuálne dokonalé. Auditívne dokonalé. Naratívne dokonalé. Ľudsky pokryvené. Syndróm Lewy Body nie je len fyziologickou poruchou hlavného predstaviteľa, degeneratívnou poruchou trpí celý systém, v ktorom zahnívajú a postupne odumierajú - či sú odumierané - všetky jednotlivé bunky. Ako odumierajú bunky, pohráva sa s nami i rozprávanie celého seriálu, s istotou nevieme, čo sledujeme, dialógy sa vedú mimo obraz, v obraze sú predstavy. Ľadová estetika prešedivelých detailov vedie k skepse, malá hĺbka ostrosti a neustále preostrovanie znervózňuje, hudba pozdvihuje a posiela do prdele podľa potreby, tak ako to robí i samotný Boss. "It's a game." Dokonalý seriál o pokurvenom svete.
Esteticky prekrásne (kamera Doda Šimončiča je v našich podmienkach zjavením), informačne trochu - príliš - vyprázdnené, ale ako séria pohľadníc prakticky bezchybné. Vzhľadom na svetový kontext toto dielko však netreba preceňovať.
[SPOILER:] Nepamätám si, kedy ma naposledy film tak dokonale vytočil svojim -- dementným -- koncom. 80% stopáže film explikuje sofistikovanú hru na kto z koho, pričom pomaly stupňujúce sa (sexuálne) napätie medzi Cageom a skutočne nevinne pôsobiacou modrookou Claire Foy prináša zvrátené uspokojenie zo zvádzania temnou stranou sily (viď Cageov sen). Zlo si vo filme nesie atribút rozkoše, ktorá nie je vulgarizovaná ako napríklad v Exorcistovi, ale omnoho viac pripomína podľahnutie Draculovi v Coppolovej adaptácii. No a po 80% filmu, kedy divák očakáva Cageove podľahnutie a pokojne i jeho následné precitnutie a heroickú smrť/vykúpenie, film pretransformuje dovtedy krásnu--desivú Claire Foy na smiešnu CGI postavičku dvaapolmetrového démona, čím sa celé dovtedy budované napätie odhodí bokom a pokračuje v kontexte filmu absolútne nezmyselným spektákloidným spôsobom. Záverečné vysvetlenie, ktoré popiera elementárnu logiku celého filmu (ak ten démon dokáže taviť železo, lietať etc. a zároveň ho tá kniha, citujem, zožiera po celé storočia, tak by sa tam rozhodne už dostal skôr a nepotreboval by na to transport v klietke + ako ho tá kniha mohla zožierať, keď bola jediná kópia v zapadnutom kláštore?), je už len bombónikom na torte. Môj predpoklad je, že podobne ako zbytočné CGI "znetvorenie" vlkov v lese tak i záver sú dielom producenta bez elementárnej dávky common sense a director's cut prinesie alternatívny, rozumný koniec (a ten potom ohodnotím pokojne i hodnotením plným). (13.1.'11 Špalíček, Brno)
Pri súčasných trendoch by pravdepodobne Paul Newman po Bruceovi Willisovi strieľal z granátometu... ale pred dvoma dekádami sa staroba ešte nevnímala ako choroba, s ktorou je nutné bojovať, ale ako životné obdobie, ktoré treba akceptovať. Napriek dramaturgickej rozriedenosti -- ten film má taký zvláštny feel -- snáď je to pokora, pokoj, objavenie krásy v bežných veciach. Ani neviem. Krásny film. (30.12.'10 ČT1)
Tento film mal na mňa väčší emocionálny dopad ako Trierov Antikrist alebo Lynchov Eraserhead. Prakticky dokonalé minimalistické dielo, kde som si musel pustiť posledných desať minút znova, pretože som cez slzy nedokázal vnímať, čo sa deje. (A verte mi, že som si nikdy nemyslel, že niečo podobné napíšem o filme s Richardom Gereom a... psom.) (17.12.'10 hd doma)
Holanďania sa nedostali na svetový šampionát, tak sa rozhodli zorganizovať zápas medzi poslednými dvoma krajinami rebríčka FIFA. Bhután vs. Monserat. Schválne, koho tipujete za víťaza? Futbal tvorí v dokumente akýsi druh medzinárodného jazyka, nie je to o hre samotnej, ale o ľuďoch, ich vášni a radosti zo zápasu. (29.11.'10 AMD Newport)
Vzrušujúcejší film ako žena v podväzkoch (to sa mi raz vráti). Dokonalá estetika beštiálnych línií lokomotív oproti rozbujnenej zelenej prírode, dlhé sklá a z toho vyplývajúca hĺbka ostrosti na zožratie, informácie rozdistribuované s hodinárskou presnosťou a tempo, ktoré vtláča do sedačky viac ako jazda na centrifúge. (24.11.'10 Cardiff; ako obvykle nech je odpustené britskej kultúrnej demencii, keď sa svetlá rozsvietili ešte pred titulkami a okolo mňa sa hemžil personál s metlami a lopatkami)
Hoci sa to nespomína, je tento film autobiografickým zobrazením režisérovho detstva -- čo je zároveň jeho najväčší klad i slabina. Puto medzi chlapcom a jeho otcom je naozaj krásne, pri pofilmovej diskusii s režisérom sála slzila, Justin Kerrigan nám vysvetlil autoterapeutický účinok diela.. no nemohol som sa tak trochu zbaviť dojmu, že prílišná opravdivosť priniesla toho sentimentu až príliš. (23.10.'10 AMD Wales)
Dojímavá hudba? Dojímavý voice-over? Dojímavé zábery väzňov z koncentračného tábora z druhej svetovej vojny? Odsúdenie bez akejkoľvek snahy o hlbšie pochopenie či kladenia si otázok. Presný opak Morrisovho Standard operating procedure. (24.10.'10 ntb)
Nemám rád poeticky-observačné dokumenty, pri ktorých nezáleží na tom, či majú päť minút alebo päť hodín, takže hodnotenie odzrkadľuje moje osobné preferencie -- vždy ma priťahuje skôr príbeh. Jednotlivé zábery sú oprostené kontextu a pracuje sa s nimi len ako s estetizujúcimi kúskami mozaiky autorovej predstavy púšte. Napriek tomu (alebo vďaka tomu) sa istá audio-vizuálna podmanivosť Fata Morgane uprieť nedá. (21.10.'10 ntb)
Že spoločnosť potrebuje spoločného nepriateľa pochopil už George Orwell vo svojom 1984om a nepotreboval na to ani Leo Straussa. Režisér interpretuje historické fakty a vytvára presvedčivú a koherentnú konštrukciu, ktorá vďaka naliehavému voice-overu, precízne zvolenému soundtracku a absencii protiargumentov pôsobí ako pravda, no so súdmi o objektivite by som bol opatrný. Je to film, ktorý je skonštruovaný na základe tézy -- film predchádzala myšlienka -- a režisér spravil všetko pre to, aby sa vo filme vyskytli presne tie argumenty, ktoré potreboval na podporu svojej tézy. Napriek tomu hodnotím dokument kladne, pretože ak sa k nemu postavíme s otvorenou hlavou a začneme klásť otázky, na ktoré dokument odpovedá (napríklad si čo to od toho Straussa prečítať), môžeme sa dopátrať síce k iným, no napriek tomu zaujímavým odpovediam. (21.10.'10 ntb)
Možno proti láske postaviť rodinu, náboženstvo, tradíciu, intelektuálne videnie sveta? Na glasgowskej trilógii je unikátna jej objektivita, nepodsúvanie súdov, necháva diváka slobodne zaujať postoj na základe svojho presvedčenia. Navyše kto žil aspoň chvíľku v UK, musí oceniť i takmer až observačnú poctivosť, s akou film pristupuje k vykresľovaniu reality. (12.10.'10 ntb)
Twilight je de facto úplne geniálne prepracovaný a funkčný film pre teenage publikum, ktorý je podľa mňa zo strany kritiky absolútne nepochopený. Už len spôsoby, s akými pracuje pri úprave upírskych klišé, sú úplne krásnym príkladom toho, ako zaujať nejakú cieľovú skupinu. Sága odstraňuje všetko, čo by mohlo teenage dievčatkám brániť stotožniť sa s postavami (ostré zuby, život len v noci, slnko; Bella je úplne nezaujímavá, tuctová, priemerne hlúpa, skrátka presne taká, pre aké publikum je ten film určený - nejedna slečna pri tom filme uvažuje nad tým, že niečo podobné by sa mohlo stať práve jej). Označiť film za "podbízivý" publiku by ale znamenalo úplné ignorantstvo zo strany kritika. Film skrz Edwarda komunikuje praktické zásady gentlemanstva a na dnešnú dobu skutočne oldschoolové hodnoty (s ktorými sa mimochodom plne stotožňujem) - nemyslím teraz len počúvanie Debussyho, sex po svadbe, ale napríklad aj to, že za svoje rozhodnutia človek musí niesť rozhodnutia. Rovnako záverečná reč, napriek tomu, že ju prednáša slečna, ktorá by reálne nedala dokopy jednu rozvitú vetu, má značnú výpovednú hodnotu a váhu: Choďte, dovoľte si chyby, poučte sa, pretože neskôr vám ich už nikto neodpustí. Komentár by som ukončil nostalgickou spomienkou na jednu čiastočne sprofanovanú repliku z Virgin Suicides: "Obviously, Doctor, you've never been a thirteen year-old girl." Po tomto filme som si povedal, že som mal k tomu pekelne blízko. (9.8.2010 Baník PD)
Film je oproti prvému dielu omnoho konzistentnejší, má vyváženejšie tempo a rytmus, lepšie sú rozdistribuované scény bitiek / nebitiek, vďaka čomu diváka neustále pohlcuje. Odhliadnuc od toho film lepšie prezentuje "ducha čínskych bojových umení" --- zakladá si na zobrazení tradície --- kľúčová je scéna, v ktorej pri súboji Donnieho Yena a Sammo Hunga príde do miestnosti chlapec: "Uprednostníte večeru s rodinou alebo dokončenie súboja?" Mnoho ľudí sa tu sťažuje na absentujúci príbeh, čo je podľa mňa vcelku absurdné, pretože príbeh je tu podružný, omnoho podstatnejší je hodnotový systém prezentovaný Majstrom Manom (mimochodom povie to sám! "Sústredíš sa na techniku, nechaj sa poučiť o duchu."). Yip Man 2 je ázijským Gran Torinom a považujem ho za jeden z najlepších filmov o zachovaní duchovnej tradície vôbec. (08.06.'10 ntb)
Film, ktorý je cielenou manipuláciou s divákom sa bohužiaľ nemôže označovať za dokument, sic to režisérka ospravedlňuje vlastnou skromnosťou. Nevadí mi, že režisérka ovplyvňuje život svojho respondenta (tomu sa pri časozbere vyhnúť nedá), vadí mi však fakt, že to autorka vo filme nereflektuje. (Scala Brno, 25.2.'10)
"There's no smoke without fire." Dobre dobre, po prvom pozretí možno tento trpký cukrík nadhodnocujem, ale nech. Ak sa dnes točia väčšinou žánrovky, pri ktorých vieme, ako dopadnú, ale zaujíma nás len cesta k vopred známemu koncu, tak toto je pekná nadžánrová hračička tváriaca sa ako romantická komédio/dráma, ktorá nakoniec ustupuje nálepke "The Truth Story". Skutočne, niečo podobné dokáže napísať len ten život. Film, pri ktorom si s každou pribúdajúcou minútou užívame to dnes už tak málo známe napätie: Čo bude ďalej? A pekne štýlovo a pekne retro. (17.1.'09 ntb)
Nereflektovaná kritika na bázi "dojmológie" od užívateľov, ktorí videli päť minút a posielajú seriál do odpadu sa mi slušnými slovami hnusí, obzvlášť ak je autor ešte natoľko arogantný (som skutočne rozhorčený!), že si v profile dokáže napísať "NIKDY NEHODNOTIŤ FILM DOPREDU POKIAĽ SI HO NEVIDEL (...)" - ešte k tomu gramaticky nesprávne. Bohužiaľ toto je dôvod, prečo je tento seriál v tmavých číslach. Samozrejme nejde o Bratstvo neohrozených, ale nemyslím, že by to bol seriál zlý, svojich fanúšikov si nepochybne nájde. Lacná produkcia je samozrejme vidieť, ale nikto nečaká, že sa seriál o bande deciek bude točiť na film. To, že sú dialógy hlúpe a situácie nepravdepodobné, že mladí herci nevedia hrať, áno to sú relevantné výčitky. Ale tento seriál má príjemné tempo, dejú sa tam zaujímavé, v rámci možností aj vizuálne atraktívne (tanec) veci. Tento seriál má srdce. Mix archetypálnych postáv vyhovuje, zamrzia (zbytočné) prenikajúce snahy o multikulturalizmus v našich končinách (černoška, aziat - prečo sa tvorcovia neodvážili prijať róma? To by niečo naozaj riešilo, černosi sú v našich končinách ešte natoľko neprefláknutí, aby niekomu vadili, takže je to tam len kvôli predlohe - scenáristom sa nechceli škrtať dialógy). Rád by som povedal, že ťažisko seriálu - tanec - bude najvážnejších problémom. V prvom diely som mal pocit, že choreografie škrípu a hercom to príliš nejde. Ale uvidíme. Na záver jedna malá poznámka - takto by to nikdy na žiadnej umeleckej škole fungovať nemohlo... ale keď čítali mená, tak som si na tie svoje prímačky spomenul. ;-) (21.09.'09, 10. koment, doma)
Do Táni Pauhofovej som sa platonicky zamiloval asi v pätnástich a stále ma to neopustilo, o to viac ma mrzí, že sa ňu musím pozerať v takomto filme (chápem, že všetci z niečo musíme žiť, ale možno by nebolo zlé byť pri výbere scenárov kritickejší). Každopádne, o tomto filme nemá zmysel sa baviť z akéhokoľvek hľadiska, nefunguje tam nič (od zle hrajúcej Studenkovej, cez totálne nezmyselný dej, nezmyselné dialógy, atd.). Tiež ma už unavuje kritizovať neustále sa opakujúcu nezmyselnú a zbytočnú nahotu (to slovenský film skutočne nemá ponúknuť čo viac ako sú nahé ženy?! - sic krásne). Niekoho to snáď ešte zaujíma... Viac Nedodržaných sľubov prosím. (8.8.'09 Písek, 6. koment)
Poctivé remeslo (to nie je urážka). Po formálnej stránke ničím objavný dokument, po obsahovej ničím kritický, ale ako portrét osobnosti, prečo nie. Autor film zostrihal so zjavným citom, smutné pasáže striedajú veselé, nudné napínavé, no napriek tomu v druhej polovici dokument upadá do akejsi schematickosti (čomu sa pravdepodobne nedalo tak či tak vyhnúť, pokiaľ teda autor nechcel vypustiť - niektoré - Formanove filmy). Možno mi trochu vadila príliš návodná hudba, ale po pravde zaoberám sa tu vecami, ktoré sú pre bežného diváka prakticky nepostrehnuteľné. (7.8.'09 Písek, 2. koment) Pozn.: Prečo je pri filme Černý Petr použitá scéna z Lások jednej plavovlásky?
Do veľkej miery súhlasím s Šandíkom (hoci pri hodnotení kamery by som bol prísnejší, kameraman nevedel ostriť)... ale v niečom nesúhlasím... ten film bol krásny. (10.7.'09)
Ďalší televízny dokument, ktorý keby bol v rozhlase, nič by sa nestalo. Inak - - veľmi - - sympatická výpoveď respondentky, bohužiaľ zdeformovaná televíznym formátom - dokument by som prestrihal, skrátil tak o päť minút. Formálne dokument jednoduchý a ničím zaujímavý (čo nehovorím ako kritiku, narozdiel od väčšinového názoru, že talking heads nudia... nenudia, talking heads akurát neodvádzajú pozornosť formou od obsahu - ak je obsah dobrý, talking heads nevadia; na druhú stranu - ak chceme robiť talking heads, dajme to radšej do rozhlasu ;). (2. koment, 1.7.'09 ČT doma)
Omnoho prepracovanejšie ako adorované slovenské a české soap-opery, aspoň s vidinou konca a jasným dramatickým oblúkom. Smutné, že ľudia sa na telenovely nedokážu pozerať triezvo. Táto telenovela je vzhľadom na možnosti zvládnutá veľmi dobre, vypichol by som režijnú prácu, ktorej prakticky nemám čo vytknúť. (22.4.'09 ntb)
Moje komentáře
Boss (TV seriál) (2011)
"The punishment must be proportional. It must be a signal. But you decide. The form of the punishment is upon to you. Boss." Dokonalé. Vizuálne dokonalé. Auditívne dokonalé. Naratívne dokonalé. Ľudsky pokryvené. Syndróm Lewy Body nie je len fyziologickou poruchou hlavného predstaviteľa, degeneratívnou poruchou trpí celý systém, v ktorom zahnívajú a postupne odumierajú - či sú odumierané - všetky jednotlivé bunky. Ako odumierajú bunky, pohráva sa s nami i rozprávanie celého seriálu, s istotou nevieme, čo sledujeme, dialógy sa vedú mimo obraz, v obraze sú predstavy. Ľadová estetika prešedivelých detailov vedie k skepse, malá hĺbka ostrosti a neustále preostrovanie znervózňuje, hudba pozdvihuje a posiela do prdele podľa potreby, tak ako to robí i samotný Boss. "It's a game." Dokonalý seriál o pokurvenom svete.
Madisonské mosty (1995)
Dospelý, úprimný, pravdivý, skutočný, kvapky potu, hmatateľný končekmi prstov.
All That Jazz (1979)
Tento film nechcem už nikdy vidieť. Nikdy.
Kde je ten pes zakopaný? (TV film) (2005)
odpad!Emblematický film.
Moderní architektura na Slovensku (TV film) (2006)
Esteticky prekrásne (kamera Doda Šimončiča je v našich podmienkach zjavením), informačne trochu - príliš - vyprázdnené, ale ako séria pohľadníc prakticky bezchybné. Vzhľadom na svetový kontext toto dielko však netreba preceňovať.
Hon na čarodějnice (2011)
[SPOILER:] Nepamätám si, kedy ma naposledy film tak dokonale vytočil svojim -- dementným -- koncom. 80% stopáže film explikuje sofistikovanú hru na kto z koho, pričom pomaly stupňujúce sa (sexuálne) napätie medzi Cageom a skutočne nevinne pôsobiacou modrookou Claire Foy prináša zvrátené uspokojenie zo zvádzania temnou stranou sily (viď Cageov sen). Zlo si vo filme nesie atribút rozkoše, ktorá nie je vulgarizovaná ako napríklad v Exorcistovi, ale omnoho viac pripomína podľahnutie Draculovi v Coppolovej adaptácii. No a po 80% filmu, kedy divák očakáva Cageove podľahnutie a pokojne i jeho následné precitnutie a heroickú smrť/vykúpenie, film pretransformuje dovtedy krásnu--desivú Claire Foy na smiešnu CGI postavičku dvaapolmetrového démona, čím sa celé dovtedy budované napätie odhodí bokom a pokračuje v kontexte filmu absolútne nezmyselným spektákloidným spôsobom. Záverečné vysvetlenie, ktoré popiera elementárnu logiku celého filmu (ak ten démon dokáže taviť železo, lietať etc. a zároveň ho tá kniha, citujem, zožiera po celé storočia, tak by sa tam rozhodne už dostal skôr a nepotreboval by na to transport v klietke + ako ho tá kniha mohla zožierať, keď bola jediná kópia v zapadnutom kláštore?), je už len bombónikom na torte. Môj predpoklad je, že podobne ako zbytočné CGI "znetvorenie" vlkov v lese tak i záver sú dielom producenta bez elementárnej dávky common sense a director's cut prinesie alternatívny, rozumný koniec (a ten potom ohodnotím pokojne i hodnotením plným). (13.1.'11 Špalíček, Brno)
Nejsem blázen (1994)
Pri súčasných trendoch by pravdepodobne Paul Newman po Bruceovi Willisovi strieľal z granátometu... ale pred dvoma dekádami sa staroba ešte nevnímala ako choroba, s ktorou je nutné bojovať, ale ako životné obdobie, ktoré treba akceptovať. Napriek dramaturgickej rozriedenosti -- ten film má taký zvláštny feel -- snáď je to pokora, pokoj, objavenie krásy v bežných veciach. Ani neviem. Krásny film. (30.12.'10 ČT1)
Hačikó - příběh psa (2009)
Tento film mal na mňa väčší emocionálny dopad ako Trierov Antikrist alebo Lynchov Eraserhead. Prakticky dokonalé minimalistické dielo, kde som si musel pustiť posledných desať minút znova, pretože som cez slzy nedokázal vnímať, čo sa deje. (A verte mi, že som si nikdy nemyslel, že niečo podobné napíšem o filme s Richardom Gereom a... psom.) (17.12.'10 hd doma)
Other Final, The (2003)
Holanďania sa nedostali na svetový šampionát, tak sa rozhodli zorganizovať zápas medzi poslednými dvoma krajinami rebríčka FIFA. Bhután vs. Monserat. Schválne, koho tipujete za víťaza? Futbal tvorí v dokumente akýsi druh medzinárodného jazyka, nie je to o hre samotnej, ale o ľuďoch, ich vášni a radosti zo zápasu. (29.11.'10 AMD Newport)
Nezastavitelný (2010)
Vzrušujúcejší film ako žena v podväzkoch (to sa mi raz vráti). Dokonalá estetika beštiálnych línií lokomotív oproti rozbujnenej zelenej prírode, dlhé sklá a z toho vyplývajúca hĺbka ostrosti na zožratie, informácie rozdistribuované s hodinárskou presnosťou a tempo, ktoré vtláča do sedačky viac ako jazda na centrifúge. (24.11.'10 Cardiff; ako obvykle nech je odpustené britskej kultúrnej demencii, keď sa svetlá rozsvietili ešte pred titulkami a okolo mňa sa hemžil personál s metlami a lopatkami)
Vím, že víš (2008)
Hoci sa to nespomína, je tento film autobiografickým zobrazením režisérovho detstva -- čo je zároveň jeho najväčší klad i slabina. Puto medzi chlapcom a jeho otcom je naozaj krásne, pri pofilmovej diskusii s režisérom sála slzila, Justin Kerrigan nám vysvetlil autoterapeutický účinok diela.. no nemohol som sa tak trochu zbaviť dojmu, že prílišná opravdivosť priniesla toho sentimentu až príliš. (23.10.'10 AMD Wales)
Taxi na temnou stranu (2007)
Dojímavá hudba? Dojímavý voice-over? Dojímavé zábery väzňov z koncentračného tábora z druhej svetovej vojny? Odsúdenie bez akejkoľvek snahy o hlbšie pochopenie či kladenia si otázok. Presný opak Morrisovho Standard operating procedure. (24.10.'10 ntb)
Fata Morgana (1971)
Nemám rád poeticky-observačné dokumenty, pri ktorých nezáleží na tom, či majú päť minút alebo päť hodín, takže hodnotenie odzrkadľuje moje osobné preferencie -- vždy ma priťahuje skôr príbeh. Jednotlivé zábery sú oprostené kontextu a pracuje sa s nimi len ako s estetizujúcimi kúskami mozaiky autorovej predstavy púšte. Napriek tomu (alebo vďaka tomu) sa istá audio-vizuálna podmanivosť Fata Morgane uprieť nedá. (21.10.'10 ntb)
Power of Nightmares: Rise of the Politics of Fear, The (TV seriál) (2004)
Že spoločnosť potrebuje spoločného nepriateľa pochopil už George Orwell vo svojom 1984om a nepotreboval na to ani Leo Straussa. Režisér interpretuje historické fakty a vytvára presvedčivú a koherentnú konštrukciu, ktorá vďaka naliehavému voice-overu, precízne zvolenému soundtracku a absencii protiargumentov pôsobí ako pravda, no so súdmi o objektivite by som bol opatrný. Je to film, ktorý je skonštruovaný na základe tézy -- film predchádzala myšlienka -- a režisér spravil všetko pre to, aby sa vo filme vyskytli presne tie argumenty, ktoré potreboval na podporu svojej tézy. Napriek tomu hodnotím dokument kladne, pretože ak sa k nemu postavíme s otvorenou hlavou a začneme klásť otázky, na ktoré dokument odpovedá (napríklad si čo to od toho Straussa prečítať), môžeme sa dopátrať síce k iným, no napriek tomu zaujímavým odpovediam. (21.10.'10 ntb)
Něžný polibek (2004)
Možno proti láske postaviť rodinu, náboženstvo, tradíciu, intelektuálne videnie sveta? Na glasgowskej trilógii je unikátna jej objektivita, nepodsúvanie súdov, necháva diváka slobodne zaujať postoj na základe svojho presvedčenia. Navyše kto žil aspoň chvíľku v UK, musí oceniť i takmer až observačnú poctivosť, s akou film pristupuje k vykresľovaniu reality. (12.10.'10 ntb)
Ženy v pokušení (2010)
(Musím to premyslieť.)
Twilight sága: Zatmění (2010)
Twilight je de facto úplne geniálne prepracovaný a funkčný film pre teenage publikum, ktorý je podľa mňa zo strany kritiky absolútne nepochopený. Už len spôsoby, s akými pracuje pri úprave upírskych klišé, sú úplne krásnym príkladom toho, ako zaujať nejakú cieľovú skupinu. Sága odstraňuje všetko, čo by mohlo teenage dievčatkám brániť stotožniť sa s postavami (ostré zuby, život len v noci, slnko; Bella je úplne nezaujímavá, tuctová, priemerne hlúpa, skrátka presne taká, pre aké publikum je ten film určený - nejedna slečna pri tom filme uvažuje nad tým, že niečo podobné by sa mohlo stať práve jej). Označiť film za "podbízivý" publiku by ale znamenalo úplné ignorantstvo zo strany kritika. Film skrz Edwarda komunikuje praktické zásady gentlemanstva a na dnešnú dobu skutočne oldschoolové hodnoty (s ktorými sa mimochodom plne stotožňujem) - nemyslím teraz len počúvanie Debussyho, sex po svadbe, ale napríklad aj to, že za svoje rozhodnutia človek musí niesť rozhodnutia. Rovnako záverečná reč, napriek tomu, že ju prednáša slečna, ktorá by reálne nedala dokopy jednu rozvitú vetu, má značnú výpovednú hodnotu a váhu: Choďte, dovoľte si chyby, poučte sa, pretože neskôr vám ich už nikto neodpustí. Komentár by som ukončil nostalgickou spomienkou na jednu čiastočne sprofanovanú repliku z Virgin Suicides: "Obviously, Doctor, you've never been a thirteen year-old girl." Po tomto filme som si povedal, že som mal k tomu pekelne blízko. (9.8.2010 Baník PD)
Yip Man 2 (2010)
Film je oproti prvému dielu omnoho konzistentnejší, má vyváženejšie tempo a rytmus, lepšie sú rozdistribuované scény bitiek / nebitiek, vďaka čomu diváka neustále pohlcuje. Odhliadnuc od toho film lepšie prezentuje "ducha čínskych bojových umení" --- zakladá si na zobrazení tradície --- kľúčová je scéna, v ktorej pri súboji Donnieho Yena a Sammo Hunga príde do miestnosti chlapec: "Uprednostníte večeru s rodinou alebo dokončenie súboja?" Mnoho ľudí sa tu sťažuje na absentujúci príbeh, čo je podľa mňa vcelku absurdné, pretože príbeh je tu podružný, omnoho podstatnejší je hodnotový systém prezentovaný Majstrom Manom (mimochodom povie to sám! "Sústredíš sa na techniku, nechaj sa poučiť o duchu."). Yip Man 2 je ázijským Gran Torinom a považujem ho za jeden z najlepších filmov o zachovaní duchovnej tradície vôbec. (08.06.'10 ntb)
Katka (2009)
odpad!Film, ktorý je cielenou manipuláciou s divákom sa bohužiaľ nemôže označovať za dokument, sic to režisérka ospravedlňuje vlastnou skromnosťou. Nevadí mi, že režisérka ovplyvňuje život svojho respondenta (tomu sa pri časozbere vyhnúť nedá), vadí mi však fakt, že to autorka vo filme nereflektuje. (Scala Brno, 25.2.'10)
Muž, který přecenil českou duši aneb Útěky Josefa Brykse (TV film) (2007)
"Pokud ho neodsoudíte, tak vás popravíme." (21.01.'10 web)
Škola života (2009)
"There's no smoke without fire." Dobre dobre, po prvom pozretí možno tento trpký cukrík nadhodnocujem, ale nech. Ak sa dnes točia väčšinou žánrovky, pri ktorých vieme, ako dopadnú, ale zaujíma nás len cesta k vopred známemu koncu, tak toto je pekná nadžánrová hračička tváriaca sa ako romantická komédio/dráma, ktorá nakoniec ustupuje nálepke "The Truth Story". Skutočne, niečo podobné dokáže napísať len ten život. Film, pri ktorom si s každou pribúdajúcou minútou užívame to dnes už tak málo známe napätie: Čo bude ďalej? A pekne štýlovo a pekne retro. (17.1.'09 ntb)
Zázrak v New Yorku (1994)
"A to nebudu přísahat na Bibli?" Krásny príbeh o zachovaní duchovnej tradície. (symbolicky 24.12.'09)
První krok (TV seriál) (2009)
Nereflektovaná kritika na bázi "dojmológie" od užívateľov, ktorí videli päť minút a posielajú seriál do odpadu sa mi slušnými slovami hnusí, obzvlášť ak je autor ešte natoľko arogantný (som skutočne rozhorčený!), že si v profile dokáže napísať "NIKDY NEHODNOTIŤ FILM DOPREDU POKIAĽ SI HO NEVIDEL (...)" - ešte k tomu gramaticky nesprávne. Bohužiaľ toto je dôvod, prečo je tento seriál v tmavých číslach. Samozrejme nejde o Bratstvo neohrozených, ale nemyslím, že by to bol seriál zlý, svojich fanúšikov si nepochybne nájde. Lacná produkcia je samozrejme vidieť, ale nikto nečaká, že sa seriál o bande deciek bude točiť na film. To, že sú dialógy hlúpe a situácie nepravdepodobné, že mladí herci nevedia hrať, áno to sú relevantné výčitky. Ale tento seriál má príjemné tempo, dejú sa tam zaujímavé, v rámci možností aj vizuálne atraktívne (tanec) veci. Tento seriál má srdce. Mix archetypálnych postáv vyhovuje, zamrzia (zbytočné) prenikajúce snahy o multikulturalizmus v našich končinách (černoška, aziat - prečo sa tvorcovia neodvážili prijať róma? To by niečo naozaj riešilo, černosi sú v našich končinách ešte natoľko neprefláknutí, aby niekomu vadili, takže je to tam len kvôli predlohe - scenáristom sa nechceli škrtať dialógy). Rád by som povedal, že ťažisko seriálu - tanec - bude najvážnejších problémom. V prvom diely som mal pocit, že choreografie škrípu a hercom to príliš nejde. Ale uvidíme. Na záver jedna malá poznámka - takto by to nikdy na žiadnej umeleckej škole fungovať nemohlo... ale keď čítali mená, tak som si na tie svoje prímačky spomenul. ;-) (21.09.'09, 10. koment, doma)
Hanebný pancharti (2009)
Plne sa stotožňujem s Cival-om. (17.09.'09 Baník)
Gándhí (1982)
Odporúčam Dějiny 20. století od Paula Johnsona... (14.8.'09 DVD doma)
Ženy mého muže (2009)
Do Táni Pauhofovej som sa platonicky zamiloval asi v pätnástich a stále ma to neopustilo, o to viac ma mrzí, že sa ňu musím pozerať v takomto filme (chápem, že všetci z niečo musíme žiť, ale možno by nebolo zlé byť pri výbere scenárov kritickejší). Každopádne, o tomto filme nemá zmysel sa baviť z akéhokoľvek hľadiska, nefunguje tam nič (od zle hrajúcej Studenkovej, cez totálne nezmyselný dej, nezmyselné dialógy, atd.). Tiež ma už unavuje kritizovať neustále sa opakujúcu nezmyselnú a zbytočnú nahotu (to slovenský film skutočne nemá ponúknuť čo viac ako sú nahé ženy?! - sic krásne). Niekoho to snáď ešte zaujíma... Viac Nedodržaných sľubov prosím. (8.8.'09 Písek, 6. koment)
Miloš Forman: Co tě nezabije… (2009)
Poctivé remeslo (to nie je urážka). Po formálnej stránke ničím objavný dokument, po obsahovej ničím kritický, ale ako portrét osobnosti, prečo nie. Autor film zostrihal so zjavným citom, smutné pasáže striedajú veselé, nudné napínavé, no napriek tomu v druhej polovici dokument upadá do akejsi schematickosti (čomu sa pravdepodobne nedalo tak či tak vyhnúť, pokiaľ teda autor nechcel vypustiť - niektoré - Formanove filmy). Možno mi trochu vadila príliš návodná hudba, ale po pravde zaoberám sa tu vecami, ktoré sú pre bežného diváka prakticky nepostrehnuteľné. (7.8.'09 Písek, 2. koment) Pozn.: Prečo je pri filme Černý Petr použitá scéna z Lások jednej plavovlásky?
Most (2003)
Do veľkej miery súhlasím s Šandíkom (hoci pri hodnotení kamery by som bol prísnejší, kameraman nevedel ostriť)... ale v niečom nesúhlasím... ten film bol krásny. (10.7.'09)
Obsluhovala jsem Karla Čapka (TV film) (2003)
Ďalší televízny dokument, ktorý keby bol v rozhlase, nič by sa nestalo. Inak - - veľmi - - sympatická výpoveď respondentky, bohužiaľ zdeformovaná televíznym formátom - dokument by som prestrihal, skrátil tak o päť minút. Formálne dokument jednoduchý a ničím zaujímavý (čo nehovorím ako kritiku, narozdiel od väčšinového názoru, že talking heads nudia... nenudia, talking heads akurát neodvádzajú pozornosť formou od obsahu - ak je obsah dobrý, talking heads nevadia; na druhú stranu - ak chceme robiť talking heads, dajme to radšej do rozhlasu ;). (2. koment, 1.7.'09 ČT doma)
Cuerpo del deseo, El (TV seriál) (2005)
Omnoho prepracovanejšie ako adorované slovenské a české soap-opery, aspoň s vidinou konca a jasným dramatickým oblúkom. Smutné, že ľudia sa na telenovely nedokážu pozerať triezvo. Táto telenovela je vzhľadom na možnosti zvládnutá veľmi dobre, vypichol by som režijnú prácu, ktorej prakticky nemám čo vytknúť. (22.4.'09 ntb)