tatka

Nekonečne vtipná absurdita, ktorá vo vždy mne vzbudzuje chuť naliať si ľadovo vychladenú Stoličnú do dvojdecového pohára. Absurdita, no, pre Európana alebo Amíka možno, ale nie pre Rusa.

Tento film ma vždy dojme k slzám. Predstavte si trakt väznice, v ktorom čakajú odsúdení na popravu. Aj na tomto mieste, ktoré by malo byť predsieňou do pekla, sa nájde ľudská láska, empatia, láskavosť, zmysel pre spravodlivosť, a hlavne to, čo nám tak chýba - schopnosť odpustiť. Toto dielo by malo stáť kdesi v múzeu moderného umenia na metrovom zlatom podstavci.

....Viděl jsem pak některé mé žáky pojídat oběd pouze lžící.....zhrnul pan emeritný profesor rok 1948. Je to geniálny film. Všetko je tam dokonalé. Čo dialóg, to perla, čo herecký výkon, to zápis do učebnice herectva. A najlepšie na tom je, že tento film je stále, aj po vyše 40 rokoch aktuálny. Akurát už nemáme fasádnikov, ktorí by chceli diskutovať s akademicky vzdelanými intelektuálkami o dadaizme. Hlavne, už to nie je taká sranda.

O Sparte a Thermopylách si pamätala z dejepisu veľmi málo a neunúvala som sa vopred rešeršovať. Takže za historické lapsusy nemôžem dať body dolu. Okrem toho, odkedy R.Scott zabil Marka Aurélia, už ma vo filme nič neprekvapí. Všeobecne mám rada Snyderove filmy. Páči sa mi pohľad na svalnaté mužské telá. Páči sa mi boj muža proti mužovi, pot, krv, rinčanie železa, škrípanie zubov a kostí....Mám rada spomalené akčné scény, predsa len som trochu staršia osoba a už nemám taký stopercentný zrak. A tento film mi ich poskytol vrchovate. Pomedzi sa zbytočne nekecalo a nepsychologizovalo. Nemám rada hlavné hrdinky, ktoré vyzerajú ako Barbie a majú silikónové kozy. Hudba bola, ako vždy vynikajúca. Záverečné titulky, ako vždy, tiež. Podtrhnuté a spočítané - tento film má všetky atribúty, ktoré má mať poctivý film. Dávno som nedala plný počet bodov s takou radosťou.

Nikdy som neliezla na skaly, ale horolezectvo ma od detstva fascinovalo. Úplne náhodou som raz v noci natrafila na arte na tento dokument. Je to nezabudnuteľný film, film o veľkom horolezeckom sne, odvahe, priateľstve, rešpekte, smole, slzách, bolesti. A smrti. Severná stena Eigeru sekunduje ako zdatný protivník, ktorý jediným pohybom zmetie zo svojho kabáta otravných ľudkov. A tí, ktorí nespadnú, sa musia pripraviť na kruté a dlhé umieranie. Našťastie je film určený pre úzky okruh divákov, nie je preto nutné pliesť do toho lásku, ženy, politiku..... Klobúk dolu pred filmovým štábom, ktorý dokáže niečo takéhoto natočiť. 5 hviezd, jednoznačne.

Srdce mi vraví - daj 5, hrajú tam všetci tvoji miláčikovia. Majú už vrásky a možno aj vnúčatá, ale čo na tom, ešte stále vedia udrieť, majú dobrú mušku a netreba im nabíjať. Pritom hláškujú ostošesť a krivák Dolph sa nakoniec predsa len polepší. Ale rozum je proti. Milá moja, je to len priemer, viac, ako za 3 to teda ale určite nebude. Je to stále rovnaké, nič nové, objavné, žiaden posun vo filmárčine. Po 2135 krát tie isté rekvizity - jednoduchý dej, slizký záporák, kráska v nesnázích, sympatický záporák, z ktorého je nakoniec klaďas, ale dlho mu to nevydrží, prachy, koks, silné motorky, pyrotechnika.... Navyše, tvoji idoli sú už starí páprdovia, ktorým vŕzgajú kolená a musí ich zachraňovať rýchly strih a kaskadéri. Tak čo by na tom mohlo byť za 5 hviezd? Rozum, ty to nechápeš, lebo si len rozum. To je niečo, čo je esenciou mojej mladosti, zaliatou zlatým oparom časov minulých. To je niečo, čo ty vidíš, keď si dám 6 dobrých koňakov. Tak nepyskuj a klikaj na 5. Nie, nechce, ževraj on vždy aj tak zvíťazí. Tak 4, ale s ťažkým srdcom.