SeanLSD

A mne sa tak akosi zdá, že nie Poul Brink, ale celý dánsky národ je jeden veľký idealista. Títo ľudia vybudovali najbohatšiu, najblahobytnejšiu a najšťastnejšiu spoločnosť na svete a s neuveriteľnou vytrvalosťou vyšetrujú a zverejňujú a naprávajú nielen svoje vlastné, ale aj svetové krivdy, ak už inak nie, tak oslavovaním svojich novinárov, ktorí to nenechali len tak. ___ Ale keby len to! Robia to totiž okrem iného mimoriadne profesionálnym spôsobom, dôslednými postupmi a originálnymi filmovými formami. Aj IDEALISTA sa sleduje ako prehľadný informačný dokument, strhujúci fiktívny príbeh a úchvatné umelecké dielo súčasne. ___  Nevedel som, že plutónium je nebezpečné ak ho vdýchnete alebo sa vám dostane do krvného obehu, ale inak ho môžete kľudne aj zjesť. ___ Poul Brink (1953 - 2002) a Kauza Thule (1988 - 1995).

Po ODLOŽENOM PRÍPADE, ktorý mi vymlel ozajstnú dieru do hlavy, som si ďalší film Madsa Bruggera nemohol nechať ujsť. Neuveriteľný chlap! A jeho dokonalá dokumentárno-investigatívna komédia, z ktorej mrazí, podvod, odhaľujúci pravdu, o ktorej teraz všetci vedia, ale nikto s ňou aj tak nič nerobí...

Človek (muž) nikdy nie je dosť starý, aby si (a iným) nepotreboval niečo dokázať alebo aby sa nedokázal parádne strápniť. Ono to je vlastne podstata mužského života (ak je podstatou ženstva rozmnožovanie). Ale slušne rozbehnutý film s chuťovkovým obsadením sa ku koncu rozpadáva, respektíve stráca v správňáckych klišé tých horších českých vzťahových tragi-drámo-skorokomédií. Tam, kde sa parádne rozbehnutý dej mal pritvrdiť, presne naopak totálne vymäkol. Všetci napokon skončili v tej istej (alebo novej) sračke zvanej Život, len ten Rejža sa kvôli svojmu záchvatu šľachetnosti všetkým ďalším problémom elegantne vyhol... podobne ako vo svojej tvorbe a vzťahoch však nie veľmi kreatívne.

Predpoklad z väčšej časti potvrdený - cieľovka sú naozaj tí, čo manželský kurz potrebujú alebo práve naopak a dobre sa zabávajú na tom, že si nedokážu predstaviť, že by ho niekedy mohli potrebovať. Bizarné kombo s kriminálnou zápetkou a zopár celkom uletených nápadov (postáv) dokázali občas zdvihnúť môj zrak od telefónu, ale výsledok je neuspokojivý, nie ani že nijaký, skôr taký akýsi... - divný.

Jedna jediná vec ma na tom iritovala - že indiáni rozprávajú anglicky (a anglických hrdinov tam popri tých Holanďanoch a Francúzoch či čo to bolo pre istotu neťahali). Všetko ostatné bola jedna veľká Paráda. A viete, prečo sa vám to všetkým tak páčilo ? - že tam po prvýkrát od jednotky znovu okrem ľudí a Predátora hrá naplno ako rovnocenný prvok aj krajina, a príroda... zvieratá a živly. A hrajú excelentne. Plus soundtrack má okamžité miesto v mojom uchu aj prehrávači. ___ Prostý vzorec P+P=P (Predátor plus Príroda Rovná sa Paráda). ____ Poctivých presne skoro niečo 90 minút má film čisto stopáže a niečo poriadnu nálož sekúnd vyše 9 minút je titulkov.

Guy a Luc skúsili spraviť to isté, čo robia vždy, len trochu inak. Trošku. Trošičku. Trochu pomalšie, trochu vážnejšie, trochu hĺbavejšie, trochu mysterióznejšie. Ale iba trošku. Nepôjde toľko o to, kam to smeruje, ale z čoho to vychádza. A výsledok nevyšiel. Je divný, je schizofrenický. (Je nepodarený ?) Nemá iba divný scenár, ale aj divnú réžiu. Vyzerá ako film Guya Ritchieho a znie ako film Luca Bessona, ale je iný. Podľa mňa sa trochu moc sfúkli a trochu im to utieklo. V tempe, v zmysle, v logike. REVOLVER je dočasná schizofrénia spôsobená požitím drog, úspešne prenesená na diváka. Je to Luc alebo je to Guy ? Sú vôbec dvaja ? Schválne som si to pustil druhý krát, len aby som zistil, že to naozaj nechápem.

Film o tom, čo chcú dnešní ľudia - a ako im z toho šibe! Ale inak psychedelický trip roka, umelecká multifrénia s gejzírom nápadov, ktorá môže vyzerať ako hipsterský bordel desiaci svojou dĺžkou a prívalom (ako ozajstný trip), ale pritom šokujúco pevne drží veľmi významnú dramaturgickú líniu. Ultimátne dielo post-post-modernej roztrieštenej internetovej doby, ktoré dosahuje možno až znesiteľných limitov takéhoto prístupu a ukazuje obmedzenosť takých zdanlivo šialených blockbusterov ako je MULTIVERSE OF MADNESS dr. Strangea...

Toto je proste stále rovnako parádne. Raketový vstup Johna Woo do Hollywoodu, kde mu rasistickí židáci ponúkli len ultralacný béčkový scenár a nedovolili mu dosť krvi. Ale keby boli všetky ultralacné béčkové scenáre s málo krvou zrežírované tak božsky, asi by som sa už nikdy nepozeral na žiadny umelecký film. Vo svojej dobe sa mu výraznou jasnosťou štýlu v službe primitívneho scenára vyrovná iba LEON a BAD BOYS.

Aj keď je to iba televízny Blackjack, John je stále Woo. Alebo nie ? Ono to skoro vyzerá, akoby tomu len prepožičal meno a film natočil nejaký jeho veľký obdivovateľ. Ale to bude asi len otázka rozpočtu. Každopádne by som rád tento film videl s poriadnym štúdiovým - a kľudne aj s Dolphom, ten chlap na to má.

V tejto bohapustej vykrádačke však uvidíte všetko, čo ste pravdepodobne videli už toľkokrát roky predtým a v ďaleko lepšom prevedení - ukradnuté neviditeľné lietadlo, falošne obvinený profík, ktorý kosí elitných zabijakov ako muchy, pričom po ňom idú vlastní aj tí druhí, sprisahanie najvyšších kruhov, verný priateľ, čestný generál, ohrozená rodina atď. Že je scenár iba sfušovaný odvar dokazuje údržbár, ktorý Dolpha zloží, alebo že ukradnú supertajné lietadlo a o pár hodín to hlásia v štátnych správach.. Ešte aj hudba je plagiátom, tuším, že G. I. Jane. Dementné dialógy a agentka s perfektnými nohami a prekvapením, lebo zrada tentokrát nejde od CIA, ale nadriadeného generála, ktorý chce chrániť slobodu zradou vlády, ktorá už za ňu nebojuje. A keby áno ?