SeanLSD

Ľudia tu nie sú schopní vyrobiť ani oblečenie, ale holky sú perfektne vyholené, majú umelé nechty, mihalnice a ktoviečo všetko ešte, ruky plné prsteňov a nájde sa dokonca aj piercing na kunde! Ak nie je aspoň minimálna snaha o vierohodnosť, tak to nemá zmysel... ani keď ide len o porno. Asia Carrera jediná to zachraňuje s plným nasadením - a to aj v zmysle herectva.

Jensen svoju tradične rozpracovávanú tému osamelých podivínov, nešťastím poznačených ľudských duší v nejednoznačne ponímanom príbehu obohatil tentokrát o motív pomsty, sproblematizovanej tým najhorším možným spôsobom a zase raz tak neposkytujúci divákovi možnosť plného stotožnenia sa s postavami, zadosťučinenia z predvídateľnosti vývoja a žánru, ale ani zábavy z ďalekého odstupu. On proste tou nečiernobielosťou hrozne rád ruinuje divácku slasť - a povzbudzuje tú cinefilskú. Možno iba z prvého dôvodu mi v jeho filmoch vždy niečo chýba. Tu napríklad vysporiadanie sa s tým, že sme omylom pripravili o život dve desiatky ľudí... Mne tie jeho filmy robia obvykle dojem až násilnej snahy o prevracanie klišé, akosi nedotiahnuté, dojem mnohých náhodných motívov poskladaných dohromady, ale nie úplne ladiacich. Je to zámer alebo neschopnosť ?

Ono to skoro vyzerá, že Jensen chcel natočiť ďalší OSTROV DR. MOREAUA alebo dokonca dramatickú variáciu na buranské horory o mutantoch, ale do tohoto čistého žánrového tela sa mu priplietli kmeňové bunky tej jeho rodinne-komunitnej aktivistickej inseminácie. Posypať hojne tým jeho obľúbeným retardovaným humorom a výsledkom je patvar ešte podivnejší ako sliepka kopýtkatá alebo pyskatý bocian s detskými nožičkami, ktoré sú k videniu ak už nie na ostrove Ork, tak aspoň v tomto diele tak akosi plytvajúcom hereckými schopnosťami zúčastnených.

Jediný film, v ktorom mi Jensenov vrcholne bizarný humor, ak to vôbec ešte je humor, naozaj vyhovoval.

Tuctová francúzska krimi - čo znamená kvalitná žánrová práca. Je to úderné, svižné, cynické a fatalistické. Lump je lump a policajt zas policajt, v podaní Gabina ešte mlčanlivejší, než bolo v tejto ére zvykom. Ani v jeho kariére však nejde o žiadnu výraznú postavu, výrazný až monolitne je, ako obvykle, len on sám.

Tak tomuto sa hovorí kurevsky drsný vidiečan! Film stvorený pre one-man show, kde je všetko ostatné len krovie. Centrom pozornosti ani na chvíľu neprestane byť málovravný, patriarchálny, tvrdohlavý Gabin ako muž činu, hrdý na rodinu, ktorej nedá vydýchnuť. Tento despotický a chladnokrvný farmár vždy vie, čo je najlepšie, na pravdu má bezvýhradné právo a jeho sila sa presadzuje na úkor druhých - čo niekedy, vo výnimočných prípadoch, nemusí byť na škodu. A o tom je HEROIN. Vo všetkých ostatných prípadoch je to antihrdina ako vymaľovaný.

Nech už si Vaughn vymyslí hocjakú pičovinu, rozhodne sa s ňou vie pohrať. Problém vidím v tom, že sa už takto hrá dosť dlho a tuším v tom začal tak akosi pubertálne zahnívať. Navyše jednotlivé ingrediencie tohoto superšpiónskeho žánru sú už poriadne opotrebované. Vysmievať sa im alebo ich používať s extrémnou nadsázkou je teda namieste... ale vtedy musia byť sakramentsky vydarené alebo nesedieť na viacerých stoličkách, nepokukovať stále vedľa, že sa tomu síce vysmievame, ale vlastne to myslíme aj vážne. ARGYLLE rozhodne nie je akčný thriller, je to skôr akčná polokomédia s veselým zabíjaním. Myslím, že to chcelo iný prístup. Ten príbeh je dosť dobrý na to, aby zniesol – pre zmenu – vážnejšie poňatie. Viem si ho dobre predstaviť v ak už nie realistickom, tak rozhodne temnejšom, drsne špinavom alebo až psychotickom spracovaní. Tie zvraty by na to mali – a určite by to bolo zaujímavejšie než táto rozjuchaná diskotéka. Keby som videl celú Vaughnovu filmografiu, bol by som asi vyslovene otrávený... – takto som iba strávený. Niečo také po x-tý krát môže držať iba osobitý štýl – alebo herci. Všetkých tu zúčastnených mám rád a opäť sú fajn, ale nie sú to žiadne ich vrcholy. A pre režiséra je to skôr cúvanie. PS. – Zaujímavé je, že pri zmienke o Flemingovi, Forsythovi a Le Carrém nepadlo aj Ludlumovo meno – pretože práve jeho najviac podozrievali z toho, čo sa tu spočiatku (zdanlivo) deje hlavnej hrdinke a jeho početné diela aj najviac pripomínajú ARGYLLOVU príbehovú geometriu.

Nenapraviteľne deväťdesiatkový Roland sa zase raz vzchopil a neodolateľne zastaralo natočil výpravu do hláv súčasnej konšpiračno-dezolátnej vrstvy, resp. ich diskurzu ohľadom fungovania sveta, vesmíru a vôbec. Táto časť celosvetovej verejnosti, ktorej rady sa stále znepokojivo rozrastajú a ktorá ochotne uverí sebeväčšej blbosti, ignorujúc stáročia trvajúci vývoj vedeckého poznania, by sa totiž nikdy neobťažovala štúdiom napríklad fyziky a asi takto nejako si predstavuje zánik sveta – ale aj jeho záchranu (samozrejme, to by ale nesmela byť väčšina z nich protiamerická). Touto úvahou ale nijako nechcem polemizovať o Rolandových zámeroch, ten si proste ide svoje už tri dekády.... a MOONFALL ho znovu predviedol vo výbornej forme, ako majstra vlastného subžánru. Nádherne stupídny biják, (ale nie tým nudným, spackaným spôsobom ako ID2) baví od začiatku do konca. Už dávno som si myslel, že je tento tvorca na konci síl - ale ono fakt, že nemáte čo povedať, nemusí sám osebe nič znamenať - veď sa predsa dá hovoriť stále to isté, len trochu inak. Kým to funguje... Po MOONFALLe sa nebudem diviť, ani keď sa jeho najbližší film bude odohrávať na plochej Zemi. A už vôbec ma neudiví, keď túto placku zdevastuje nejakou katastrofou – a potom samozrejme nechá zachrániť. Pozriem sa na to opäť veľmi rád.

Kráľ všetkých blockbusterov, katastrofických sci-fi veľkofilmov a výstavná skriňa amerického patriotizmu.

Po desaťročí skúšania iných žánrov sa Emmerich vrátil k tomu, čo vie (alebo vedel) robiť najlepšie. Lenže 2-krát do tej istej rieky nevstúpiš... a 6-krát už vôbec nie! ID2 je totálny prúser... ktorý obsahuje len sympatický návrat všetkých postáv ID (naozaj všetkých (okrem mŕtveho Willa) - teda aj tých, ktoré si nepamätáte) a zopár tých pekných veľkolepých efektov, ktoré Roland tak dobre ovláda, ale celá tá omáčka okolo je príšerne nudná a ulepená, násilná a debilná, neúspešná snaha nadviazať priamo na legendárny blockbuster nášho detstva. Jediné, čo ma vytrhlo z totálnej letargie bol záverečný pretek Votrelčia kráľovná vs. Školský autobus.