sysyphus

V množstve ultra-komerčne orientovanej seriálovej tvorby sa predsa len znovu našiel ostrovček hrejivej ľudskosti. Vďaka ti zaň, Ricky.

Je to vcelku jedlé. Počúvať rozhovory s ľuďmi, ktorí toho majú veľa zažitého a napremýšľaného je takmer vždy niečim prínosné. Nápad sprevádzať tieto rozhovory s vizuálne pútavou, dynamickou animáciou vo mne však zanechal rozporuplné dojmy - na jednej strane to môže efektívne pripútať k obsahu oči mladších generácii, ktoré v dnešnom vizuálne presýtenom svete častokrát ľahko strácajú pozornosť - na strane druhej táto trblietkavá psychoaktívna animácia tiež svojim spôsobom odpútava pozornosť od prezentovaného posolstva. Koncept je to však určite zaujímavý.

Atmosfericky veľmi dobré zvládnutý žánorový poly-hybrid (horrorová psycho-dráma, muzikálová detektívka, romantický thriller, etc.). Dobová atmosféra znamenitá. Nápadité využitie zrkadla. Plus jedna z najlepších súčasných snímok pracujúca s problematikou zachovávnia ženskej dôstojnosti v dobe všade pritomnej ultra-sexualizácie.

“Winter is always dangerous to you.” Človece, tento film je tak čistý, že som pri jeho sledovaní takmer neprestajne zažíval číru radosť z bytia. Dafoe, ktorý neskutočne čisto a presne portrétuje Vincentovu myseľ … dej napísaný a natočený subjektívnou kamerou … hrejivá kvalita svetla … zvukové a strihové efekty, ktoré v spolupráci similujú roztrieštenú myseľ tak precízne ako v žiadnom inom mne zatiaľ známom filme …  “God is nature. And nature is beauty.” Neskutočne dôverne zobrazená krásna myseľ tvorivej duše. Film plný svetla. Rovnako ako lúčne púpavy na začiatok jari zafarbia človeku ruky aj šaty, keď s nimi príde do kontaktu … tak isto aj tento film na mne zanechal odtlačok hrejivého žltého svetla, ktoré ma bude ešte dlho na duši hriať a v mysli omínať.  Majstrovské dielo od Majstrov filmového remesla venované Majstrovi maľby

Krásne neobvyklý životopisný snímok. Výstaba deja kombinujúca dramaticky prerozprávaný životný príbeh hlavnej protagonistky a dokumentárne podané dôsledky jej objavov. Soundtrack kombinujúci prvky klasickej a elektornickej hudby. Citlivé aj racionálne. Historické a vedecké. A k tomu krásne snové retrospektívy a metafory. Tento film je ako Wikipédia. Všetko je v ňom organicky poprepájané so všetkým. Zároveň. Naraz. Teraz. Život v kocke. Preto ma nemilo prekvapuje, že na tejto databáze je mu v čase písania tohoto komentáru udelené relatívne nízke hodnotenie. Mňa totiž očaril vskutku kráľovsky.

V roku 2002 natočil reziser Luc Besson so Stathamom film Transporter, ktorý bol sviezi, bystry a miestami aj vtipny. Zial tato znacka bola nasledne pochovana dvoma srackovymi pokracovaniami. O to viac ma tesi vidiet po takmer dvoch dekadach obdobne sviznu a napaditu akcnu zalezitost od Guya Ritchieho, v ktorej Jason zase raz prevaza naklad vysokej ceny a odpratava popri tom zlosynov z cesty. Tentokrat sa sice jedna o cosi vaznejsiu dramaticku zalezitost s motivom pomsty, ktorej vsak vo vysledku nie je vlastne ani co vytknut. Je to dobre napisane aj zrezirovane, ma to hutnu atmosferu a funkcnu motivaciu postav. Takze suma sumarum sa jedna o dalsiu remeselne zvladnutu chutovecku od Guya Ritchieho s moralne nejednoznacnymi postavami, ktoru si po case znova rad pozriem.

Uff, tak toto bolo obdobne silné ako epizóda "Beyond the Aquila Rift" z prvej série seriálu. Obzvlášť sa mi páčilo ako sa ten dej nečakane prehupol z harmónie do distópie. Zatiaľ počet silných epizód výrazne prevyšuje tie slabšie ... dúfam, že si takúto kvalitu seriál udrží ešte dlho, začínam ho mať totiž fakt rád. Plus do budúcna by som rád videl niečo obdobne temné aj v celovečernej stopáži. Na fronte, kde Cameronov Avatar skúma "svetlé" stránky galaktického kolonializmu má takýto materiál potenciál byť jeho solidnou distopickou protiváhou.

Ja vlastne vobec nemám rád horory, ale v tomto psychologicky premyslenom dielku mnou adrenalin pumpoval teda solídne. Celkovo som si počas deja vravel, že zrazu sme sa ocitli kvalitatívne úplne niekde inde ako je v tejto sérii zvykom. Atmosféra sa dala krájať, dej bol nepredvídateľný a postavy výborne napísané/zanimované. Netrvalo dlho a ja som pristúpil na hru, ktorú pred mojimi očami autori rozohrali. Situácia, v ktorej sa posádka ocitla mi prišla tak neskutočne tiesnivá, až som začal popri sledovaní uvažovať aj o tom, ako by som za týchto okolností konal ja ... a priznám sa, že žiadne schodné riešenie mi do konca epizódy nestihlo napadnúť. Vyústenie ma dorazilo hneď dvakrát - 1, keď hlavná postava nečakane odstúpila od dohody a 2, keď som zbadal, kto epizódku režíroval. Tlieskam a chrochtám blahom. Vďaka David. Za epizódu aj za celý seriaĺ.

"We really did have everything!" Veľmi dôležitý film, ktorý nesadne každému. Adam McKay naverboval samé herecké esá a zrežíroval dokonale úderný majsterštyk, na základe ktorého môže masový divák priamo doma vo svojej obývačke zazrieť umelohmotnosť a ultra-hyper-povrchnosť dnešnej doby jasne ako v zrkadle. Terminálne štádium globálneho kapitalizmu zdiagnostikované a zmapované do najmenších detailov. Konečne katastrofický film, z ktorého cítiť človečinu!

Na podnet môjho najlepšieho kamaráta z detstva, ktorý je mestami až patologicky fixovaný na historický kult Adolfa Hitlera, som si včera pred spaním pustil snímok Já, Spravedlnost. To, že sa postava tohoto rakúskeho zneuznaného maliara a xenofóbneho psychopata objaví na scéne som však nečakal, a tak ma jeho nečakaný výskyt v sanatóriu (ako aj v Československej kinematografii 60.rokov) dosť prekvapil. Potešujúci bol však fakt, že vo filme je Hitler zobrazený už len ako impotentná relikvia plne závislá na rozhodnutiach jeho väzniteľov. Rozhodne zaujímavý námet. Taktiež sa mi veľmi páčila taživo-paranoidná atmosféra, ktorú tvorcovia docielili najmä výbornou až chirurgický presnou kamerou. Obzvlášť tie blízke zábery na tváre a následne rýchle preostrenie na ďalšiu postavu alebo iný objekt v okolí zanechali veľmi silné (miestami až Švankmajerovské) dialógové dojmy. Tento neurotický pohyb kamery bol tiež  dômyselne využitý v scénach, kde doktor Heřman sondoval obmedzujúce prostredie sanatória. Po dejovej stránke som však v poslednej tretine začal mať dojem, že zápletka sa miestami až príliš kurví (z nemeckého "die kurve", teda zákruta), čo filmu vo finále značne ubralo na jeho pútavosti. Je to dosť škoda lebo materiál na kvalitnú psycho-dråmu z alternatívnej histórie to bol viac než výživný. Vysoko však oceňujem fakt, že Hitlerovi post-nacistickí väznitelia počúvajú vo svojom voľnom čase dekadentnú imperialistickú jazzovú hudbu.