Profil
Hodnocení (1920)
Komentáře (765) Obsahy (2)
Filmotéka (76)
Oblíbené filmy
Oblíbení režiséři
Oblíbení herci
Oblíbené herečky
Oblíbené seriály
|
Moje komentáře |
 U mě dobrý (2008) 
|
11.01.2010 |
| |
Hřebejk skúša Ritchieho, a vychádza z toho n-tý "malý hezký český film". 3/10 |
 Avatar (2009)
|
20.12.2009 |
| |
Na nový film Jamesa Camerona niektorí čakali 12 rokov. Ja mám tú smolu, že ma nezobrali ani True Lies a ani Titanic, takže som čakal 18 rokov. A konečne ma Cameron nesklamal. Avatar síce nie je tá filmová revolúcia, o ktorej sa básnilo po ukážkach, avšak vizuálne mu niet čo vytknúť, Pandora je jednoducho absolútnym rajom snáď pre všetky zmysly a po formálnej stránke je film skutočne perfekcionistický. Cameron síce statočne odpisoval z anime (Pozdravujeme najmä Mononoke Hime, Naushika a všakovaké mechandy), na jeho štastie však tieto veci nie sú príliš známe a nebude tak vadiť, že sa ich dokonalosti a komplexnosti ani nedotkol. Hlavnú vinu má na tom „archetypálny scenár“ plný všetkého čo tu už bolo a čo má popkornožrút obyčajný zaručene najradšej. Jednoduché, jasne profilované a väčšinou uzavreté postavy, lineárny dej a mnohokrát videné scény, aby si divák pripadal chytrý, že vopred odhadne čo sa stane. Slovenský dabing je veľmi nešťastný, zabíja polovicu filmového zážitku, takže kľudne obetujte 3D na úkor originálnej verzie. Postavy v nej majú emocionálne omnoho presvedčivejšie hlasové prejavy a autora slovenských dialógov by som vyplatil bejzbolkou, lebo mi skazil prvý dojem z filmu. V originálnej verzii sú postavy omnoho živšie (kde sakra rastú také devy ako Neytiri ?!) S prižmúrením všetkých očí však musím hodnotiť pozitívne to, že natočil na Hollywood dosť drzý „ekoteroristický“ blockbuster, hoci sa samozrejme držal v norme aby mal od štúdií dosť bubákov. „Hollywoodska Mononoke hime“ sa koná len spolovice a nie je ani zďaleka tak úderná a najmä myšlienkovo plná ako jej japonská sestrička. Chápem, že Cameron tam chcel natrieskať čo najviac alegorických motívov vo vzťahu k súčasnému status quo na Zemi, či už je to začínajúca nadvláda korporácií, ničenie prírodných zdrojov, „odľudštenie“ človeka (v zmysle straty jeho prirodzeného vzťahu k prírode a jeho vlastnej mylnej ilúzii vedúceho postavenia v prírode), či „kultúrnej nadradenosti“ istej rasy a „kultúry“. Všetkým týmto motívom však kĺže príliš po povrchu a nedokáže sa sústrediť na ich podstatu a miesto relativizovania protagonistov a antagonistov jasne polarizuje. Toto zjednodušovanie mu však môžme ohľadom na cieľovú skupinu odpustiť, ba možno môžeme túto „infúziu zjednodušených myšlienok“ i pochváliť. Gaussova krivka totiž nepustí a čím zložitejší by Avatar bol, tým menej ľudí by chápalo o čo tu ide a o to menej by tento odvážny projekt zarobil. Polarizácia ľudí a Na´avi (z ktorých verzie civilizácie by boli asi hotoví najmä Rousseau a Lao-c´) potom umožňuje zamýšľať sa nad tým, či je industriálna, postindustriálna a informačná fáza vývinu ľudskej spoločnosti naozaj tým orechovým kam sme mali dospieť a či nebolo lepšie (povedané reakciou Voltaira na Rousseauov prvotný stav) „ostať chodiť po štyroch“. Lenže úprimne pochybujem, že nad týmto všetkým sa zamýšľa priemerný divák. Ten pravdepodobne zapne len prvú signálnu a bude sa kochať Pandorou a tým ako všetkým „nadradeným“ poriadne natrhne prdel. A možno pri tomto predžuvanom exkluzívnom pokrme dôjde to, že Cameron poukazuje na to, že v prenesenom význame nám zasieranie našej planéty prinesie presne toto. Všetci čo film kritizujú ako „ekologickú agitku“ asi nechápu, že takýto film prišiel v pravý čas, aby aj menej inteligentný divák pochopil čo robíme vlastnej planéte. A čo nám v konečnom dôsledku spraví ona. Pretože len zelená civilizácia má skutočne zmysel a tiež šancu nezožrať samú seba. 10/10 |
|
Kataude mashin gâru (2008)
|
08.11.2009 |
| |
Dr. Pastorkovič radí : vyhnite sa veľkým oblúkom. Tupé, a pritom na Japoncov neskutočne nezábavné a monotónne. 3/10 |
|
Nikdy neříkej nikdy (2009) odpad!
|
18.10.2009 |
| |
Minimálne sa pätnástky naučia kombinatoriku prostredníctvom systému "každý s každým". Beverley hills na toto potrebovalo 100 + n dielov, Slováci to zvládnu za dvanásť v najdrahšom slovenskom televíznom seriáli všetkých čias. Inak netreba pozerať, stačí počúvať a je jasno, že je to opäť "matkinovsko-urbaníkovský" seriál o "realite" dneška. |
 Hannah Montana (2006) odpad!
|
18.10.2009 |
| |
Ehm...teda po dvoch dieloch ma to totálne "dostalo". |
|
Panelák (2008) odpad!
|
16.10.2009 |
| |
Kto píše tieto sračky "zo života"?! |
|
Vicky Cristina Barcelona (2008)
|
26.09.2009 |
| |
Vicky : Yeah, who exactly is going to make love? Juan Antonio: Hopefully, the three of us. Keď som túto vetu začul v traileri okamžite som poslal VCB k vode s tým, že Woody nám zosenilnel a ide točiť niečo matkinovsky šokujúce. Naštastie bol tento film počas jednej mojej cesty vlakom to jediné čo som mal v notebooku; inak by som prišiel o renesanciu tvorby Woodyho Allena. VCB nám predkladá ťažko uveriteľný konštrukt, často zjednodušujúci vzťahy medzi postavami. Samozrejme tento konštrukt i zjednodušovanie majú svoj zmysel a tým je predvedenie pár základných archetypov prístupu ľudí ku vzťahom a k životu ako takému. Veľmi výstižne to podala Nathalie, takže ja ju už len doplním. V živote stretnete najviac ľudí ako Vicky, upevnených na zemi a túžiacich po svojom ohni súc vo vzťahu, ktorý im nevyhovuje ba až ubíja ale nemajú odvahu sa odpútať. Potom sú tu Cristiny, vietor lietajúci zo vzťahu do vzťahu stále rozširujúc okruh vecí a ľudí, o ktorých vie že ich v živote nechce a hľadajúci to „niečo“ čo po čase opäť chcieť nebudú. Paradoxne najštastnejší budú asi oheň a voda, ktorí síce potrebujú vietor aby oheň rozdúchal a priblížil ho vode, ale aspoň vedia kto je ich chýbajúca polovica. Na týchto tézach vykonštruoval Woody jednoduchý, ale o to zaujímavejší príbeh o tom ako sa ľudia správajú vo vzťahoch a čo chcú od života. Zároveň rovnako úderne demonštruje vplyv umenia na plnosť ľudského života, Vicky umeniu síce „rozumie“ avšak nie je ten, kto ním žije, tým je práve Cristina, Juan Antonio a Maria Elena, ktorí ním aj žijú. A keďže pri pátraní po tom, čo ľudí odlišuje od zvieratiek prídeme k vyššej úrovni abstraktného myslenia (ostatné postavy VCB) a práve umenie (štyri hlavné postavy) môžme VCB chápať i ako veľmi „ľudský“ film. 9/10 |
|
Strážci - Watchmen (2009)
|
23.09.2009 |
| |
Where´s the american dream pýta sa vydesený divák so Sovou. „It became true !“ kričí nadšený divák a s radosťou to šije s Komediantom z brokovnice do neposlušných občanov. Nie som veľmi veľkým priaznivcom spasiteľského archetypu a komiksovej estetiky na ňom založenej, mám radšej dekonštrukcie zažitých prvkov a postupov žánru. A tak je pre mňa správňák Superman, Batman či Spiderman absolútne nezaujímavou postavou (tých prenechám ľuďom čo svet radi čiernobielo) a vytešujem sa z konzervatívno-fašistického pravičiarskeho prasaťa Rohrschacha, pragmatického otca novej doby Adriana, nihilistického psychopata Komedianta, môjho najnovšieho mokrého sna Silk Specter Jr., uvážlivého Sovu a nadčloveka s nadľudskými problémami Dr. Manhattana. Táto zberba je totiž zrelá nie na boj so „zlom“ ale na kreslo u psychiatra. Alan Moore ft. Zack Snyder poriadne otriasli komiksovým žánrom, vysmiali sa mu, popreli ho a Snyder sa po fašistickej 300 rehabilitoval impozantným komplexným a formálne vyzretým filmom. Už od majstrovských titulkov, z ktorých pozorný divák vyčíta mnohé detaily potrebné pre pobratie neskoršieho deja a vzťahov medzi postavami, Snyder dávkuje neuveriteľné množstvo efektných obrazových vychytávok, ktoré majú v rámci kompozície scény i svoje opodstatnenie a preto nepôsobia len samoúčelne, ako neustále opakovanie spomaľovačiek v 300. Mooreovu predlohu som nečítal takže i z pohľadu príbehu môžem hodnotiť len kinoverziu a directors cut. Prvú výčitku budem mať len v tom ohľade, že bez naračnej štruktúry plnej retrospektív z minulosti postáv odhaľujúcich ich charaktery, by bol dej jednoduchý ako facka. Samozrejme, vyčítať komiksu, že je príbehovo jednoduchý je ako vyčítať Biblii že má prikázania. Druhou a poslednou je temer okamžitá divácka identifikácia „zlouna“ hoci tu nejde o antagonistu v pravom slova zmysle. Čo však robí Watchmenov nezabudnuteľnými je ich myšlienkový presah a postupné odhaľovanie vnútra väčšinou uzavretých postáv (výnimkou práve Dr. Manhattan), ktoré z nich na rozdiel od naleštených klasických superheroes robí skôr či neskôr len zmätené ľudské monštrá jednajúce skratovito a nie práve humánne. Alternatívna budúcnosť, v ktorej U.S. and Ej vyhrali Vietnam, Nixon bol zvolený tretíkrát za prezidenta a jediné, čo drží ZSSR od jadrového útoku je „overhuman“ (nechcem použiť „nadčloveka“ aby to nevyzenlo ako parafráza Nietzscheho, pretože táto postava ďaleko presahuje možnosti N. nadčloveka) pobehujúci spoločensky nekorektne s odhaleným modrým bimbasom je dostatočne zaujímavá i komická ako prostredie pre rozvíjanie myšlienok o tom, ako „spoločný nepriateľ“ dokázal vždy zjednotiť rozhádané strany, aby v strachu uzatvorili mier a spojenectvo. Z Watchmenov robí z hľadiska príbehu vo svete komiksu unikát najmä ich nejednoznačnosť, odsúdenie „ideológií“ a dôraz na pragmatizmus a popretie „ľudskej“ stránky superhrdinov na úkor ich psychopatickej roviny. Z formálnej stránky sa okrem až fincherovsky temnej atmosféry môžme vytešovať zo zložito vyrozprávaného príbehu s matematicky presne rozloženými retrospektívami slúžiacimi príbehu a bombastického vizuálu s perfektne vybranou dobovou hudbou, tu ironicky tu ikonicky podfarbujúcou jednotlivé scény. Watchmen sú skrátka komiks, ktorý už nie je tak celkom komiksom a odmysliac si smiešne oblečky hrdinov, pobral by som ich celkom ako sci fi alternatívnu históriu skutočnosti.10/ 10 P.S. In love with Malin Akerman P.P.S. Veľký kandidát na Film roka, viac než vážny súper pre Oshiiho Sky Crawlers. |
|
Jánošík - Pravdivá historie (2009) odpad!
|
19.09.2009 |
| |
Jánošík nie je chic. Nielen Jurko to mal na háku, ale asi celý štáb na čele so scenáristkou. Veru Maxim E. Matkin sux.
1/10 |
|
Education for Death (1943) odpad!
|
22.06.2009 |
| |
Je mi absolútne jedno, ktorému gýču slúži, pokiaľ je to propaganda, nezaslúži nič než odpad. |
|
Sky Crawlers, The (2008)
|
11.05.2009 |
| |
Niekedy je dobré sa na hodnotenie filmu vyspať. Niektoré filmy si dokonca zaslúžia, aby ste po vyspaní sa z nich ešte o nich deň - dva premýšľali. Hlavne keď je o čom premýšľať. Tento rok bude u mňa asi veľkým favoritom na film roka jeden z dvoch tohtoročných príspevkov legendy anime Mamoru Oshiiho. Najprv remastroval svoju najväčšiu ukradni-si-ma-matrix pecku Ghost in the Shell a potom vyrukoval s veľmi zvláštnym intímnym sci-fi Sky Crawlers. Uvádza ním do sveta citovo vyprahnutých postáv – detských vojakov označovaných ako Kildren, bojujúcich v neutíchajúcej leteckej vojne medzi dvoma znepriatelenými blokmi štátov. V tomto svete už štáty ako také nemajú záujem na tom, aby vyčerpávali vojnou iný než finančný potenciál, preto vojnu outsorcujú na súkromné spoločnosti. Tie zabezpečujú vojnu ako nikdy nekončiaci sled leteckých útokov jednej či druhej strany. Oshii však takto okato politický aspekt príbehu - hoci práve dopad tohto politického aspektu na hrdinov je v konečnom dôsledku práve to „to“ o čom film vypovedá - nesleduje. Omnoho viac ho zaujíma komorná línia osudov pilotov denne nasadzujúcich život v brilantne natočených leteckých súbojoch. Príbeh rozvíja veľmi lenivo a zdanlivo až nudne. Vyžaduje od diváka veľkú dávku pozornosti, pretože zásadné otázky príbehu nekladie priamo prostredníctvom postáv. Je to divák, ktorý musí z náznakov a malých rozporov v logike filmu vyabstrahovať tie správne otázky, aby mohol na ne nájsť tie správne odpovede. Režisér podobne ako v Ghost in the shell nikoho nevedie za ručičku a len náznakmi usmerňuje recipienta, aby vyskladal vo svojom vedomí fikčný svet Sky Crawlers s celým jeho politickým, technologickým a v neposlednom rade vysoko nehumánnym a preto tragickým podtextom. Pokiaľ si na zásadné otázky príbehu odpoviete správne, pochopíte nielen to, prečo film zdanlivo redukuje svoje postavy na emócií pozbavené pološialené stroje oddané svojej práci („it´s my job“ v kontexte otázky o vojne a zabíjaní – nevdojak si spomeniete na bombardovanie Juhoslávie letcami NATO) ale i bezmocnosť týchto osôb voči systému sveta Sky Crawlers a ich samovražedné sklony resp. vražedné sklony. Animačne je SC podobne ako jeho tohtoročný brat GITS 2.0 kombináciou poctivej 2D a nablýskanej CGI animácie. CGI film využíva najmä v leteckých súbojoch. Prechody medzi 2D a 3D však pôsobia veľmi rušivo. 2D animácii sa zase vytýka veľká podobnosť a nenápaditosť dizajnu postáv, čo síce je pravda, avšak myšlienkovo to do „produktového“ charakteru postáv Kildren veľmi dobre zapadá. Ostatné postavy totiž vykazujú veľmi slušnú variabilitu („priateľky“ pilotov, či ľudia z krčmy) preto sa prikláňam skôr k prísnemu podriadeniu dizajnu pilotov potrebám príbehu, než k úvahám o neschopnosti dizajnérov. SC sa bude vo všeobecnosti vytýkať nuda, absencia dynamiky a príbehu. Všetko toto je však pravda len na prvý pohľad, pretože ak skutočne nahliadnete pod povrch tohto diela a dáte si dokopy ten toľkokrát spomínaný ľadovec pod jeho trčiacou špičkou, nemôžete byť sklamaní. Pretože tak ako SC sa vám za snahu vnímať odvďačí len málo filmov a najmä po poslednej – po titulkoch nasledujúcej - scéne pochopíte, že je to vlastne malá komorná ľudská tragédia, v ktorej nedopraje postavám vytúžený pokoj ani ich vlastná smrť. 10/10 |
|
X-Men Origins: Wolverine (2009)
|
03.05.2009 |
| |
Cool....v plote. "Ikonické" ako prasa, Oidipa si uctíme v úvode a zvyšok filmu sa topíme v Kain-Ábelovskom archetype. Vďaka za slivkovú vodku. 2/10 |
|
Nouzový východ (2008)
|
14.04.2009 |
| |
Začnime zľahka ... Päť “P” manželstva 1. Prvotnou príčinou všetkých rozvodov je …manželstvo. 2. Pohádate sa. 3. Podvediete ženu. 4. Podvedie vás žena. INTERMEZZO: body 3. a 4. nemusia byť nutne v tomto poradí 5. Pobijete sa a nasleduje návrat k bodu 1. Sam Mendes po štvrtý raz vyučuje Hollywood ako má vyzerať poriadna komorná dráma. Opäť je v centre len niekoľko postáv ich najužšie vzťahy a vnútorný svet hrdinov, čo Mendesovi sedí vďaka jeho divadelnej minulosti. Dekonštrukcia amerického mýtu šťastného rodinného života v domčeku na predmestí kde reklamná rodinka v príjemnom susedskom prostredí prežíva svoj sen bola síce už témou Americkej krásy, ku ktorej bude nevyhnutne RR prirovnávaná, okrem útoku na manželstvo však tentokrát Mendes bojuje proti zažitým sociálnym vzorom ako takým. RR kladie otázku prečo žiť tak ako všetci ostatní uvedomujúc si prázdnotu toho čo žijeme a uniformitu všedného dňa i seba samého v rámci spoločnosti (geniálna scéna Leo ide do roboty vlakom s desiatkami rovnakých „klobúkov“). Problém protagonistov je však priznať si to, že citujúc sv. Tylera Durdena ;-) „We've all been raised on television to believe that one day we'd all be millionaires, and movie gods, and rock stars. But we won't. And we're slowly learning that fact. And we're very, very pissed off. “ a na to aby im to dokleplo má príbeh v rukáve najväčší tromf. Len blázni, filozofi a deti hovoria pravdu, RR si však vystačí len s tým bláznom, ktorý je de fakto jedinou normálnou a so svojím ja vyrovnanou postavou celého filmu. Postava pomätenca Johna funguje ako výborný katalyzátor pre oddelenie jednotlivých fáz drámy a zároveň umožňuje vykresľovať vnútorné pocity hrdinov – z preostrenia na Kate (hoci práve John je v rámci scény prvoplánovo “aktívny”) pri jeho poslednom monológu som šiel do kolien, je to výborný formálny nápad. O hereckých výkonoch je zbytočné hovoriť, ospievali ich tu iní, avšak podľa mňa má na nich hlavný podiel scenárista a skvostné dialógy. Skratka je “čo” hrať a “čo” hovoriť. Tiež by som vyzdvihol nenápadnú a minimalistickú, avšak napriek tomu výbornú hudobnú stránku. Hudba akoby hrala v RR druhé husle, film je veľmi “tichý”, preto sporadické využitie OST umocňuje efekt scén s použitou hudbou. Celkovo mi RR vyznením pripomína pasáž z Kunderovej Nesmrtelnosti, kde má Ágnes odpovedať mimozemšťanovi za prítomnosti manžela, či by ďalší život chcela prežiť znova so svojou polovičkou. Skutočná odpoveď je samozrejme jasná, ale neteší. Skôr núti rozmýšľať či naplnením nášho života má byť snaha dať mu “zmysel”, ktorý mu tak zanovito vnucuje spoločnosť. 10/10 P.S. Zmrzlinová teória zjavne funguje. P.P.S. Hanba Akadémii…opäť raz. |
|
Valkýra (2008)
|
01.03.2009 |
| |
Valkýra je pre mňa obrovským prekvapením, pretože po Superman Returns som od Singera vlastne nič nečakal. Lenže on sa vrátil a za výdatnej pomoci elity britských hercov a Toma Cruisa sa veľkolepým spôsobom rehabilitoval. Film šlape ako nemecké auto za ideálnych podmienok, nikde to nedrhne, každá súčiastka vykonáva svoju prácu spoľahlivo a nadmieru presne. Nik z hviezdneho ansámblu nevyčnieva a dokonca ani veľký Tom nie je ničím viac než princeps inter pares, takže nemá potrebu rozhadzovať rukami ani ukazovať iné rušivé trademarky. Valkýra funguje ako politický thriller a rekonštrukcia najslávnejšieho atentátu na vodcu absolútne bezchybne, Singer si užíva také bonbóniky ako odpálená strecha kostola pri verbovacom stretnutí Tresckowa so silne veriacim katolíkom Stauffenbergom ako štart pre Stauffenbergovu motiváciu zapojiť sa do plánu, či odťažitý pohľad na popravu sprisahancov s titulkami o tom, kto z katov bol ďalšou obeťou Hitlerovej paranoje. Krok po kroku buduje režisér napätie dostatočne spoľahlivo na to, aby divák nachvíľu zabudol i na fakt, že o výsledku tohto komplotu už dávno rozhodli dejiny a drží Stauffenbergovi a spol. palce, aby to vyšlo. Veľmi názorne je ukázaná dôležitosť komunikačných sietí v modernej vojne (predstavte si nachvíľu , že by si radisti zvolil „nesprávnu stranu“ ...) a tiež sila propagandy. Na rozdiel od ostatných si nemyslím, že toto je chladný film; to že tu nemáme blitkové slzopudné rodinné scény považujem za veľké plus a skutočne dôveryhodné vlastenecké emócie sme vo filme už dávno nemali. Po tej všetkej chvále však musím filmu vytknúť jednu zásadnú vec. Stauffenberg and co. neboli žiadni humanisti a filantropi. Boli to len dostatočne pragmaticky mysliaci ľudia na to, aby vedeli, že to, čo sa o rok neskôr skutočne stalo je nevyhnutné odvrátiť, a že to pôjde jedine bez veľkého Adolfa. A tak ich prosím neoslavujme ani tak veľmi ako hrdinských bojovníkov proti nacistickým bludom o nadradenej rase ale skôr ako vlastencov, ktorí sa už nemohli pozerať na to, ako ich krajinu decimuje neschopný vizionár a mizerný stratég Hitler. Pretože ani to nie je málo a preto ich Nemci môžu právom považovať za hrdinov. Pokúsiť sa zachrániť svoj štát a národ pred totálnou skazou je totiž jedna z najušľachtilejších misií vôbec. 9/10 P.S. Tak také ticho ako bolo po Valkýre som ešte asi v kine nezažil. |
|
Milionář z chatrče (2008)
|
28.02.2009 |
| |
V tomto komentári sa tak trochu zamyslím nad potrebou existencie rozprávok pre dospelých. Nie, nemyslím adult filmy. Myslím na filmy, o ktorých skrátka viete, že sú nereálne ale napriek tomu sa v nich až po uši vyžívate. A i keď Slumdog zo začiatku na takúto rozprávku vôbec nevyzerá, v poslednej tretine sa do nej nechutne zvrhne, ba dokonca neuveriteľne dynamickú prvú polovicu odstrelí do škatuľky „nič len forma“. Pretože práve prvé dve tretiny sú na filme to najlepšie. Boyle ukazuje neuveriteľné formálne čary, ktoré v spojení s drsným prostredím predmestského slumu niekde na periférii Bombaja tak trochu evokujú Meirellesove Cidade de Deus, avšak bez jeho bezútešnosti a sociálnej kritiky. Slumdog veľmi klame, keď nám v prvom dejstve predkladá akúsi sociálnu sondu v kontraste s obľúbenou televíznou súťažou. Súťaž má vlastne vo filme len funkciu naračnej kostry, ktorá funguje spôsobom čo otázka to príbeh o tom ako Džamal získal odpoveď . Formálne na nej je zaujímavé napríklad to, ako Boyle často používa detaily tvárí rovnako pri výsluchu v base, ako aj pri „výsluchu“ v kresle Milionára. Zobrazovanie odpovedí potom vyzerá ako sonda do každodennej reality slumu a formovania postavy Džamala. Boyle tu predvádza úžasné montáže obrazu a zvuku, strieda emócie trpkosti, smútku v kontraste s detskou radosťou (vôbec zobrazovanie detských lapajstiev Džamala a Salima je na filme to najlepšie), nechá hrdinov zostarnúť pri páde z vlaku (palce totálne hore !) a jednoducho sa s filmom hrá. Akonáhle však príde k tomu, že Boyle vyjde s pravdou von, film je zrazu ako príslovečný kráľ nahý, pretože Slumdog Millionaire sa zvrhne v totálne nereálnu sladkú zamilovanú rozprávku čo je v kontraste so všetkým, čo až do vyslobodenia Latíky vystaval a túto pracne vystavanú hravú horkosladkú atmosféru života detí v slumoch vystrieda naprosto tupučký ohratý romantický príbeh. Nemám nič proti romantike, ak je podávaná originálne a hlavne nenápadne a dôveryhodne (prípadne i surreálne ako napr skvelý thajský Mah Nakorn), avšak ak sa jedna z postáv zmení zo „so what ?!“ na roztúženého zaľúbenca v priebehu desiatich minút tak to jednoducho nepoberiem. A keď si príbeh začne na pomoc volať „osud“ tak to už škrípem zubami. Jednoducho povedané, Slumdog je formálne geniálnym spôsobom vyrozprávaná rozprávková lovestory, ktorá v konečnom dôsledku presne spĺňa šablónku Oscarovského filmu, hoci je jeho forma navonok „indie“ a kvôli tomu si budete cca 80 minút hovoriť že akademikov niekto nafetoval, keď dali osem sošiek niečomu takto geniálnemu. Lenže, ako všetci vieme, je pekné raz za čas vidieť rozprávku o tom ako nie-zas-tak-chytrý chlapec s dobrým srdiečkom získal nielen obrovské bohatstvo, ale i vytúženú lásku krásnej slečny tým, že jej povedal, že budú žiť z lásky. V živote to síce chodí úplne inak ale občas chceme tomuto všetci veriť. Ale povedané slovami Tylera Durdena, jedného dňa sa zobudíme a zistíme že to tak nefunguje a začne nás to pekne srať. Lenže potom si spomenieme na formálne dokonalú prvú polovicu a zabudneme na lovestory, okoreníme silným dojmom z excelentného OST a naparíme 9/10. P.S. Ak chcete život v slumoch, siahnite radšej po fenomenálnom Meste bohov, to sa aspoň na nič nehralo. |
|
Podivuhodný případ Benjamina Buttona (2008)
|
08.02.2009 |
| |
UPOZORNENIE: Tento komentár obsahuje sprosté slová takže by ho nemal nikto čítať. Kde bolo tam bolo, žil jeden talentovaný režisér. Odrástol na reklamách, natočil najlepšieho Votrelca, prerazil temnými a neraz kultovými thrillermi, natočil jednu majstrovskú generačnú výpoveď a jednu výbornú kriminálku bez konca. Ale stále nebol docenený Mekkou filmového priemyslu, len kritikou a divákmi. A tak si povedal, že tentokrát na to pôjde inak. Že natočí niečo čo rozplače masy, a prinúti tú nevďačnú bandu v Akadémii aby mu ako posledná méta padla k nohám a natočil film o starnutí pospiatku. A tak prestal do filmov lepiť penisy, šiť to zblízka do obetí guľkami i nožmi a posielať hlavičky v krabiciach hlavným hrdinom aby nevyčnieval príliš z radu a miesto toho urobil zradu na náročnejšom divákovi, a to veľmi podlú. Zarytí fanúšikovia rozhodnutí za každú cenu dať miláčikovi plný kotol budú hľadať čokoľvek (a budú nachádzať ! ) aby svoje hodnotenie pre BB ospravedlnili. Napríklad ako ide o prehliadku štýlov a foriem kinematografie 20 storočia (kde ale potom ostali noir, muzikály či western ?), či zmenu rozprávača, alebo upozornenie na samotné plynutie času fyziológie hrdinu (rozprávanie o hodinách) ako vysvetlenie spôsobu narácie života BB, či nešťastná zhoda okolností pri ktorej nebol vlastne nikto a v dôsledku ktorej prišla Daisy o svoju kariéru baletky. Problém je v tom, že tieto naračné finesy v tomto filme nemajú žiadnu úlohu pre rozprávanie samotné a skôr mám pocit, že ide len o návod ako čítať tento film (hodiny) resp. zaujať diváka niekde uprostred filmu aby to nebola len „nehoda“ ale „NEHODA“, ktorá de facto aj tak pre vlastný príbeh BB nie je výrazne relevantná. Aby sme sa rozumeli, oba tieto nápady by boli úžasné, keby vo filme mali nejakú nosnejšiu funkciu než vysvetľovačku a spestrenie. V jednom však s tými, ktorí sú z BB odpečení, musím súhlasiť a to je „Forrest Gump“ syndróm. Ono, pri dostatočnom zovšeobecnení sa podobá všetko na všetko. A pokiaľ je podobnosťou plynutie času pre jedného človeka, potom sa tieto filmy skutočne podobajú ako vajce vajcu. Ja však nemám dojem, že by okrem tejto črty mali oba filmy niečo spoločné. FG poukazoval na prerody Ameriky v priebehu druhej polovice 20 storočia, kdežto Fincherov posledný film sa snaží o komornú štúdiu plynutia času, ktorá sa mimochodom v jednej či dvoch scénach musí stať výpravnou (úvod s narodením kvôli koncu prvej svetovej, a ponorka pri potápaní US flotily) z čisto naračných dôvodov. Fincherov hrdina nemení svet v čase, práve naopak je to svet a čas, čo menia jeho, na rozdiel od Forresta meniaceho nechtiac dejiny. V konečnom dôsledku však BB nie je ani filmom pre náročnejšie publikum, ani ďalšou poctivou Fincherovinou a už vôbec nie snímkom s parametrami Oscarovskej záležitosti. Kto nad filmom trochu porozmýšľa, zbadá kde a ako to škrípe a to napriek skvelej forme. Predovšetkým v scenári, ktorý je veľmi plytký a priamočiary (komu nenapadne po dvoch minútach kto je otcom Julie Ormond tomu závidím, lebo si užije to „prekvapenie“), nemá poriadny dramatický oblúk a chýba mu nejaká vrcholná scéna (a že ich tu mohlo byť). Ďalej v spôsobe akým sú prezentovaní herci. Nikde som snáď nevidel Pitta byť väčšou ikonou sexappealu ako je to v druhej polovici tohto filmu. Lenže, na to aby film fungoval ako zamyslenie nad životom a smrťou a nad tým, koľko času ešte máme, to chce človeka a nie jednovrstvovú ikonu. Ak za túto úlohu príde Oscar, je to ďalší dôkaz o degradácii tejto ceny pretože Pitt zahral snáď všetky role v ambicióznejších projektoch (Seven, Fight Club, Assassination of Jesse James), a to i vedľajšie (12 Monkeys, Snatch) omnoho výraznejšie a plastickejšie než tu. Cate Blanchett je na tom podobne, i keď v tomto filme je asi najkrajšia aká kedy bola ;-) . Záverom len, dúfam, že to David za tento film dostane, hoci natočil lepšie, a to práve preto, aby sa vrátil k vlepovaniu penisov, šitiu do obetí zblízka guľkami i nožmi a posielaniu hláv manželiek v lepenkových škatuliach. A aby už nikdy nikdy nenatočil takýto POP. 7/10 |
|
Stmívání (2008) odpad!
|
27.01.2009 |
| |
Moje milé Bravíčko. Volám sa Bella. Mám 16 a viem dve veci. Po prvé Edward je upír....a po druhé som do neho šialene zamilovaná. Čo však neviem je, prečo Edward na mňa pozerá akoby šiel každú chvíľu hodiť tyčku. Ani to, čím to je, že vždy keď sa chceme nežne milovať ho odhadzuje na tri metre do steny. Ja snáď ostanem pannou do konca života. Poraď mi bravíčko, ako to mám urobiť, aby som konečne pocítila čaro telesnej rozkoše a naplnila tak náš dokonalý romantický vzťah. Za Bravo dnes odpovedá : MUDr. René Lamia : Milá Bella, nie je ti snáď potrebné pripomínať, že na milovanie so sedemnásťročným upírom, čo je mimochodom samo osebe úchylkou v odborných kruhoch zvanou “nekrofília“, si psychosexuálne nezrelá. Ale neplač, nie je to tvoja chyba. Časom pochopíš, že hlavným defektom tvojho života je to, že americká ústava nemá dodatok, ktorý by zakazoval pod trestom smrti sexuálne frustrovaným gazdinkám v domácnosti písať a publikovať romány o šťastnom živote a súdržnosti upírskych rodín a romantických láskach medzi plytkými postavami. Aj tvoj slovník milá Bella je len dôkazom neschopnosti stvoriteliek dať ti do úst niečo zmysluplnejšie než klišoidné nič nehovoriace frázy. Nehovoriac o tom, že múza scenáristky tvojho príbehu bola na dovolenke niekde v Patagónii, ani o tom, že režisérka tvojho života hoc vie vybrať slušnú hudbu, nedokáže tvoju lovestory podať tak aby sa nerozpadala. I keď vzhľadom na scenár by to bol zázrak. A ako všetci dobre vieme milá Bella, zázraky sa nedejú a keď robia film tri ženské, nemôže to skrátka dopadnúť dobre. 1/10 ...lebo na Ashley Greene sa mi veľmi dobre pozeralo. |
|
Neo Angelique Abyss (2008) odpad!
|
22.01.2009 |
| |
Som dostatočný masochista, aby som to dopozeral, takže doplním Subjektivov trefný koment o hrôzy, ktoré sa odohrávajú v druhej polovici prvej série. Ním vymenované perly blednú popri tom ako sa v ďalších častiach začne riešiť minulosť mužských postáv a z nich vyplývajúca rebelská rozorvanosť a vnútorné konflikty a z toho prameniaca vzbura proti nespravodlivosti sveta naokolo. Táto háremovka však asi zaujala množstvo emo otaku dievčatiek a tak sa samozrejme musela dočkať pokračovania, ktoré asi pozriem až keď budem mať chuť na ďalšiu totálnu sračku. Normálne totiž anime diel trvá asi 25 min, ale ja som každý diel pozerať tak hodinu, lebo v kuse to fakt nešlo. 1/10 |
|
|
