Moje oblíbené seriály

• Noir (TV seriál) (2001) "Noir je meno starobylej skazy. Dve dievčatá, vládnuce smrti. Ich čierne ruky ochraňujú pokoj novonarodeného." Nowaru je niečo ako môj splnený sen. Vždy som chcel, aby niekto natočil príbeh assasina v sukni, pokiaľ možno pekelne sexi a pekelne deadly. Pokiaľ nerozumiete pojmu „noir“ v kinematografickom zmysle, je Nowaru niečo ako osvetové dielko, ktoré tento pojem náležite pútavým spôsobom osvetlí. Je to totiž typický anime mix čerpajúci zo starých noiroviek, postmodernistických assasinských masterpiecov Luca Bessona (Leon a Nikita – napr. si všimnite čo stojí v okne Mireille Bouquet atd. ), mafiánskych filmov a konšpiračných teórií. Nevyjasnená minulosť , všemocná tajná organizácia, dve sexi „čističky“ s rýchlymi revolvermi a excelentná hudba v akčných sekvenciách pre každú z hrdiniek. Ale aby som neprechválil; chybičky to samozrejme má. Vadí mi hlavne neustále opakovanie niektorých spomienok Mireille i Noir, čo by som čakal (a i vítal), pokiaľ by šlo o rozsiahly stodielny opus, v dvadsaťšesťdielnom seriáli to však zdržiava dej. A potom ešte jedna „maličkosť“. V Nowaru nie je ani kvapka poctivej krvi po priestreloch, čo je na Japoncov prinajmenšom zvláštne. Skvelý príbeh, hudba a charizmatické hrdinky však nenechajú týmto drobným chybám vyniknúť, preto ho označím za to isté čo pre mňa v žánri fantasy anime znamená InuYasha – absolútne TOP anime. 10/10 Spievaj mi zbohom, tým sladkým zvukom dní minulých, ktorý si ma navždy pamätá Canta per me, a o tom to celé je ;-)

• Madlax (TV seriál) (2004) Po úspechu fenomenálneho Noir sa v roku 2004 dal po tretí krát dokopy režisér Koichi Mashimo a jeho štúdio BeeTrain so skladateľkou Yuki Kajiurou . Z tejto spolupráce vznikol Madlax. Tento seriál je Noiru viac než dôstojným nasledovníkom, po stránke animačnej ho dokonca prekonáva. Príbeh sa tentokrát netočí len okolo niekoľko málo postáv, nájdeme tu množstvo postáv vedľajších, pomerne relevantných pre hlavnú príbehovú líniu. Z takto namnožených „hráčov“ tvorcovia vytvoria akúsi dejovú skrumáž plnú mystiky (chvíľami až Lynchovskej), pri ktorej v prvých asi osemnástich dieloch nemá divák šancu chápať o čo vlastne seriálu ide. Vo zvyšných epizódach potom celý príbeh rozmotajú; to či ste ochotní pristúpiť na záverečné „veľké pointy“ a nakoľko vám pokazí ich pritiahnutosť za vlasy celkový dojem zo seriálu je len na vás. Ak vám to pomôže, vedzte že scenárista Kuroda a Mashimo vymysleli tú najväčšiu spinpoint počas „brainstormingu“, ako oni hovoria poriadnej intoxikácii alkoholom Ja som síce tieto pointy musel pregĺgať (hlavne hlavného záporáka, ktorý bol imho úplne zbytočný), nemal som s nimi ale až taký problém ako iní anime znalci na CSFD. Pokiaľ Madlax scenáristicky trochu škrípe v posledných cca piatich epizódach, režijne je absolútne bravúrne zvládnutý. Už Noir bol príkladom filmovej štylizácie v žánri anime a Madlax ho v tomto aspekte „filmovosti“ dokonca prekonáva. Je to asi preto, že Madlax má originálny scenár a nie je adaptáciou mangy. Po stránke animačnej síce vidíme klasické trademarky BeeTrainu – akési uprednostňovanie podrobnosti kresby pozadia pred animáciou postáv v neakčných sekvenciách , naopak vypiplaná je animácia postáv v sekvenciách akčných. V jednej z posledných častí sa dokonca dočkáte akéhosi „anime bullet time“. Mashimo výborne pracuje so strihom – veľký počet postáv často využíva na zamotávanie či vysvetľovanie strihovými sekvenciami, v ktorých rôzne postavy vyslovujú časti ucelenej myšlienky (podobne ako Besson v Piatom elemente nastrihal scénu „kamene“) a robia tým divákovi z deja buď ešte väčšie klbko, alebo mu dajú návod na jeho rozmotanie. Podobne ako v Noiri tu hrá veľkú rolu hudba Yuki Kajiura. Tu sa opäť prejavilo to , ako inteligentný režisér pracuje nielen s hudbou ale i samotnou skladateľkou; Yuki má totiž od BeeTrain jedinú podmienku – komponovať bez obmedzenia čo len chce a Mashimo potom z predloženého materiálu vyberá to čo sa mu do práve robeného seriálu hodí. OST je jedným slovom skvelý (i keď v jednotlivostiach mám radšej Noir OST) a Mashimo s ním narába neskutočným spôsobom v rôznych montážach scén – vyborná je napríklad scéna atentátu z tretieho dielu, kde je obraz k skladbe Nowhere nastrihaný rovnako dynamicky ako skladba samotná. Madlax je druhou časťou zamýšľanej „girls and guns“ trilógie Koichi Mashima, hodnotím ho na absolútnu 10/10 a týmto vyhlasujem team Mashimo + Kajiura za mojich anime bohov. P.S. Tretí diel „girls and guns“ trilógie „ El Cazador“ je momentálne vo výrobe a tešiť sa naň môžete od apríla 2007. P.P.S. dúfam že Idaho už chápe že dĺžka jeho komentov je v normále ;-).

• Inu Yasha (TV seriál) (2000) Inuyasha je polodémon - dieťa Veľkého démona a ľudskej matky, ktorá ho ako jediná ľudská bytosť milovala. Kagome je reinkarnácia kňažky Kikyo, ktorá vo feudálnom japonsku Inuyashu za jeho pokus o krádež artefaktu zvaného Shikon no Tama (klenot štyroch duší nebo tak něco) pribila magickým šípom o strom tak, aby sa nemohol hýbať. Keď sa cez čarovnú studňu v Inuyashovom lese Kagome dostane do Inuyashovej doby a pri útoku obrovskej stonožky ho oslobodí, môže začať hon na silný magický artefakt Shikon no Tama (vlastne jeho úlomky), ktorý by Inuyashovi umožnil stať sa plnokrvným démonom (a stratiť tak svoj komplex menejcennosti) a mohol by privodiť veľké problémy ľudom v prípade, že by sa k nemu dostali iní démoni. I keď to spočiatku vyzerá tak, že Kagome je Inuyashovi nanič, časom zisťuje, že práve ona je tá, ktorá mu môže výdatne pomôcť a možno i nielen to.... Žasnem. Toto anime je jednak výborne nakreslené, ale ˇľudia ten príbeh a tie rozporuplné nečiernobiele postavy. Zabudnite na včelku Máju a Disneyovky. Napriek svojim niektorým vydareným častiam sa na anime naozaj nehrabú a to som bol voči anime dlho skeptický. V Inuyashovi je každá , i tá najmenšia postava výborne profilovaná. Japonská originalita nepozná medzí a tak sa stretnete so vskutku fantasticky vymyslenými protivníkmi, mne sa zatiaľ najviac páčil Inuyashov brat Sesshomaru(charizma na rozdávanie) a Yuri - vlasová démonka, ktorá prostredníctvom vlasov ovláda ľudí ako bábky. Čo ešte na anime veľmi oceňujem, je že sa nebráni i jemne eroticky ladeným scénam (samozrejme v rámci možností a vkusu), ktoré sú na Západe (špecialisti na toto sú v USA) dodatočne vystrihnuté.Moje hodnotenie je po 8 častiach, možno ho časom znížim, ak si seriál neuchová svoju kvalitu. Po 35 ...hmmm sovy nejsou čím se zdají být....teraz by som dal aj 6 hviezdičiek.... Musím sa pristaviť pri Kikyo. Nápad oživiť ju z jej kostí a hliny sa mi najprv zdal blbý, ale potom sa Kikyo stala mojou najobľúbenejšou postavou v seriáli (a možno aj vo všetkých anime). Kikyo je úžasne napísaná tragická, rozporuplná a plastická postava, ktorá vo svojej novej forme rieši nebojím sa povedať hamletovsky zapeklité otázky svojej minulosti, citov, príčin svojej "fyzickej" smrti a dôvodov svojho oživenia. Je vykresľovaná ako záporná postava, čo je však neustále prevracané naruby až kým nezistíte o čo jej vlastne ide....potom ju budete milovať (podobne ako Inuyasha), i keď je to len nemŕtva miko kradnúca mŕtve duše, ktoré potrebuje pre svoj život. Kikyo + Sesshomaru rulezzz Update 1.4.2005 Po zhliadnutí kompletných 167 častí ma mrzí len jedna vec - že to skončilo nedokončené a musím zháňať mangy. I tak je to ale jeden z najkrajších fantasy príbehov aké boli kedy vymyslené. Kikyo + Sesshoumaru rulezzz 4ever.....

• Elfen Lied (TV seriál) (2004) TANOŠII.... KA ? Total gore total erotic alebo X-men postretli Elephant mana a emocionálne i akčne dostali obaja od Elfen Lied na frak. Už prvých päť minút presvedčí i neveriaceho Tomáša, že anime naozaj nie je pre deti a že Japonci dokážu spojiť nespojiteľné do nádherne harmonického celku. Príbeh "iného druhu" medzi ľuďmi predstavuje široké spektrum charakterov a ich vzájomne prepletený príbeh funkčne preskakujúci medzi jednotlivými časovými rovinami. Medzi postavami jednoznačne vyčnieva správne shakespearovsky poňatá Lucy prenasledovaná svojou "inakosťou" a svojou minulosťou vyplývajúcou z nepochopenia a opovrhovania tých, ktorých označujeme ako "normálnych". Všetky postavy tu však majú svoj priestor i miesto v príbehu a divák nemá problém vžiť sa do každej z nich a pochopiť situáciu a konanie každej z nich, a to napriek tomu , že ani na minútu nezabudnete na to, že je to "fiction" a pozeráte animák. EL má na dôvažok nádherný hudobný doprovod čerpajúci z v Ázii čoraz viac populárnejšej európskej klasiky. A ja si čoraz častejšie začínam vážne myslieť, že hraný film zažíva svoju krízu a budúcnosť príbehov, silných emócií i myšlienok je práve v animovaných filmoch určených staršiemu publiku. MADA ITAKUNAI DESU...KA .... 10/10

• Serial Experiments: Lain (TV seriál) (1998) PRESENT DAY, PRESENT TIME LAYER 1 : INTRODUCTION Deväťdesiate roky odmietli pompu a nevkus rokov osemdesiatych a stali sa myšlienkovo a umelecky najplodnejším desaťročím minulého storočia. Všeobecne sú charakterizované ako cynické, pochybovačné a postmodernistické obdobie.LAYER 2 : GENERATION 90´s Generácia devätdesiatych rokov odmietla nielen postuláty generácie predchádzajúcej, ako to robí každá generácia, ale začala pochybovať i o význame postulátov samotných. Toto pochybovanie a prehodnocovanie hodnôt samotných vyústilo do popierania zažitých lineárnych a žánrovo čistých umeleckých postupov, čo umožnilo spájať a miešať jednotlivé žánre a postupy s cieľom priniesť niečo nové a oživiť úpadkové umenie osemdesiatych. Typickými hovorcami ducha desaťročia sa stali napr. Nirvana, Smashing Pumpkins, Radiohead či Alanis Morisette, vo filme Tarantino, Lynch, Aronofsky, Besson, Fincher.LAYER 3: NET IS VAST AND INFINITE V deväťdesiatych nastal boom internetu, myšlienky a názory boli zrazu masovo oznámiteľné a diskutovateľné, čo umožnilo ich rýchlejšie šírenie a obohacovanie myslenia v masovom meradle. Niet divu, že sa objavili názory na prepojenosť siete s realitou, pretože prostredníctvom vedomia ľudí sa tak naozaj deje. LAYER 4: SERIAL EXPERIMENTS : LAIN SEL je príbehom dievčatka Lain, ktoré prostredníctvom svojho alter ega vo virtuálnej sieti zmazáva hranice medzi realitou a svetom netu. Obsahuje obrovské množstvo filozofických myšlienok, ktoré sú pre dnešnú teen generáciu ťažko stráviteľné, a ktoré (česť výnimkám) odmieta. Je obrazom pochybnosti o objektívnej realite toho čomu hovoríme vonkajší svet a tým nadväzuje na myšlienky, ktoré priniesol už Ghost in the Shell a ktoré západu predstavil koncom desaťročia Matrix. Postoj Lain je postojom devätdesiatych rokov : pochybuj o tom čo vidíš a rozmýšlaj o tom čo nevidíš. Hudobná zložka je akousi variáciou na hudbu Radiohead (celkovo zo seriálu ide podobný feeling ako z klipu Paranoid Android) . LAYER 5: CONCLUSION SEL je odtlačok ducha doby v umeleckom diele, akých nájdete len veľmi málo. Je totiž presne taký , aké boli 90´s . Pochybovačný. Filozofujúci. Geniálny. Tvorivý. Ne-žánrový. Nepochopiteľný. Nepochopený. 10/10 LAYER 6 : EPILOGUE Začiatok storočia – najmä v západnej kultúre znamenal obrat k tomu, pred čím 90´s varovali najviac : konzum. Na druhej strane, ďakujem 90´s, že som svoj zásadný myšlienkový vývoj prešiel práve v nich a ďakujem Lain, že mi to nádherným spôsobom pripomenula.

• Mai-Otome (TV seriál) (2005) Mai-Otome je najčastejšie označované ako „alternatívny re-telling“ seriálu Mai-HiME. Je to pravda len spolovice, pretože seriál sa trampôt z Fuuka Gakkó prenesených do budúcnosti drží skôr v prvej tretine. Vystupujú tu v podstate všetky postavy z HiME, pričom ich identitu a povahy tvorcovia Otome poriadne zamiešali. Pokiaľ teda máte zmáknuté HiME, budete sa síce orientovať v postavách o čosi lepšie, ale rozhodne budete prekvapení koho tentokrát chlapci zo Sunrise Inc. postavili do akého svetla. Seriál jemnými odkazmi na pôvodný dej neustále pomrkáva po zrovnávaní so starším bratom (je milé vidieť Natsuki a Shizuru spolu aspoň v „alternatívnom vesmíre“, či Alyssu a Miyu ako nerozlučných pútnikov ), popritom však nezabúda rozvíjať svoj vlastný originálny príbeh. Zo začiatku to síce vyznieva ako HiME pre deti do desať rokov, ale prakticky od polky seriál dostane veľmi temný a vážny charakter, nedočkáme sa (temer) žiadneho obživnutia. Samozrejme, tvorcovia sa opäť vyžívajú v klišoidných prvkoch ako pokriky pri premenách na Otome (tu si dozaista spomeniete na kultové „Morfujem“ Power Rangers), či to, že Arikina bojová róba pripomína dizajn Sailor moon. Nezaostávajú ani serióznejšie odkazy - napríklad Sergey Wong je oblečený ako Malý princ na Exupéryho ilustráciách, Kráľovná Mashiro svoj rozhadzovačný štýl vládnutia komentuje parafrázou na Marie Antoinette „Nech jedia cukríky“. Dej je situovaný do sveta nápadne podobného Herbertovej Dune – nehostinná planéta s ostrovčekmi na prežite, ktoré držia jednotlivé kráľovstvá. Klany, rody a rôzne frakcie neustále bojujú o moc a kontrolu nad obývateľným územím a technológiami. Na tento boj nevyhnutne potrebujú Otome – najsilnejšie zbrane aké veda ich planéty dokázala vyrobiť. Seriál potom môže spôsobom prístupným všetkým generáciám riešiť otázky rovnováhy ozbrojených síl vo svete, zodpovednosti panovníka za osud svojich poddaných, úlohy techniky a vedy či jednotlivé malé drámy všetkých postáv. Mai Otome nemá takú prepracovanú a zložitú mytológiu ako HiME, čo ju robí prístupnejším a práve preto podľa môjho názoru osloví omnoho viac divákov než HiME. Ja dávam 10/10 a staviam o stupienok vyššie než Mai HiME. P.S. Písal som už niekde, že Yuki Kajiura je BOH ?

• Kenpū denki Berserk (TV seriál) (1997) Berserk je po skvelej druhej časti GwG trilógie a tejto fanservisovej variácii Duny tretím anime, ktoré v roku 2007 nabúralo moju anime TOP 10. Predovšetkým oceňujem, že som konečne videl fantasy, isté si tým, že jeho sila je v príbehu a postavách. Berserk nepotrebuje k budovaniu fantasy atmosféry temer žiadne žaby a krokodíly (rozumej elfov, trpaslíkov, škretov a inú efektnú háveď) a zobrazuje vzostup a pád Griffithovej skupiny takým spôsobom, až mi pripomenul nedávno prečítaného Machiavelliho Vladára a jeho state o tom ako si má počínať neurodzený muž, ktorý chce získať kráľovstvo. Griffith totiž od prvého momentu ako kráľ pôsobí, chýba mu už len tá maličkosť – kráľovstvo. Čo ma zarazilo je to, že hoci mám rád práve “agility” filozofiu šermu, ktorý predvádzali Griffith a Caska, skutočne najväčším bijcom sa pre mňa stal Guts (a áno Subjektiv to s tým “nedomrlým kojencom” napísal veľmi presne). Nielen preto, že seká ľudí napoly tak ako si my smrteľníci krájame syr na rožok, ale i preto, že ako jediný pochybuje o Griffithovom sne. Práve z Gutsových pochybností potom na pozadí príbehu nenápadne vyvstáva celá etická otázka príbehu, či stojí za to obetovať pre svoj sen o vládnutí nielen seba ale i druhých. Výhrady k animácii príliš neberiem jednak s ohľadom na rok vzniku a jednak vzhľadom na to, že statiku je vidieť len keď kamera švenkuje po obrázkoch z mangy, čo seriál na rozdiel od vecí ako Claymore či Death note robí otvorene (t.j. nechce budiť zdanie že niečo sa hýbe, hoci sa to nehýbe) a zásadne nie v akčných pasážach muža proti mužovi. Okrem toho statické obrázky sú do seriálu zakomponované v tých najvhodnejších okamihoch a sú podporené atmosféru uchovávajúcou zvukovou kulisou. Tvorcovia skrátka obrazovým minimalizmom vyťažili príbeh na maximum a to sa už dnes veľmi v anime nevidí. Pochváliť treba i hudobnú stránku, ktorá sa podľa môjho názoru k seriálu výnimočne hodí; veľkým prekvapením pre mňa bolo, že jej autorom je Susumu Hirasawa, tvorca rovnako výborného OST k Paprike. Skrátka a dobre, Berserka by mal vidieť každý, kto to s anime myslí vážne a rovnako i každý milovník krvavého fantasy s pointou hlbšou, než má v západnej fantasy prefláknutý boj dobra so zlom. A ja idem zháňať mangu. 10/10

• Haibane renmei (TV seriál) (2002) Yoshitoshi ABe je chlapík, ktorý má na svedomí psychedelický dizajn Lain. Haibane Renmei je jeho prvá nielen grafická, ale i scenáristická práca, ktorá dostala anime podobu. Popisuje príbeh niekoľkých detí, ktoré sa z ničoho nič objavili v meste niekde mimo ľudský priestor a čas, obohnanom vysokými múrmi, z ktorého sa môžu dostať len pokiaľ prídu na to, prečo ich tento osud postihol. Viac k príbehu skutočne nejde napísať bez prezrádzania tých podstatných vecí, ktoré robia toto anime takým výnimočným – pokiaľ vás zaujíma k akej interpretácii sa prikláňam, prečítajte si text „Spoilers ahead“. Epika však hrá v HR druhé husle – seriál je najmä o atmosfére a vzťahoch medzi postavami. Meno ABe zaručuje vizuál diametrálne odlišný od väčšiny anime produkcie, pretože tento výtvarník nie je zväzovaný klasickou manga školou; nikdy totiž mangu neštudoval a jeho práce podľa jeho slov inšpiruje „príroda a všetko okolo neho“. Celkový feeling vizuálu pripomína filmy Hayao Miyazakiho, dizajn postáv je však typicky ABeovsky „weird“. Hudobnú zložku si zamilujete hneď pri prvom openingu a napriek tomu, že OST je prevažne orchestrálny, je veľmi žánrovo i nástrojovo pestrý. HR je asi jediný seriál pri ktorom som nedokázal ani raz preskočiť opening. Príbeh obyvateliek Starého Domova odporúčam všetkým, ktorí chcú vidieť kvalitné anime s nespočetnými možnosťami existencialisticko - religionistických interpretácií a tým , ktorí majú radi nenásilné, dojemné a krehké príbehy.....a v neposlednom rade tým, ktorí v každom filme hľadajú očistec :-) 10/10 Spoilers ahead --> Podobne ako mnohí fandovia si myslím že ide o alegóriu detí, ktoré zo sveta odišli predčasne a nemôžu nájsť kľud; Haibane s čiernymi krídlami sú potom deti, ktoré spáchali samovraždu. Tomu nasvedčuje i pád Rakky v úvode a scéna záchrany Reki pred vlakom. Glie však nepovažujem čisto za koncept katolíckeho očistca z dôvodov pekne rozpísaných TU. ABe podľa vlastných slov použil koncepty rôznych svetonázorových systémov a i mnou preferovanú teóriu poprel; zároveň však fandom odkázal, že je veľmi rád že sa snažia nájsť i iné interpretácie ako tá jeho. Takže smelo do hľadania vášho vlastného výkladu.

• Mai-HiME (TV seriál) (2004) Mai-HiME bude na CSFD zle hodnotené a označované veľmi často (podobne ako to urobil mandelbrot) za nudné anime kvôli svojmu dlhému rozbehu a pomerne podozrivému koncu. Ja si ho však zaradím do mojej zlatej siene anime seriálov. Každé anime, ktoré sa tam dostalo, je pre mňa výnimočné tým, že sa niečím odlišuje od väčšiny ostatnej produkcie. Čím môže byť výnimočný seriál, v ktorom nádherné teenagerky bojujú proti tajnej organizácii za pomoci svojich „Children“ – obrovských bionických robotov, aby zachránili svet a ľudí, ktorých najviac milujú? Odpoveď je jednoduchá : Mai-Hime je zbierkou snáď všetkých anime klišé aké som stihol vypozorovať za ten čas čo sa anime venujem. Lenže s týmito klišé narába tak, že ich prekrúca do polôh, v ktorých už ako klišé nepôsobia a tým dáva seriálu, príbehu i postavám punc originality. Takýchto klišé prevrátených naruby je v Mai Hime nespočetné množstvo, či už zloženie ustrednej trojky – Mai ako ľudomilná naivka, ktorá sa vie rozčertiť že padajú domy (aby zistila že byť trochu sebecký je fajn), drsňáčka Natsuki vo vnútri citlivka (aby sa stala „obeťou“ shoujo ai), polo- nie, trištvrtešialená Mikoto, ktorá svojim spôsobom dôjde k rozumu, alebo aj také drobnosti ako že pri Midoriných plamenných prejavoch o spravodlivosti na vysokom útese ostatné pozerajú na seba štýlom či dotyčnej preskočilo (kde by sa napr. Amélia zo Slayers už strepala zo skaly, Sailorky by to brali smrteľne vážne etc.), Children vyzerajú ako kombinácie EVA a robotov z Power Rangers, keď Midori zakladá klub HiME –rangers dievčatá jej odpovedajú či sa nechce hrať na Power Rangers, zlo sa skrýva v katolíckom kostole etc. A koniec je tiež jedno veľké prekrútené anime klišé. Okrem toho je seriál veľmi vtipný a i tieto vtipy vychádzajú najmä z toho čo v anime sčítaný divák očakáva a čo sa mu dostane. Na záver si nechám bonbónik, ktorý ak som aj nejaké pochybnosti o Mai-HiME mal, všetky rozptýlil. Hudba Yuki Kajiura je niečo nad čím žasnem, odkedy som videl Noir. Hudba jej konkurentov môže byť monumentálna (Kaoru Wada), sofistikovaná (Yoko Kanno) či ultrafunkčná (Joe Hisashi), nikdy však nebude mať dravosť, eklektičnosť a tú absolútnu odlišnosť od zvyšku skladateľov ako má práve Yuki. OST k Mai-HiME je nielen perfektne zakomponované do seriálu, ale dá sa výborne počúvať i osobitne. Je to práve preto, lebo Yuki kombinuje snáď všetky možné štýly a nástroje a výsledkom jej práce sú potom vysokopočúvateľné skladby. Aha a napokon Natsuki a jej zvieratko Durana by som chcel mať doma ……..10/10 Perlička : pokiaľ si všimnete o čom spieva Alissa Seers dôjde vám to skôr než hrdinkám.

• Jungle wa itsumo Hare nochi Guu (TV seriál) (2001) Keď mala Weda pätnásť, bohatý tatko ju vydedil, pretože otehotnela a tak musela odísť z domu. A čo môže byť pre teenagerku príťažlivejšie ako slnkom zaliata džungľa, kde je stále teplo, na pláž je na skok, ku kamarátke je to na skok, nikto neotravuje, že vypiť desať pív na posedenie nie je správne a jedlo pobehuje okolo domu. Nuž a do tohto krásneho prostredia sa narodil Hale ...a žil desať rokov v tom, že džungľa je krásna .....a potom prišla Guu. Guu je malé dievčatko, s neustálym kyslým ksichtom, ktoré sype suché hlášky ako na bežiacom páse a má zvláštne hobby. Čo ju zaujme, to na jeden šup zhltne. Teda ovocie, vtáčiky, pokute, opicu, slona, starostu, Halea, celú triedu džungľovej školy atd. Samozrejme, na požiadanie vie tieto veci aj vypľuť. V jej žalúdku sa skrýva bizarný svet, v ktorom sa Hale síce veľmi dobre necíti, zato sa tam ocitá so železnou pravidelnosťou. Sexi maminka Weda na synove problémy s Guu samozrejme pri svojej pokrokovosti (rozumej neskrývanej láske k pivu – takú stretnúť) nemá čas a tak musí Hale dávať na Guu pozor sám. ジャングルはいつもハレのちグゥ je mimoriadne vtipné anime, ktoré síce na prvý pohľad nepôsobí veľmi lákavo, ale určite stojí za pozornosť. Je to hlavne preto, že režisér poňal niektoré scény ako odkazy na veľmi známe filmy (napr. Cameronovi Aliens – tiež som neveril, že vidím čo vidím), takže aj zanietený cinefil sa musí pobaviť. 10/10