Deníček (6)
Společné filmy Já & ten môj, část sedmá
Captifs
Dnes chcem mať pred-polnočný prejav a keďže som práve dopozerala už raz mnou videný film Captifs, tak si môžem povyprávať, čo si o ňom myslím.
Pre pripomienku, jediné, čo som si pamätala bola čeština. Dokonca som aj zabudla prečo ich vlastne unášali.
Francúzsky názov:
Takže podľa veľmi múdreho google.translate sú Captifs zajatci, čo sedí. Anglický názov som si ani nevšimla, ale aj tak si slovo „caged" prekladám vždy ako „zaklietkovaní" a doteraz som neprišla na to, čo to znamená originálne. Ale oba sú výstižné. Aj keď nie až tak.
Osobne nemusím francúzsky jazyk, francúzsko, Francúzov a ani francúzske filmy, ktoré nevyhľadávam. Ale stačí mi to trochu premiešať zo slovanskými jazykmi a je mi to jedno.
Psy:
Na začiatku sa síce nie úplne, ale stotožňujem sa s malým dievčatkom. Osobne mám zo psov tiež strach. Aj keď napríklad viem, že mi pes nič nespraví. Mám proste strach. A aj keby ten strach nemám, čo by som asi robila, keby priamo na mňa útočí tak veľký bastard? Raz sa mi stalo, že som v noci stretla na ulici dogu, ktorá pravdepodobne ušla. V krčme mi potom povedali, že je stará, hluchá a neškodná, ale ako som to mala vedieť? To bolo ako keby som videla Satana. No a potom som dve hodiny zo strachu nadávala.
Hlavná postava:
A tak sa od malého dievčatka dopracujeme už k dospelej ženštine. Krásna, mladá, vyvinutá, neobnažuje sa, nevrieska jak rádio a nerobí scény. Čo viac si človek môže priať? Možno ešte milý úsmev a obetavosť. Tá sa ale viacej ukázala pri otcovi dvoch detí, ktorý kedže nemohol ďalej, nechal sa roztrhať psami aby sa aspoň ženštiny mohli zachrániť.
Viac ma ale uchvátili postavy mučiteľov. Či už doktora alebo jeho dvoch Ferrailleur, pri ktorých, alebo pri ktorom sa rozhodne pozastavím. Ivan Franěk podal excelentný výkon a som naozaj rada, že mu dovolili použiť jeho rodný jazyk. Kus chlapa (to neviem prečo ma napadlo) s pekným slovníkom a sprostými nápadmi, vďaka ktorému bol film o niečo lepší. Rozhodne nebudem vyhľadávať ďalšie jeho filmy, stačí mi, že tento jeden bol, na čele s ním, výborný. Tu som ešte počas filmu riešila jeden osobný problém, a to ten, že som nedokázala vydedukovať, čo to mal na chrbte za tetovanie. Nech som na to čumela ako som chcela, prišla som len na to, že naľavo bolo „bogč...", a naozaj ma štvalo to pokračovanie.
Tu by som sa ešte pristavila pri tej pani samici, a zarezanom prasiatku. Predstavte si, že prídete do kuchyne kde niekto vašu ženu topí v hrnci s prasacou krvou. Nechcem tým povedať síce nič, len poukazujem na zaujímavú scénu a originálnu vraždu.
Vraždy pre orgány:
V tomto prípade si myslím, že film pojednáva o stále existujúcej téme. Biznis v štýle „zabijeme osobu, aby iná osoba prežila, aby sme mi mali money" a nie som si istá, či chcem o niečom takomto vedieť. A takticky to nebolo situované až tak ďaleko od nás. No fuj.
Možno by sa dalo s tohoto filmu vytiahnuť aj veľmi pekné ponaučenie, ale preň by si to už mal každý pozrieť sám.
Reflex:
Myslím, že autor tu nechcene aplikoval tzv. Pavlov Reflex. Aspoň teda myslím, že sa to tak volá. Spomínam na to, keď nám v škole vyprávali o človeku, ktorý pred tým, než nakŕmil svoje psy začal zvoniť zvončekom a tie psy si po čase vytvorili reflex. A keď potom psy začuli zvonček, tak vždy začali slintať.
Pri tomto filme by som to aplikovala na telefón. Keď väzni začuli telefón, tak zmeraveli, lebo po čase začali chápať, že ten zvuk značí smrť jedného z nich.
To len tak, že mi to prefrčalo hlavou. Aspoň som si preopakovala učivo zo základnej, ak keď nemám šajnu k čomu ten výskum vlastne slúžil.
Horor bez sexu:
Posledné čo spomeniem je toto. Určitý tip erotických narážok tu nechýba (čo je dobre, lebo je to ľudské), ale na druhú stranu tu vôbec nechýbala scéna, kedy hlavná hrdinka musí otrčiť svoje vzrušené bradavky priamo na kameru. A aj tak je to dobrý príbeh.
Takže zhrnutie je asi také, že je to film ku ktorému som sa vrátila s radosťou a záujmom. Kus francúzskej tvorby, ktorú môžem odporučiť, a možno sa k nej ešte sama vrátim. A aj keď neviem kto to je, tak ďakujem Riccimu za titulky.
Human Centipede (first sequence)
Human Centipede, alebo výplod famóznej hororovej fantázie je jeden z filmov ku ktorému sa rada vraciam. Prekypuje plusmi a originalitou, a inými kvalitami pekného filmu. Neskutočný oddych, pri ktorom mi nevadí ani ten mnou tak nenávidený fekálny podtext.
Prostredie:
Film je situovaný do pekného, jednoduchého prostredia bez kúska staroby a zatuchliny, kde je všetko čisté a vydezinfikované. Príjemne vyzerajúce laboratórium, biele steny a po celom dome sa mám možnosť kochať fascinujúcimi dielami, na ktorých sú, na moje prekvapenie, vyobrazené dvojičky. Upravený trávnik je v tomto prípade samozrejmosť a dopĺňa ho malý náhrobný kamienok. No nie je to krása?
Horor je svetlý, čo je pre mňa skvelé, pretože nemusím počúvať samú seba ako nadávam tomu, že piču vidím. Svetlo je tam prakticky stále, plus čistota a belota. Ešte aj samotní aktéri sú odetí do bielej.
Postavy:
Dve škriekajúce, čiže typické postavy pre podobný film, ktoré sú navyše sympatické. Jedna inteligentne dostane strach hneď na začiatku. Druhá všetko berie na vlastnú päsť, asi. Osobne by som po vete „Are U alone?" zdrhala do piče. Jej stupidita sa preukáže ešte v ten moment, keď sa pokúsi zachrániť kamarátku, aj keď je sama mierne ojebatá a musí tušiť, že je to jej posledná možnosť sa zachrániť. Nech to pozerám kedykoľvek, vždy nadávam monitoru. A celkom príjemný pán Kamikadze, ktorý mi spríjemňuje zážitok jednou z ázijských hatlanín, ktorej vďaka anime možno aj rozumiem :) občas.
Dr. Joseph Heiter:
Osobitná postava tohoto skvostu a zároveň jedna z najlepších, najlepšie stvárnených postáv forever. Mám tendenciu fandiť a súcitiť s vrahom, a v tomto filme sa to preukazuje naplno. Najmä keď Dr. Heiter uvidí bdelú ľudskú stonožku a slzičky sa mu tlačia do tváre, mne už slzičky stekajú po líčkach. Som hrdá na jeho dokonalú prácu. Poctivý doktor a najmä poctivý herec. Navyše má ľubozvučné nemecké meno. Osobne mi pán Dieter Laser prirástol k srdcu. Kedže nemám moc v láske nemeckú tvorbu, jeho iné filmy som doteraz nevidela, ale moju úctu si týmto výkonom získal. A to natoľko, že keby ho čírou náhodou niekde stretnem, tak znova, proste zdrhám do piče. Tak strašne sa mi ten jeho nenásytný pohľad vryl do pamäte. Takéto filmy ma aspoň naučili to zásadné, čo vyplýva z pravidla „nikdy sa nerozprávaj s cudzími ľuďmi". Bol úžasný, zároveň chválim jeho zrozumiteľnú angličtinu, vďaka čomu som nepotrebovala titulky.
Dej:
Začíname úvodom, zoznamujeme sa s vyššie uvedeným až dospejeme do bodu, kedy sa uskutoční projekt. Ešte aj tá operačná fáza sa mi páčila. Potom môžme vidieť zaujímavý, celkom vtipný tréning ľudskej stonožky, jej výhody a nevýhody pre majiteľa, dokonca aj zdravotnú prehliadku, pri ktorej by som asi podotkla, že vytláčanie hnisu z takmer odumretej kože bola asi jediná nepríjemná scéna. A koniec koncov, celkom nepekne zakončený film, koniec, ktorý by som nepriala ani tomu najhoršiemu človeku na svete.
II. III.:
Nech je dvojka a trojka aká chce brutálna a neviem čo ešte, jednotka je najlepšia. Je to ten prekrásny, nevinný začiatok, v ktorom je každá postava osobitná a detailná. Aj tak je to ale krásna trilógia pre typ hororového fanúšika, ktorým som. A ak sa niekto dostal až na koniec môjho nočného výlevu emócií, tak sa mu fakt čudujem :)
South Park 15x01 iPadnožka:
Ešte by som rada spomenula paródiu na tento film, ktorá sa naozaj podarila :)
Barbie vs. Barbie
Ako tichý fanúšik Barbie mám asi pár výhrad k tomu, čo som videla tohto roku. Vyšiel nový film s názvom Spy Squad a ja som sa stratila. Aj na fotke je k porovnaniu vidieť záber na animáciu z tohto filmu, a na pravo je obrázok z filmu Barbie & Her Sisters in the Great Puppy Adventure, ktorý je mimochodom z minulého roku.
- Ten druhý som nevidela, ale videla som množstvo iných Barbie a pardon ale tá otrasná, umelá (áno, ona bola vždy umelá ale táto dosahuje rozpätie filmu Barbie a denník, pri ktorom sa stačí rovnako pozrieť na plagát a človek vidí ten otras) animácia mi nadvihla žalúdok až niekde nad pľúca.
- pamätám si dobu, kedy Barbie (charakter) sama o sebe bola síce považovaná za nepríjemne chudú a neprirodzenú, čo sa týka klasickej ľudskej postavy, ale bola to ona a jej filmy boli roztomilé, náučné, plné zvieratiek, debilných sestričiek a iných sprostých deciek a boli každý sám o sebe niečím výnimočný.
- V tohtoročnom „skvoste" som videla akurát tak asi jednu otrasnú robotickú mačku, alebo psa (neviem), jednu Barbie, ktorá vôbec nevyzerala ako pravá Barbie a furt mala na sebe otrasne lesklé handry, a jej dve jebnuté kamarátky, každú pravdepodobne inej rasy
-nebudem sa tu vyjadrovať k tomu, že dej bol totálne jebnutý. Ale pre porovnanie, aj ten Barbie denník mal aspoň ako - taký story. Ja si nie som istá o čom bolo toto.
- ešte keď som pri samotnej Barbie: ak sa niekedy odhodláte tuto „skvost" pozerať, všimnite si ten jej čapatý nos v niektorých záberoch
-ďalším problémom tohto skvostu roku je ten kokot/nerd, ktorý im vytváral tie úžasné hračky, ktoré som už určite niekde videla. NEBOL VTIPNÝ!!
-No a k zločincovi? Mačky nenávidím ešte viac ako doteraz. Ak to mala byť napodobenina Cat Woman, tak im to nevydalo a popravde by bola omnoho lepšia aj ako Hamster Woman, len nie hento. Aspoň by to bolo menšie klišé. Aj tak mám ale pocit, že najnechutnejšia postava bol ten divný týpek s tým jebnutým zošitkom a debilne nesympatickým výrazom. Pre boha, už len podľa toho ksichtu aj decku dôjde, že on v celej tejto"kauze Diamant"bude mať prsty.
-no zlé to bolo od začiatku, od tej babičky a ďalšieho malého smrada, ktorý vrieskal „To je moja Sestra".
-dabing: originál dabing nebol až tak hrozný, ale ten kto daboval toho robota by sa mal hneď teraz zabiť
-chcu vidieť toho skvostného gymnastu, ktorý dokáže tak hopkať a ak padne na hubu takým spôsobom ako Barbie, tak mu nič nebude.
Dobre, viac sa mi písať nechce, ale ak to takto pôjde ďalej, čoho sa teraz bojím, tak veľmi rýchlo budeme môcť zrovnávať Barbie s Disneym. Poznáme krásne rozprávky od Walta a potom vidíme jednu hovadinu z Diesney Channelu a máme dosť. A ak si niekto pustí Spy Squad bez toho, aby niekedy videl inú Barbie, tak nechcem počuť tie reči...
No, a tým som sa dopracovala k mojej momentálnej starosti: Čo ak Barbie pôjde dolu vodou aj naďalej? Bola by to škoda. Takže tichá prosba "prosím, radšej nenatáčajte ďalšiu Barbie ako by ste to mali dojebať".
Linkin Park's 'In the End' Sung by 183 Movies
Videli ste už niekedy pieseň odspievanú filmom? Ja dnes prvý krát, tak schválne, koľko filmov spoznáte...
8. júl - 29. júl 2014
...tie tri týždne som bola odcestovaná v zahraničí, bez internetu. Takže dnes pridávam zoznam filmov a pod. ktoré som za ten čas videla:
Škola, základ života!
Boj se stínem
Obchod na korze
Dívka, která kopla do vosího hnízda
Lesní duch
Smrť krásnych srncov
Rozpuštěný a vypuštěný
Bunkr
Utekajme, už ide!
Nezničitelná láska
Přežijí jen milenci
Norské dřevo
Muži, kteří nenávidí ženy
Je třeba zabít Bona
X-Men 2
Pozor, vizita!
Konec starých časů
Napola: Hitlerova elita
Jen o rodinných záležitostech
Texaský masakr motorovou pilou: Počátek
Díra
Smích se lepí na paty
Čelisti
Jesus Camp
Papírový hrdina
Megamysl
Pán prstenů: Společenstvo Prstenu
Černí baroni
500 dní se Summer
V moci ďábla
Červená Karkulka
Iron Man 3
Láska a jiné průšvihy
Apokalypsa v Hollywoodu
Mišo
Projekt X
Božský Evan
Červený trpaslík X (TV seriál)
Rozchod!
Horší než smrt
Nadějný rok
Volte mě!
Už jsme tam?
Myslím, že som si zvolila celkom dobrý zoznam filmov, až na pár blbostí. Čo ma mrzí je, že som si vzala iba jeden dokument, aj to bola totálna hovadina.
Ďalej som si dala opáčko troch filmov:
...ani u jedného sa moje hodnotenie nemení.