standsiller

Od dnes sa pravdepodobne budem veľmi obávať kam budem šliapať. Nesmierny zážitok . Kamera perfektná, hudba veľmi podmanivá a trefná . Režisér geniálny, veď ním bola koniec koncov sama príroda . Ale samozrejme pocta patrí aj dvojici režisérov, ktorí sa na tom podieľali a zobudili vo mne , že svet nie je len okolo a nad nami ako o tom často polemizujú filozofickí i náboženskí fanatici, no i pod nami a ďaleko rafinovanejší, ako sa na prvý pohľad a bežným okom zdá.

Dosť problematická persóna akou bol Emil Jannings na plátne s temperamentnou Marlene Dietrich, je už len z hľadiska zákulisnej psychológie napínavý príbeh. Keď k tomu všetkému je napísaný dobrý scenár a Josef von Sternberg sa nebál experimentovať, tak vznikol podklad ku vzniku jedného skvostu v dejinách kinematografie. Zaujímavý, krásny a citlivý príbeh. Je až neuveriteľné, čo človek dokázal keď bola kinematografia ešte batoľa. Originálne a úctyhodné.

Čo všetko dokáže spraviť človek, len aby získal nepodstatné statky ? Dokáže sa život pohrať s jeho charakterom? Film v sebe zahŕňa odpoveď na tieto otázky vo veľkom štýle. Šťavnaté i nostalgické. Skvelý príbeh pretavený na cit diváka skrz znamenitú réžiu Karla Kachyňu. Výborný výber literárnej predlohy, skvelé herecké mená, ktoré nesklamali. Karel Heřmánek vo filme sedel, ale svojim spôsobom si ma najviac získal Lubor Tokoš. Jediné čo mi na filme vadilo, je hudba v záverečných titulkoch. Divákovi smie vadiť "nuda" ktorá v istom momente vo filme stúpa , ale nie je za tou nudou dôvod ?

Namáhavá misia, nájsť bezpečné miesto pre svoje myšlienky a odpočinok pre unavený osud. Hlavný protagonista príbehu sa v márnej snahe dosiahnuť zmienené méty potkýna o vlastné pokrútené nervy a neprestáva chorobne oscilovať medzi včerajškom a dneškom. Geniálna forma stvárnenia malosti.

Vybudovanie príbehu a vôbec celý nápad položiť jednu komplexnú a vždy aktuálnu myšlienku do jednej jedinej štvrte. Nechať diváka v tom, že to bude len " srandička " kde si vypočujeme pár vtipov a sem - tam niekto cez ulicu na seba mávne rukou a bude mať uštipačnú poznámku . Krájať napätie v tak opatrných dávkach a nakoniec ho pustiť von až to divákov vyfacká a zaduní im to hlavou. Pustiť nával perfektnej černošskej hudby a prinútiť si hmkať melódie po pozeraní filmu. Tak to chce sakramentského majstra a Spike Lee presvedčil.