Madsbender

[Cinematik 2014] Čím menší a nenápadnejší, tým nekorektnejší a anarchistickejší. Čiernobiely nábeh do filmovej kariéry belgického tandemu (ktorý sa s okamžitou platnosťou zaraďuje ako môj druhý najobľúbenejší hneď za artgiallovú dvojicu Cattet-Forzani) pretŕha hrádzu nezastaviteľného prívalu uštipačného dvojznačného bipolárneho uškierania sa a štartuje príjemne nonkonformnú vozíčkarskú roadmovie plnú situačného humoru odkazujúceho na korene tvorcov v televíznych skečoch. Opäť delikátne rozohrané dobrodružstvo so spoločensky neprijateľnými charaktermi, satirizujúc putujúci do vysneného Fínska, kde stret s veľkým iniciátorom kinematografického príspevku Delépina a Kerverna, samotným Kaurismäkim predznamenáva očarujúci prechod deja do autentickej svojráznej poetiky očarujúceho Fína skrývajúceho sa v tragikomickej Tatiho hublotovskej Aaltre... Čo viac si festivalový divák môže priať? Jednoducho mi prirástli k srdcu, nehľadiac na to, aké kúsky beztrestne páchajú s mizanscénou a kamerou. A potom, že vozíčkari sú nudní... Model zneužívania spoločenských zásad prístupu k handicapovaným vypovedá o opaku. Čo na tom, že robia zbytku zlé meno? 100%

Esej o nočnom živote, ktorá sa zrejme najväčšmi blíži Vertovmu cinema-vérité a nedosiahnuteľnému ideálu "čistého" dokumentu. A v niektorých ohľadoch v pridŕžaní sa tohto smeru legendárneho Muža s kinoaparátom ešte prekonáva (autentickejší už by bol snáď len nezostrihaný záznam priemyselnej kamery) . Oprostenie od dramatizácie je absolútne - dokonca film nemá žiadnu vlastnú hudbu, všetka zvuková kulisa je spojená s prostredím, v ktorom sa kamera nachádza; nie je tu prítomný sprievodný ani úvodný či záverečný komentár. Väčšina záberov je statická, sústreďuje sa na minimalistické celky v interiéroch, prípadne exteriéroch. V dramaturgii záberov nevidno žiadny autorský vklad v podobe ideológie alebo snahy o vyvolanie emócií u diváka, neangažovanosť réžie a sterilnosť podania videného ako holého faktu, ktorý je nemožné negovať, stavia kameru a diváka do observačnej pozície - nezúčastneného pozorovateľa. Dokonca aj úvodné titulky obsahujú len dve mená - režiséra a strihača. Jediným jasným zámerom je teda globalizácia a všeobecnosť - nahliadame do širokého spektra prostredí, od výrobných hál, cez strážené pohraničie, diskotéku, parlament, policajnú strelnicu, nemocnicu, demonštráciu na železničných koľajach, zákulisia televíznych správ či bordelu. Vo výsledku práve absencia akéhokoľvek subjektívneho činiteľa zo strany autorov činí možné dosadiť, tak ako to robí obsah, ono slovíčko "civilizovaný" do úvodzoviek. Prípadne si dosadiť do filmu vlastné významy - sú politici v európskom parlamente ako vystavené grilované kurčatá? Bude medzi cestujúcimi podobného lietadla čoskoro aj Nigérijec, ktorému zamietli žiadosť o azyl? Kde sa skončí cesta rádioaktívneho odpadu? Na to už si musí každý odpovedať sám, Geyrhalter prosto len zaznamenáva skutočnosť, ktorá sa deje tu a teraz. Otázne však je, nakoľko je to dokument prajúci bežnému divákovi, ktorého môže len nudiť. Nie je však práve aj to súčasťou dlhých prebdených nocí? 85%

Perverzný výtvor úchylného mozgu psychopatického sado-maso prasáckeho magora, ktorý vás vhodí do najhlbšej diery satanistickej brutality na tejto Zemi. Do šiestich minút sa Valentinovi toho podarilo napchať toľko, že by to stačilo na žalúdočné problémy horšieho rázu než 5-týždňový flám anonymných alkoholikov. Len by ma zaujímalo, kto to po skončení natáčania všetko upratal. Šup šup s hodnotením hore :) 85%

Zaujímavý mix, ktorý nakoniec vôbec nie je taký zlý ako som podľa okolitých dojmov očakával. I tak sa však nejedná o nič, čo by ste si nemohli nechať ujsť a problémov tohoto filmu je viac než dosť. Benjamin Walker nie je trikrát nádherný, ani scenár, i keď podľa knižnej predlohy, nie je nijaké terno. Čo však treba uznať, je, že Bekmambetov to proste s kamerou vie a tak je Lovec upírov technicky čistý a niektoré efektné scény sú ohromujúce. Ako horor slušné, podkreslenie hudbou skvelého Henryho Jackmana je výborné.

Tak toto im bohužiaľ absolútne a smutne nevyšlo. Scenár pripomínajúci príliš mnoho podobných filmov (miesto zlodeja stačí dosadiť napr. novinára a miesto mŕtvej milenky senátora a hneď z toho máte pomerne známy thriller), ktorý nie je ničím objavný a v podstate ani zaujímavý, trpí slabým spracovaním, a mrhaním zvyšnými účastníkmi, menovite pánmi Hackmanom a Harrisom, a vlastne aj Laurou Linney. Scény sú zbytočne uťahané a nudné, film sa kŕčovito vlečie a jediným plusom je, že Eastwood je stále Eastwood (aspoň po hereckej stránke). Bohužiaľ, občas sklame aj človek takéhoto formátu, no ako vidieť, bol to len chvíľkový prešľap, ktorý Eastwoodovu režisérsku kariéru nezničil, čo je v porovnaní s jeho ďalšími filmami jedine dobre. 40%

60.- te roky priniesli filmu veľa dobrého, medzi iným napr. jedny z najlepších filmov Audrey Hepburn alebo tento regulérny filmový debut Dustina Hoffmana. Absolvent je trefná, skvelá a svižná komédia točiaca sa okolo klasických absolventských problémov, ale aj zvrhlých vzťahov...

Naivný príbeh s krásnou Brigitte, ktorú Vadimov debut vystrelil až ku hviezdam. A je len dobre, že sa tam na nejaký čas aj usídlila.

Pohľad za oponu fungovania vyholených hláv príslušníkov poriadkovej polície, ktorý však tak trochu prekračuje na mieste. Nevie sa rozhodnúť, či sa chce viac sústrediť na policajtov a ich problémy, alebo na zásahy proti demonštrantom či futbalovým fanúšikom, rovnako ako nevie, či chce ísť do hĺbky alebo len povrchovo. Bohužiaľ potom aj napriek solídnej atmosfére a dobre zahraným postavám pôsobí trochu nevyvážene, no vyložene zlý alebo priemerný film to nie je. 70%

Neuveriteľný film, ktorý je zároveň silnou drámou pre náročného diváka, ale aj vtipnou komédiou vychádzajúcou z hlavnej zápletky a situačnej komiky, ako aj chovania postáv na rozličnom stupni šialenstva (neonacista, farár, vykrádač benzínok, ex-tenista opilec, cynický doktor...). Ulrich Thompsen je úžasný a jeho príbeh o neonacistovi, ktorý sa musí po návrate z väzenia zaradiť späť do spoločnosti je lepší ako celý Kult hákového kríža. Rovnako aj Mads Mikkelsen ako kňaz, ktorého životom stíha jedna rana za druhou až si vymyslí spôsob, ako tieto zážitky a skutočnosti vytesniť z mysle manipuláciou s realitou a sebaklamom. To všetko v brilantnej réžii A. T. Jensena s krásnou a podmanivou hudbou Jeppe Kaasa. Na konci filmu som plakal.

Being Charlie Kaufman alias príručka pre moderného scenáristu._____A spieva sa tam a je tam deus ex machina a dáva to zmysel. 100% Season Challenge Tour 2015