Daggeron

Naposledy ma z filmov, u ktorých som to vôbec nečakal, takto odvalila Nebraska. Priznávam, že nezávislé snímky podobného typu idú často mimo mňa. Asi na to nemám mozog. Alebo školu. Alebo čo. Ale toto ma fakt dostalo a tým pádom som ochotný tomu prepáčiť čokoľvek, aj keď s tým mojím mozgom, ktorý často nezávisláky ani nepoberie, asi ani nemám čo. Mne sa na CODA páčilo asi všetko - senzačný humor (nestáva sa často, aby som sa pri pozeraní filmu vo vlaku smial), silné emócie, skvelá feel good atmosféra, nádherná hudba (!) v úžasnom prevedení Emilie Jones (klobúk dole pred touto ženou, ktorá sa kvôli tomuto filmu naučila posunkovú reč, naučila sa obsluhovať rybársku loď a učila sa spievať!), ďalšie skvelé herecké obsadenie, hlavne nepočujúca rodina a samozrejme - BeRRRRnardo... úplne rešpektujem, že to niekoho mohlo nudiť, ale mne sa to nejakým spôsobom a nejakými zvláštnymi okolnosťami dostalo pod kožu. P. S. a to som v skutočnosti CODA dopozeral až na druhý raz. Prvý raz som ho vypol asi po dvoch minútach, keď som videl úvodnú sekvenciu na mori, kde si Emilia spievala na lodi počas chytania rýb. A asi to tak bolo správne. Zrejme som na to potreboval iné rozpoloženie a zážitok sa dostavil.

Neviem, či tento seriál má naozaj takú enormnú kvalitu a iba ja som mu z nejakých príčin neprišiel na chuť, alebo ho väčšina užívateľov vysoko hodnotila iba preto, že ho vysoko hodnotili iní. Ale mierou vrchovatou prechádza mimo mňa. A už po prvej sérii uvažujem, či má vôbec význam dopozerať ho. V čom vlastne spočíva tá jeho výnimočnosť? Neviem. Najväčší problém je v postavách. Za prvé - je ich príliš mnoho. A za druhé - sú vyslovene nesympatické. Takže máte veľký problém často si vybrať čo i len jedinú, s ktorou sa stotožníte a ktorej budete fandiť. Pri väčšine z nich vám je úplne jedno, čo sa s nimi stane. A v súvislosti s týmto faktom strácajú akýkoľvek účinok toľko vychvaľované zvraty. Úvodných desať častí postráda čo i len jedinú scénu, ktorú by som si mohol zapamätať (hovorím v jednotnom čísle, nakoľko som očividne jeden z menšiny) a ktorá by vo mne zanechala nejaké výrazné emócie. A úprimne, nespomeniem si už poriadne ani na nejaký zvrat, ktorý by ma prikoval k stoličke, pri ktorom by som mal otvorené ústa a hovoril si - tak to je teda niečo. Pravdu povediac, nevnímam v seriáli nejaký hlbší príbeh, alebo aspoň nie príbeh, ktorý by stál za zmienku a ktorý by so mnou nejako pohol. Všetko, ale úplne všetko prevyšuje nesympatickosť postáv. Pretože keď mi ako najzaujímavejší charakter príde Snow, pričom Harrington vôbec nevie hrať, tak niečo asi nebude v poriadku. A že je odpornosť postáv zárukou toho, že sú brilantne zahrané? Možno, ale mne bolo úplne jedno, čo sa s nimi deje. A okrem toho sa väčšinou už len kecá a sexuje. A že finále prvej série je parádnym vyvrcholením? Are you kidding me? Možno je to môj problém, že som čakal niečo úplne iné, ale pre mňa osobne jeden z najnudnejších dielov. A po zhruba 600 minútach seriálu vlastne neviem, o čom presne mal byť. Jediný dôvod, prečo tomu ešte dám šancu, je očakávaná bitka kráľov. A zopár sympatických postáv a hereckých výkonov - Aidan Gillen, Peter Dinklage, Iain Glen či Jerome Flynn. Za výpravnosť filmu a ako tak zaujímavú The Wall by som dal priemer, pretože cez to všetko sa na to pozerať dá, ale nie. 92%? Neviem. Možno moju nespokojnosť umocňujú prehnané očakávania vzhľadom na hodnotenie, ale ani zďaleka nezostali naplnené. Prvá séria: 40%.

Neviem ako ostatní, ale ja som s posledným Hobitom v pohode. Nepozerajte ho so žiadnymi očakávaniami a nemyslite pri ňom na Pána prsteňov a budete spokojní. Že je prequel trilógia iba obyčajnou práčkou na peniaze, recyklujúca už stokrát videné motívy a scenérie, je jasné od prvej polhodiny Neočakávanej cesty. Stačí vziať do úvahy, že z tristostranovej knihy natočil Jackson deväťhodinový film. Peter je naozaj veľmi zdatný režisér. Či sledujete pôvodnú alebo novšiu trilógiu, stále sa musíte kochať krásou jeho záberov. Lenže postrádajú pôvodný účinok, pretože ide o prevarenú vodu, o čosi, čo ste už niekde videli. V kontexte ostatných fantasy je však naďalej ďaleko vpredu a len ťažko bude dostihnutá. Bitka piatich armád začína veľkolepo - mohutnou deštrukciou. Presne tak, ako to nemám rád. Preto promptné zúčtovanie s drakom neprekáža. Až na jeden detail - že spolu s Fryovou postavou neposlali tvorcovia do večných lovíšť aj otravného Gagea, najzbytočnejšiu a najiritujúcejšiu postavu celého príbehu. Keď sa spätne obzriete a zamyslíte, jej účel vôbec nepochopíte, pretože pre vývoj deja má nulový prínos. Keď sa ale začnú pred Horou schádzať armády, začína parádne divadlo. A na tom všetkom majú podiel najmä efektní elfovia s famóznym Paceom. Škoda, že vrchol filmu prichádza už niekde v polovici (stret elfov + Dainovej armády + početného nepriateľa). A žiaľ, akcia s blížiacom sa záverom prerastá skôr do sentimentálnej roviny. Namiesto toho, aby prišlo monštruózne a gigantické rozuzlenie veľkej bitky, nejakým zvláštnym a mne doteraz neodhaleným spôsobom sa zmení len na hŕstku individuálnych súbojov väčšinou jedného proti jednému, kde si to vždy jeden nepriateľ rozdáva s jednou z (predpokladane) obľúbených postáv. A má vyústiť do želaného emotívneho konca. Žiaľ, často predvídateľného a prvoplánového, ale ber to čert. Zo subjektívneho pohľadu sa na to ako celok dá pozerať - aj vzhľadom na pre Jacksona celkom primeranú stopáž. Najmä však Hobit má niekoľko highlightov, kvôli ktorým sa oplatí vidieť ho - súboj Sarumana a Elronda v Dol Guldure, spomínaná bitka armád a nakoniec efektný Pace v meste. Väčšina hlavných postáv si udržiava vysoký herecký štandard - popri kraľujúcom Paceovi prekvapujúco skvelý Luke Evans, neprekážajúci Bloom, tradične dobrý Armitage a na môj vkus až príliš upozadený Freeman. V zásade až na spomínaného Gagea to ujde. Nelogickosti neriešte (Bloom skákajúci po rozpadávajúcom sa moste) - boli aj v predchádzajúcich častiach. U mňa dobré. Nijako špeciálne, že by som z toho spadol na riť, ale ani nijako zbabrané a urážlivé. Prepojenie na prvý diel Pána prsteňov zvládnuté. OK. P. S. Nádherný záverečný song Billyho Boyda.