evulienka3

Film, ktorý sa mi vryl hlboko do duše a srdca. Uvedomujem si, že nie je zďaleka dokonalý a (asi) som schopná pochopiť všetky výhrady voči nemu, ktoré tu čítam v komentároch. Priznám sa, že po prvom pozretí som ho videla následne minimálne 10 x za sebou. Fascinoval ma. Neviem presne čím, možno tým, že to bol asi prvý z tých tzv. pocitových filmov, na ktorého vlnovú dĺžku som sa okamžite naladila a jednoducho som ten film prežila. Okrem Larsa som sa v priebehu pozerania zamilovala aj ja. Ja tu jednoducho nepotrebujem nič vysvetľovať, ja som to s nimi prežila. Viem presne prečo, viem presne načo, viem presne ako...no a kto nemá rád ten pocit, keď je jednoducho zamilovaný? Dnes už tento film, až za taký zázrak síce nepovažujem, ale to nič nemení na mojom postoji k nemu. Jednoznačne moja ♥ topka.

Zachlastať si ako Dán a v závere si užiť Madsov fantastický tanec = filmový zážitok roka.

Jeden z tých filmov, pri ktorých hrozí, že zostanú nedocenené a ponúka k tomu hneď niekoľko dôvodov. Statický dej, prílišné duchovno, nejasný význam, variabilný výklad....Mňa práve toto všetko na tie dve "nudné" hodiny prikovalo do stoličky. Pre mňa to bola nielen vizuálna, ale aj myšlienková krása, ktorá na mňa z tohto filmu sálala a vyvolala waw efekt, ktorý pri filmoch prežívam skutočne už len málokedy a som si na 100% percent istá, že v krátkej dobe si dám vopáčko. Zúfalstvo a nádej, teda najnovší cz preklad názvu filmu (nazvala by som ho mega spoilerom) by si mali niekoľkonásobne za sebou prečítať všetci, ktorým sa bude zdať, že tento film z nejakého dôvodu nepochopili.

Zaujímavá forma a ešte zaujímavejší obsah. Na prstoch jednej ruky by som asi vedela spočítať, podobné životopisné filmy. Komplexné spracovanie života a hlavne výskumu Stanlyho Milgrama doplnené nevyhnutnými a podstatnými spoločenskými súvislosťami. Zatiaľ čo film o Milgramovi by som si však nikomu netrúfla odporúčať, (pretože si myslím, že je vďaka spôsobu spracovania určený, len pre veľmi obmedzenú cieľovú skupinu) dovolila by som si vrelo odporúčať jeho dielo vyučovať deti už na základnej škole. Myslím, že ľudstvu by veľmi prospelo pripustiť si o sebe isté pravdy a možno by sme sa konečne vymotali z toho začarovaného kruhu opakovania rovnakých chýb...

Myšlienka a jej prevedenie do príbehu, dotiahnuté do dokonalosti. Nemám viac, čo dodať. Masterpiece.

Ďalší film Bélu Tarra, po ktorom som stratila reč. Neviem čím to je, ale jeho filmy sú obludne nádherné. Ten kto jeho tvorbu pozná vie, o čom hovorím...

Presne takto si predstavujem životopisný film, klaniam sa a kričím: "Konečnéééééé!!!" Neopísateľný zážitok ...

"Vieš o tom, že byť na šikmej ploche je reťazová reakcia?...Všetko je reakcia! Jedna vec predchádza druhú. Človek má slabosť, je nedokonalý. Nedokonalosť ho vedie k vine. Vina ho vedie k hanbe. Hanbu si kompenzuje pýchou a márnivosťou. A keď pýcha zlyhá, zmocní sa ho zúfalstvo a vedie ho k jeho vlastnej záhube. To sa stane jeho osudom. Niečo musí zastaviť prúd." Veľmi zaujímavé pozastavenie sa nad osudovosťou. Existuje vôbec nejaký osud? Je ho možno zmeniť? Čo všetko ovplyvňuje náš život a kto ho riadi? Zamyslením sa a hľadaním odpovedí práve na tieto otázky je pretkaná celá tvorba Jamina Winansa. Ja som ako prvý od neho videla film The Frame, teda som na to išla v opačnom poradí. Veľmi ma upútal nielen príbehom, ale najmä spôsobom spracovania. Siahla som preto aj po skoršom Jaminovom diele - Ink. Ink ma dostal oveľa viac ako technicky a umelecky prešperkovanejší Frame. Neviem čím to je, možno jednoduchosťou myšlienky, ktorú prezentuje a ktorá je naopak vo Frame oveľa ťažšie čitateľná. A ja nemienim vyššie hodnotiť len preto, lebo som sa po dopozeraní musela hlbšie zamyslieť...mne niekedy stačí byť po dopozeraní očarená, čo sa stalo práve v tomto prípade...

Film ešte o kúsok lepší ako Inglorios Bastards, aj keď teda tá dĺžka a zbytočne naťahovaný koniec to trochu pokazili. Zatiaľ čo v bastardoch bol Christoper Waltz ako Landa dokonalým záporákom, ktorého som vo filme z duše neznášala v tomto filme je dokonalým kladným hrdinom ako dr. Schultz, ktorý ma tak uchvátil, že tá hodina a pol filmu, kým bol v obraze bola priam neuveriteľná, potom to už trochu stratilo šťavu a skĺzlo do zbytočných scén. Celkový dojem zachránil až koniec. Waltzovi som toho Oskara skutočne priala a som rada, že ho nakoniec aj získal!

Film v ktorom nenájdete žiadne východisko. Prepadáte sa s ním stále do hlbšej a hlbšej priepasti. Priznajme si však, mnoho závislostí končí práve takto. Nekompromisná sonda do života tých, ktorí hľadali východsko, ale dostali sa do slepej uličky. Film, ktorým si Darren Aronofsky, definitívne získal miesto v rebríčku mojich obľúbených režisérov.