Kreznjrk

Tento film je malý technický a štylistický zázrak. Namiesto klasického komponovania scény, prípadne mizanscény do záberu, sa tu neuveriteľným spôsobom pracuje aj s priestorom okolo záberu. Viac ako polovica scén je fantasticky vystavaná okolo bodu pozorovateľa - diváka - a akcia sa odohráva vo viacerých smeroch, pričom kamera nám sprostredkúva toto dianie panningom. Nevyhnutnosťou je precízna choreografia hercov a umiestnenie kulís zabezpečujúc ľahkú orientáciu v situácii. Skutočne revolučným je však až použitie priestorového zvuku, navodzujúc v spolupráci s kamerou až pocit virtuálnej reality. Zvuk totiž nielenže udržiava informáciu o tom, čo sa deje po stranách mimo záberu, ale činí tak v každom momente s absolútne presnou lokalizáciou. To znamená, že počas rotácie a pohybu kamery sa postupne využívajú všetky postranné kanály, a dochádza aj na momenty kedy znie jedna strana dialógu z predného kanála a druhá časť zo zadného, alebo keď pri strihu sa vždy prudko premiestni zvuk do iných kanálov. Pri bežnej praxi niečo, čo ničí imerziu, tu však vďaka nekompromisnému prevedeniu práve naopak. Iróniou je, že práca s audiom v relatívne komornej dobovej dráme opodstatňuje existenciu všetkých tých 20+ kanálových zvukových technológií viac ako niektoré áčkové akčné filmy. A takisto: ak bol Cuarón vo svojich predošlých filmoch obviňovaný z prílišného predvádzania sa a maniery, tu dokázal použiť dych berúce štylistické prostriedky doteraz asi najviac subtílne a s úplnou ľahkosťou.

Brilantné. Nekompromisná kamera Benoîta Debieho (Irréversible) zachycujúca neuveriteľnú prírodu a perfektná noise hudba Françoisa Eudesa (À l'intérieur) dotvárajú zaujímavý príbeh, a aj Sewell sa dal vydržať. Výborná, skoro až hypnotická atmosféra. Idem zohnať Calvaire.