MikO_NR_1909

MikO_NR_1909

Martin Hladký

okres Nitra
obmedzenosť, zaostalosť, komplexy

Skype: panthers19

37 bodů

Moje komentáře

od nejnovějšíchpodle abecedypodle hodnocenípodle roku vzniku filmu
<< předchozí 1 2 3 4 13 24 36 47
    • 26.3.2017  22:57
    Mrtvá zóna (1983)
    ****

    Na úpätí jedinečných schopností istého Johnnyho SMitha nám tu Cronenberg servíruje skvelú politickú a lascívnu rovinu s dopadmi časových, psychologických a existenčných na udalosti, ktoré hýbu svetom a ktoré Smithove schopnosti priťahujú a ničia zároveň. Výborne zreferovaná pocitovka, ako dáka elipsovitá synopsia dbajúca na referenčný odkaz bolestí a vykúpenia a určitého karmického efektu za všetky tie zlé veci, ktoré sa tým bezcharakterným po čase vrátia. Film je navyše pôsobivo stemnelý, používa zúženú kompozíciu a vyniká kryštalickou Kamenovou hudbou, ktorá dotvára výsledný efekt.

    • 22.3.2017  12:57

    Šahínovo úpenlivá réžia umožnila, aby bolo jeho Hlavné nádražie (a ktoré u nás možno poznať ako temer jediný predstaviteľ egyptskej kinematografie) videné ako spleťka mikrodetailov a výbornej hermetickej deliacej čiary skúmajúcej ľudskú dušu a jej reaktivizmus na závažné podnety z vonka. Určite ma neodpálilo vo všetkých vnútorných dejových paradigmách, ani by som sa nedozvedel dáke to nové univerzálne posolstvo, ale oná hĺbka vychádzajúca z deja a zanietené odovzdanie protagonistov z toho filmu sú prosto cítiť. Takisto ako dielo toho najpravdivejšieho a najčistejšieho remesla, ktoré zdobí kinematografiu a ktorým možno ja osobne chápem akýsi tvarovaný pocitový zážitok zo zrkadlovistého života, zrkadlovej spoločnosti, kde súvislosti človek pochopí, len ak sa na veci pozrie z viacerých stránok a zbadá to, o koľko v skutočnosti v reálnom živote a v reálnych problémoch vzhľadom k určitým spôsobom, konvenciám, chladu a stereotypom prichádza. A stína ho to do istej miery.

    • 20.3.2017  16:01

    Stačí sa pozrieť na plagát a máte v ňom všetko, čo potrebujete. Ak nie, tak nech sa páči - 107 minút.

    • 20.3.2017  15:50

    Nie vždy platí, že vidiecka poetika a špinavosť pomerov sú v harmonickom celku a nie vždy z toho býva skvelý film. Petrovičova dráma je do značnej lyrizovaná, nehrdinská, existenčná, diváka používa na vnorenie sa medzi obyvateľstvo a číta svet jeho optikou. Ale akosi sa medzi tou poctivou a pocitovou, vybudovanou atmosférou stráca zmysel pre prenikavejší účinok, ktorý by som si z neho odniesol. Akoby celá tá snaha končila v režisérovej hlave, odkedy sa rozhodol Dostojevského aspekty pertraktovať na svoj južanský spôsob a neprimiešal mu niečo, čo by mne ako príbuzenskému slavianovi viacej povedalo.

    • 14.3.2017  18:59
    Ben Hur (1925)
    ****

    Výborne zadaptovaná verzia Ben-Hura sa môže pýšiť perfektnou výpravou, leskom farieb a žiarivých efektov. Za tie 2 a pol hodinky ide o naozaj perfektné remeslo, do ktorého tvorcovia vmiešali postavy s emóciami a túžbami, ako i široké masy komparzov, ktoré zase lepšie odrážajú identitu doby a miesta. A napokon, môžem teda skutočne s čistým svedomím povedať, že v tomto prípade sa podarilo remakeu s Charltonom Hestonom natočiť ešte pôsobivejší a nádhernejší film ako tejto slávnej nemej verzii.

    • 7.3.2017  17:45

    Je pekné vidieť, že u susedov v Čechách sa natáčajú aj iné, než len ich proklamačne a tematicky identifikovateľné diela s istou všeobecnou náturou poetickej komédie a malomeštiactva. A tuna ide dokonca o striktný priechod k žánrovému filmu, ktorý má korene predovšetkým v amerických predmestiach a porevolučných etapách ľudstva. Gangsterka part 2 je technicky nerozoznateľná od hocktorej európskej produkcie, výborne narába s filtrami, je exotická, výprava a strih sú taktiež úctyhodne zladené, akurát som to im spôsobom (myslené od tvorcov) zadefinovania neveril a nepobadal som v spôsobe reči a prenosu informácií akékoľvek invenčné prvky. Film je expresívne ladený, ale potreboval by ešte trošku dospieť, aby sa mohol porovnávať s európskou konkurenciou.

    • 2.3.2017  17:40

    Určitým spôsobom sa mi tento životopisný pomník hodnotí zložitejšie ako také Umučenie Krista. No vážne! Hacksaw Ridge pohodlne šliape v typických patetických vzorcoch, ktorý kráča s dobou, ale svoju mentalitu prebral z deväťdesiatych rokov a chýba mu aj istá kvalitatívna konzistencia. Paradoxne sa mi najviac páčili argumentácie vo vnútri tábora, pretože tiež patrím k pacifisticky zmyšľajúcim ľuďom a tieto myšlienky nie sú nikdy ohrabané a nemoderné. Čo im ale môže skaziť dojem ich praktického využitia pre potreby média, je ich zneužitie. Ťažko ma presvedčí ľúbostný úvod, ako vytrhnutý z Gibsonovho osobného i režijného života a zarovno i vyústenie, kde sa všetky vývojové parametre tendenčne skrášľujú. Každopádne, technická stránka je vskutku výborná a v prvej polovici poteší farbistý Vaughnov výkon, ktorý však postupom času a akcie taktiež skĺzol do nemilej prostoduchosti hierarchického a akademického scenára.

    • 2.3.2017  17:33

    Vysoko inovatívne, modernistické, expresívne. Tokyo Drifter je typickým novovlnistickým filmom svojej doby, spravidla s väčšinou jeho atribútov. V deji som sa pochopiteľne strácal, takisto kauzality a dôraz na celkovú schému mi nemálo unikal, za dôležitú vec som považoval predovšetkým silu okamihu a technické kvality. Brandead to Kill mi ale prišiel atmosferickejší, viac ma vtiahol do svojho sveta a videl som ho deň pred Suzukiho smrťou, tak ma táto tragická udalosť určitým spôsobom zasiahla o niečo viacej.

    • 28.2.2017  17:04
    Polda (1988)
    ***

    Veľmi príjemne fungujúca chémia medzi Woodsovou postavou a kolegami z vyšetrovačiek a takou tou hermetickou uzavretosťou sa pred nimi. Poliš má teda veľmi zbehlé, inteligentné a poctivo budované tempo, vsádza na detaily a dáva vyniknúť postupným priechodom akcie miesto zbrklých reakcií či jednoduchších vysvetlení kriminálnych prípadov, ale zároveň nedisponuje dákou výraznou pointou. A nielen ňou. Vo svojich dedukciách postupne stráca i Hopkins akýsi moment prekvapenia a záver je tak trocha polopatisticky poňatý. Zopár hlášok a zručná práca s rečou tela na takú tú modistickú stagnáciu skrátka nevyzrejú.

    • 28.2.2017  16:57

    Pochopiteľne sa Annaudovým prístupom na vec redukuje symbolické hľadisko i poetický Ecov jazyk, ale, nech už by sa do tohto pustil kdekto, bol by skrátka donútený vypustiť všetky tie vedľajšie a obohacujúce pasáže, ktorými je Meno ruže tak povestné. Film ako taký je teda nalinkovaný len detektívnou časťou príbehu z temného stredoveku, a ak mám vychádzať len z tejto jednoduchej premisy, tak je vyskladaný na výborných základoch a na istom revizionistickom princípe. Kto mal však veľké oči, alebo je milovník Ecovej postmodernej reči, musel byť náležite sklamaný. Alebo aspoň minimálne sčasti znechutení a tomuto som sa snažil vyhnúť.

    • 23.2.2017  18:22
    Tlustá jako já (TV film) (2007)
    **

    Vágnejšie žvásty o tom, čo je správne a ako sa majú riešiť nadbytočné problémy (aj kilá) v praxi. Samozrejme ladené pre ženskejšie a prostoduchšie publikum. Zato, že ide o televízny počin, tak dám s odretými ušami tie 2*.

    • 15.2.2017  16:12

    Výstavná skriňa fanúšikov ázijských bojových umení, kultu Brucea Leeho, znamenitých čísiel a tuctu klišé. Prakticky podobne konštelované ako Cesta draka, rozdiel je možno vo výbere lokality, ale mentalita filmu je so spomínaným súputníkom veľmi podobná. Až záver (tentokrát v hre na život a na smrť so zrkadlovým efektom) to tradične zachraňuje, lenže ani ten nie je bohvieako originálny (Dáma zo Šanghaja), takže hodnotím už žiaľ s väčším odstupom a bez citovej nadväznosti. P.S.: Fascinuje ma, ako úzka skupinka pracantov telocviční sa oblečie do civilu a rieši všetky svoje problémy týmto spôsobom :)).

    • 15.2.2017  15:11

    "A jste si jistej, že vám to otisknou?" Tri dni Kondora je vskutku veľmi svojráznou a odvážnou štúdiou prostredia ochranných zložiek štátnej bezpečnosti, ktorá miesto podvolného morálneho kréda si zabezpečuje na svoj vplyv pochybné metódy. Ako by povedali súdruhovia: horší než nepriateľ je nepriateľ vo vlastných radoch. Turnerova profesia je však spojená s literárnou vedou (i keď ono je to dosť abstraktné pole na tak nedopovedané konzekvencie istých súvislostí nato, aby sme si to hneď spojili do konkrétnych prípadov a toho, prečo na neho CIA a profesionálny zabijak poľujú). Skrátka mementom filmu je hlavne zrkadlové porovnávanie s praktickým chodom a mystériou práce za hranou a nemožnosťou regulovane kontrolovať infiltráciu pri odstraňovaní nepohodlných osôb, a nech to vyzerá akokoľvek neuveriteľne, tie paralely majú a mali pri zahladzovaní prípadov reálny prazáklad. Čo sa týka technických atribútov, Bournova krvná skupina fanúšikov bude zrejme sklamaná, Pollack vsádza na vnútrozáberovú fragmentáciu okolnej statiky a prítmo analyzuje civilnú pochodeň pri stelesňovaní prechodného strachu a zároveň vsúva do deja dramatickú rovinu, ktorá onú honbu dôsledne predlžuje. A Faye Dunaway, nakoľko môže byť jej postava prakticky nepodstatná, je to práve jej bohatá herecká poloha a reč tela, aby logicky vnorila do Redfordových starostí i ďalší aspekt sexuálnych túžob, zatiaľ čo on obozretne pranieruje nad absolútnou nedôverou okolia. Niet sa mu pritom čo čudovať!

    • 13.2.2017  14:17

    Veľmi nevýrazný a neautonómny animák, ktorý prakticky redukuje originálnosť deja na zhmotnenie hlučných gagov a coolových riešení situácií a neprináša nič nového. Život chrobáka bol v tomto ohľade niekde úplne inde a Mravec Z využil lepšie dabing slávnych komikov, bol inteligentnejšie napísaný a nesnažil sa moralizovať enviromentálnymi dopadmi na životné prostredie v tak pokryteckej rovine. Nie príšerné, ale v konkurencii zvyšnej produkcie podpriemerné. Neodporúčam týmto kŕmiť malé deti, skôr si zapamätajú z deja onú neposlušnosť, než by si po čase vybavili tie zušľachtilejšie ciele morálnych posolstiev, ktoré sú tu skutočne naordinované z dákej nevyhnutnosti a vypočítavosti.

    • 13.2.2017  14:09

    Psychológia udalostí a žičlivého entuziazmu presadzovania základných práv, slobôd a povinností sa v tomto Formanovom snímku vyníma na piedestál výslednej pointy filmu. Zároveň sa počas neustáleho rozkladu byrokratickej priepasti prepadá až do miest, kde jednotlivec pyká za svoje presvedčenie a hoci je nemorálne, nesprávne, ale zároveň slúži vyslovene k výdobytku vkusu a hodnotenia, a ktorý pozostáva z prostredia liberalizmu a tolerancie, na ktorej základoch americká spoločnosť viacmenej stojí je tak trochu i zdravým rešeršom diskusie miesto predsudkov. Nespočetne krát sa vo viacerých dimenziách tento ustanovujúci konflikt spriada do nesúladov a nepochopení a skutočne tlieskam za onú variabilitu a farebnosť uhlov pohľadov na ne. Ľud vs Larry Flynt je teda i výbornou štúdiou demokracie a jej rozpustených koreňov v praxi a filtrácie jej praktických ustanovizení prieč dennodennými problémami.

    • 8.2.2017  18:22

    Moc príjemná rana istoty pre nás, fanúšikov inteligentnej zábavy, ktorá nás unúva vypustiť starosti a obklopovať sa abstraktnými krásami jedného z najkrajších miest na svete. Wilson sa vo Woodyho šlapajách týmto výkonom absolútne osvedčil. Samozrejme, nechýba tu filozofovanie nad banálnymi situáciami, resp. biografickými tajomstvami slávnych ľudí a ich prítomnosť je tu zavše preparovaná do komediálnej roviny. Múdra a hlášky sú takisto situačne mimoriadne vhodne nalinkované, hoc rozhodne nie nadčasové. Ako raz povedal John Malkovich, že tí najslávnejší režiséri filmových komédií (vrátane či vari na čele s W.Allenom) sa vo svojej metodológii a k dopracovaní komickosti nadrú a sú paradoxne vážny k postupnosti jej výslednej účinnosti. Tu som to cítil nadovšetko, ale ako divák sa tým nemusím nijak zaťažovať.

    • 7.2.2017  11:30

    Zhýčkané obludnosti previazané v koláži sračiek a dementných narážok. Nuž, pre niekoho je i komédia vedou.

    • 31.1.2017  14:36

    Keď z tajných nahrávok Forda s Hepburnovou Kathie povedala, že bola pravdepodobne najhoršou voľbou Mary Stuartovej, tak Ford komplimentom dodal, že on bol najhoršou režisérskou voľbou pre daný film. Dosť výstižné a po dlhých rokoch tak úsmevné spomínanie... Inak je snímok tradičnou vzťahovou historickou štúdiovou drámou intríg veľkomožného dvora, ktorá stavia svoje kúzlo na čiernobielom vizuáli a perfektných kostýmoch. Ostrosť sentimentu popri peripetiách zúčastnených sú ale po rokoch viacmenej vyprázdnené a tej čarovnej poetiky v nej veľa neostalo. Slušná divadelná adaptácia s poctivými výkonmi na všetkých postoch.

    • 28.1.2017  10:37
    Snowden (2016)
    ****

    Nakoľko je daná téma naliehavá a žiaľ, v Stoneových rukách pôsobí tak trocha ako večne prevarená voda kritiky amerického establišmentu a s dosť nespochybniteľným ostrieľaným kariérnym renomé, jeho morálny hlas vyznieva skôr v medziach tolerovanej opozície. Naviac, jeho spôsob vyvolávania pochybností prilievajúcich sito otázok a informácií už nie je také výrazné a kolauduje do emocionálnej roviny. Snowdena ako film budú diváci brať s vervou osobného príkladu, dopovedaný, nie tak podnecujúci a exotický. To je veľká škoda, pretože je v ňom cítiť kus odovzdanosti.

    • 23.1.2017  14:55

    Podaktoré pasáže sú fantastické a prevteľujú ľudské stereotypy do patovej podoby. To, akým spôsobom participujeme v konzumnom svete, čo je to, čo nás vedie za nos a kto sú tí, ktorí nás vedú za nos prostredníctvom týchto statkov? Funkcia okuliarov je v tomto práve tou najnosnejšou metaforou. Bohužiaľ, aj napriek Carpenterovmu vycibrenému zmyslu pre obraz i zvuk (odzbrojujúci soundtrack plávajúci na voľnej nohe dystopickým šialenstvom rádovo usporiadaných ulíc) je obsah miestami príšerne vágny a neumocňuje ho (ba priam naopak) hlavný predstaviteľ. They Live je viac socio-štúdiou a väčšieho uplatnenia by mohol nabrať v dokumentárnom spektre. Na takýto námet, akým film je v tejto podobe, lepšieho ako Gilliama nenájdete.

    • 21.1.2017  14:38

    Väčšinou nemám problém prihrať hodnoteniu filmu naivnému, ale bojujúcemu za vznešenejšie ideály. V tomto prípade tematika mahutov, boj s pytliakmi a všetky tie organizačné veci mi ale prišli príliš krkolomné. Schádzal mi čo i len trošku príčetný element, oprávnenosť motivácie a hlbší rozpor postáv. Anglický dabing film ešte viacej sploštil a keďže sa ani nemám o žiadnu nostalgiu z detstva hocjako oprieť, nemôžem inak.

    • 18.1.2017  13:22

    Poledňáková prakticky kopíruje patent jedničky, primitívne líčenie vzťahov a rádoby z nej vyplývajúcej cynickej poetičnosti je predobrazená opäť raz na nízkej, až dementnej intelektuálnej úrovni. Lenže ak tento patent funguje a diváci do toho kina prídu a na tých mdlých televíznych obrazovkách to neprepínajú, nad čím treba tak horekovať? Ale ak sa ma niekto spýta, prečo tak rešpektovaní herci ako Magálová a spol. s týmto participujú, inak ako o peniazoch ten zmyslový problém podstaty nevidím. Či ma chce niekto presvedčiť, že vážené "osobnosti" zo seba vydávajú dušu, baví ich natáčanie a uvedomujú si dôsledky takejto spolupráce v kontradikcii zušľachtilého remesla, ktorému tak kedysi odovzdali svoje ja? Nech každý sám posúdi.

    • 18.1.2017  13:00

    Ťažká citová vydieračka vo formálnom podkutí ázijského minimalizmu je pre mňa dosť náročne zavrhnutiahodná ako i glorikovaná. Postavy medzi sebou komunikujú spôsobom ala My Sassy Girl, žiadny chlap nemá normálny účes a veľmi extravagantným dojmom sa emócie povznášajú na roveň hraničiacej znesiteľnosti. Je to trošku nebezpečné, ale v podstate som sa snažil vziať si zopár tých naivných predstáv o vysporiadaní sa s nadľudskými úlohami pre seba. A čo sa týka tej slzopudnej nainfikovanosti, nato som už skutočne imúnny. Príbeh by ma musel skutočne presvedčiť a odraziť niektoré tie psychologické atribúty v (podobenskej či prosto bytostnej) mechanike reálneho sveta a Leeho pokus sa nedá zrovnávať s touto kategóriou.

    • 17.1.2017  13:11

    Výborne rozvrhnutá gangsterka. Na jednej strane máte kšeftikára Bogarta ako bývalého parťáka Rockyho Sullivena, s ktorým sa za oplátku mlčania vyzradenia tajomstiev má po odpykaní trestu tento nepodarený právnik vyrovnať. A potom Jamesa Cagneyho, ktorý je tým mužom. Čiže film je perfektne strategicky usporiadaný - políčko po políčku, tempo je však naprieč deľbou charakterovej rytmiky mierne ukolísavé, ale drží sa svojich štandardov a najmä jasnozrivých posolstiev, ktoré tu majú až prorocké miesto. Nižšie hodnotenie sa dať ani nedá a aj to svedčí o univerzálnosti príbehu a jeho vysokej kvalite. Zaujmú postavy kňaza, osudovej ženy i necitlivého zúčtovania so zradcami, ale až na prvého menovaného tieto miesta nepôsobia na Rockyho ako tá jediná achilová päta. Korene zla sú v hĺbke duše parchantov silno vsugerované. Čiže o slabom mieste a relativizácii zločinov tu v tomto prípade ani nemôže byť reč. Angels with Dirty Faces sa na tieto oblasti s odvahou zameriava.

    • 15.1.2017  16:17
    The Dick Cavett Show (TV pořad) (1968)
    ****

    Dick Cavett mohol vďačiť hosťom z rôznych škál kultúrno-spoločeského života za pestrosť programu a samozrejme svojmu rečníckemu talentu, ktorým robil reláciu neustále zaujímavou. Karel Šíp sa mohol v mnohom inšpirovať.

    • 15.1.2017  16:14

    Asi najreprezentatívnejší z týchto troch francúzskych komédií z čias 2 svetovej. Ktovie, či by si tvorcovia mohli rovnako dovoliť takto poľahčiť a zvoľniť, ak by ako národ ostali v tomto hrôzostrašnom konflikte na strane porazených. Každopádne je film sám o sebe nesmierne vynaliezavý, nápaditý a vypointovaný v jednotlivých mizanscénach, schádza mu možno tak väčšia vyváženosť a odvážnejší revizionizmus. A pre niektorých ťažko skúšaných pamätníkov mohol v dobe vzniku vzbudzovať relevantné odpudenie.

    • 11.1.2017  17:13

    Tri zdanlivo odlišné príbehy (a ako by sa dalo klišoidne zadefinovať) "zlievavajúce" sa v určitých podobnostiach, kozmopolitnej svojráznosti praľudskej podstaty a v priamej zúčastnenosti postáv v teréne sú akýmsi paušálnym vodítkom extrahovania (a)morálnych kvalít. Tie sú v častej kontradikcii výkonnej a seba zjednodušujúcej si praktickosti vonkajšieho sveta na obraz tej danej postavy a podľa toho nadchádzajúce životné udalosti sami sebe prispôsobujú. Za každým týmto existenčným manévrom sa ukrýva akiste banálna skratka, ktorú pokiaľ nasledujeme, tak nás jedného dňa zomkne a vyúčtuje s nami. AGI túto látku dokonale vykreslil, najmä ono temperamentné mexické prostredie sa javí ako lokálnou redukciou týchto opisov aj smerom k nám, o tisíce kilometrov vzdialenom prostredí navonok. Navyše, nemenej úspešne aplikoval i drsnejší jazyk na možnú divácku realizáciu v ostupnenom univerze tých krutostí a predostieranej nenalíčenosti osobnostného chovania, ktorým veľmi správne predchádzajú predovšetkým okolnosti a individuálny prístup vecí. Prvý príbeh je temporytmikou svižnejší a násilnejší než druhý a tretí v akejsi zmiešanej tragickej agónií oboch týchto variant. I to dokazuje, aký je ľudský osud jedinečný, aký vzácny, ale pritom svojim spôsobom veľmi príbuzný.

    • 9.1.2017  14:28
    Cartouche (1962)
    ***

    Šarmom rovnaký, hoci ľahkosťou nie tak odsýpajúci kolega Fanfána Tulipána je dozaista lahôdkou pre pamätníkov a dokáže ponúknuť kultivovanú zábavu i terajším divákom. Hlavne teda spôsobom búrania konvenčných stereotypov šľachtičného dvora, kde vždy naše postavy preklenú z uviaznutia dákymi pekelnými hláškami a istým nadhľadom vzhľadom k tézovitým spoločenským pomerom. A samozrejme v hraniciach žánru i želaným eskapizmom. Lenže potom tu ostáva otázka mýtov a autentickosti, kde si už nie som tak istý adresnosťou týchto úletov a pri neumeleckých ambíciách aj akousi odovzdanou, neprelúštiteľnou, hodenou palicou ničoty. Cartouche nie je kultom, svojrázne známou historickou osobou navôkol širšieho spektra európskych končín a mierne kŕčovito beriem do úvahy aj spôsob jeho neoriginality prednesu. Cardinale v role Venuši prekvapivo neidylická.

    • 6.1.2017  15:44

    Jednotke som zvažoval pridať vyššie hodnotenie (50%), občas sa "Fantozziho skupinke" vydaril gag, haptika, proxemiká, mimika a či reč tela skrátka v týchto typoch komédií hrajú vždy rozhodujúcu úlohu. Ale ani scenár, ani dostatočné priestorové vybrúsenie a využitie rekvizít, dokonca ani vypointované scénky nie sú postačujúce. A tuna v dvojke som si pripadal ako v nejakej nevydarenej paródií. Dobre začatá scénka, a búúúm lacná skaza. A dokolečka dokola. Záverečné oblbnutie našej trojice funguje akosi na pol plynu. Chcelo by to inteligentnejší scenár, pretože herci sú od prírody šoumeni a myslím, že by lepšie direktívne vedenie ustáli so cťou.

    • 6.1.2017  15:38

    Z úcty k toľkým premrhaným prostriedkom. Trpím asi ako moja mama pri pozeraní Občana Kanea.

<< předchozí 1 2 3 4 13 24 36 47
Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace