mm13
Marcel Matej
okres Košice
far beyond driven
homepage
email pozpátku: 31lecram (a) post.sk
41 bodů
okres Košice
far beyond driven
homepage
email pozpátku: 31lecram (a) post.sk
41 bodů
Moje komentáře
Útok na věžák (2011)
Bohovská prča do každej partie a každého ročného obdobia! Má dokonca aj istý sociálny podtext (alebo ak chcete, akcent), ale či stoja tvorcovia na strane gangstríkov (rozhovor s hlavnou hrdinkou o jej priateľovi, ktorý pomáha deťom niekde v treťom svete) alebo je to celé vlastne o tom, že si s nimi ani mimozemská pliaga neporadí (ako si všimli viacerí komentátori), to by som neriešil. Attack The Block nie je ani taký ani onaký, je hlavne neošúchaný v tom, ako spája čistokrvnú sci-fi s autentickým prostredím, skvelými postavami a ako funkčne pracuje s jazykom a hudbou. Plus kilá humoru drsnejšieho razenia a dokonalé príšery. Chcem takého plyšáka... a ako tak uvažujem, ani pokračovanie by výnimočne nemuselo byť na zahodenie.
Auta 2 (2011)
Je čas na sebareflexiu, páni. Žiadna tragédia, vlastne skôr nevyhnutný moment či prirodzený vývoj, teraz ale pôjde o to, aké rozhodnutia urobíte do budúcnosti. Dúfam, že správne. A pán šéf nech už nikdy alebo veľmi dlho nič netočí, radšej robí, čo jeho pozícií náleží a svojim zamestnancom nelezie do kapusty. Stratil kontakt, stráca súdnosť, hrozí, že dokurví, čo za tie roky (spolu)vybudoval. (Dúfajme, že nie je ješita a uvedomil sa.)
Hanna (2011)
Drogy sú zlo. Spočiatku slušný trip, plný zvládnuteľných podivuhodností, ktorý sa ale vo finále mení na zlý sen. To bola zákerne zradná vzorka, fuj s vami!
Pearl Jam Twenty (2011)
Nebyť tohto filmu, neteším sa tak na Prahu v júli 2012! Cameron Crowe nepredstiera, ani sa nepotrebuje tlačiť do popredia, on skrátka vie o kom točí (či skôr strihá - tá masa archívnych záberov je omračujúca) a iba zdieľa svoje nadšenie a obdiv. Pearl Jam sú fenomén, nenápadný kolos v histórii rock and rollu a Twenty je extraktom všetkého, čo predstavujú. Zaráža akurát minimum pozornosti ku Alice In Chains v "seattleskom" úvode a následná ignorácia extrémne zaujímavých projektov Mad Season či Three Fish. Mozaika zo života Pearl Jam tak nie je kompletná. Asi nebol čas...?
Doktor Smrt (TV film) (2010)
Našťastie sa nejedná o film, ktorý pátra po pravde, už vôbec nie bojuje za alebo proti, len pekne, pokojne, v klasickej dramaturgii a v neposlednom rade zábavne opisuje život svojrázneho doktora Jacka Kevorkiana. Na hlbšie poznanie tejto určite ďaleko komplexnejšej postavy málo, no na prebudenie záujmu a čiastočné odtabuizovanie bohato postačujúce. Film o eutanázii na nedeľné popoludnie? Prečo nie, zvlášť pri takom hereckom obsadení s Al Pacinom na čele! Tí, čo nevideli, teraz možno pokrútia hlavou, ale opakujem - bavil som sa. A mám pocit, že aj o tom to celé vlastne chcelo byť.
Skrýš (2010)
Ľahšia žánrová záležitosť pre širšie masy typu Kľúč alebo Kazajka (či ako presne sa tie popcorny volali...). Posledná scéna (akokoľvek predvídateľná) ale potešila.
Pohřben zaživa (2010)
Ryana Reynoldsa nemusím, hodina a pol v truhle bez hluchých miest bola nepredstaviteľná a aj na základe tunajších hodnotení som čakal prinajlepšom lepší priemer. Nakoniec dávam hviezd koľko dávam bez zaváhania, pretože Ryan Reynolds zaujme už v prvých minútach a dobre som celý nervózny neskákal dopredu, ako to s jeho Paulom Conroyom nakoniec dopadne, režisér aj na takto obmedzenom priestore plynule graduje a scenárista bez ústupkov dotiahol svoju snahu až do nekompromisného finále. Španieli opäť zabodovali!
Svítání (2009)
Béčkovo napísaný špičkový námet. Koľký krát a koľko krát ešte? Hviezdni herci tomu tým pádom skôr škodia než pomáhajú, umocňujú očakávania, ktoré ale zďaleka neboli naplnené.
Jana Eyrová (2011)
Naplno vychutnané až na druhý krát. Okrem nešikovného premietača som mal pri prvom stretnutí problém s príbehom, v ktorom sa nie a nie zorientovať. Chabé (pomýlené) spomienky na TV verziu s Timothy Daltonom a neznalosť knižnej predlohy mi nedovolili sústrediť sa na práve prebiehajúce udalosti, ich triedenie a už vôbec nie na komunikáciu Jany a Edwarda. Komunikáciu vedenú nie len cez briskné a svižné dialógy, ale aj tie najmenšie, skoro nebadateľné pohyby tiel a návaly emócií, ktoré tí dvaja obdivuhodne, no chvíľami predsa len márne ukrývali pod zdanlivo neutrálnymi výrazmi vo svojich tvárach. Jana Eyreová v tomto vzťahu jednoznačne vedie (ale rozumiem aj tunajším dámam a ich obdivu k jej proťajšku) a Mia Wasikowska hrá to svoje dievča, ktoré NIKDY neklamalo, no z klamstva ju často vinili a nakoniec zo všetkých najviac oklamali... no odzbrojujúco, na zaľúbenie. Vlastne ho žije. Veľmi, veľmi chytľavé a nákazlivé, tá piata hviezdička čaká iste v tretej projekcii, pri ktorej sa už ale asi rozplyniem blahom. Za zmienku stojí aj postava duchovného otca Johna Riversa, nevďačná to úloha pre Jamieho Bella, ktorý ale tiež nezaváhal a vložil do svojho výkonu všetko, čo príbeh a láska ústrednej dvojice v rámci takto prerozprávaného románu potrebovali, aby to celé bolo ešte väčšie a uveriteľnejšie zároveň.
Odnikud někam (2010)
Presne som odhadol o čo ide a nemám námietku. Režisérke ako Sofia Coppola prajem všetko dobré, opäť mi potvrdila, že patrí k tým tvorcom, s ktorých svetmi dokážem splynúť, mám pocit, že viem presne prečo je každé čo tak ako je, skrátka ich čítam, zdieľam, relaxujem v jedných z najkrajších rozhovorov, aké môže človek viesť - v rozhovoroch vedených cez rozprávanie príbehov. Vrátane tých zdanlivo triviálnych. Nenahradíš!
Fighter (2010)
Neveril, uveril. Všetkému. Herectvu Christiana Balea, o ktorom som bol presvedčený, že spadne do síce znesiteľných, ale povrchných exhibícií á la Brad Pitt aj Davidovi O. Russellovi, že stojí za to čakať na jeho ďalšie filmy, nech mu trvá akokoľvek dlho, kým ich natočí. Fighter má v sebe hlavne cez talent týchto dvoch pánov a napriek stopercentne filmovému šatu toľko toho, čomu sa hovorí "zo života", že presvedčil. Rád si niekedy pozriem znova, stále častejšie totiž podobné projekty dopadnú divne. Nič proti nikomu (ale nie, nepáčili sa mi ani Million Dollar Baby, ani Wrestler) a Raging Bull Forever!, ale Fighter je akurát, poctivý a urobil mi nečakane dobre. Ešte aj tie záverečné titulky im vyšli!
Francouzský sen (2004)
Francúzsky sen sa mi páči v spojení s druhým dokumentom, ktoré oba vyšli na jednom DVD. Vydavateľ urobil, či už vedome alebo nevedome, správne rozhodnutie. Dva pohľady na osobnosť Vladimíra Vysockého sa veľmi dobre dopĺňajú a ešte aj ich poradie sedí. Francúzsky sen nasleduje po dokumente Smrť básnika, ktorá je deprimujúcim svedectvom o pekle, aké Vysocký pre svoju závislosť prežíval, ale cez slová jeho blízkych či spolupracovníkov mu rozumieme alebo aspoň nechceme súdiť. Počúvame a cítime, že veľkosť jeho talentu a "človečina" akou páchne dodnes boli nesmierne. A takí väčšinou platia ...a draho! Druhý dokument, nazvaný Francúzsky sen je potom o Vysockého intenzívnom vzťahu s Marinou Vladou. Jedná sa o nefalšovaný milostný príbeh ako z románu, opäť v podaní priateľov a blízkych a ako nie som na romantické príbehy a filmy, tak ma ten ich chytil. Na vkusnejšiu milostnú historku si nespomínam. Tie dvere do intímneho sveta dvoch ľudí sa nedali pootvoriť akurátnejšie, to veľké medzi nimi naznačiť výstižnejšie. Aj vďaka tomu pôsobí Francúzsky sen po temnej Smrti básnika ako balzám a pocit z veľkosti talentu a "človečiny" už len potvrdzuje. (tu už je martak myslím dosť mimo, čo navrhuje je síce zaujímavý nápad, ale úplne iný dokument)
Smrt básníka (2004)
Smrť básnika sa mi páči v spojení s druhým dokumentom, ktoré oba vyšli na jednom DVD. Vydavateľ urobil, či už vedome alebo nevedome, správne rozhodnutie. Dva pohľady na osobnosť Vladimíra Vysockého sa veľmi dobre dopĺňajú a ešte aj ich poradie sedí. Začíname Smrťou básnika, ktorá je deprimujúcim svedectvom o pekle, aké Vysocký pre svoju závislosť prežíval, ale cez slová jeho blízkych či spolupracovníkov mu rozumieme alebo aspoň nechceme súdiť. Počúvame a cítime, že veľkosť jeho talentu a "človečina" akou páchne dodnes boli nesmierne. A takí väčšinou platia ...a draho! Druhý dokument, nazvaný Francúzsky sen je potom o Vysockého intenzívnom vzťahu s Marinou Vladou. Jedná sa o nefalšovaný milostný príbeh ako z románu, opäť v podaní priateľov a blízkych a ako nie som na romantické príbehy a filmy, tak ma ten ich chytil. Na vkusnejšiu milostnú historku si nespomínam. Tie dvere do intímneho sveta dvoch ľudí sa nedali pootvoriť akurátnejšie, to veľké medzi nimi naznačiť výstižnejšie. Aj vďaka tomu pôsobí Francúzsky sen po temnej Smrti básnika ako balzám a pocit z veľkosti talentu a "človečiny" už len potvrdzuje. (ale musím uznať, že martakov postreh na Smrť básnika nie je vôbec mimo, závisí, ako sa na takéto osudy dívate, ako veľmi vás "berú")
Město zločinu (2009)
Sklamanie také veľké, že som zatúžil čítať aspoň 15 riadkový komentár od Verbala... za tej podmienky, že sa mu to tiež nepáčilo, pretože jeho schopnosť poradiť si s pičnými filmovými zážitkami mne chýba a nemám sa na čom odreagovať. (ale je celkom možné, že jemu sa to páčiť bude) Pre mňa hrozný gýč, naivná historka plná podivných postáv, ktorým som nie vždy rozumel, ale zároveň historka, ktorá sa snaží pôsobiť ako autenticky drsná dráma z prisťahovaleckého prostredia. Ako keby si režisér so scenáristom neporozumeli alebo sa jeden z nich chcel pomstiť tomu druhému. Totálny mišung, fakt.
Paul (2011)
Bavil som sa slušne. Mix amerického a anglického humoru fungoval v správne volenom pomere (prevládal ten anglický), stovky všakovakých citácií nerušili, ale prečo prepána toľko predvídateľnosti? V rovine zápletky, zauzlení a rozuzlení, gradácie či pointy je Paul smutne slabý, ledva spĺňa aj tie najnižšie nároky na neočakávané. A keď sa o to snaží, tak je zle, lebo vtedy skĺzava do frašky (alebo amerického humoru?). ...hm, vlastne som si práve uvedomil, že ten pomer nebol volený správne, resp. mi nevyhovoval. Malo to byť iba a len britské. :)
Ukradené Vánoce (1993)
Nádherne urobený animák. Tvorcovia vykresľujú svet príšer vkusne, nápadito, ale hlavne bez zábran. Žiadne ústupky, ani len ucuknutia, sú to príšery so všetkým čo k nim patrí. Škaredé, žiadne miloty, chvíľami naozaj strašidelné, krásne. Samotný muzikálový pohľad do ich sveta je za plný počet, lenže ono to má ešte príbeh, aké sa nerodia každý den. Pretože základný konflikt v ňom je nevyhnutný, hlavnému hrdinovi sa nedá nerozumieť a celé to má veľmi silný, myšlienkovo výživný podtext. Tu je všetko presne také, ako má vo vynikajúcom filme byť - plné fantázie, poctivé, k divákovi (aj deckému) otvorené, bohaté a múdre.
Orel Deváté legie (2011)
Dobré, že skoro najlepšie to mohlo byť, ale oni nie, oni museli cúvnuť. Toľko sa tu toho dalo vyjadriť, toľko tu mohlo odrážať našu súčasnosť. Namiesto toho sme sa dočkali iba demonštrácie odvahy a vzájomnej oddanosti zástupcov vyvoleného národa a demonštrácie zhovadilého barbarstva tých, ktorí sa jeho moci odmietli podriadiť. Čistá propaganda.
Spongebob v kalhotách: Film (2004)
Zdanlivý priemer, ktorý dozrieva do ojedinelého nadpriemeru každým ďalším zhliadnutím. Spongebobovi sa nedá nefandiť a hlavne preto je tomu asi tak.
X-Men: První třída (2011)
Po otrasnom treťom ročníku (a nešťastnom Wolverineovi) asi naozaj neostávalo nič iné, než sa vrátiť do prvej (nultej) triedy. Čakal som všetko zlé, dočkal sa iba dobrého a ešte lepšieho. Výprava funguje a dotvára atmosféru, herci dôverujú režisérovi a vďaka tomu aj napriek komiksovo patetickému scenáru podávajú neodolateľne nenútené výkony, zlo ani dobro nie sú čiernobiele. Konečne tretí X-meni!
Vládce severní dráhy (1973)
Prvá približne polovica snímku mi v podvedomí maľovala päť vyblýskaných hviezd. Dobrodružná dráma so sociálnym podtextom, v netradičnom prostredí, s dobre vykreslenými a skvele stvárnenými postavami, chytala sa ma triaška, čo ešte príde, kam tento súboj vyústi. Potom prišlo pár hluchších miest a najväčšie sklamanie nastalo, keď nabehli záverečné titulky a ja som neveriacky zízal, ktorým komínom vyletel ten obrovský potenciál a vytratil sa takmer bez stopy. Samotným koncom príbehu, ako ho zvolili, to asi nebude, škrípu skôr posledné slová postavy Lee Marvina. Ticho by hukot a rachot odchádzajúceho vlaku doprevádzalo ďaleko trefnejšie.
Rychle a zběsile 5 (2011)
Kto by povedal, že sa práve táto séria ukáže byť natoľko životaschopnou? Dobrá partia, príjemná réžia, akékoľvek vyššie nároky bokom a podobné sympatické oddychovky jeden aby pohľadal. Nemusím "päťku" vidieť druhýkrát (minimálne nie kvôli finále s trezorom, to prepískli), ale "šestku" určite nevynechám. A keď si to dokáže podržať vlastný štandard, tak ani prípadné ďalšie časti.
Drive (2011)
Príjemne po(d)vedomé, so zápletkou a hrdinami, ktorých možno zasadiť do akejkoľvek doby - driver by mohol byť napríklad rider a film sa volať Ride... a podobne. Jeden z večných a nestarnúcich, všeobecne zrozumiteľný a predsa pre každého iný. Nie, príbehov (či skôr Príbehov?) naozaj nie je veľa, no ešte menej je Rozprávačov, ktorých rozprávanie priklincuje do sedačky a nedá zabudnúť.
Vládce temnot (1987)
Spojenie najnovšej vedy a okultizmu pôsobí sviežo a nevyvoláva (v rámci zábavného žánru) úsmev ani dnes. Problémom je posledná tretina snímku, v ktorej sa všetko napätie a očakávania vytratia v nenápaditej sérii súbojov "nakazených" s tými ešte "nenakazenými" a namiesto narastajúcej nervozity sa dostavuje skoro až nuda. Záver síce celkový dojem z veľkej časti napraví, ale už to žiaľ nie je úplne ono.
Já jsem ty (2009)
!!! ---- SPOILER ---- !!! Skoro nedopozerané, ale Ruth Bradley, keď sa rozbehne naplno, nedovolila odísť. Aj tak problémom tohto filmu zostáva nerozhodnosť, či sa sústrediť na zúfalstvo strádajúcich rodičov (a Guy Pearce s Mirandou Otto sú vo svojom zúfalstve tiež dosť presvedčiví) alebo na vraždiacu psychopatku. Prípadne je tu problémom neschopnosť tieto dve roviny prepojiť do funkčného celku, nehovoriac už o ich vzájomnom vynásobení sa. Snaha bola, chceli veľmi, to je poznať, ale nestačili alebo možno len nevyšlo.
Thor (2011)
Dúfam že sa Branagh a Hemsworth ešte stretnú, pretože sú to oni dvaja a iba a len oni dvaja, kto túto nedotiahnutosť dotiahol do znesiteľného konca a evidentne im to spolu klapalo. Nebyť zručnosti prvého, charizmy druhého a nadhľadu ich oboch, máme na svete komiksový trapas so scenárom ako rešeto, šľapajúci na päty pokusom z polovice 90. rokov. A to teda, s výnimkou Proyasovej Vrany a Burtonových Batmanov, boli pekné prúsery, pamätáte? Už teraz sa teším na Branaghove spomienky o takých 5-10 rokov.
Večer pod lampou (TV pořad) (2011)
...minimálne za večer s Robertom Ficom mám chuť dať tridsať odpadov!! Hríb je domýšľavý zadubenec, jediná jeho zásluha je (bola), že prišiel s takýmto formátom a darí (darilo) sa mu do neho pozývať zaujímavých hostí. Inak nanič diskutér, pojem nestrannosť je pre neho cudzí, ponechať priestor na názor mimo jeho (dosť obmedzeného) spektra v skutočnosti nedokáže, len to predstiera. Zopár hostí mu to už vmietlo rovno do tváre, ale asi nie dosť. Prežil ešte aj toho Fica, ktorý si ho, akokoľvek nenávidený, natrel na chleba ako malého chlapca. Hanba mu, samozvancovi, paródii na žurnalistu!
Útěk ze Sibiře (2010)
Trochu dosť monotónne a predvídateľné putovanie, momentami ťažko uveriteľné, ale Weir nezabudol režírovať a Farrell s Harrisom (ostatní sú tiež fajn) hrajú o dušu, takže to napriek vymenovanému celkom ušlo.
Malá princezna (1995)
Stále vzácnejšie sú chvíle, kedy pri náhodnom prepínaní TV programov narazím na niečo, čo okamžite upúta. Akékoľvek plány bokom, tento film musím dopozerať! Presne tak sa stalo pri Malej princezne. V také víkendové ráno, bez ohľadu na plány,púta všetkú pozornosť svetielkujúca skrinka, ktorá v oných stále vzácnejších chvíľach slúži ako portál do iných, magických svetov. Nadobro stratený som sa prebral až pri záverečných titulkoch a do reality naplno vrátil pri zistení, že ten "nádejný super režisér ktorého ďalšie filmy musím vidieť tiež a hneď" sa volá Alfonso Cuarón. Magické ráno!
Melancholia (2011)
Tie najsprávnejšie slová nájdem, až keď budem v stave... melanchólie. Najneskôr teda hneď po druhej, tentokrát určite domácej, prísne súkromnej projekcii. Lars von Trier je kúzelník! Mal som chuť nechať všetkých odísť zo sály, sám nevstať, po zvyšok večera čumieť na zhasnuté plátno, upíjať z kvalitnej fľašky a nad ránom si to do zahmlených očí vpáliť znova. Dojatý z polovice filmom samotným, rovnakou mierou z výkonu, aký predviedol jeho režisér (a Kirsten Dunst!). Melancholiu pripisujem do zoznamu diel, ktoré budem musieť mať nablízku. Veľmi nablízku.
Užívej si, co to jde (2009)
Allen vie! Nie len písať a točiť filmy. Allen skrátka vie.