Moje oblíbené filmy

• Blade Runner (1982) Je to ako púšťať si obľúbený album, kedy je jedno, koľký to už vlastne krát a skoro jedno v akej nálade, pretože hoci v nijakej, stačí pár úvodných sekúnd a som tam! Je to ako galéria plná obľúbených obrazov, kedy je pri stej návšteve jedno, kde začnem s prehliadkou, ako budem pokračovať, či ju dokončím celú alebo sa len pristavím pri najobľúbenejších výjavoch. Je to ako vracať sa k obľúbenej knihe (básní?), kedy je jedno, kde ju otvorím a kedy zatvorím, pretože čo i len letmou návštevou duša pookreje, dostane čo pýta. Je to... je jeden z najúplnejších filmových zážitkov (hudba, slová, obrazy), aké sa nám núkajú. Fenomén, ktorý si musel prejsť veľmi dlhú cestu, kým vykryštalizoval do definitívnej podoby! Sám o sebe neprekonateľný, nestarnúci, naopak stále znova fascinujúci, chvíľami fascinujúcejší než naposledy a s extrémne ojedinelou previazanosťou na predlohu - dva čo do deja rôzne príbehy, predsa však o tom istom, rovnako silné. ...a ešte niečo: Napriek "ubezpečeniam" pána režiséra odmietam vnímať Deckarda ako replikanta. Niet tu jedinej scény, ktorá by to potvrdzovala a posledná scéna s origami jednorožca sa rovnako tak môže vzťahovať k Rachel (jej vzťahu s Deckardom), nie k Deckardovi a jeho snu. Sú tu potom už len momenty, ktoré dávajú tušiť, že Deckard stráca stále viac záchytných bodov, začína pochybovať o jasne vymedzených hraniciach a či Voight-Kampff, dokonalý to identifikátor androidov, určuje aj mieru ľudskosti a čo to vlastne ľudskosť znamená. Môžme sa na to, bez šance na jednoznačné odpovede a preto vždy a znova a ako dlho len budeme chcieť, pýtať spolu s ním. Aj takto je definovaná nadčasovosť a nesmrteľnosť. [100%]

• Pulp Fiction: Historky z podsvětí (1994) [100%]

• Děrsu Uzala (1975) Děrsu Uzala reprezentuje to najčistejšie a najmúdrejšie, čoho sa možno v človeku dopátrať. Vydestilovaná nádhera! Keby za mnou prišli s hrozbou definitívneho vymazania filmových spomienok, ale ponúkli možnosť vybrať si jeden jediný film na ktorý nikdy nezabudnem, nezaváham ani na chvíľu. Pre mňa osobne určite najduchovnejší filmový zážitok, ktorý stojí mimo akýchkoľvek hodnotiacich kritérií, mimo bežných kategórií... [100%]

• Hodiny (2002) Málokedy možno na adresu akokoľvek kvalitného filmu použit termín kongeniálny, tu to platí bezozvyšku. Dokonalé po všetkých stránkach! Nie len nezabudnuteľné, ale aj neustáleho opakovania hodné. A hlavne natoľko a v toľkých rovinách intímne, až sa o tom človeku nechce baviť, má potrebu si tú škálu pocitov nechať pre seba. [100%]

• Hra na pláč (1992) Hru na plač stačilo vidieť raz, aby zostala v pamäti pevne ukotvená. Odvážim sa dokonca tvrdiť, že si to, až na pár detailov, pamätám veľmi presne dodnes. Po rokoch úpenlivého hľadania a striehnutia už teraz iba vyčkávam. Niet sa kam náhliť, bojím sa unáhliť. Exotické jedlo väčšinou sklame, ak je pre nedočkavosť a z náhradných surovín pripravené doma, rovnako, ako stará láska bude vždy lepšie chutiť v spomienkach, než pri opätovnom stretnutí v inom čase. Až takto citlivý je môj vzťah k Hre na plač a vôbec nemám pocit, že by to v prípade tohto filmu bolo prehnané. [100%]

• All That Jazz (1979) Napriek záveru (či práve vďaka nemu) krásne pozitívna a zhovievavá oslava ľudského života v celej jeho rozporuplnosti. Značne autobiograficky ladený muzikál geniálneho Boba Fosseho, ktorý však vďaka priam heroickému výkonu Roya Scheidera ďaleko prekračuje ohraničenosť osobnej spovede. [100%]

• Bezstarostná jízda (1969) Iba zdanlivo jednoduchý príbeh, nie náhodou neobyčajný film. Bezprostredne pravdivá a asi najkomplexnejšia filmová reflexia nálad 60. rokov až po ich trpký koniec. Neviazaný trip na jednej strane a nečakane tvrdý náraz na strane druhej. Prekvapujúco triezve memento pre ďalšie generácie, ktoré ho žiaľ s akademickou nedôverou obskakujú, namiesto toho, aby sa ho poriadne nadýchli! [100%]

• Povolání: Reportér (1975) Chytí, nepustí a hlodá a hlodá a hlodá. Dozrieva v obraz, ktorý čím je jasnejší, tým je strašnejší, ale už to nezastavíte... Opil som sa v snahe nájsť tie správne slová a teraz si utieram slzy (doslova). Vyprahlé, bezcieľne, unavené, stratené. Bez ozajstnej vôle, bez záblesku nádeje. Svinsky kurva brilantne zrežírované. A tá Schneider, to zjavenie, na čo tam bola? Aby to už vôbec nešlo rozdýchať?! Sartre, Camus a spol. by si lebedili, ja sa plazím do kúta, kde v prenatálnej polohe s palcom v puse strávim dnešnú noc. Ale inak vďaka - vďaka za takýto zážitok! [100%]

• Tahle země není pro starý (2007) To bolelo! ...a dlho bude. [100%]

• Matrix (1999) Díval som sa a neveril! Stvorili svet, kde si mohli dovoliť všetko a naplno to využili. Fantastická jazda v plnej rýchlosti, obalená vo zvláštnej atmosfére, naviac dopovaná odvážnym spodným prúdom. Wachowski si na to dupli v takom veľkom štýle, že ešte stále nevidíme koniec ich vplyvu. Prelomové a vizionárske dielo, jedna z najväčších udalostí v celej histórii kinematografie a populárnej kultúry. A tiež konečne film "mojej" generácie videný včas... [100%]