Ťažko si k tomuto filmu nájsť cestu. Svojím spôsobom je podaný veľmi citlivo a ľudsky, ale bohužiaľ necítiť z neho výraznejšie emócie - minimálne také, ktoré by nám priblížili zmätenosť Emílie a jej strach. Natalie ako obvykle hrá bezchybne a jej postava je najvýraznejšou v celom filme(ktorý je vlastne o nej) lenže jej premena a jej city sú podávané veľmi chladným spôsobom(ktorý môže byť príčinou buď režisérskej rutiny, alebo scenáristickej bezradnosti). Kudrow bohužiaľ prehráva viac ako by sa na herečku jej formátu patrilo, aj keď jej postava je rozhodne zapamätania hodná. Lenže celý film akoby kĺzal po hladine emócií a nesnažil sa o výraznejší ponor, pričom rozpráva o citlivej téme a rozpráva o nej citlivo. Mám z neho veľmi rozpačité pocity. Roos je pre mňa tvorca bez výraznejšieho rukopisu, ktorý sprostredkúva témy, ktoré mi rovnako nie sú práve najbližšie. Film som pozeral len kvôli Natalie Portman. A nebol som sklamaný. Ale ani ohúrený a bohužiaľ ani emocionálne pohladení. A trocha sa mi toho emocionálneho pohladenia, tých sĺz, alebo aspoň kúska empatie voči hlavnej hrdinke žiadalo.
Mám rád Haggisov Crash a to čo spravil s filmom Last Kiss. Next three days okolo mňa ale preleteli bez výraznejšej scény, bez výraznejšej myšlienky a bez nejakých neočakávaných zvratov. Dynamicky a pôsobivo natočený a zahraný(Crowe, Wilde, Banks) thriller, ktorý neponúka v rámci žánru nič nové a okrem poslednej polhodiny, ktorá je po scenáristickej a režisérskej stránke naozaj dokonalá - je zvyšok filmu len efektnou klišé jazdou, ktorá klišé neukazuje ani sa k nim nepriznáva aj keď je na nich vlastne celý film postavený. Jediné čo ma naozaj vo filme potešilo bola epizodka Liam Neesona, ktorý podobné rutinné záležitosti zvláda podstatne lepšie( 96 hodín). Danny Elfman nevýrazný až na poslednú skladbu, ktorá pekne rezonuje celým finále a skvelo dokončuje príbeh. Haggis je veľmi decentný čo sa týka vykreslenia ľudských osudov, čo dokázal už vo vyššie spomenutých filmoch. To je vlastne aj s určitej časti silná stránka aj tohto filmu - aj keď bohužiaľ sú emócie podradené snahe vybudovať napätie a zvýrazniť akciu - čo je veľká škoda. Tá totiž ako som napísal už vyššie neponúka nič nové. Pre mňa dobre natočený a znesiteľný priemer - od ktorého som čakal niečo viac.
Ďalšie stand up vystúpenie Louisa C.K, ktoré sa dotýka starých známych tém, ktoré sú plné nových názorov a skúseností. Nedosahuje to takej kvality ako prvé dve vystúpenia ale ku koncu sa nadávky a kričanie a celkovo uvoľnenosť vystúpenia zvyšuje a po slabšom rozjazde to začína byť naozaj dynamické a vtipné. Vďaka tomu to spĺňa tú základnú podmienku a to tú, že som sa bavil. Hlavne príhoda z deckom ktoré nenávidí.
Ďalší seriál od Joss Whedona, ktorá ho považujem za úžasného vizionára na poli televíznej zábavy. Jeho Buffy je pre mňa ultimate guilty pleasure a jeho Firefly spolu s filmom Serenity považujem za najlepšie skĺbenie dvoch žánrov (westernu a sci-fi) aké som mal možnosť vidieť. A aby toho nebolo málo, toto leto sa chystá do kín jeho ďalší filmový počin - týmovka Avengers - spájajúca hlavných hrdinov Marvel sveta. Dollhouse je akýmsi zárezom do technologického pokroku za ktorým stojí človek a ktorého úlohou je v tomto prípade, vytvoriť dokonalých spoločníkov, alebo zabijakov, ktorý sa neustále učia a ktorým po dokončení úlohy vymažú pamäť. Hlavnou hrdinkou je neuveriteľne sexi Eliza Dushku s ktorou Whedon spolupracoval už pri Buffy. Tento pilot údajne nikdy nevidel svetlo televíznej obrazovky a keďže som zatiaľ seriálom nedotknutý ťažko ho môžem posúdiť. Badám tam, ale určité prvky, ktoré sa podľa môjho názoru ukážu aj v samotnom seriály - zapamätateľné postavy, snaha hľadania identity a morálne dialógy o správnosti celého projektu a jeho fungovania. Plus je mi úplne jasné, že ako sa seriál bude vyvíjať, tak tých prekvapení a dejových línií bude viacej. Zatiaľ môžem povedať len toľko že ma to navnadilo a teším sa na ďalšiu časť.
Takéto filmy sa bohužiaľ už dnes netočia. Je pravda, že súčasný divák by asi nedokázal úplne predýchať romantiku 40 a 50 rokov, hlavne ak žijeme v dobe high school musicalov a filmov typu Nine. Ale to už rýpem a to je zbytočné. Funny Face nie je špička čo sa týka muzikálov ani hereckých vrcholov v podaní Audrey Hepburnovej. Dokonca aj samotný režisér Donen má na konte lepšie kúsky - minimálne Spievanie v daždi, alebo Šaráda. Lenže ako to už býva u podobných filmov - je naňho radosť pozerať. Či už sa jedná o humor, tanečné a spevácke kreácie, alebo prvoplánový príbeh plný romantických pohľadov, slov a piesní, ktorý je ale tak skrytý v noblese ateliérov, v kráse exteriérov a v schopnosti zachytiť v dlhých záberoch radosť, šťastie a atmosféru, že ho vlastne úplne akceptujete a nemáte mu tú jednoduchosť vôbec za zlú. Ako som napísal, takéto filmy sa dnes bohužiaľ netočia.
Ďalší zo zárezov v superhrdinskom žánri, ktorého úlohou je prekračovať zaužívané pravidlá a normy. To značí, že sa hráme na skutočnosť. Lenže tam kde bol Defendor skôr ľudským príbehom a Super spolu s Kick- Ass zase neuveriteľne uletené, tak tam je Kronika vážne sa tváriacim filmom. A funguje to len z časti. Dôležité je podotknúť, že hlavná trojica hrdinov je sympatická a vo svojich postavách prirodzená. Nevadili mi a objavovanie schopností som si užíval s nimi. Lenže výsada filmu a to čo ho posúva za hranice žánru a zároveň ho tlačí do priemerných vôd je bohužiaľ užitie digitálnej kamery. Vďaka nej máme autentické zábery, ktoré sú pekne komponované - hlavne učenie sa lietať - a ktoré majú celkovo niečo do seba. Sú kronikou a denníkom. Ale namiesto toho aby sme porozumeli všetkým hrdinom, sledujeme život a (ne)úspechy len jedného -Andrewa, ktorý sa chová nerozumne a ktorému na konci veľmi očividne prepne. Nielenže nemáme vôbec schopnosť zistiť prečo majú chalani schopnosti ani ako sa s tým každý vysporiada a ako im to zmení životy - máme len ublíženého chlapca, ktorý to celé hádže do sociálnej roviny - ktorá tu vôbec nemá čo hľadať. A namiesto toho aby sa skutočne našiel niekto kto mu pomôže - tam máme partu policajtov ktorý len kričia a otravujú a jeho bratranca, ktorý jednoducho nevie čo hovoriť, lebo mu to scenár a priestor nedovoľuje. A do toho všade prítomné kamery(na telefónoch atď.) ktoré tomu ku koncu skôr ubližujú. Koniec komentovať nebudem - bohužiaľ tu znova forma zvíťazila nad príbehom. Cloverfield bol výborná jednohubka. Kronike chýbal premyslenejší príbeh. Neurazí. Nenadchne.
Vezie sa to v rovnakom tempe ako prvý diel. Na začiatku máme misiu, ktorá sa začína postupne komplikovať - čo má za následok aj krásna hrdinka, a vrcholí to veľmi nepravdepodobným a vtipným finále. OSS 117 je skvelo paródiou na špionážne americké filmy. Dujardin ako tajný agent znova exceluje. Jeho humor nemá pochopenie u mnohých, ale ja sa na ňom výborne bavím - pečenie krokodíla - kostým Robina Hooda na Nacistickom plese, definícia židovského humoru, alebo prežívanie LSD. Hazanavicius vytvoril skvelú paródiu, ktorá má svoj šarm a čaro aj svoje pravidlá , ktorá s radosťou prekračuje aby vytvorila humornú scénku. V tomto prípade sú tieto scénky zvládnuté lepšie ako v prvom diely aj keď ten mal tiež svoje silné momenty. Jediné čo obidvom dielom chýba je nejaká poriadna akčná scéna. Celý ten štýl 60 rokov a sledovanie a hláškovanie si to doslova vyžadujú. Inak prvotriedna zábava, ktorá fanúšikov humoru nesklame a ktorá dokazuje, že Francúzi majú stále čo sa týka komédií čo ponúknuť.
Film, ktorý ide absolútne mimo mňa. Namiesto nejakých pamätných scén, a je jedno či by obsahovali humor, alebo napätie, sa tu nachádza len akási obsesia vtákmi, ktorá je prezentovaná do skoro dvoj hodinového filmu neuveriteľne nezáživným spôsobom. Až sa mi nechce veriť, koľko rôznych hercov sa podieľalo aby toto vzniklo. Od Frankela som bol zvyknutí na úplne inú triedu filmov a to isté platí aj o hlavných predstaviteľov. Čo ma ale na tomto filme najviac zaráža je to moralizovanie a snaha stavania charakterov na ľudských hodnotách, ktoré kvôli vtákom a rôznorodým lokáciam nedostávajú priestor ani šancu vyniknúť. Film sa stáva po pol hodine neuveriteľne nudným a do konca filmu sa tento stav nezmení. Škoda. Celkom som sa na tento počin tešil. Možno, kebyže som ornitológ - ale aj tak - sakra! tak mohli aspoň o tých vtákoch hovoriť viacej zaujímavostí.
Absencia akčných scén seriálu kupodivu ubližuje v rovnakej miere ako ich prítomnosť v prvej sérií. Problémom je, že sa seriál prestal vyvíjať. Postavy sú stále rovnaké, vzťahy medzi nimi sa vôbec neriešia a čaro prvých dielov je jednoducho preč. Stále sa na to dá pozerať, už len kvôli niekoľkým naozaj šteklivým animáciam, ale ani miera absurdít ani humoru sa nedokáže vyrovnať takému Cowboyovi Bebopovi. Full Metal Panic Fumoffu je totiž priamočiari a tým v mnohých smeroch veľmi nudný. Osobne by som to radšej skúsil s Hellsingom, alebo podobnou anime mäsiarčinov. Takže priemer, a mám celkom pochybnosti či sa pustiť do poslednej tretej série.
Jeden z ďalších filmov Poľskej filmovej školy. Tá pre mňa predstavuje zmes rôznorodých príbehov, po ktorých dopozeraní máte v hlave úplne prázdno a vo vnútri veľmi divný pocit. Poľské drámy sú jednoducho Poľské drámy. Sú silné, nedajú vám vydýchnuť a vy sa zmietate v neuveriteľnom slede silných, vyhrotených a psychicky ladených scén, ktoré poukazujú na nejaký problém ( väčšinou sociálneho charakteru) a neponúkajú riešenie, len sa vás snažia prinútiť sa pozerať na skutočnosť. Krv, homosexuálne bozky, slzy, úzkosť, aj nádhera nereálneho sveta, otupenosť, disfunkčnosť rodiny, ťažkosti dospievania, hľadanie identity, chladnosť medziľudských vzťahov, nechutnosť sveta, zúfalstvo, slzy a výkriky, vláda sociálnych sietí a smrť. Toto všetko sa nachádza v tomto dvojhodinovom filme a pri jeho sledovaní dostávate niekoľko naozaj nepríjemných faciek. Film nie je zlý. Je podaní zaujímavou formou, využíva počítačovú animáciu a celkovo je príbeh blízky aspoň v niečom súčasnej mladej generácií - žijúcej v počítačovom veku. Film nie je pre každého a rozhodne po ňom nebudete mať dobrý pocit. Keby bol o pol hodinu kratší výsledný dojem by bol možno silnejší. Lebo abscencia iných ako negatívnych pocitov - vyvoláva ku koncu nudu. Dokonca si sami prajeme aby tam už niekto zomrel a nastali záverečné titulky. Prevedenie a forma akou sú informácie podané je ale nadpriemerná a pútavá. Svojim spôsobom sa mi to páčilo aj keď druhý krát to vidieť nechcem.
Veľmi podarená komédia, na ktorej humor si treba zvyknúť. Dujardina v hlavnej úlohy sa jednoducho nedá neobľúbiť. Vo svojej podstate je agent 117 strašne hlúpy človek, ktorý má častokrát šťastie. Nechýba mu šarm, zmysel pre taktnosť a hláškovanie v tých najnevhodnejších okamihoch. Sekunduje mu nádherná Bejo - s ktorou sa stretol pri tohtoročnom Artistovi. Inak je to ukážka neuveriteľne bláznivých nápadov - ohadzovanie sliepkami, hranie na hudobnom nástroji, alebo vyslobodenie sa z podvodného zajatia. Keď sa na to pozrieme pozornejšie môžme sledovať dokonalú paródiu amerického špionážneho filmu. K dobru filmu prispieva fakt, že vtipné situácie nevychádzajú z absurdít, ale jednoducho z nadšenia pre niečo, čo by normálneho človeka nenadchlo - neustále zapínanie a zhasínanie svetla, čo má vplyv na kotkodákanie sliepok. Bavil som sa. Dokonca si myslím, že je to jedna s tých komédií, ktorú si človek užije keď nemá žiadne očakávania, niekoľko dobrých priateľov v kruhu a nejakú tu fľašu vína pri sebe. Podarená vec, ktorá dokazuje že Francúzi to s humorom vedia. Aj keď po svojom.
Svet Billyho Wildera a jeho Sunset Blvd. v prevedení starých nemých filmov Douglasa Fairbanksa, Charlie Chaplina a Freda Astaira, ktorý vytvorila súčasná francúzska filmová elita ako poctu filmu a jednoduchých ale nikdy nenudiacich príbehov. Výsledok je po všetkých stránkach čarovný. Pre mňa ako fanúšika nemých filmov, bol tento film pohladením. Krásne sa mi na neho pozeralo a užíval som si každú jednu scénu aj dejový zvrat. Zápletka je jednoduchá, herci prirodzený a vo svojich postavách zaujímavý. Výrazne prispievajú k feelingu celého filmu. Obzvlášť tanečnými scénami a psíkom, ktorý je rovnako múdry ako Snowball z nedávnych Tintinových dobrodružstiev. Osobne si myslím, že sa Hollywood a celkovo filmárstvo nachádza pred ďalším významným obdobím. Obdobím, kedy sa kvalitné filmy budú tvoriť ako na bežiacom páse a budú uspokojovať širokú verejnosť. Tento návrat k začiatkom je iba ďalším z mnohých dôkazov. Možno je to trocha trúfalé tvrdiť, ale vidieť ešte niekoľko nemých filmov natočených v súčastnosti, by mi spravilo neuveriteľné potešenie. Vďaka Artistovi vieme, že sa to dá a že to funguje. Už len čakať na správny príbeh a príležitosť. Pevne verím, že nebudeme čakať dlho.
Nič viac som nepotreboval. Len jednoducho ďalší ľudský príbeh. Amerika poslednú dobu, zabŕda do svojej histórie a poukazuje na veci, ktoré sa stávajú akousi hanbou visiacou nad touto krajinou. The Help je príbeh, natočený podľa knižného bestselleru, ktorý na toto obdobie poukazuje. Film má veľa vtipných momentov, ktoré zľahčujú tie momenty, ktoré sa zaryjú do diváka a rozozvučia ho. Pocity, ktoré táto rezonácia uvoľní sa postupne stupňujú a naplňujú celý film neuveriteľnou ľudskosťou, ktorej jadro je zakorenené v nevypovedanej bolesti. Celý herecký asnábel - klobúk dolu. Ľudské príbehy podané bez pátosu, bez nadmernej štylizácie a bez prehnaných emócií. To čo s vami robí film je dôsledok len toho čo potrebujete v tej chvíli ako ho pozeráte. Súčasná verzia Spielbergovej Purpurovej farby, ktorá je o trocha ľudskejšia aj vďaka humoru. Tate Taylor rozhodne dokázal, že vie natočiť fungujúci, dospelý film, ktorý vás na dve hodiny vtiahne do svojho diania, umožní vám aby ste si niektoré postavy obľúbili a aby ste iné znenávideli a pritom vás nenudí, ale baví a miestami dojíma. Podobne ako Moneyball - ukážka prvotriednej filmárčiny. 100%
Ďalšie zbytočné pokračovanie, postavené na jednoduchej zápletke a klišé, ktorá má tento krát prezentovať pravého vianočného ducha s pohľadov dvoch huličov. Tam, kde bol prvý film neuveriteľne zábavný, sa druhý a teraz už aj tretí diel snažia o príliš očividnú komerčnú zábavu. To ale neznamená, že sa tu nenájde pár skvelých scén. Zhulený Santa, decko na kokaine, alebo hod ping pongovou loptičkou. Nejedná sa o výborné scény, ale nedá sa im uprieť určitá dementnosť, ktorá filmu do značnej miery v mnohom pomáha. Inak je to rutinná záležitosť. Harold a Kumar by si zaslúžili poriadne trafený príbeh. Nie len náznaky hlúpostí a nelogickostí. O tom predsa prvý film bol. Určite poteší štek NPH, ktorý krásne vysvetlil mýtus okolo svojej osoby a dokázal si zo seba spraviť fantastickú srandu. Hlavne jeho stretnutie s Ježíšom je nezabudnuteľné. Priemerná komédia, ktorá neurazí a ktorá pripomenie fanúšikom, prečo sa nám prvá časť tak veľmi páčila. 3D efekty nevyužité, alebo až príliš samoúčelné, ale na to sa môžeš jeden vykašlať. Každopádne je to zneisteľné a úsmevné čo sa nedá povedať o mnohých súčasných komédiach. 50%
Športové filmy som nikdy moc nemusel a už vôbec nie, keď tam bol akýkoľvek náznak niečoho životopisného. Všetky tie príbehy podľa skutočnej udalosti, ma jednoducho ako diváka nedokázali uspokojiť. K tomu všetkému ani Miller nie je typ režiséra, ktorý by ma svojou prvotinou nadchol. Capoteho som prijal vlažne a k druhému zhliadnutiu sa nechystám. Moneyball mal však Brada Pitta. Považujem ho za jedného z najtalentovanejších hercov súčasnosti a mal som neuveriteľnú potrebu tento film vidieť a držať mu palce na oscaroch. Ak za niečo Moneyball treba vychváliť(okrem hereckých výkonov a zručnej réžií, ktorá udržuje tempo aj v slabších chvíľach) je to fakt, že som si zamiloval baseball. Stále mu nechápem, ale konečne viem, prečo je taký dôležitý a čo v ňom ľudia vidia. Číra radosť s tohto športu, neustále dokazovanie kto je lepší a kto horší, podfarbené veľmi peknou hudbou a nezabudnuteľnou atmosférou, robia s tohto filmu veľmi podarený športový aj životopisný film. Jeden z malých veľkých filmov, na ktoré je radosť pozerať. Aj napriek rôznym odbočkám, je celistvý a ako príbeh jedného človeka funguje dokonale. Ale hlavne pojem druhá šanca naberá v tomto prevedení iný, svojský zmysel podfarbený ešte schopnosťou pôsobiť skutočne, bez sentimentu. 100%
Veľká pocta veľkému tvorcovi. Po všetkých stránkach je film veľmi príjemný a hravý a keď si to tak vezmeme aj celkom netradičný pre Scorseseho tvorbu. Film, hlavne v druhej polovici je neuveriteľne čarovný. Každá jedna scéna, každý jeden príbeh, ktorý sa dostáva k svojmu koncu, celé posolstvo filmu a celé to bádanie po pravom zmysle všetkých čudesných vecí, ktoré sa odohrávajú na vlakovej stanici sa tu komponuje v neuveriteľnom kaleidoskope osudov, farieb, úsmevov a sĺz. Prvá časť má ale veľmi pomalý rozbeh a aj keď kamera, herci a prostredie pôsobí naozaj čarovne - akosi som tam nedokázal nájsť ten zlomový moment. Ten pre mňa nastal vlastne až vtedy keď srdcový kľúčik zapadol na svoje miesto. Dovtedy to bola predstavovačka, nielen hlavných ale aj vedľajších postáv( ktoré aj napriek jednoduchosti bočných dejových línií si možno zaslúžili väčšiu príležitosť vyniknúť) ktorá bola trošičku dlhšia a nedokázala ma naplno pripraviť na to čo sa stane ani ma poriadne vtiahnuť do deja. Ale to je zase len môj čisto osobný názor. Filmu neuberám jeho kvality a už vôbec nie jeho hodnotu. Minimálne za Kingsleyho a Moretzovú, ktorý robia príbeh viacej čarovným. Len si osobne nemyslím, že aj keď má film dostatok nominácií, že si tie hlavné aj odnesie.
Herecký asnábel Veľkej Británie v premyslenej, chladnej, na detailoch založenej intelektuálnej a scenáristicky vyšperkovanej vizuálnej žranici, ktorá môže kdekomu prísť pomalá, ale tí, čo pomalosť filmu majú radí, pretože vďaka nej môžu nasávať široké spektrum zobrazených vnemov a emócií, budú nadmieru potešení. Tinker, Tailor, Soldier, Spy je veľmi premyslenou hrou na diváka. Neodhaľuje skoro nič a drobné náznaky umožňujú len naozaj odolnému divákovi postupne a dôkladne porozumieť celej mašinérií, ktorá sa točí okolo hlavného hrdinu. Alfredson, nakrútil veľmi dospelý film. Iglesiasova hudba dodala filmu patričnú dávku atmosféry a herci boli vo svojich úlohách prirodzený a ak sa to tak dá nazvať bezchybný. Veľmi obľubujem tie momenty, kedy človek sedí v kine, okolo neho nikto a má možnosť na plátne vidieť naozaj filmársky prešpekulované(v najlepšom možnom slova zmysle) a poctivo natočené a zahrané dielo. Film, možno nie je natoľko čitateľný ani dramatický vyhrotený a akčný aby mohol konkurovať Bondovi alebo iným špionážnym filmom, ale omnoho viacej z neho cítiť akúsi historický presnosť a logiku, ktorá je v tomto prípade prijateľnejšia a má za následok väčší dôraz na rozmýšľanie a hlavne aj na zamyslenie, čo taký Bond alebo Bourne nevyužíval a ani využívať nebude. Dospelejšie a tým zaujímavejšie. 90%
Nový režiséri priviedli do celej série - okrem značne vyššieho rozpočtu aj niečo čím sa predchádzajúce tri dieli nemohli pochváliť. A nemyslím tým teraz 3D( ktoré som si inak užil). Jedná sa o premyslené akčné scény - ktoré sú priehľadné, efektné a drsné. Myslím si, že až tu sa skutočne ukázalo ako mala vyzerať celá séria Underworldu, keby sa do toho neplietla snaha rozpovedať niečo nové, niečo čo fanúšikovia upírov a vlkodlakov nemohli poznať(Corvinus, William, Marcus a všetky tie vsuvky, na ktorých stáli prvé tri filmy). Samozrejme, bez toho by tento diel nefungoval, ale tých pár vecí, ktoré to prepojuje s predchádzajúcimi filmami (ak nerátame Beckinsale) je naozaj veľmi málo, takže nám tvorcovia vlastne mohli spraviť reštart v sérií a posunúť sa iným smerom. Nechápte ma ale zle. Underworld 4 nie je lepším filmom ako predchádzajúce. Príbehová štruktúra je priveľmi jednoduchá a v niektorých miestach aj prvoplánová, že to cítiť papierom a všemožným klišé - ale celý ten vizuál a akčnosť dospeli a vybrali sa úplne novým smerom. Finále, naháňačka v meste, alebo útek s Antigenu ma ako fanúšika neuveriteľne nadchli a uspokojili. Beckinsale to znova svedčalo a na predzvesť 5 dielu sa celkom teším. Mohlo by sa s toho kupodivu stať akási kultová záležitosť. Aspoň čo sa týka kategórie B.
Underworld možno nepatrí k najlepším sériám aké vznikli, ale rozhodne sa mu nedá uprieť niekoľko silných pozitív. V prvom rade je to nové pretvorenie mytológie o upíroch a vlkolakoch. Má to nový, našlapaný, chladný sexi mód, a niekoľko naozaj potešujúcich vrážd. Tiež by som mohol spomenúť pomerne schopných hercov v hlavných úlohách a príťažlivé sexi hrdinky. Ide o to, že Underworld tri aj napriek niektorým s týchto pozitív, je v rámci celej série úplne zbytočný. Dôvod je jednoduchý. Tento diel sa zaoberá udalosťou, ktorá je v prvom diele dopodrobna vysvetlená. Iste chápem tomu, že si niekto povie, že treba vidieť viac, treba vidieť celý ten súboj vášní a rozdielnych názorov a rás, a sledovať dychberúce finále, ktoré by povýšilo rozprávanie z prvého dielu na samostatný a v rámci série dôležitý film - lenže - kvalitou a pamätnosťou sa Underworld jednoducho nedostáva ďalej ako do béčkových vôd - aj keď tam má pomerne pevnú pozíciu. Snaha o zobrazenie minulosti jednoducho nedopadla dobre. Nie preto, že by to bolo zle natočené, alebo že by sa to nedržalo štandardu predchádzajúcich dvoch dielov, ale vďaka tomu, že sme príbeh poznali, sme všetky akčné, dôležité a vydramatizované scény jednoducho prezývali. Vedeli sme ako to skoční, vedeli sme kam to všetko smeruje a naozaj sme nepotrebovali vidieť hodinu a pol dlhý film aby sme si povedali - hej, po tomto skutočne nasleduje prvý diel. Avšak, keby tento diel odštartoval celú sériu a nemal som skúsenosť s predchádzajúcimi dielmi - jednu hviezdu by som pridal.
Z mesta sme sa presunuli do lesov, upíri dostali krídla a medzi hlavnou dvojicou to začína konečne iskriť. Viacej bozkov, dokonca aj pekná posteľová scéna. Príbeh ukončuje históriu oboch rodov, dostávame sa spolu s hlavnými hrdinami ku koreňom ich pôvodu aj ich vojny a na konci sa to všetko uzatvára v predzvesti ďalšieho temnejšieho pokračovania. Atmosféru a režisérsku invenčnosť si to stále udržuje a hlavne pri scéne s nákladným autom - ochutnávame aj keď iba na chvíľu poriadnu akčnú žranicu. Akcia sa v prípade tohto dielu stáva viacej ťažkopádnou a nie je ničím prekvapivá. Pozeráme sa na 5 minutové strielačky, kde nikto nezomrie. Pre tento druh efektnosti a prvoplánovosti uberám jednu hviezdu. Ďalším problémom je neschopnosť sa rozhodnúť čo má vlastne film byť. Má byť novou kapitolou novej mytológie o upíroch a vlkolakov, kde ako východzí bod slúži Shakespearová dramatická hra? Alebo to má byť akčná cool rezanica, s množstvom dychberúcich scén a pamätných momentov. Je to v obidvoch prípadoch len polovičná funkčnosť. Herci by to uhrali a vo svojich úlohách sú viac menej presvedčivý, ale ako náhle príde na akciu je to akési ťažkopádne. Za to uberám ďalšiu hviezdu. Priemer, ktorý má úplne odlišné klady a zápory ako prvý diel a pritom ho nie je schopný ani prevýšiť ani sa dostať za neho.
Ja viem, že ono nie je úplne na mieste porovnávať takú klasiku ako Dracula s touto novodobou akčnou rezanicou plnou drsnej muziky a sexi oblečkov, ale Draculu považujem za spúštací mechanizmus mnohých filmov o upíroch. Underworld je akousi novodobou transformáciou drámy Rómeo a Júlia, zasadenej do prastarej vojny dvoch silných mýtov, ktoré si dávajú cez 600 rokov na zadok a využívajú pri tom moderné hračky. Jednoducho obyčajný béčkový námet. Nie je to také tupé ako Twilight, nie je to také premyslené a gotické ako Dracula, alebo Interview s upírom, a čím menej rozmýšľania do filmu zapojíte tým si ho viacej užijete. Wiseman je rozhodne vizionár. Jeho upršaný, temný svet plný príšer je naozaj skvelým miestom, pre vytvorenie akéhokoľvek príbehu. Problém je, že aj napriek dobrému nápadu, hereckému asnáblu a značne premyslenej histórií rodov a hrdinov, tomu niečo chýba. Nie sú to akčné scény, ani atmosféra, ani strih, ktorý robí niektoré skoky a pády omnoho uveriteľnejšími. Je to jednoducho fakt, že postavy sú chladné a že iskrenie medzi hlavnou dvojicou nefunguje. Nie je tam nejaký hlbší ponor do duše a konania postáv a všetci vlastne slúžia k dotvoreniu rozprávky. Nebyť tohto faktu, tak by sa jednalo o veľmi znamenitý prínos do upírského a vlkolačieho žánru. Takto je to celkom zábavná jazda, ktorá neurazí nikoho, kto sa nebude chcieť cítiť urazený.
Dostal som typ na toto anime a tak som si povedal prečo nie. Pred nedávnom som sa konečne dostal k Animatrixu a uvedomil som si, že svojho času som bol do anime strašne zbláznený. Ghost in the Shell a Cowboy Bebop považujem za najlepšie sci-fi kúsky v rámci seriálu a filmov( kde musím rozhodne prirátať aj Akiru). Preto sa dá povedať, že som mal značné očakávania. Full Metal Panic! je veľmi príjemným seriálom, ktorý hlavne v úvodných častiach neuveriteľne baví a mixuje prvky dobrodružstva so zábavou. Akonáhle ale seriál príde do vážnosti - objavia sa tam obrovské AS roboty, ktoré strieľajú a mlátia sa a seriál začína byť nudný, ničím prekvapivý, bez väčšej prepracovanosti vnútorných pohnútok postáv a bez premyslenejších akčných scén. Čo veľmi zamrzí, lebo postavy sú veľmi sympatické a ich prepojenie v rámci seriálu je veľmi podarené - aj keď značne prvoplánové - taký hlupučký( v najlepšom slova zmysle) romantický trojuholník. Myslím si, že v rámci príbehu to skončilo niekde na pol cesty. Som zvedavé na ďalšie série, ktoré majú byť poznateľne lepšie a vtipnejšie. Táto séria je skôr priemerom, ktorý neurazí, ale rozhodne nezaujme na toľko aby sa k nemu človek s radosťou vracal.
Allenov zárez do sci-fi žánru. Ťažko povedať či je jeho ranná, blázniva, sexuálne podfarbená ranná tvorba lepšia ako jeho neskoršie inteligentnejšie, vtipné a neurotické diela. Každopádne sa jedná o veľmi výrazného tvorcu. Už v Spáčovi sa objavujú prvky, ktoré budú pre jeho tvorbu typické - minimálne parodizácia diel - najvýraznejšia v podobe Električky do stanice Túžba. Veľmi príjemnou postavou sa stáva Diane Keaton, ktorá ma prvýkrát vo filme neiritovala a ktorá bola Allenovi veľmi rovnocennou dialógovou protivníčkou. Spáč má typickú výstavbu Allenového diela - začne niekde inde, končí niekde inde a pritom je stále o tom istom. Osobne mám radšej jeho neskoršiu tvorbu, aj keď musím priznať, že som sa na niektorých veciach naozaj skvelo bavil. Atentát na nos bol nezabudnuteľný. Ďalší môj zárez do tvorby tohto originálneho režiséra a scenáristu, ktorý sa stáva s každým svojim filmom lepším a dospelejším.
Nie také dobré( aspoň pre mňa) ako dve predošlé vystúpenia, ale Louis je predsa len príliš veľký majster humoru, aby nedokázal rozosmiať a dostať do kolien. Príhode o sraní ma dostala a všetky tie jeho peripetie a názory okolo toho. Vlastne nemôžem inak než s nimi súhlasiť.
Ono je to vždy tvrdí oriešok - snažiť sa preniesť divadelnú hru na filmové plátno. Niektorý sú v tom veľmi zručný - ale priznajme si to - vychádzajú často krát s osvedčenej klasiky, ktorú sa snažia modernizovať, alebo ňou oboznamovať mladšiu generáciu - takže to robia efektným spôsobom(Rómeo a Júlia) alebo sú jednoducho klasici, čo tým vzdávajú hold divadlu a ktoré si medzi umeleckou/intelektuálnou sférou divákov nájde svojich fanúšikov. Polanski nemal veľmi ťažkú úlohu. Jedna miestnosť - 4 herci - ktorý pozbierali nespočetne veľa ocenení - v sonde do rodinného života dvoch manželských párov. Niektoré scény bohužiaľ zaváňajú divadelnosťou - neustále hovorenie o odchode, pričom sa žiaden nekoná - troška rozbíja kontinuálnosť filmu. Na druhú stranu úvod a záver(obidve scény tvoria pozadie pre titulkovú sekvenciu) dopĺňajú príbeh o zložku, ktorá nie je v divadle moc uskutočniteľná. Každopádne je to natočené dynamicky a herci predvádzajú skvelé výkony. Je radosť sa na nich pozerať a čo je podstatné sú zábavný. Každý jeden z nich. Veľmi ma teší že sa Waltz zaradil do Hollywoodskej špičky a tu silnú pozíciu, ktorú tam teraz má mu nikto tak skoro nezoberie a že Polanski začína byť na staré kolená značne aktívny. Teším sa na ďalšiu podobnú udalosť. Táto bola totiž veľmi príjemná.
Výborne prezentované vtipy, na homosexuálov, rodinu a hlúpych ľudí. Louisa C.K som nemal možnosť zaregistrovať a toto je moje prvé stretnutie s ním. Absolútne ma ozbrojil a dostal niekoľko krát do kolien. Takýto štýl humoru jednoducho zbožňujem a príbeh o najsmutnejšej masturbácií bol pre mňa vrcholom celého predstavenia.
Ja som s týmto filmom veľmi spokojný. Tešil som sa na neho, a nesklamal ma. Cronenberg na staré kolená vyzrel do veľmi sebavedomého tvorcu, ktorý svoje filmy povyšuje na veľmi vysokú úroveň - či už po hereckej, alebo technickej stránke. Film nefunguje ako vyslovene životopisný príbeh - cítiť tu vplyv divadelnej hry. Sú to len určité fragmenty osudov, ktoré nás oboznamujú s Freudom a Jungom a umožňujú nám nahliadnuť do ich myslí a do ich presvedčenia. Scény s Keirou Knightley patria k asbolútnym vrcholom filmu - jej postava bola dobre uchopená, dobre zahraná aj keď sa priznám že mi chvíľu trvalo, kým som si na ňu zvykol. Fassbender bezchybný, ale pravý skvost bola postava Vigga Mortensena, ktorý sa znova ukázal ako všestranný a talentovaný herec. Tichý film, do ktorého len občas zahraje nejaký tón Howarda Shorea, ktorý prezentuje najvýznamnejšie myšlienky týchto velikánov a ktorý vzdáva hold prepracovaným filmom 50 rokov - využívanie druhého plánu - a obyčajnú konverzačku povyšuje na umenie. Možno málo sado - maso scén, ale aj keď sa na to film hral, jeho jadro bolo v niečom úplne inom. Pre mňa veľmi silný a veľmi pozitívny filmový zážitok.
Kedysi bol Qui Gon Jinom a učil o význame sily, potom bol Ra ´s Al Ghulom a chystal sa zničiť pomocou Ligy Tieňov mesto Gotham. A osud mu pridelil aj úlohu Hannibala - vodcu jedinečného A-Teamu. Liam Neeson je charizmatický Angličan, ktorý valcuje kiná a vyžíva sa v béčkových námetoch, ktoré povyšuje na áčkovú zábavu a tiež je skvelým doplnkom, či už na strane dobra, alebo zla v áčkových produkciach. Taken nie je ničím výnimočný film. Podobne fungoval aj Transporter so Stathamom. Lenže Taken má niečo čo Transporter nemal. Patričnú dávku brutality. Počas sledovania som mal neuveriteľnú chuť šialene sa smiať, pretože som jednoducho vedel, že Neeson bude nakopávať zadky, strielať náboje a lámať krky. A presne to robil. S pokojného a starostlivého ocka sa stala vraždiaca mašina a ja som ani na sekundu nepochyboval, že to zvládne a že zlým chlapcom poriadne zavarí. Film sa možno nehrá na inteligentný triller, na to je v ňom nechcený pátos a niekoľko predvídateľných zvratov. Ale tie momenty, kedy vám akcia dovolí vypnúť mozog sú neuveriteľné. Osobne som chcel dať 4 hviezdy, ale potom som si povedal, že 4 hviezdy môžem z vrchu osrať, keď je to taká zábava. Je to osviežujúce, zbesilé a akčné. Viacej takýchto filmov. Nie je nič lepšie k pivu ako prvotriedna akčná zábava namixovaná týmto Angličanom.
SHIVAAA KAMIINI SOMAKADARKRAAM!!!! Na pozadí všetkých súčasných seriálov, ktoré riešia vzťahy, fantázie a priateľstvo je The League jeden s tých, ktorý celé HIMYM a BBT absolútne prevyšujú. Dospelejšie, vtipnejšie a absurdnejšie ako čokoľvek čo si dokážete predstaviť. Každá jedna séria si udržiava svoje tempo, predostiera nám nové postavy a necháva hrdinov nech sa dostávajú do neuveriteľne absurdných situácií. Nedokážem to prestať pozerať a po zhliadnutí dielu, si ho musím pozrieť ešte raz a smejem sa ešte viacej. Toto sa mi pri žiadnom inom seriály nestalo. Nehrá sa to na nič úžasné, je to jednoducho príbeh o parte kamošov, ktorý majú radi fantasy futbal a pri tom riešia povinnosti a záväzky, ktoré prináležia len dospelým. Tvorca Eurotripu Jeff Schaffer napísal a natočil neuveriteľnú sériu, ktorá aj napriek tomu, že nie je veľmi populárna má svojich skalných fanúšikov a pevne verím, že to bude stále lepšie a lepšie. A postava Taca, ktorú stvárnil Jon "show me your genitals" Lajoie, prináša do filmu patričnú dávku prostoduchosti a dementnosti. Pre mňa absolútne guilty pleasure a kráľovská zábava. 1 séria 100%, 2 séria 100% 3 séria 100% YOBOGOYA!
Moje komentáře
Love and Other Impossible Pursuits (2009)
Ťažko si k tomuto filmu nájsť cestu. Svojím spôsobom je podaný veľmi citlivo a ľudsky, ale bohužiaľ necítiť z neho výraznejšie emócie - minimálne také, ktoré by nám priblížili zmätenosť Emílie a jej strach. Natalie ako obvykle hrá bezchybne a jej postava je najvýraznejšou v celom filme(ktorý je vlastne o nej) lenže jej premena a jej city sú podávané veľmi chladným spôsobom(ktorý môže byť príčinou buď režisérskej rutiny, alebo scenáristickej bezradnosti). Kudrow bohužiaľ prehráva viac ako by sa na herečku jej formátu patrilo, aj keď jej postava je rozhodne zapamätania hodná. Lenže celý film akoby kĺzal po hladine emócií a nesnažil sa o výraznejší ponor, pričom rozpráva o citlivej téme a rozpráva o nej citlivo. Mám z neho veľmi rozpačité pocity. Roos je pre mňa tvorca bez výraznejšieho rukopisu, ktorý sprostredkúva témy, ktoré mi rovnako nie sú práve najbližšie. Film som pozeral len kvôli Natalie Portman. A nebol som sklamaný. Ale ani ohúrený a bohužiaľ ani emocionálne pohladení. A trocha sa mi toho emocionálneho pohladenia, tých sĺz, alebo aspoň kúska empatie voči hlavnej hrdinke žiadalo.
Tři dny ke svobodě (2010)
Mám rád Haggisov Crash a to čo spravil s filmom Last Kiss. Next three days okolo mňa ale preleteli bez výraznejšej scény, bez výraznejšej myšlienky a bez nejakých neočakávaných zvratov. Dynamicky a pôsobivo natočený a zahraný(Crowe, Wilde, Banks) thriller, ktorý neponúka v rámci žánru nič nové a okrem poslednej polhodiny, ktorá je po scenáristickej a režisérskej stránke naozaj dokonalá - je zvyšok filmu len efektnou klišé jazdou, ktorá klišé neukazuje ani sa k nim nepriznáva aj keď je na nich vlastne celý film postavený. Jediné čo ma naozaj vo filme potešilo bola epizodka Liam Neesona, ktorý podobné rutinné záležitosti zvláda podstatne lepšie( 96 hodín). Danny Elfman nevýrazný až na poslednú skladbu, ktorá pekne rezonuje celým finále a skvelo dokončuje príbeh. Haggis je veľmi decentný čo sa týka vykreslenia ľudských osudov, čo dokázal už vo vyššie spomenutých filmoch. To je vlastne aj s určitej časti silná stránka aj tohto filmu - aj keď bohužiaľ sú emócie podradené snahe vybudovať napätie a zvýrazniť akciu - čo je veľká škoda. Tá totiž ako som napísal už vyššie neponúka nič nové. Pre mňa dobre natočený a znesiteľný priemer - od ktorého som čakal niečo viac.
Louis C.K.: Live at the Beacon Theater (video film) (2011)
Ďalšie stand up vystúpenie Louisa C.K, ktoré sa dotýka starých známych tém, ktoré sú plné nových názorov a skúseností. Nedosahuje to takej kvality ako prvé dve vystúpenia ale ku koncu sa nadávky a kričanie a celkovo uvoľnenosť vystúpenia zvyšuje a po slabšom rozjazde to začína byť naozaj dynamické a vtipné. Vďaka tomu to spĺňa tú základnú podmienku a to tú, že som sa bavil. Hlavne príhoda z deckom ktoré nenávidí.
Dollhouse: Echo (TV film) (2009)
Ďalší seriál od Joss Whedona, ktorá ho považujem za úžasného vizionára na poli televíznej zábavy. Jeho Buffy je pre mňa ultimate guilty pleasure a jeho Firefly spolu s filmom Serenity považujem za najlepšie skĺbenie dvoch žánrov (westernu a sci-fi) aké som mal možnosť vidieť. A aby toho nebolo málo, toto leto sa chystá do kín jeho ďalší filmový počin - týmovka Avengers - spájajúca hlavných hrdinov Marvel sveta. Dollhouse je akýmsi zárezom do technologického pokroku za ktorým stojí človek a ktorého úlohou je v tomto prípade, vytvoriť dokonalých spoločníkov, alebo zabijakov, ktorý sa neustále učia a ktorým po dokončení úlohy vymažú pamäť. Hlavnou hrdinkou je neuveriteľne sexi Eliza Dushku s ktorou Whedon spolupracoval už pri Buffy. Tento pilot údajne nikdy nevidel svetlo televíznej obrazovky a keďže som zatiaľ seriálom nedotknutý ťažko ho môžem posúdiť. Badám tam, ale určité prvky, ktoré sa podľa môjho názoru ukážu aj v samotnom seriály - zapamätateľné postavy, snaha hľadania identity a morálne dialógy o správnosti celého projektu a jeho fungovania. Plus je mi úplne jasné, že ako sa seriál bude vyvíjať, tak tých prekvapení a dejových línií bude viacej. Zatiaľ môžem povedať len toľko že ma to navnadilo a teším sa na ďalšiu časť.
Funny Face (1957)
Takéto filmy sa bohužiaľ už dnes netočia. Je pravda, že súčasný divák by asi nedokázal úplne predýchať romantiku 40 a 50 rokov, hlavne ak žijeme v dobe high school musicalov a filmov typu Nine. Ale to už rýpem a to je zbytočné. Funny Face nie je špička čo sa týka muzikálov ani hereckých vrcholov v podaní Audrey Hepburnovej. Dokonca aj samotný režisér Donen má na konte lepšie kúsky - minimálne Spievanie v daždi, alebo Šaráda. Lenže ako to už býva u podobných filmov - je naňho radosť pozerať. Či už sa jedná o humor, tanečné a spevácke kreácie, alebo prvoplánový príbeh plný romantických pohľadov, slov a piesní, ktorý je ale tak skrytý v noblese ateliérov, v kráse exteriérov a v schopnosti zachytiť v dlhých záberoch radosť, šťastie a atmosféru, že ho vlastne úplne akceptujete a nemáte mu tú jednoduchosť vôbec za zlú. Ako som napísal, takéto filmy sa dnes bohužiaľ netočia.
Kronika (2012)
Ďalší zo zárezov v superhrdinskom žánri, ktorého úlohou je prekračovať zaužívané pravidlá a normy. To značí, že sa hráme na skutočnosť. Lenže tam kde bol Defendor skôr ľudským príbehom a Super spolu s Kick- Ass zase neuveriteľne uletené, tak tam je Kronika vážne sa tváriacim filmom. A funguje to len z časti. Dôležité je podotknúť, že hlavná trojica hrdinov je sympatická a vo svojich postavách prirodzená. Nevadili mi a objavovanie schopností som si užíval s nimi. Lenže výsada filmu a to čo ho posúva za hranice žánru a zároveň ho tlačí do priemerných vôd je bohužiaľ užitie digitálnej kamery. Vďaka nej máme autentické zábery, ktoré sú pekne komponované - hlavne učenie sa lietať - a ktoré majú celkovo niečo do seba. Sú kronikou a denníkom. Ale namiesto toho aby sme porozumeli všetkým hrdinom, sledujeme život a (ne)úspechy len jedného -Andrewa, ktorý sa chová nerozumne a ktorému na konci veľmi očividne prepne. Nielenže nemáme vôbec schopnosť zistiť prečo majú chalani schopnosti ani ako sa s tým každý vysporiada a ako im to zmení životy - máme len ublíženého chlapca, ktorý to celé hádže do sociálnej roviny - ktorá tu vôbec nemá čo hľadať. A namiesto toho aby sa skutočne našiel niekto kto mu pomôže - tam máme partu policajtov ktorý len kričia a otravujú a jeho bratranca, ktorý jednoducho nevie čo hovoriť, lebo mu to scenár a priestor nedovoľuje. A do toho všade prítomné kamery(na telefónoch atď.) ktoré tomu ku koncu skôr ubližujú. Koniec komentovať nebudem - bohužiaľ tu znova forma zvíťazila nad príbehom. Cloverfield bol výborná jednohubka. Kronike chýbal premyslenejší príbeh. Neurazí. Nenadchne.
OSS 117: Rio ne répond plus (2009)
Vezie sa to v rovnakom tempe ako prvý diel. Na začiatku máme misiu, ktorá sa začína postupne komplikovať - čo má za následok aj krásna hrdinka, a vrcholí to veľmi nepravdepodobným a vtipným finále. OSS 117 je skvelo paródiou na špionážne americké filmy. Dujardin ako tajný agent znova exceluje. Jeho humor nemá pochopenie u mnohých, ale ja sa na ňom výborne bavím - pečenie krokodíla - kostým Robina Hooda na Nacistickom plese, definícia židovského humoru, alebo prežívanie LSD. Hazanavicius vytvoril skvelú paródiu, ktorá má svoj šarm a čaro aj svoje pravidlá , ktorá s radosťou prekračuje aby vytvorila humornú scénku. V tomto prípade sú tieto scénky zvládnuté lepšie ako v prvom diely aj keď ten mal tiež svoje silné momenty. Jediné čo obidvom dielom chýba je nejaká poriadna akčná scéna. Celý ten štýl 60 rokov a sledovanie a hláškovanie si to doslova vyžadujú. Inak prvotriedna zábava, ktorá fanúšikov humoru nesklame a ktorá dokazuje, že Francúzi majú stále čo sa týka komédií čo ponúknuť.
Big Year, The (2011)
Film, ktorý ide absolútne mimo mňa. Namiesto nejakých pamätných scén, a je jedno či by obsahovali humor, alebo napätie, sa tu nachádza len akási obsesia vtákmi, ktorá je prezentovaná do skoro dvoj hodinového filmu neuveriteľne nezáživným spôsobom. Až sa mi nechce veriť, koľko rôznych hercov sa podieľalo aby toto vzniklo. Od Frankela som bol zvyknutí na úplne inú triedu filmov a to isté platí aj o hlavných predstaviteľov. Čo ma ale na tomto filme najviac zaráža je to moralizovanie a snaha stavania charakterov na ľudských hodnotách, ktoré kvôli vtákom a rôznorodým lokáciam nedostávajú priestor ani šancu vyniknúť. Film sa stáva po pol hodine neuveriteľne nudným a do konca filmu sa tento stav nezmení. Škoda. Celkom som sa na tento počin tešil. Možno, kebyže som ornitológ - ale aj tak - sakra! tak mohli aspoň o tých vtákoch hovoriť viacej zaujímavostí.
Full Metal Panic? Fumoffu (TV seriál) (2003)
Absencia akčných scén seriálu kupodivu ubližuje v rovnakej miere ako ich prítomnosť v prvej sérií. Problémom je, že sa seriál prestal vyvíjať. Postavy sú stále rovnaké, vzťahy medzi nimi sa vôbec neriešia a čaro prvých dielov je jednoducho preč. Stále sa na to dá pozerať, už len kvôli niekoľkým naozaj šteklivým animáciam, ale ani miera absurdít ani humoru sa nedokáže vyrovnať takému Cowboyovi Bebopovi. Full Metal Panic Fumoffu je totiž priamočiari a tým v mnohých smeroch veľmi nudný. Osobne by som to radšej skúsil s Hellsingom, alebo podobnou anime mäsiarčinov. Takže priemer, a mám celkom pochybnosti či sa pustiť do poslednej tretej série.
Místnost sebevrahů (2011)
Jeden z ďalších filmov Poľskej filmovej školy. Tá pre mňa predstavuje zmes rôznorodých príbehov, po ktorých dopozeraní máte v hlave úplne prázdno a vo vnútri veľmi divný pocit. Poľské drámy sú jednoducho Poľské drámy. Sú silné, nedajú vám vydýchnuť a vy sa zmietate v neuveriteľnom slede silných, vyhrotených a psychicky ladených scén, ktoré poukazujú na nejaký problém ( väčšinou sociálneho charakteru) a neponúkajú riešenie, len sa vás snažia prinútiť sa pozerať na skutočnosť. Krv, homosexuálne bozky, slzy, úzkosť, aj nádhera nereálneho sveta, otupenosť, disfunkčnosť rodiny, ťažkosti dospievania, hľadanie identity, chladnosť medziľudských vzťahov, nechutnosť sveta, zúfalstvo, slzy a výkriky, vláda sociálnych sietí a smrť. Toto všetko sa nachádza v tomto dvojhodinovom filme a pri jeho sledovaní dostávate niekoľko naozaj nepríjemných faciek. Film nie je zlý. Je podaní zaujímavou formou, využíva počítačovú animáciu a celkovo je príbeh blízky aspoň v niečom súčasnej mladej generácií - žijúcej v počítačovom veku. Film nie je pre každého a rozhodne po ňom nebudete mať dobrý pocit. Keby bol o pol hodinu kratší výsledný dojem by bol možno silnejší. Lebo abscencia iných ako negatívnych pocitov - vyvoláva ku koncu nudu. Dokonca si sami prajeme aby tam už niekto zomrel a nastali záverečné titulky. Prevedenie a forma akou sú informácie podané je ale nadpriemerná a pútavá. Svojim spôsobom sa mi to páčilo aj keď druhý krát to vidieť nechcem.
Agent 117 (2006)
Veľmi podarená komédia, na ktorej humor si treba zvyknúť. Dujardina v hlavnej úlohy sa jednoducho nedá neobľúbiť. Vo svojej podstate je agent 117 strašne hlúpy človek, ktorý má častokrát šťastie. Nechýba mu šarm, zmysel pre taktnosť a hláškovanie v tých najnevhodnejších okamihoch. Sekunduje mu nádherná Bejo - s ktorou sa stretol pri tohtoročnom Artistovi. Inak je to ukážka neuveriteľne bláznivých nápadov - ohadzovanie sliepkami, hranie na hudobnom nástroji, alebo vyslobodenie sa z podvodného zajatia. Keď sa na to pozrieme pozornejšie môžme sledovať dokonalú paródiu amerického špionážneho filmu. K dobru filmu prispieva fakt, že vtipné situácie nevychádzajú z absurdít, ale jednoducho z nadšenia pre niečo, čo by normálneho človeka nenadchlo - neustále zapínanie a zhasínanie svetla, čo má vplyv na kotkodákanie sliepok. Bavil som sa. Dokonca si myslím, že je to jedna s tých komédií, ktorú si človek užije keď nemá žiadne očakávania, niekoľko dobrých priateľov v kruhu a nejakú tu fľašu vína pri sebe. Podarená vec, ktorá dokazuje že Francúzi to s humorom vedia. Aj keď po svojom.
The Artist (2011)
Svet Billyho Wildera a jeho Sunset Blvd. v prevedení starých nemých filmov Douglasa Fairbanksa, Charlie Chaplina a Freda Astaira, ktorý vytvorila súčasná francúzska filmová elita ako poctu filmu a jednoduchých ale nikdy nenudiacich príbehov. Výsledok je po všetkých stránkach čarovný. Pre mňa ako fanúšika nemých filmov, bol tento film pohladením. Krásne sa mi na neho pozeralo a užíval som si každú jednu scénu aj dejový zvrat. Zápletka je jednoduchá, herci prirodzený a vo svojich postavách zaujímavý. Výrazne prispievajú k feelingu celého filmu. Obzvlášť tanečnými scénami a psíkom, ktorý je rovnako múdry ako Snowball z nedávnych Tintinových dobrodružstiev. Osobne si myslím, že sa Hollywood a celkovo filmárstvo nachádza pred ďalším významným obdobím. Obdobím, kedy sa kvalitné filmy budú tvoriť ako na bežiacom páse a budú uspokojovať širokú verejnosť. Tento návrat k začiatkom je iba ďalším z mnohých dôkazov. Možno je to trocha trúfalé tvrdiť, ale vidieť ešte niekoľko nemých filmov natočených v súčastnosti, by mi spravilo neuveriteľné potešenie. Vďaka Artistovi vieme, že sa to dá a že to funguje. Už len čakať na správny príbeh a príležitosť. Pevne verím, že nebudeme čakať dlho.
Černobílý svět (2011)
Nič viac som nepotreboval. Len jednoducho ďalší ľudský príbeh. Amerika poslednú dobu, zabŕda do svojej histórie a poukazuje na veci, ktoré sa stávajú akousi hanbou visiacou nad touto krajinou. The Help je príbeh, natočený podľa knižného bestselleru, ktorý na toto obdobie poukazuje. Film má veľa vtipných momentov, ktoré zľahčujú tie momenty, ktoré sa zaryjú do diváka a rozozvučia ho. Pocity, ktoré táto rezonácia uvoľní sa postupne stupňujú a naplňujú celý film neuveriteľnou ľudskosťou, ktorej jadro je zakorenené v nevypovedanej bolesti. Celý herecký asnábel - klobúk dolu. Ľudské príbehy podané bez pátosu, bez nadmernej štylizácie a bez prehnaných emócií. To čo s vami robí film je dôsledok len toho čo potrebujete v tej chvíli ako ho pozeráte. Súčasná verzia Spielbergovej Purpurovej farby, ktorá je o trocha ľudskejšia aj vďaka humoru. Tate Taylor rozhodne dokázal, že vie natočiť fungujúci, dospelý film, ktorý vás na dve hodiny vtiahne do svojho diania, umožní vám aby ste si niektoré postavy obľúbili a aby ste iné znenávideli a pritom vás nenudí, ale baví a miestami dojíma. Podobne ako Moneyball - ukážka prvotriednej filmárčiny. 100%
Very Harold & Kumar 3D Christmas, A (2011)
Ďalšie zbytočné pokračovanie, postavené na jednoduchej zápletke a klišé, ktorá má tento krát prezentovať pravého vianočného ducha s pohľadov dvoch huličov. Tam, kde bol prvý film neuveriteľne zábavný, sa druhý a teraz už aj tretí diel snažia o príliš očividnú komerčnú zábavu. To ale neznamená, že sa tu nenájde pár skvelých scén. Zhulený Santa, decko na kokaine, alebo hod ping pongovou loptičkou. Nejedná sa o výborné scény, ale nedá sa im uprieť určitá dementnosť, ktorá filmu do značnej miery v mnohom pomáha. Inak je to rutinná záležitosť. Harold a Kumar by si zaslúžili poriadne trafený príbeh. Nie len náznaky hlúpostí a nelogickostí. O tom predsa prvý film bol. Určite poteší štek NPH, ktorý krásne vysvetlil mýtus okolo svojej osoby a dokázal si zo seba spraviť fantastickú srandu. Hlavne jeho stretnutie s Ježíšom je nezabudnuteľné. Priemerná komédia, ktorá neurazí a ktorá pripomenie fanúšikom, prečo sa nám prvá časť tak veľmi páčila. 3D efekty nevyužité, alebo až príliš samoúčelné, ale na to sa môžeš jeden vykašlať. Každopádne je to zneisteľné a úsmevné čo sa nedá povedať o mnohých súčasných komédiach. 50%
Moneyball (2011)
Športové filmy som nikdy moc nemusel a už vôbec nie, keď tam bol akýkoľvek náznak niečoho životopisného. Všetky tie príbehy podľa skutočnej udalosti, ma jednoducho ako diváka nedokázali uspokojiť. K tomu všetkému ani Miller nie je typ režiséra, ktorý by ma svojou prvotinou nadchol. Capoteho som prijal vlažne a k druhému zhliadnutiu sa nechystám. Moneyball mal však Brada Pitta. Považujem ho za jedného z najtalentovanejších hercov súčasnosti a mal som neuveriteľnú potrebu tento film vidieť a držať mu palce na oscaroch. Ak za niečo Moneyball treba vychváliť(okrem hereckých výkonov a zručnej réžií, ktorá udržuje tempo aj v slabších chvíľach) je to fakt, že som si zamiloval baseball. Stále mu nechápem, ale konečne viem, prečo je taký dôležitý a čo v ňom ľudia vidia. Číra radosť s tohto športu, neustále dokazovanie kto je lepší a kto horší, podfarbené veľmi peknou hudbou a nezabudnuteľnou atmosférou, robia s tohto filmu veľmi podarený športový aj životopisný film. Jeden z malých veľkých filmov, na ktoré je radosť pozerať. Aj napriek rôznym odbočkám, je celistvý a ako príbeh jedného človeka funguje dokonale. Ale hlavne pojem druhá šanca naberá v tomto prevedení iný, svojský zmysel podfarbený ešte schopnosťou pôsobiť skutočne, bez sentimentu. 100%
Hugo a jeho velký objev (2011)
Veľká pocta veľkému tvorcovi. Po všetkých stránkach je film veľmi príjemný a hravý a keď si to tak vezmeme aj celkom netradičný pre Scorseseho tvorbu. Film, hlavne v druhej polovici je neuveriteľne čarovný. Každá jedna scéna, každý jeden príbeh, ktorý sa dostáva k svojmu koncu, celé posolstvo filmu a celé to bádanie po pravom zmysle všetkých čudesných vecí, ktoré sa odohrávajú na vlakovej stanici sa tu komponuje v neuveriteľnom kaleidoskope osudov, farieb, úsmevov a sĺz. Prvá časť má ale veľmi pomalý rozbeh a aj keď kamera, herci a prostredie pôsobí naozaj čarovne - akosi som tam nedokázal nájsť ten zlomový moment. Ten pre mňa nastal vlastne až vtedy keď srdcový kľúčik zapadol na svoje miesto. Dovtedy to bola predstavovačka, nielen hlavných ale aj vedľajších postáv( ktoré aj napriek jednoduchosti bočných dejových línií si možno zaslúžili väčšiu príležitosť vyniknúť) ktorá bola trošičku dlhšia a nedokázala ma naplno pripraviť na to čo sa stane ani ma poriadne vtiahnuť do deja. Ale to je zase len môj čisto osobný názor. Filmu neuberám jeho kvality a už vôbec nie jeho hodnotu. Minimálne za Kingsleyho a Moretzovú, ktorý robia príbeh viacej čarovným. Len si osobne nemyslím, že aj keď má film dostatok nominácií, že si tie hlavné aj odnesie.
Jeden musí z kola ven (2011)
Herecký asnábel Veľkej Británie v premyslenej, chladnej, na detailoch založenej intelektuálnej a scenáristicky vyšperkovanej vizuálnej žranici, ktorá môže kdekomu prísť pomalá, ale tí, čo pomalosť filmu majú radí, pretože vďaka nej môžu nasávať široké spektrum zobrazených vnemov a emócií, budú nadmieru potešení. Tinker, Tailor, Soldier, Spy je veľmi premyslenou hrou na diváka. Neodhaľuje skoro nič a drobné náznaky umožňujú len naozaj odolnému divákovi postupne a dôkladne porozumieť celej mašinérií, ktorá sa točí okolo hlavného hrdinu. Alfredson, nakrútil veľmi dospelý film. Iglesiasova hudba dodala filmu patričnú dávku atmosféry a herci boli vo svojich úlohách prirodzený a ak sa to tak dá nazvať bezchybný. Veľmi obľubujem tie momenty, kedy človek sedí v kine, okolo neho nikto a má možnosť na plátne vidieť naozaj filmársky prešpekulované(v najlepšom možnom slova zmysle) a poctivo natočené a zahrané dielo. Film, možno nie je natoľko čitateľný ani dramatický vyhrotený a akčný aby mohol konkurovať Bondovi alebo iným špionážnym filmom, ale omnoho viacej z neho cítiť akúsi historický presnosť a logiku, ktorá je v tomto prípade prijateľnejšia a má za následok väčší dôraz na rozmýšľanie a hlavne aj na zamyslenie, čo taký Bond alebo Bourne nevyužíval a ani využívať nebude. Dospelejšie a tým zaujímavejšie. 90%
Underworld: Probuzení (2012)
Nový režiséri priviedli do celej série - okrem značne vyššieho rozpočtu aj niečo čím sa predchádzajúce tri dieli nemohli pochváliť. A nemyslím tým teraz 3D( ktoré som si inak užil). Jedná sa o premyslené akčné scény - ktoré sú priehľadné, efektné a drsné. Myslím si, že až tu sa skutočne ukázalo ako mala vyzerať celá séria Underworldu, keby sa do toho neplietla snaha rozpovedať niečo nové, niečo čo fanúšikovia upírov a vlkodlakov nemohli poznať(Corvinus, William, Marcus a všetky tie vsuvky, na ktorých stáli prvé tri filmy). Samozrejme, bez toho by tento diel nefungoval, ale tých pár vecí, ktoré to prepojuje s predchádzajúcimi filmami (ak nerátame Beckinsale) je naozaj veľmi málo, takže nám tvorcovia vlastne mohli spraviť reštart v sérií a posunúť sa iným smerom. Nechápte ma ale zle. Underworld 4 nie je lepším filmom ako predchádzajúce. Príbehová štruktúra je priveľmi jednoduchá a v niektorých miestach aj prvoplánová, že to cítiť papierom a všemožným klišé - ale celý ten vizuál a akčnosť dospeli a vybrali sa úplne novým smerom. Finále, naháňačka v meste, alebo útek s Antigenu ma ako fanúšika neuveriteľne nadchli a uspokojili. Beckinsale to znova svedčalo a na predzvesť 5 dielu sa celkom teším. Mohlo by sa s toho kupodivu stať akási kultová záležitosť. Aspoň čo sa týka kategórie B.
Underworld: Vzpoura Lycanů (2009)
Underworld možno nepatrí k najlepším sériám aké vznikli, ale rozhodne sa mu nedá uprieť niekoľko silných pozitív. V prvom rade je to nové pretvorenie mytológie o upíroch a vlkolakoch. Má to nový, našlapaný, chladný sexi mód, a niekoľko naozaj potešujúcich vrážd. Tiež by som mohol spomenúť pomerne schopných hercov v hlavných úlohách a príťažlivé sexi hrdinky. Ide o to, že Underworld tri aj napriek niektorým s týchto pozitív, je v rámci celej série úplne zbytočný. Dôvod je jednoduchý. Tento diel sa zaoberá udalosťou, ktorá je v prvom diele dopodrobna vysvetlená. Iste chápem tomu, že si niekto povie, že treba vidieť viac, treba vidieť celý ten súboj vášní a rozdielnych názorov a rás, a sledovať dychberúce finále, ktoré by povýšilo rozprávanie z prvého dielu na samostatný a v rámci série dôležitý film - lenže - kvalitou a pamätnosťou sa Underworld jednoducho nedostáva ďalej ako do béčkových vôd - aj keď tam má pomerne pevnú pozíciu. Snaha o zobrazenie minulosti jednoducho nedopadla dobre. Nie preto, že by to bolo zle natočené, alebo že by sa to nedržalo štandardu predchádzajúcich dvoch dielov, ale vďaka tomu, že sme príbeh poznali, sme všetky akčné, dôležité a vydramatizované scény jednoducho prezývali. Vedeli sme ako to skoční, vedeli sme kam to všetko smeruje a naozaj sme nepotrebovali vidieť hodinu a pol dlhý film aby sme si povedali - hej, po tomto skutočne nasleduje prvý diel. Avšak, keby tento diel odštartoval celú sériu a nemal som skúsenosť s predchádzajúcimi dielmi - jednu hviezdu by som pridal.
Underworld: Evolution (2005)
Z mesta sme sa presunuli do lesov, upíri dostali krídla a medzi hlavnou dvojicou to začína konečne iskriť. Viacej bozkov, dokonca aj pekná posteľová scéna. Príbeh ukončuje históriu oboch rodov, dostávame sa spolu s hlavnými hrdinami ku koreňom ich pôvodu aj ich vojny a na konci sa to všetko uzatvára v predzvesti ďalšieho temnejšieho pokračovania. Atmosféru a režisérsku invenčnosť si to stále udržuje a hlavne pri scéne s nákladným autom - ochutnávame aj keď iba na chvíľu poriadnu akčnú žranicu. Akcia sa v prípade tohto dielu stáva viacej ťažkopádnou a nie je ničím prekvapivá. Pozeráme sa na 5 minutové strielačky, kde nikto nezomrie. Pre tento druh efektnosti a prvoplánovosti uberám jednu hviezdu. Ďalším problémom je neschopnosť sa rozhodnúť čo má vlastne film byť. Má byť novou kapitolou novej mytológie o upíroch a vlkolakov, kde ako východzí bod slúži Shakespearová dramatická hra? Alebo to má byť akčná cool rezanica, s množstvom dychberúcich scén a pamätných momentov. Je to v obidvoch prípadoch len polovičná funkčnosť. Herci by to uhrali a vo svojich úlohách sú viac menej presvedčivý, ale ako náhle príde na akciu je to akési ťažkopádne. Za to uberám ďalšiu hviezdu. Priemer, ktorý má úplne odlišné klady a zápory ako prvý diel a pritom ho nie je schopný ani prevýšiť ani sa dostať za neho.
Underworld (2003)
Ja viem, že ono nie je úplne na mieste porovnávať takú klasiku ako Dracula s touto novodobou akčnou rezanicou plnou drsnej muziky a sexi oblečkov, ale Draculu považujem za spúštací mechanizmus mnohých filmov o upíroch. Underworld je akousi novodobou transformáciou drámy Rómeo a Júlia, zasadenej do prastarej vojny dvoch silných mýtov, ktoré si dávajú cez 600 rokov na zadok a využívajú pri tom moderné hračky. Jednoducho obyčajný béčkový námet. Nie je to také tupé ako Twilight, nie je to také premyslené a gotické ako Dracula, alebo Interview s upírom, a čím menej rozmýšľania do filmu zapojíte tým si ho viacej užijete. Wiseman je rozhodne vizionár. Jeho upršaný, temný svet plný príšer je naozaj skvelým miestom, pre vytvorenie akéhokoľvek príbehu. Problém je, že aj napriek dobrému nápadu, hereckému asnáblu a značne premyslenej histórií rodov a hrdinov, tomu niečo chýba. Nie sú to akčné scény, ani atmosféra, ani strih, ktorý robí niektoré skoky a pády omnoho uveriteľnejšími. Je to jednoducho fakt, že postavy sú chladné a že iskrenie medzi hlavnou dvojicou nefunguje. Nie je tam nejaký hlbší ponor do duše a konania postáv a všetci vlastne slúžia k dotvoreniu rozprávky. Nebyť tohto faktu, tak by sa jednalo o veľmi znamenitý prínos do upírského a vlkolačieho žánru. Takto je to celkom zábavná jazda, ktorá neurazí nikoho, kto sa nebude chcieť cítiť urazený.
Full Metal Panic! (TV seriál) (2002)
Dostal som typ na toto anime a tak som si povedal prečo nie. Pred nedávnom som sa konečne dostal k Animatrixu a uvedomil som si, že svojho času som bol do anime strašne zbláznený. Ghost in the Shell a Cowboy Bebop považujem za najlepšie sci-fi kúsky v rámci seriálu a filmov( kde musím rozhodne prirátať aj Akiru). Preto sa dá povedať, že som mal značné očakávania. Full Metal Panic! je veľmi príjemným seriálom, ktorý hlavne v úvodných častiach neuveriteľne baví a mixuje prvky dobrodružstva so zábavou. Akonáhle ale seriál príde do vážnosti - objavia sa tam obrovské AS roboty, ktoré strieľajú a mlátia sa a seriál začína byť nudný, ničím prekvapivý, bez väčšej prepracovanosti vnútorných pohnútok postáv a bez premyslenejších akčných scén. Čo veľmi zamrzí, lebo postavy sú veľmi sympatické a ich prepojenie v rámci seriálu je veľmi podarené - aj keď značne prvoplánové - taký hlupučký( v najlepšom slova zmysle) romantický trojuholník. Myslím si, že v rámci príbehu to skončilo niekde na pol cesty. Som zvedavé na ďalšie série, ktoré majú byť poznateľne lepšie a vtipnejšie. Táto séria je skôr priemerom, ktorý neurazí, ale rozhodne nezaujme na toľko aby sa k nemu človek s radosťou vracal.
Spáč (1973)
Allenov zárez do sci-fi žánru. Ťažko povedať či je jeho ranná, blázniva, sexuálne podfarbená ranná tvorba lepšia ako jeho neskoršie inteligentnejšie, vtipné a neurotické diela. Každopádne sa jedná o veľmi výrazného tvorcu. Už v Spáčovi sa objavujú prvky, ktoré budú pre jeho tvorbu typické - minimálne parodizácia diel - najvýraznejšia v podobe Električky do stanice Túžba. Veľmi príjemnou postavou sa stáva Diane Keaton, ktorá ma prvýkrát vo filme neiritovala a ktorá bola Allenovi veľmi rovnocennou dialógovou protivníčkou. Spáč má typickú výstavbu Allenového diela - začne niekde inde, končí niekde inde a pritom je stále o tom istom. Osobne mám radšej jeho neskoršiu tvorbu, aj keď musím priznať, že som sa na niektorých veciach naozaj skvelo bavil. Atentát na nos bol nezabudnuteľný. Ďalší môj zárez do tvorby tohto originálneho režiséra a scenáristu, ktorý sa stáva s každým svojim filmom lepším a dospelejším.
Louis C.K.: Hilarious (TV film) (2010)
Nie také dobré( aspoň pre mňa) ako dve predošlé vystúpenia, ale Louis je predsa len príliš veľký majster humoru, aby nedokázal rozosmiať a dostať do kolien. Príhode o sraní ma dostala a všetky tie jeho peripetie a názory okolo toho. Vlastne nemôžem inak než s nimi súhlasiť.
Louis C.K.: Chewed Up (TV pořad) (2008)
Ja si jednoducho túto spŕšku rôznorodých vtipov, jačania a chechotu značne užívam. Ďalšie výborné Stand - Up vystúpenie. Príhoda s jeleňom ma dostala.
Bůh masakru (2011)
Ono je to vždy tvrdí oriešok - snažiť sa preniesť divadelnú hru na filmové plátno. Niektorý sú v tom veľmi zručný - ale priznajme si to - vychádzajú často krát s osvedčenej klasiky, ktorú sa snažia modernizovať, alebo ňou oboznamovať mladšiu generáciu - takže to robia efektným spôsobom(Rómeo a Júlia) alebo sú jednoducho klasici, čo tým vzdávajú hold divadlu a ktoré si medzi umeleckou/intelektuálnou sférou divákov nájde svojich fanúšikov. Polanski nemal veľmi ťažkú úlohu. Jedna miestnosť - 4 herci - ktorý pozbierali nespočetne veľa ocenení - v sonde do rodinného života dvoch manželských párov. Niektoré scény bohužiaľ zaváňajú divadelnosťou - neustále hovorenie o odchode, pričom sa žiaden nekoná - troška rozbíja kontinuálnosť filmu. Na druhú stranu úvod a záver(obidve scény tvoria pozadie pre titulkovú sekvenciu) dopĺňajú príbeh o zložku, ktorá nie je v divadle moc uskutočniteľná. Každopádne je to natočené dynamicky a herci predvádzajú skvelé výkony. Je radosť sa na nich pozerať a čo je podstatné sú zábavný. Každý jeden z nich. Veľmi ma teší že sa Waltz zaradil do Hollywoodskej špičky a tu silnú pozíciu, ktorú tam teraz má mu nikto tak skoro nezoberie a že Polanski začína byť na staré kolená značne aktívny. Teším sa na ďalšiu podobnú udalosť. Táto bola totiž veľmi príjemná.
Louis C.K.: Shameless (TV film) (2007)
Výborne prezentované vtipy, na homosexuálov, rodinu a hlúpych ľudí. Louisa C.K som nemal možnosť zaregistrovať a toto je moje prvé stretnutie s ním. Absolútne ma ozbrojil a dostal niekoľko krát do kolien. Takýto štýl humoru jednoducho zbožňujem a príbeh o najsmutnejšej masturbácií bol pre mňa vrcholom celého predstavenia.
Nebezpečná metoda (2011)
Ja som s týmto filmom veľmi spokojný. Tešil som sa na neho, a nesklamal ma. Cronenberg na staré kolená vyzrel do veľmi sebavedomého tvorcu, ktorý svoje filmy povyšuje na veľmi vysokú úroveň - či už po hereckej, alebo technickej stránke. Film nefunguje ako vyslovene životopisný príbeh - cítiť tu vplyv divadelnej hry. Sú to len určité fragmenty osudov, ktoré nás oboznamujú s Freudom a Jungom a umožňujú nám nahliadnuť do ich myslí a do ich presvedčenia. Scény s Keirou Knightley patria k asbolútnym vrcholom filmu - jej postava bola dobre uchopená, dobre zahraná aj keď sa priznám že mi chvíľu trvalo, kým som si na ňu zvykol. Fassbender bezchybný, ale pravý skvost bola postava Vigga Mortensena, ktorý sa znova ukázal ako všestranný a talentovaný herec. Tichý film, do ktorého len občas zahraje nejaký tón Howarda Shorea, ktorý prezentuje najvýznamnejšie myšlienky týchto velikánov a ktorý vzdáva hold prepracovaným filmom 50 rokov - využívanie druhého plánu - a obyčajnú konverzačku povyšuje na umenie. Možno málo sado - maso scén, ale aj keď sa na to film hral, jeho jadro bolo v niečom úplne inom. Pre mňa veľmi silný a veľmi pozitívny filmový zážitok.
96 hodin (2008)
Kedysi bol Qui Gon Jinom a učil o význame sily, potom bol Ra ´s Al Ghulom a chystal sa zničiť pomocou Ligy Tieňov mesto Gotham. A osud mu pridelil aj úlohu Hannibala - vodcu jedinečného A-Teamu. Liam Neeson je charizmatický Angličan, ktorý valcuje kiná a vyžíva sa v béčkových námetoch, ktoré povyšuje na áčkovú zábavu a tiež je skvelým doplnkom, či už na strane dobra, alebo zla v áčkových produkciach. Taken nie je ničím výnimočný film. Podobne fungoval aj Transporter so Stathamom. Lenže Taken má niečo čo Transporter nemal. Patričnú dávku brutality. Počas sledovania som mal neuveriteľnú chuť šialene sa smiať, pretože som jednoducho vedel, že Neeson bude nakopávať zadky, strielať náboje a lámať krky. A presne to robil. S pokojného a starostlivého ocka sa stala vraždiaca mašina a ja som ani na sekundu nepochyboval, že to zvládne a že zlým chlapcom poriadne zavarí. Film sa možno nehrá na inteligentný triller, na to je v ňom nechcený pátos a niekoľko predvídateľných zvratov. Ale tie momenty, kedy vám akcia dovolí vypnúť mozog sú neuveriteľné. Osobne som chcel dať 4 hviezdy, ale potom som si povedal, že 4 hviezdy môžem z vrchu osrať, keď je to taká zábava. Je to osviežujúce, zbesilé a akčné. Viacej takýchto filmov. Nie je nič lepšie k pivu ako prvotriedna akčná zábava namixovaná týmto Angličanom.
League, The (TV seriál) (2009)
SHIVAAA KAMIINI SOMAKADARKRAAM!!!! Na pozadí všetkých súčasných seriálov, ktoré riešia vzťahy, fantázie a priateľstvo je The League jeden s tých, ktorý celé HIMYM a BBT absolútne prevyšujú. Dospelejšie, vtipnejšie a absurdnejšie ako čokoľvek čo si dokážete predstaviť. Každá jedna séria si udržiava svoje tempo, predostiera nám nové postavy a necháva hrdinov nech sa dostávajú do neuveriteľne absurdných situácií. Nedokážem to prestať pozerať a po zhliadnutí dielu, si ho musím pozrieť ešte raz a smejem sa ešte viacej. Toto sa mi pri žiadnom inom seriály nestalo. Nehrá sa to na nič úžasné, je to jednoducho príbeh o parte kamošov, ktorý majú radi fantasy futbal a pri tom riešia povinnosti a záväzky, ktoré prináležia len dospelým. Tvorca Eurotripu Jeff Schaffer napísal a natočil neuveriteľnú sériu, ktorá aj napriek tomu, že nie je veľmi populárna má svojich skalných fanúšikov a pevne verím, že to bude stále lepšie a lepšie. A postava Taca, ktorú stvárnil Jon "show me your genitals" Lajoie, prináša do filmu patričnú dávku prostoduchosti a dementnosti. Pre mňa absolútne guilty pleasure a kráľovská zábava. 1 séria 100%, 2 séria 100% 3 séria 100% YOBOGOYA!