Profil
Hodnocení (1539)
Komentáře (1405) Obsahy (24)
Filmotéka (8)
Oblíbené filmy
Oblíbení režiséři
Oblíbení herci
Oblíbené herečky
Oblíbené seriály
Oblíbení uživatelé
|
Moje komentáře |
 Chceš mě, chci tě (2009) 
|
11.03.2010 |
| |
Rutinne natočený príbeh, plný zbytočných vedľajších postavičiek, žánrových klišé a prijemnej atmosféry, ktorá je okorenená o dva naozaj vydarené vtipy a zmes uťahaných dialógov, ktorá sa doslova využívajú v monotónosti a patetickosti. Potenciál obidvoch predstaviteľov či už Heigl alebo Butlera je totálne nevyužitý, ale aj napriek tomu, alebo práve vďaka nim, je film pozerateľný, lebo obidvaja sú naozaj veľký simpaťáci. Luketic jednoducho nedokáže priniesť nič nové a takýchto filmov každý z nás videl aspoň tisíc, ale na spríjemnenie to myslím, že bohate stačí. Hlavne ak pripustíme že ste fanúšikmi dvoch hlavných predstaviteľov. Budete určite nadšený aká vďaka nim srší atmosféra z tohto filmu, ktorý je inak skrz naskrz rutinný. |
 Mazací hlava (1977)
|
01.03.2010 |
| |
Mazacia hlava je film, ktorý sa môže svojou štylizáciou, minimalistickosťou a hlavne atmosférou, ktorá sa nachádza v každom jednom políčku filmu, zaradiť po obsahovej a vizuálnej stránke k Lynchovej grandmother a E.Elias Merhigeovmu Begotten. Nebudem klamať a tvrdiť, že som filmu pochopil. Naozaj nemám tušenie o čo v ňom vlastne išlo ak vôbec malo o niečo ísť. Ale formou akou je to spravené a hlavne pocitom, ktorý som mal pri sledovaní a ktorý ma neopustil ani dlho po dopozeraní, sa film môže radiť aj k takej klasike akou je Buňuelov Andalúzky pes. Lynch vytvoril dokonalú pocitovú seánsu, ktorá rovnako ako na vaše nervy, hrá na vašu mieru vkusu a nevkusu. Film má fantastickú gradiáciu, neskutočne dobre sa na neho pozerá a hlavne každá jedna scéna je nasvietená a vytvorená tak aby budila dojem, že všetko dáva perfektný zmysel. Neskutočne pôsobivý Jack Nance, ktorého herectvo mi bolo neskutočne sympatické a jediné čo mu k tomu stačilo bol ten jeho zamračený pohľad. Film, ktorý rozhodne patrí k vrcholom svojho žánru a hlavne je to film na ameriku veľmi nezvyčajný. Zmrzačené dieťa je to najroztomilejšie a zároveň najstrašidelnejšie stvorenie aké som mal na poli filmu možnosť vidieť. Plný počet. |
|
2012 (2009)
|
26.02.2010 |
| |
Vrchol katastrofického filmu tak ako ho poznáme. Emmerich sa po neskutočne zlom 10 000 pred kristom, vrátil k tomu čo vie najlepšie a to k deštrukcií a k samoúčelným emotívnym scénam. Priznám sa, film ma neskutočne bavil. Nie len tým ako je krásne zkonštruovaný a tým, že primitívnu zápletku doslova obohacuje o neskutočné množstvo vedľajších línií, ktoré vás doslova prikovajú. Posledných 30 minút som skoro zabudol dýchať. Charaktery sú typicky Emmerichovské. Jeden zlý ujček, na vysoko postavenom poste, jeden blázon, ktorý nejako tušil že to príde a potom parta sympaťákov doháňajúcich existencionalizmus do extrému. Po trikovej stránke dokonalé. Jediné čo filmu troška berie vietor z plachiet je dĺžka. Ako celok, to nepôsobí zlé a väčšina scén ma pre finále naozaj vážne opodstatnenie, rovnako ako aj každá z postáv, ktorá má nejaké charakterové vlastnosti, vďaka čomu si ich zapamätáme, ale stopáž, troška odvádza poroznosť od hlavného deja a tak si môže človek uvedomiť, že to vlastne nie je nič nové, len tie staré veci vo väčšom a atraktívnejšom balení. Neskutočné Guilty pleasure. Ale inak som si to ani nepredstavoval. |
|
U konce s dechem (1959)
|
26.02.2010 |
| |
Je to naozaj veľmi dlhý čas, čo som si spríjemnil deň francúzkym filmom. A po naozaj dlhom čase, som veľmi rád, že moja voľba padla na prvotinu Jean Luc- Godarda. Je absolútne nádherné si pripomenúť ako inak točia franzúci svoje filmy. Na konci z dychom je v tomto smere absolútne novátorský a podmanivo natočený. Prirovnal by som to k niestrelajte na pianistu od truffalta. Máme tu sympatických hercov. Belmondo s cigaretou v ústach vytvoril štramácky a starosvetský charakter, akéhosi Bogarta Francúzka a Seberg je očarujúco krásna. Ich vzájomné siahodlhé konverzácie väčšinou o ničom a pritom z podmanivým obsahom, tvoria základ tohto filmu. Tieto scény umožňujú vyniknúť fantastickým výkonom aké obidvaja predvádzajú. Kamera, ktorá ich pritom sleduje je rovnako úchvatná, a nie len tým, že nám ukažuje z Paríža viac ako ktorýkoľvek súčasný francúzky film. Doslova sa cítite ako na mieste bohémov a klasikov. Istrú teatrálnosť odpúšťam, lebo bez nej by sa to ani nedalo a aj keď strih nie je v niektorých miestach dokonalý, dá sa to tolerovať, hlavne kvôli pocitu, ktorý máte na konci z filmu. som viac ako spokojný. |
|
Muzika (2007)
|
25.02.2010 |
| |
Film sa nesie v neskutočne pohodovom duchu. Postavy sú sympatické a čo sa týka hereckých výkonov tak nemám veľa čo vytknúť. A aj keď je Muzika filmom hlavne o muzike, tá muzika tam až tak veľkú úlohu nehrá. Skôr len dolaďuje prostredie a nejaké tie vzťahy medzi postavami. Nvota je zručný režisér , ktorý nakrútil veľmi pohodový film, lenže o čom vlastne? Iste máme tu lásku, túžbu po sláve, neveru, priateľstvo, rodičovstvo, nahotinky, ale na konci všetko vyšumí do prázdna. Síce na jednu stranu to dokonale ukazuje aký je život a že nie všetko má náhly koniec. Lenže línií je naozaj veľa, nepočítam fakt, že sa to odohráva za mocného socíku, a tvorcovia ako keby úplne zabudli na stotožnenie hrdinu z obyčajným divákom. Na konci si uvedomujeme že hlavný hrdina je v peknej riti, a že veľa vecí posral, ale nejako ho neľutujeme a ani mu počas filmu veľmi nefandíme. Píšťanek je predsa len tvorca veľmi zvláštnych kníh, ktoré majú svojich fanúšikov, ale ktoré nie sú určite pre každého. A aj keď je film veľmi príjemný, nemôžem sa zbaviť pocitu, že sa to dalo spraviť viacej prívetivejšie. Ale rozhodne to nie je strata času. |
|
Invention of Lying, The (2009)
|
21.02.2010 |
| |
Ricky Gervais stojí za kultovou sériou office, ktorej som úprimne neprišiel na chuť, ale už samotný fakt, že vytvoril niečo kultové, vďaka čomu sa dostal do podvedomia verejnosti, z neho robia tvorcu, ktorý si svojich fanúšikov nájde. Úprimne, ja som si film pozrel skôr kvôli Jennifer Garner. Ale k veci. Film sa zahráva z veľmi originálnou myšlienkou, ktorá rovnako ako každá iná komédia so skvelou myšlienkou skončila u totálne priemerného spracovania. Dôvod? Takéto filmy lákajú do kina veľa ľudí, pretože pri nich človek nemusí rozmýšľať. Ale nechcem zase filmu krivdiť. Aj keď sa nejedná o geniálny film, rozhodne je to film na ktorý sa dobre pozerá a nebyť posledných 20 minút tak by som svoje hodnotenie zvýšil o hviezdičku vyššie. Niektoré veci mohli naozaj urobiť inak a premyslenejšie. Každopádne zobrazenie utopickej spoločnosti alá Gervais ma bavilo. Garner bola rovnako ako všade roztomilá a úchvatná. A šteky hercov ako Tambor, Hoffman, Norton už len zpríjemnili celkové vyznenie filmu. Rozhodne to nie je strata času. Pretože film je miestami naozaj vtipný. S tou paródiou na náboženstvo ma nielenže dostal ale dokázal nastaviť zrkadlo celej spoločnosti ceľkom prijateľným spôsobom. Tri zaslúžené hviezdy. |
|
Podivuhodný případ Benjamina Buttona (2008)
|
20.02.2010 |
| |
Zvláštny film, ktorého réžiu by som hádal na niekoho, viacej zanieteného pre danú tému ako Finchera. Sklamaný ale nie som. Fincher má našťastie dostatok skúseností a dokáže krásne predostrieť každú jednu z postáv takým spôsobom aby sme si ju naozaj zapamätali. Každá postava je nám blízka, vtiahne nás do deja a do samotného života Benjamina Buttona a to všetko za nádhernej Desplatovej hudby. Len mi trocha uniká to neustále prirovnávanie z Forrestom Gumpom. Asi som divný, ale nezvyčajný životný osud nepovažujem za dostatočný dôvod na také prirovnanie. Ani vtedy keď má vizuálna stránka k tomu prirovnaniu celkom blízko. Benjamin Button nie je Forrest Gump, je to človek, ktorý prežil celkom obyčajný život nezvyčajným spôsobom a dokázal nám ho podať tak, že bol zaujímavý a tým krásnym magickým spôsobom aj dojímavý. Hlavne v prvej polovici filmu, ktorá je dokonalá a bez jednej jedinej chybičky. Potom už film stráca dych, ale silné momenty sa nájdu aj tu. Pozoruhodný film od Davida Finchera, ktorý síce nie je dokonalý, ale kto čaká dokonalosť, keď sa jedná o ľudský osud? |
|
Veronika Decides to Die (2009)
|
19.02.2010 |
| |
Veronika sa rozhodla zomrieť nie je zo začiatku ničím výnimočný príbeh. Rovnako ako jeho knižná predloha aj on pokryvkáva v stupňovaní deja a niektoré podnetné a pekné myšlienky a celkový dokonalý obraz bláznovstva, ktorý je tu vytvorený, tak upadá do veľmi zvláštnej polohy práve vďaka tomu, že sa dej nestupňuje tak ako si to príbeh vyžaduje. Možno práve to robí knihy Paula Coelha také iné a čítané. Lenže ani jedna neprekoná lyrickosť Alchymistu. Veronika sa rozhodla zomrieť nemohla dopadnúť vo filmovej podobe lepšie. Emily Young s neskrývanou precíznosťou a detailnosťou vytvára sondu do hĺbín duše obyvateľov blázinca Villet. Film sprevádza krásna hudba, ktorá ako keby presviedčala diváka, že sa pozerá na niečo výnimočné a skutočné. Sarah Michelle Gellar má veľa svetlých momentov - hlavne ten s klavírom bol asi najsilnejším momentom celého filmu. Potom si to trocha kazí, neustálym chodením, pri zvláštnom čľapote šľapiek, ktorý ju sprevádza všade kam sa pohne. Najvýraznejšou postavou je Tucker, ktorého tichý prejav, je tak dokonale minimalistický a až na záver, kde mu ten plač neverím, hrá dokonale. Všetkých ale hravo strčí do vrecka Thewlis, ktorý nemá ani jednu prázdnu scénu a ako doktor Igor je dokonalý. Film aj napriek tomu, že je pekný a rozhodne vo vás niečo zanechá si nezaslúži plný počet - už len kvôli Gellarovej, ktorá nie všetky scény zvládla ako mala a kvôli zmene prostredia, zo Slovinska na USA. Pre mňa je to rovnako zlé ako keby sa Harry Potter odohrával v Japonsku. |
|
Úkryt (2002)
|
18.02.2010 |
| |
Keď som po prvýkrát videl úkryt bol som nadšený. Nie len spracovaním a atmosférou, ktorá z neho sálala, ale tiež tým, že mi prišiel ako celkom nadpriemerný triler. To bolo asi pred troma- štyrmi rokmi. Keď som ale zhliadol ostatné, z Fincherových filmov, museli moje pôvodné 4 hviezdy, klesnúť na 3. Fincher sa dokáže pohrať z atmosférou ako nikto iný. Tu mu k tomu dopomáhajú aj dvaja kameramaní, ktorých dlhé nájazdy obohacujú film o istú dávku originality. Rovnako aj duo Whitaker a Leto, ktorý svojím zvláštnym spôsobom, aspoň pre mňa - boli dve z najzaujímavejších postáv v celom filme. Rovnako aj prvá úloha Stewartovej, ktorú si myslím zvládla na výbornú. Čo sa týka ostatných tak sú to len šablónovité postavy, ktoré len hrajú to čo sa od nich očakáva bez väčšej dávky invencie. Stačí sa pozrieť na kvázi zronenú Fosterovú a potom na smutné Whitakerové oči, na ktorých rozohral celú postavu. Je to priepastne veľký rozdiel. Koepp napísal celkom obstojný scenár, ktorý nie je bohužiaľ ale ničím výnimočný a z vôd priemeru ho vyzdvyhuje len Fincherová réžia. Ale Fincher to dokáže aj lepšie. Omnoho , omnoho lepšie. |
|
Klub rváčů (1999)
|
17.02.2010 |
| |
Chuck Palahniuk k patrí k tej nemalej hŕstke spisovateľov, ktorý sa dokážu pochváliť nezvyčajnými hrdinami, svojráznou formou rozprávania a zaujímavým detailizmom, ktorý robí každé jeho dielo niečim iné a pre diváka veľmi atraktívne. Fight Club či už v jeho literárnej, alebo filmovej podobe predstavuje akýsi medzník, dobrého vskusu, anarchistických myšlienok, sexuálnych túžob a čistej chaotickej šialenosti, ktorá vytvára čo sa týka filmu z každej jednej scény akčnú jazdu, plnú hútnych myšlienok, dokonalých scén a bezchybných hereckých výkonov. Fincher natočil asi najvďačnejší film svojej kariéry už len z toho dôvodu, že každý aspoň v určitom veku túži vyjebať so systémom a každý hľadá svojho vlastného Tylera Durdena. Tento film mám jednoducho veľmi rád a každú jeho zložku považujem za dokonalú, pretože doslova cítim krv a pot a myšlienku z každého jedného aspektu tohoto diela. Jedno z mála diel, ktoré je rovnako dobré ako jeho literárny základ. Omnoho lepšie ako Choke. |
|
Hra (1997)
|
15.02.2010 |
| |
Hra bude vždy škatuľkovaná ako film Davida Finchera. Či sa vám film páčil, alebo nie vždy ho budete tak brať. Čo značí, že sa nejedná o podpriemerný film. Lenže položme si otázku, čo robí film nadpriemerný? je to výkon Michaela Douglasa, ktorého prerod z neznesiteľného " son of a bitch" na človeka ktorý vidí, cíti a chce niečo zo svojim životom robiť, ktorý ma v niektorých scénach doslova prikoval k sedadlu? Je to atmosféra a Shoreova hudba, ktorá doslova umocňujú nevedomosť a pochyby či to čo sa deje, je skutočné, alebo nie. Myslím si, že sú to všetky tieto zložky. Film je rozhodne veľmi špecifický a jeho hra z divákom je bezchybná. Fincher sa doslova vyžíva v temných scénach plných bezútešnosti, ktoré predviedol v Sedem alebo Alienovi trojke. A vždy majú iný dopad na vývoj hlavného hrdinu. A tá všestranosť ma jednoducho baví. Nebyť typického amerického happyendu, bol by to veľmi originálny film. Takto je to len hra, áno tá hra, od Davida Finchera. |
|
Sedm (1995)
|
13.02.2010 |
| |
Film, ktorý sa vám jednoducho dostane pod kožu, rovnako ako chlad z daždivého počasia, ktoré neprestajne bubnuje za oknami. Sedem je asi najstiesnenejší triler aký som mal možnosť vidieť a porovnávanie z Mlčaním Jahniat je namieste. Obidva šokujú, znechucujú, ale nemôžete od nich odtrhnúť oči. Fincher z každej jednej scény lovil maximum. Je to na filme vidieť a aj cítiť. Freeman a Pitt si skvelo sekundujú a aj keď ich vzájomný vzťah nedosahuje takých rozmerov ako vzťah Fosterovej a Hopkinsa, nemám vlastne čo vytknúť, Naháňačka v daždi a finále ma doslova obrali o dych. Všetko ale zvláštnym spôsobom pôsobí až epicky - hlavne čo sa vrážd a ich interpretovania týka. K tomu všetkému ešte démonický Spacey, ktorý pôsobil až tak zvrátene, že som mal vážne problém sa na neho pozerať. Nechcem tvrdiť že Sedem je vrchol Fincherovej tvorby. Tvrdím len, že k tomu nemá ďaleko. |
|
Vetřelec ³ (1992)
|
13.02.2010 |
| |
Votrelec 3 nemal celkom ľahkú úlohu. Hovorím samozrejme o úlohe zaujať, prísť z niečím novým a hlavne nenudiť. Očakávania boli veľké, hlavne vďaka Cameronovi, ktorý vizuálom, prekonal perfektnú jednotku. Fincher sa snažil o bezútešnú, stiesnenú atmosféru ako v prípade jednotky, akurát, teraz pole pôsobnosti mimozemského xenomorfa rozšíril na väzenie. Film je správne chladný, postavy sú aj napriek temnej minulosti, ktorá je badateľná úplne u všetkých, sympatické a v niektorých scénach pôsobia rovnako coolovo ako Twohyho Riddick. Hudba je temná, pod kožu sa derúca a celá epopeja nadobúda nový rozmer vďaka zainklinovaniu Riplyovej do sveta Votrelcov. Režisérska verzia je komplexnejšia a oproti originálu výrazne lepšia. Jediné čo môžem výtknúť, je CGI Votrelec, ktorý vo väčšine scén pôsobí neskonale smiešne. Nechápem, prečo si tvorcovia nedali záležať a nepoužívali kostým ako v predchádzajúcich dieloch. Plus je z niektorých scén doslova cítiť že Fincher nemal úplne voľnú ruku a koniec začína byť až nechcene prešpekulovaný. Čo sa týka prvej polovice tak tá je dokonalá, ta druhá mohla byť lepšia, ale nesklame. Aj keď to nedosahuje kvality predchádzajúcich dielov, votrelec 3 je plnohodnotných dielom série, ktorý kult votrelca posúva opäť o krok ďalej. |
|
Andělé a démoni (2009)
|
08.02.2010 |
| |
Anjeli a démoni v mnohom prevyšujú Da Vinciho kód. Nehovorím teraz len o spôsobe spracovania, ktorý je omnoho efektívnejší, rýchlejší a podmanivejší ako kód. Hovorím teraz o značne dômyselnejšej zápletke, ktorá aspoň vo filmovom prevedení, nemá koniec, ktorý pôsobí veľmi smiešne ako to bolo v Da Vinciho Kóde. Hanks ako Langdon je akčnejší, znesiteľnejší a v úlohe neverca, ktorý zachráni vieru aj strašne sympatický a práve táto jeho záchrana, robí z neho hrdinu priam epických rozmerov a to všetko v krásnej scenérií Vatikánu. Knihu zbožňujem a film sa veľmi vydaril. Samozrejme uvedomujem si moje prehnané hodnotenie. Rozhodne je to film, ktorý je miestami až strašne tupučký a prešpekulovaný až to bolí, ale rovnako ako v prípade filmu Oko dravca, ma film zabával, nenudil a určitým spôsobom aj nadchol, aj keď sa jedná o určitú formu brainoffingu. Preto mi to nemajte za zlé. McGregor si po dlhom čase strihol znesiteľnú úlohu. Viac nemám k tomu čo pridať. Možno že len ústredná melódia je v mojej top 5 hneď za star wars. |
|
Šifra mistra Leonarda (2006)
|
07.02.2010 |
| |
Na bestselleroch je jedna obrovská chyba a to že sú čítané širokou verejnosťou, ktorá sa prikláňa k názoru väčšiny bez toho aby dokázali danú literatúru ohodnotiť čo sa týka umeleckej hodnoty. Chyba bestsellerov je tá, že žiadnu umeleckú hodnotu nemajú. Dan Brown patrí k spisovateľom, ktorý je na jednu stranu precízny čo sa týka informácií a historických faktov, ale nebyť tohto tak sa jeho knihy môžu zaradiť k typických brakovým románom na jedno použitie. Ron Howard, je režisér, ktorý to vie. Možno nie tak dobre ako jeho kolegovci, ale rozhodne priniesol kinematografií pár skvostov, pre ktoré sa stane nezabudnuteľným. Da Vinciho kód je krok speť. Nestalo sa mu to po prvýkrát, aj keď toto nie je celkom jeho chyba. Spraviť film, podľa knihy, ktorá sa vyžíva v rýchlich a trefných kapitolách, je naozaj ťažké a film má len veľmi dobrý rozbeh a posledné dve minúty. Ostatné je skrz naskrz priemer. Dá sa to pozerať to iste, ale ohúriť to nemá čím. Toto je také nepísané pravidlo. Žiadny bestseller sa nestal až tak úspešným na poli filmovom ako na poli knižnom. Celkom mi chýbajú filmy ako starec a more, odviate vetrom a ním podobné filmy. Také ktoré mali nejakú hodnotu, boli zbožňované aj ako literatúra a aj ako film.
Každopádne tento film padá práve na tom že ako kniha má da vinciho kód spád a ako film je neskonale pomalý. Ešteže tý anjeli a démoni sú o poznanie lepší. |
|
Vzhůru do oblak (2009)
|
06.02.2010 |
| |
Osobne mám neskutočnú slabosť, pre hlavných hrdinov, ktorý prekročili vek mladosti a prežívajú jeseň života. Preto, keď som sa dozvedel že Pixar robí film, práve s takýmto hrdinom, bol som nesmierne potešení. Jediné čo ma mrzí je, že som sa k nemu dostal takto neskoro. Bohužial nepredstavoval som ti to presne takto. Film má správnu atmosféru, úžasný feeling dobrodružstva, kde v niektorých scénach doslova z obrazovky dýcha odkaz A.C Doyla, lenže to čo začínalo ako posledné veľké dobrodružstvo, skončilo šťastne a dokonca z otvoreným koncom. A k v tom je najväčšia výtka k tomuto filmu. Film je svojou ľahkosťou a prepracovanosťou a hlavne príbehovo určený skôr starším divákom. Lenže deťom sa treba v 3-D animáku nejako zavďačiť a preto tu máme otravné hovoriace psy a chlapca, ktorý je väčšinu času rovnako otravný ako tie psy, aj keď teda svojim vlastným špecifickým spôsobom. Lenže po dopozeraní som mal veľmi príjemný pocit. Takže spravím to čo robím vždy a nechám sa unášať svojou fantáziou a na hodinku a pol budem opäť veriť, že nič nie je nemožné. Rozhodne ma to potešilo. Som zvedavý s čím prídu nabudúce |
|
|
