Mám chuť si prečítať knihu, lebo toto je stále len Hollywood, tradične po povrchu plávajúci a navyše low-costový. Idealizovanie fotografov do polohy rockových hviezd je v silnom rozpore s tým čo ukázal pred kamerami James Nachtwey a jeho War Photographer. Každopádne palce hore za témy ktoré otvára (morálka), obdobie na ktoré spomína a škoda, že Carter nedostal trochu viac priestoru. Zaokrúhlujem hore, lebo Nikon :) 70%
Americké nezávislé kino, ktoré po trištvrte hodine nudy ukáže gule, aby si ich v závere samo odrezalo. Tých vrcholných 30 minút je filmová/ľudská slasť a z hlavy ich asi nikdy nedostanem. 70%
Silný príbeh, lamerska exekucia, ale verím že Bethany s tým bola spokojná. Cynikom vstup zakázaný, ten patos a Beverly Hills look-a-like kresťansky pozitívnu mládež by nemusel jeden rozdýchať. 50%
Jednoduchší, stráviteľnejší, mainstreamovejší (dajme tomu), ale stále, starý dobrý temný Aronofsky, ako ho mám rád. A ako bonus neskutočná (a zaslúžene Oscarová) Natalie, ktorá to proste zabila. 95%
Chaldné ako psí čumák, ale ako tu už niekoľko krát zaznelo: presné a sústredené. Len jednoducho not my cup of tea. Čo ma ale neskutočne bavilo, bolo sledovať každý pohyb, gesto, slovo Wasikovskej. Strhujúci výkon! 70%
Ritchie potvrdil že je pán rozprávač a pán režisér. Kompaktnejšie, svižnejšie a šarmantnejšie ako jednička ale stále myslím, že je ho na takýto popkornový lunapark škoda. Hádam to trojka típne. 85%
Chvíľami krása, chvíľami peklo. Chápem odpady, tak aj päťky a keď ustabilizujem svoje nálady, tak to máme čistý stred. Bod k dobru za to, že sa takáto vec vôbec dostala do širšieho povedomia (distribúcia, konzum). Malick má v tomto ohľade v Hollywoode velice privilegované miesto. Dokáže artovku naplniť hviezdnými menami a podhodiť mainstreamu niečo silne autorské, kde sa musí premýšlať. A masa sa dostaví, veď tam hrá Brad Pitt a Sean Penn. "OMG, fuck this shit! Idem na Šmoulov." A aj tomuto rozumiem, Tree of Life je v silnom kontraste k "rýchlym" filmom a vyžaduje od diváka velice sústredené správanie (niekoľoko minútové pauzy v monológoch) po väčšinu mamutiej stopáže. Otázka znie, čo za to ponúka a či výsledné hodnotenie nie je len zrkadlo vyspelosti a odhodlanosti pozorovateľa sa otvoriť, hľadať odpovede, skúmať odkazy, participovať sa na relatívne banálnom filozofovaní. Priznávam, že v tomto štádiu sa nenachádzam bolo by to nefér voči klubovým/artovým filmom ako takým, velebiť jeho výnimočnosť (ktorá imho spočíva iba v prehnanej pozornosti, nič viac). Čo ma ale reálne sklamalo je prehypovaný vizuál, ktorý je možno presný (svet očami detí, neprifarbený, nízka chaotická kamera) ale pre mňa absolútne všedný a neatraktívny. Neustále protisvetlo a pohľady do slnka neboli nuda prvých 15 minút. Zahrané skvele. 50%
Od teraz je pre mňa už len jedna Trope de Elite. Nekompromisný, tri a pol hodinový synergický epos kedysi dvoch častí, ktorý bez mihnutia brvou staviam vedľa legendárneho Mesta Bohov. 100%
Vizuálna masturbácia, ktorá má všetko. Eset panáčikov, sekáčiky na mäso, steampunk stroje, rotačné guľomety, drakov, rytierov, vojakov, zepelliny, ninjov, striptérky ... sexice v hlavnej úlohe a šťavnatý grungovo steampunkový nádych. A to všetko pod drobnohľadom jedneho z najväčších obrazových vizionárov dnešnej doby. Platí to isté ako minulý rok u Pillgrimovi, že tu je vizuálnych nápadov na 5 Hollywoodskych sezón dopredu. Ostatné odpustené. 95%
Dávam Allenovke full house, svet je divný! Ale... Woody sa proste trafil a až desivo mi Gil pripomínal moju maličkosť. Antidote pre všetkých beznádejných nostalgikov a bez poučiek. Šarmantné. 90%
Jediné body k dobru Smith naháňa svojou nekompromisnosťou, ináč je to babätkovske čvachtanie v plytkých vodách (škoda!). Totálne bez rukopisu a blbo natočené (prakticky celá akcia). 50%
Keď nastalo finále, tak som bol psychicky pripravený na jediné dva možné konce... Za A.) Že Jamie otvorí kufor svojho vylešteného Porchaku, tam su bude trblietať revolučná Pfitzer™ vzorka definitivneho lieku na Parkinsona a plakať bude celý senilbus. Alebo B.) Že do obrazu padne ten huňatý mikrofón, a štáb sa bude chichotať. Strašne niečo a ešte aj Anne sa mi takto pred Batmanom sprotivila. 10%
Sympatická blbosť do doby kedy sa velenia ujal ten malý zmrdík. V tom momente sa z toho stala stupídna blboť, ktorú nezachránil ani ten krásne bizarný záver. Veliká škoda. 55%
Možno to prekročilo tieň svojho predchodcu, ale aj cez áčkový vizuál oboma nohami stále pevne stojí v bažinách béčkovej produkcie (aj cez nadšené reakcie večne sklamaných hororníkov). Linearita nie je prúser, žial zlyháva motivácia, postavy sú tragicky jednorozmerné a karty vyložené po troch minútach. So slzou v oku spomínam na Eden Lake, kde som postavy behom chviľky miloval a nenávidel. Tu prázdnota. No a Sarah Butler nech je akokoľvek pekná a odvážna, tak pri tých jej drsných replikách by som jej neveril ani dieru medzi nohami. 55%
Piata tak trochu z trucu, ale dlho ma žiadny americký mainstream takto nepotešil. Odskúšaná premisa, presný casting a Dobkin ani v tých najdojemnejších scénach nezabúda, že pupok sveta má svoje miesto v iných žánroch. Nadhľad ľudia, ten tu dlho nebol. 90%
Mix Aliena, Crittersov, Planety Opic, Harryho Browna a X ďalsích flákov. Ano toto je originálne asi ako moje trojdňové slipy, ale je v tom cítiť nadšenie pre vec. A také veci sa prenášajú na plac a následne na diváka. Very fresh a repete určite bude. "So much weed a no papers. This is a nightmare man!" 85%
Zbierka preflákntých stereotypov, nefukčných postáv (Helen), mizerných hercov (Fredy!) korunovaná nevyužitým a tým pádom úplne zbytočným queer rozmerom. Ano je to príjemne retro, zručne natočené, ale jediné čo mi táto kulinárska konzerva dala, bola chuť sa poriadne prežrať. 50%
Branagh zvláda postavy, akciu aj úchvatný vizuál (to som čakal najmenej). Po komixových prúseroch leta 2011 celkom milé prekvapčo. Jediné čo tomu chýba je tak pol hodina navyše, venovaná Thorovi a jeho premene. Strho a nepustilo. 80%
Moje komentáře
Devil's Double, The (2011)
Jedna za Coopera, druhá za Coopera. Zbytok prvý plán na pol plynu. 50%
Foo Fighters: Back and Forth (2011)
Ako povedal pán magister: "Dave Grohl je to najlepšie čo dala Nirvana svetu". Pre fanúšikov povinnosť. 90%
Bang Bang Club (2010)
Mám chuť si prečítať knihu, lebo toto je stále len Hollywood, tradične po povrchu plávajúci a navyše low-costový. Idealizovanie fotografov do polohy rockových hviezd je v silnom rozpore s tým čo ukázal pred kamerami James Nachtwey a jeho War Photographer. Každopádne palce hore za témy ktoré otvára (morálka), obdobie na ktoré spomína a škoda, že Carter nedostal trochu viac priestoru. Zaokrúhlujem hore, lebo Nikon :) 70%
All the Real Girls (2003)
Americké nezávislé kino, ktoré po trištvrte hodine nudy ukáže gule, aby si ich v závere samo odrezalo. Tých vrcholných 30 minút je filmová/ľudská slasť a z hlavy ich asi nikdy nedostanem. 70%
Soul Surfer (2011)
Silný príbeh, lamerska exekucia, ale verím že Bethany s tým bola spokojná. Cynikom vstup zakázaný, ten patos a Beverly Hills look-a-like kresťansky pozitívnu mládež by nemusel jeden rozdýchať. 50%
Černá labuť (2010)
Jednoduchší, stráviteľnejší, mainstreamovejší (dajme tomu), ale stále, starý dobrý temný Aronofsky, ako ho mám rád. A ako bonus neskutočná (a zaslúžene Oscarová) Natalie, ktorá to proste zabila. 95%
Jana Eyrová (2011)
Chaldné ako psí čumák, ale ako tu už niekoľko krát zaznelo: presné a sústredené. Len jednoducho not my cup of tea. Čo ma ale neskutočne bavilo, bolo sledovať každý pohyb, gesto, slovo Wasikovskej. Strhujúci výkon! 70%
Sherlock Holmes: Hra stínů (2011)
Ritchie potvrdil že je pán rozprávač a pán režisér. Kompaktnejšie, svižnejšie a šarmantnejšie ako jednička ale stále myslím, že je ho na takýto popkornový lunapark škoda. Hádam to trojka típne. 85%
Drive (2011)
Slow and Furious. 75%
Strom života (2011)
Chvíľami krása, chvíľami peklo. Chápem odpady, tak aj päťky a keď ustabilizujem svoje nálady, tak to máme čistý stred. Bod k dobru za to, že sa takáto vec vôbec dostala do širšieho povedomia (distribúcia, konzum). Malick má v tomto ohľade v Hollywoode velice privilegované miesto. Dokáže artovku naplniť hviezdnými menami a podhodiť mainstreamu niečo silne autorské, kde sa musí premýšlať. A masa sa dostaví, veď tam hrá Brad Pitt a Sean Penn. "OMG, fuck this shit! Idem na Šmoulov." A aj tomuto rozumiem, Tree of Life je v silnom kontraste k "rýchlym" filmom a vyžaduje od diváka velice sústredené správanie (niekoľoko minútové pauzy v monológoch) po väčšinu mamutiej stopáže. Otázka znie, čo za to ponúka a či výsledné hodnotenie nie je len zrkadlo vyspelosti a odhodlanosti pozorovateľa sa otvoriť, hľadať odpovede, skúmať odkazy, participovať sa na relatívne banálnom filozofovaní. Priznávam, že v tomto štádiu sa nenachádzam bolo by to nefér voči klubovým/artovým filmom ako takým, velebiť jeho výnimočnosť (ktorá imho spočíva iba v prehnanej pozornosti, nič viac). Čo ma ale reálne sklamalo je prehypovaný vizuál, ktorý je možno presný (svet očami detí, neprifarbený, nízka chaotická kamera) ale pre mňa absolútne všedný a neatraktívny. Neustále protisvetlo a pohľady do slnka neboli nuda prvých 15 minút. Zahrané skvele. 50%
TRON: Legacy 3D (2010)
Ako dizajnér nemôžem íst pod 5*. 90%
Tropa de Elite 2 - O Inimigo Agora É Outro (2010)
Od teraz je pre mňa už len jedna Trope de Elite. Nekompromisný, tri a pol hodinový synergický epos kedysi dvoch častí, ktorý bez mihnutia brvou staviam vedľa legendárneho Mesta Bohov. 100%
Týden bez závazků (2011)
Sračka a to doslovne. Hviezda za dámsky casting (Christina je stále veľká sexica), zato na Sudeikisa začínam byť riadne alergický. 20%
Sucker Punch (2011)
Vizuálna masturbácia, ktorá má všetko. Eset panáčikov, sekáčiky na mäso, steampunk stroje, rotačné guľomety, drakov, rytierov, vojakov, zepelliny, ninjov, striptérky ... sexice v hlavnej úlohe a šťavnatý grungovo steampunkový nádych. A to všetko pod drobnohľadom jedneho z najväčších obrazových vizionárov dnešnej doby. Platí to isté ako minulý rok u Pillgrimovi, že tu je vizuálnych nápadov na 5 Hollywoodskych sezón dopredu. Ostatné odpustené. 95%
Půlnoc v Paříži (2011)
Dávam Allenovke full house, svet je divný! Ale... Woody sa proste trafil a až desivo mi Gil pripomínal moju maličkosť. Antidote pre všetkých beznádejných nostalgikov a bez poučiek. Šarmantné. 90%
Red State (2011)
Jediné body k dobru Smith naháňa svojou nekompromisnosťou, ináč je to babätkovske čvachtanie v plytkých vodách (škoda!). Totálne bez rukopisu a blbo natočené (prakticky celá akcia). 50%
Stake Land (2010)
Trochu iná Cesta. Chvíľkami lepšia, chvíľkami horšia. 70%
Láska a jiné závislosti (2010)
Keď nastalo finále, tak som bol psychicky pripravený na jediné dva možné konce... Za A.) Že Jamie otvorí kufor svojho vylešteného Porchaku, tam su bude trblietať revolučná Pfitzer™ vzorka definitivneho lieku na Parkinsona a plakať bude celý senilbus. Alebo B.) Že do obrazu padne ten huňatý mikrofón, a štáb sa bude chichotať. Strašne niečo a ešte aj Anne sa mi takto pred Batmanom sprotivila. 10%
Konkurenti (1992)
7 Angry Men. Strhujúcich 100 minút milimetrovej réžie a toho načistejšieho herectva. Jediné výtka ide na, nie až taký silný záver. 90%
Rare Exports (2010)
Sympatická blbosť do doby kedy sa velenia ujal ten malý zmrdík. V tom momente sa z toho stala stupídna blboť, ktorú nezachránil ani ten krásne bizarný záver. Veliká škoda. 55%
I Spit on Your Grave (2010)
Možno to prekročilo tieň svojho predchodcu, ale aj cez áčkový vizuál oboma nohami stále pevne stojí v bažinách béčkovej produkcie (aj cez nadšené reakcie večne sklamaných hororníkov). Linearita nie je prúser, žial zlyháva motivácia, postavy sú tragicky jednorozmerné a karty vyložené po troch minútach. So slzou v oku spomínam na Eden Lake, kde som postavy behom chviľky miloval a nenávidel. Tu prázdnota. No a Sarah Butler nech je akokoľvek pekná a odvážna, tak pri tých jej drsných replikách by som jej neveril ani dieru medzi nohami. 55%
V cizí kůži (2011)
Piata tak trochu z trucu, ale dlho ma žiadny americký mainstream takto nepotešil. Odskúšaná premisa, presný casting a Dobkin ani v tých najdojemnejších scénach nezabúda, že pupok sveta má svoje miesto v iných žánroch. Nadhľad ľudia, ten tu dlho nebol. 90%
Neznámý (2011)
Keď nie logika, tak aspoň spád. Ideálne heslo dňa. V konečnom dôsledku ostávam s pocitom, že ma po dlhej dobe bavila podstivá a chytrá kriminálka. 85%
Útok na věžák (2011)
Mix Aliena, Crittersov, Planety Opic, Harryho Browna a X ďalsích flákov. Ano toto je originálne asi ako moje trojdňové slipy, ale je v tom cítiť nadšenie pre vec. A také veci sa prenášajú na plac a následne na diváka. Very fresh a repete určite bude. "So much weed a no papers. This is a nightmare man!" 85%
Toast (2010)
Zbierka preflákntých stereotypov, nefukčných postáv (Helen), mizerných hercov (Fredy!) korunovaná nevyužitým a tým pádom úplne zbytočným queer rozmerom. Ano je to príjemne retro, zručne natočené, ale jediné čo mi táto kulinárska konzerva dala, bola chuť sa poriadne prežrať. 50%
Kamarád taky rád (2011)
Dajte Milu a Justina do niečoho, čo má okrem fajn dialógov aj scénar a bude to pecka. 60%
Thor (2011)
Branagh zvláda postavy, akciu aj úchvatný vizuál (to som čakal najmenej). Po komixových prúseroch leta 2011 celkom milé prekvapčo. Jediné čo tomu chýba je tak pol hodina navyše, venovaná Thorovi a jeho premene. Strho a nepustilo. 80%
Rukojmí (2009)
Skvelé, tlemil som sa celých 10 minút, bo hneď to chcelo duplu. 90%
Green Lantern (2011)
Jediný kto sa nemusí hanbiť za svoju robotu je James Newton Howard. Bezpohlavný zlepenec tento Lantern. 30%
Bláznivá, zatracená láska (2011)
Skvelý casting, prvý krát znesitelný Carrel a pár veľmi vtipných momentov v neškodnej romantike. 75%