Wedding Crashers síce kráčajú v stopách žánrovo podobných filmov, ale aj napriek tomu sa im darí pôsobiť sviežo a originálne. Možno kvôli príjemnej hlavnej dvojici, možno kvôli príjemne streleným vedľajším postavám, možno kvôli skvelému soundtracku a možnože kvôli atypickému a nie tak úplne zlému „zloduchovi“. Nie som si tým úplne istý, viem len, že ma nemálo bavili aj po asi piaty raz. [90%]
Tri hudobné vložky nerobia muzikál a zasadenie výlučne černošských hercov a herečiek do maximálne klišéovitého deja nerobí originálny film. Mňa to ale prekvapivo bavilo, síce nijak výnimočne, ale to gýčové poňatie mi tam proste sadlo. Celkovo iba priemer, ale vizuálne príjemný. [62%]
Priznám sa, že posledná tretina a konverzačné scény všeobecne ma trochu nudili. Tak prečo päť hviezdičiek? 1. Pretože som sa počas „akčných“ pasáží cítil ako desaťročný. Dieťa vo mne ožilo a ja som po dlhej dobe znovu pocítil číru radosť z prostých vecí. 2. Pretože mi po tele takmer nonstop behali zimomriavky. Z rozličných dôvodov, ale ide o to, že boli omnoho častejšie a omnoho intenzívnejšie než zimomriavky, ktoré som pred necelými 24 hodinami zažíval pri Avatare(!) 3. Pretože soundtrack, hoci som ho párkrát počul ešte pred filmom a vtedy ma veľmi nezaujal, je dokonalý. 4. Pretože nudnosť nudných scén je úplne opodstatnená a hoci filmu uberá na dynamike, zároveň divákovi poskytuje priestor na premýšľanie a nachádzanie paralel medzi Maxovou fantáziou a (Maxovým) životom. A nemyslím tým tú trochu samoúčelnú obraznosť scenára, ale spôsob, akým je film natočený. 5. Pretože kamera je úplne úžasná. 6. Pretože réžia je úplne úžasná. 7. Pretože slzy. P.S. Za neuvedenie filmu v českých a slovenských kinách si distribútori zaslúžia vyrezať mozgy. [94%]
Návrat kráľa je mŕtvy, nech žije kráľ! Aspoň čo sa megalomanských bitiek týka. Avatar je špičkovým prvotriednym hollywoodskym produktom, ale v podstate ničím viac. Niežeby to nestačilo, ale ľudia, ktorí čakajú filmovú revolúciu alebo najlepší film všetkých čias, budú asi trošičku sklamaní. Síce to JE najlepší blockbuster posledných rokov, ale klišé a neoriginalita, ktoré ho sprevádzajú, sú natoľko výrazné, že označiť ho najlepším filmom čo i len roku mi nepripadá spravodlivé. Vizuálny zážitok je maximálny, to nepopieram, ale keď človek zapne mozog, celkový pocit z filmu je trochu degradovaný, všetko sme to totiž už mnohokrát videli, i keď nie v tak excelentnej forme. Vyčítať to Cameronovi ale nebudem, z kina som predsa len vychádzal nadšený ako nikdy predtým, ale kvôli otrepanému príbehu jeho opus magnum plným počtom hodnotiť nebudem. Hovorte si čo chcete, ale podľa mňa Avatar ani zďaleka nie je dokonalým filmom, je „iba“ dokonalým filmovým zážitkom. Niekomu to stačí, mne tak úplne nie. Filmová revolúcia sa teda nekoná, digitálna však určite áno. Ak chcete byť jej svedkami, hurá do kina; ak vás uspokojujú skôr filmy so sofistikovanou myšlienkou a na vizuálnom zážitku vám až tak nezáleží, zostaňte radšej doma. P.S. Cameronov perfekcionizmus je trošičku preceňovaný; Pandora síce „žije“ vlastnným životom, ale keby Avatara točil nejaký iný, schopný, režisér, vyzerala by rovnako. P.P.S. Český dabing vs. 3D 3D je iba doplnkom filmu, ničím viac. Hlavne v prvej polovici vás veľmi realisticky vtiahne do diania na plátne, ale myslím si, že projekcia v 2D film nijak zvlášť nedegraduje, Cameron sa totiž neznižuje k zneužívaniu 3D, iba ho veľmi vecne využíva k vylepšeniu rozprávania filmu. To je veľmi chvályhodné, ale nijak zvlášť esenciálne. Dabing, na druhej strane, je síce relatívne celkom vydarený, ale tak ako vždy, (inak isto veľmi silné) herecké výkony tak trochu otupuje. Odporúčam síce poradie 3D s dabingom -> 2D s pôvodným znením, pretože to úžasné 3D si mimo kina užijete len veľmi ťažko, ale ak dabing z celej duše nenávidíte a tretí rozmer vám je viac–menej ukradnutý, choďte pokojne na 2D. [88%]
Duncana Jonesa čaká sľubná režisérska budúcnosť, takýto debut mu môžu mnohí závidieť, príbeh, ktorý vymyslel, ale trochu kríva a celý koncept Moonu je trochu pritiahnutý za vlasy. Našťastie je však snímok veľmi atmosférický a Sam Rockwell natoľko výborný, že odpustiť filmu nedostatky v príbehu je veľmi ľahké. Atmosfére dosť pomáha aj veľmi vydarená hudba Clinta Mansella, ktorá mi sprvu pripadala trochu nevýrazná, ale postupne som si uvedomil, že k minimalistickému poňatiu filmu sa hodí dokonalo; to len tak, mimochodom. Summa summarum, veľmi príjemná komorná záležitosť, i keď trošičku nadhodnocovaná P.S. Veľavravnému traileru sa odporúčam vyhnúť. [77%]
Jednak sa film často snaží držať knižnej predlohy, čo mnohokrát nefunguje, ale zároveň sa občas snaží robiť niektoré veci odlišne, ale veľmi mu nevychádza ani to. A ešte k tomu je to neskutočne dlhé a v konečnom dôsledku celkom nudné. A mohol by som sa tu sťažovať ešte na mnoho ďalších vecí, ale väčšina z nich vyplýva z knižnej predlohy, takže si to opustím a vôbec, čakať od adaptácie maximálne mainstreamovej knihy niečo viac než hollywoodsky mainstream by bolo naivné. Ale keď už sa tam pozbieralo tak veľa dobrých hercov, mohli sa aspoň pokúsiť o nejaké to hranie, však? [49%]
Dobrý film, brilantná prvá tretina. Niekde v okolí tretiny totiž dôjde k naznačeniu pointy, ktorú človek zatiaľ síce iba tuší, ale práve to tušenie veľmi nabúrava tajomne desivo psychadelickú atmosféru snímku. Potom je to už len veľmi dobré, ale opäť iba do chvíle, keď film pointu úprimne odhalí celkovo. Od toho momentu som sa zvyšných 15 minút už tak trochu nudil a očakával presne to, čo prišlo. Ešte raz opakujem, že Jakubov rebrík je naozaj dobrým filmom, ale nedokážem pochopiť, prečo tie dve, všetko vopred objasňujúce, scény nezostali ležať v strižni. [76%]
S denným odstupom sa mi podarilo sformulovať jednu vetu, ktorá vyjadruje moje pocity presnejšie než celý ten dlhý komentár, ktorý som tu mal predtým: „(500) Days of Summer mi do mojej indie prdele liezlo tak snaživo, až to bolelo.“ Nie som básnik, ale takto nejak to cítim. [59%]
Bavil som sa neskutočne. Rozjazd krásne plynulý a potom už len neutíchajúca vlna zábavy. To je to pozitívne. Negatívne však je, že som Kocovine ani trochu neveril. Keď sa hlavné postavy prebudili „deň po“, cítil som sa akoby som bol býval pil s nimi, to uznávam. Ale ani za mak neverím samotným postavám. Ako by sa natoľko rozdielni ľudia dali vôbec dokopy, ako by sa mohli stať najlepšími priateľmi? Ako sa môže (veľmi zábavne) prihlúply prostáčik naučiť počítať karty z knihy, ktorú číta behom cesty do Vegas? Ako sa môže dostať obrovské zviera dostať do a z hotela bez povšimnutia personálu? A mohol by som pokračovať. Kocovine jednoducho neverím. Ale to nič nemení na fakte, že je to veľmi pravdepodobne najzábavnejší film roku 2009. A ešte k tomu vynikajúco natočený, obľúbenec Todd Phillips totiž vzal to najlepšie zo Starskyho & Hutcha (dokonca aj perfektného Dana Finnertyho!) a ešte to o čosi vylepšil. Ale tým postavám jednoducho neverím. Mám ich naozaj rád, ale neverím im. P.S. pre dámy: Miestami mi film pripadal vyslovene sexistický, tak sa na to pripravte a neodsudzujte ho za to. P.P.S. pre dámy zdatné v anglickom jazyku: (neviem to totiž správne sformulovať po slovensky) You might understand it, but you won't get it. [78%]
Možno sa to mnohým nezdá, ale District 9 nie je bezchybný. Keď si človek zvykne na tú neuveriteľne surovú, dych vyrážajúcu, autenticitu, začne vnímať jeho malé chybičky a zakopnutia. Ale kto si myslím, že som, aby som tu kritizoval snímok, ktorý mi zaktivizoval potné žľazy, rozbúšil srdce, uvoľnil žuvacie svaly a zintenzívnil nevraživé pocity voči ľudstvu? Viem, že to bol iba film, ale tak neskutočne realistický (a vizuálnu stránku tým myslím iba okrajovo), že som uveril každej jednej sekunde. Blomkampovi každopádne veľmi nezávidím, svojím debutom si latku nasadil „zatraceně“ vysoko. [92%]
Šesť panákov, dve a pol piva a aj tak to bolo utrpenie. Čím triezvejší, tým horšie. A to som si asi pätnásťkrát hovoril, že horšie to už byť nemôže. Fakt najväčšia sračka na svete, najhorší film všetkých čias… Dobre, to možno až nie, pravdepodobne existujú aj horšie filmy, ale som si istý, že tie sa aspoň netvária natoľko vážne. A sklamala dokonca aj polnočná premiéra, emo teenky boli príliš málo emotívne a žiadnych vzdychov a výskaní som sa nedočkal. Fakt to nepozerajte, je to nepredstaviteľne otrasné. Jednička je krásne guilty pleasure, ale toto je absolútne zlo. [3%]
Opisovať Strach a hnus v Las Vegas nemá cenu, je potrebné vidieť ho. Alebo ešte lešpie: je nutné vidieť ho. Ako váš právnik vám nemôžem odporučiť nič iné. A teraz ma ospravedlňte, idem si zohnať nejaké psychadeliká. Alebo aspoň knižnú predlohu. [88%]
Klišéovitá osemdesiatková rozprávočka, ktorej by som mohol vytknúť nelogickosti, ale neurobím to, voči rozprávke by to nebolo fér. Celkovo ľahký nadpriemer, k štvrtej hviezdičke sa prikláňam kvôli vynikajúcemu Bridgesovi a kvôli efektom, ktoré dnes už síce nikoho neohúria, ale aj po takmer tridsiatich rokoch vyzerajú absolútne jedinečne. [70%]
Čo si nedovolia hrané seriály, dovolia si niektoré animované. Presnejšie povedané, niektoré animované a It's Always Sunny in Philadelphia. Tento seriál neprekračuje žiadne hranice, pretože žiadne hranice nemá. Nech vás napadne čokoľvek nekorektné alebo spoločensky odsúdeniahodné, Sunny o tom má epizódu. A ak nemá, tak bude mať. A postavy… Ó, tie postavy! Nenávidím ich. Sú to pokrytci, ignoranti, klamári, idioti a neviem čo všetko ešte. Tupí hajzli. Milujem ich. Chcem byť ako oni. Chcem byť s nimi v gangu. Chcem mať Charlieho za najlepšieho kamaráta. Nenávidel by som ho, ale aj tak chcem. Určite poznáte význam slovíčka „najlepší“ v zmysle, že niečo nie je naozaj najlepšie, že to nie je ani bezchybné a že to možno nie je ani dobré, ale predsa je to „najlepšie“? Tak presne taký je tento seriál. Najlepší.
Na Adaptáciu som vôbec nemal náladu ani predtým než som si ju pustil, ani keď som ju pozeral. Prečo som si ju vôbec púšťal presne neviem, ale prečo som ju nevypol viem veľmi dobre – Kaufman, Jonze a Kaufman. Kaufmanov scenár je geniálny, Jonzova réžia síce celkovo nijak nevyniká (ak si odmyslím perfektné zvládnutie Cagovej dvojroly), ale mnoho scén ma absolútne rozcitlivelo a do tretice, Kaufmanovi sa podarilo v scenári nádherne zachytiť život. Fakt nádherne. Konkrétnejšie sa o tom rozpisovať nebudem, odporúčam pozrieť si Adaptáciu na vlastné oči. A existuje vari lepší kompliment ako keď film úprimne odporučí človek, ktorý mal po celú dobu jeho trvania chuť vypnúť ho? [85%]
Počas prvých dvoch tretín som mal pocit, že 2012 prekonalo aj prvých Transformerov, ktorí ma onehdy dostali v kine do absolútneho popcornového vytrženia, ale potom prišla tretina posledná, tretina pozostávajúca z valiacej sa vody a očakávania nevyhnutného. Kým všetko exploduje, praská a rúca sa, človek musí odpustiť absenciu logiky, dianie na plátne totižto ponúka všetko, čo sa dá od filmu o zničení sveta očakávať, keď však príde na rad voda, zábavnosť prudko klesá a ku koncu sa začne z diváka vytrácať aj odolnosť voči stupidite a klišé. Kino však jednoznačne odporúčam, čo sa vizuálneho zážitku týka, 2012 boduje na plnej čiare a jedine na veľkom plátne je možné užiť si jeho prednosti naplno. Intenzívnejší strih natočeného materiálu by ale snímku určite nebol býval uškodil a nebyť poslednej tretiny, pravdepodobne by som sa priklonil až k piatim hviezdičkám, potenciál vyplývajúci z námetu sa totiž podľa mňa už lepšie využiť nedal. Aspoň nie v rámci kategórie zvanej „blockbuster“. [78%]
Mnoho vody pretieklo odkedy som videl Alžebetu a nedočkavo sa tešil na jej pokračovanie, ale jedna vec sa odvtedy nezmenila – môj vzťah k historickým filmom. Niežeby som ich nemal rád, ale vo všeobecnosti ma nijak zvlášť nebavia a ak nemám pádny dôvod pozrieť si nejaký, radšej sa im vyhýbam. Prvá Alžbeta ma milo prekvapila réžiou plnou farieb, zaujímavých kamerových uhlov a celkovo krásnych záberov a ako celok ma dosť bavila. Pokračovanie sa síce nesie v podobnom duchu, mnoho záberov je skutočne krásnych, všetko hýri farbami a zábery z rohov katedrál ma bavia rovnako ako pred pár rokmi, škoda len, že ma nebavil rovnako aj príbeh, v ktorom sa toho síce dialo veľa, ale príliš skratkovito, k mnohým scénam sa tentokrát, aspoň podľa mňa, komorné poňatie filmu veľmi nehodilo a aj Cate sa mi zdala v prvom dieli omnoho výraznejšia. Možno som len nebol naladený na správnu vlnu a možno je pokračovanie skutočne horšie aj objektívne, tým si istý nie som, viem len to, že Zlatý vek ma veľmi nebavil. [56%]
Sedím v autobuse, predo mnou ešte 6 hodín cesty a pozerám, že na monitore sa objavila Cate Blanchett. „To môže byť fajn,“ povedal som si. Začal som film sledovať a zrazu vidím Giovanniho Ribisiho, po chvíli sa zjavila Hilary Swank, po nej Greg Kinnear s Katie Holmes, o niečo neskôr Keanu Reeves a nakoniec ešte J. K. Simmons. S otvorenými ústami čumím a pýtam sa sám seba: „Ako to, že nemám ani poňatia, čo to je?“ Po hodinke a pol mi to bolo viac–menej jasné; väčšinu filmu som odzíval, zopárkrát som krútil hlavou nad vopred očakávanými udalosťami a celkovo ma to veľmi nebavilo. „Ďalší prípad hviezdneho obsadenia v mizernom filme,“ pomyslel som si. O to viac ma prekvapilo, keď som si otvoril profil filmu na ČSFD a v kolónke „režie“ vidím Sama Raimiho. Ak by som bol býval vedel, že to točil on, aj keď som film sledoval, možno by som teraz hodnotil lepšie, ale takto je to len celkom nezáživný priemer. [53%]
Oproti otrasnej štvorke zlepšenie. A asi lepšie aj ako trojka. To ale vôbec neznamená že piaty Saw je dobrý. Síce sa mi nápad so skupinkou „skúšaných“ páči, ale ten tvorí asi tak pätinu filmu. Ďalšiu pätinu tvorí vývoj príbehu série (ehm) a asi tak 60% celej minutáže je tvorených flashbackmi. Scenáristov musím pochváliť za to, že vatu, tvoriacu výplň predchádzajúcich dielov, vymysleli tak, že dáva celkom zmysel, ale na druhej strane týmto postupom napísali film, ktorý by si namiesto 95 minút bohato vystačil aj s tridsiatimi. Musím ich však tiež pokarhať, a to za diery v scenári (v rámci série normálka), ale hlavne za neskutočné klišé, ktoré sprevádza film od začiatku až do konca. Dialógy ako vystrihnuté z príručky pre začínajúcich scenáristov a vývoj príbehu odhadnuteľný s predstihom desiatok minút. Ako som už napísal na začiatku tohto komentára, Saw V nie je dobrým filmom, ale v rámci série je relatívne vydareným a po fakt zlej trojke a štvorke ma celkom prekvapil. Ak ste teda vytrvali a na „pílovú“ sériu ešte úplne nezanevreli, jej piaty diel pravdepodobne poteší. [32%]
Čakať viac než prostoduchú násilnú zábavu od filmu, ktorý začína scénou násilného boja na život a na smrť a vzápätí pokračuje pitvou plnou šťavnatých záberov, by bolo naivné. A nikto to ani nechce. Ale štvrtý Saw sa musí tváriť ako premyslený a inteligentný film a strká do svojho scenára nudné, nelogické a zbytočné scény vyšetrovania a snaží sa zapôsobiť pohrávaním si s časovou súslednosťou a vybudovaním pointy z ničoho. Prečo, to nepochopím, každopádne to ale ani trochu nevyšlo a štvorka sa vďaka tomu stala najhorším dielom série. (tvrdím po piatich dieloch) [18%]
Videl som to v roku 2009, Rusko mi je cudzie a čerstvo postsovietske obdobie si pamätám iba veľmi, veľmi matne, a preto sa nestránim označiť Gorodok za trápnu prehliadku nevtipných skečov, ktorých sofistikovanosť je porovnateľná s tými najhoršími programami stužkových slávností. Chcel som tomu dať šancu, diel som dopozeral do konca, ale už keď sa na scéne objavila gigantická hovoriaca šiška (kobliha), ktorú protagonisti použili ako bowlingovú guľu (akože vtip), vedel som, že toto nie je pre mňa a že po skončení tejto časti si Gorodok už nikdy viac nepozriem. Aspoň nie triezvy.
Zombieland je originálny, vynikajúco zrežírovaný, má výborný soundtrack, skvelé postavy a jedno absolútne geniálne cameo; čo je ale na celom filme to najlepšie, je jeho krátka minutáž. Vážne. Pár minút naviac by filmu narušilo nepretržitú reťaz originality, vtipu a „cool faktoru“ a z prvotriednej zábavy by sa razom stala zábava „iba“ výborná. Jediná vec, ktorá mi na celom snímku vadila, bol prekvapivo veľký počet nelogickostí počas poslednej štvrťhodinky, ale nad tými rád privriem očko, pretože inak bol Zombieland úplne perfektný a predčil všetky moje, už aj tak vysoké, očakávania. Piata hviezdička bola síce behom filmu trochu neistá, ale keď začali v posledných sekundách hrať Raconteurs, na tvári sa mi objavil úsmev od ucha k uchu, po chrbte mi prebehol mráz, zalial ma pocit nevídanej eufórie a spokojnosti a o finálnom verdikte už nebolo pochýb. Delikátna jednohubka, ktorú si určite dám ešte mnohokrát. [95%]
Najpohodovejší a najviac odľahčený Votrelec, ale predovšetkým režijne i scenáristicky výborne spracovaný pohyblivý komiks. A ako všetci dobre vieme, nie všetko z komiksov na plátne funguje. Mne to ale nijak zvlášť nevadilo, na pravidlá hry som pristúpil a bola to zábava. ZÁBAVA. [84%]
Najzaujímavejší, najvzrušujúcejší a najlepšie zrežírovaný Votrelec. Fincher prevrátil schému „xenomorf vs. ľudia“ na „ľudia vs. xenomorf“ a na toho votrelca sa vlastne celkom vykašľal a natočil film o ľuďoch v krízovej situácii za klaustrofobických a bezútešných podmienok. Je to prístup výrazne odlišný od smerov, akými sa vydali predchádzajúce filmy, ale podľa mňa tento krok vyšiel veľmi dobre a výsledkom je kombinácia napätia z jedničky (i keď nie napätia z neznáma, skôr z toho „známa“) a akcie z dvojky. A pridanú hodnotu tvorí už spomínaná vynikajúca réžia. Nedá mi ale filmu nevytknúť dve veci – otrasné „bluescreen“ efekty xenomorfa a samotnú zámienku na pokračovanie, ktorá nie je práve najvierohodnejšia. Našťastie na ňu človek po pár minútach zabudne a potom si už len užíva jedno z mála vynikajúcich tretích pokračovaní. [79%]
Dokonalé napätie z jedničky je fuč, iritujúce scény zostali. A pribudlo jedno veľmi otravné malé dievča, ktoré castingom prešlo asi len nedopatrením. A záverečné zúčtovanie s „matkou“ je akčné asi ako wrestling pod vodou alebo v beztiažovom stave. A celé je to zbytočne dlhé. A štvrtá hviezdička je trochu otázna. A som sklamaný. [74%]
„There's plenty of poetry right inside that ring [film], Fink.“ Sčasti sebareflexívny, často metaforický a celkovo veľmi neobyčajný film. Turturro a Goodman skvelí, Shalhoub vynikajúci. Navyše čím viac o Bartonovi Finkovi premýšľam, tým viac sa mi páči. [80%]
Debilný plagát ma od Hard Candy dlho odradzoval, ale dnes som sa konečne premohol a bolo to… Silné (anglické „intense“ je ten správny výraz). V mnohých scénach neskutočné napätie, hlavné herecké duo je naozaj výborné a psychopatka Hayley ma neraz rozosmiala, hoci si nie som istý, či je to práve najlepšie. Ale bavil som sa. Síce zvráteným spôsobom, ale fakt som sa bavil. Sklamal jedine nemastný–neslaný záver. [73%]
Zombie + Big Brother + bezchybné spracovanie + minimalizované klišé + výborní civilní herci + krásna hlavná postava + hlášky + gore + zamýšľané guilty pleasure + anglický a škótsky prízvuk = najlepšia zombie záležitosť, akú som mal možnosť vidieť. [100%]
Moje komentáře
Nesvatbovi (2005)
Wedding Crashers síce kráčajú v stopách žánrovo podobných filmov, ale aj napriek tomu sa im darí pôsobiť sviežo a originálne. Možno kvôli príjemnej hlavnej dvojici, možno kvôli príjemne streleným vedľajším postavám, možno kvôli skvelému soundtracku a možnože kvôli atypickému a nie tak úplne zlému „zloduchovi“. Nie som si tým úplne istý, viem len, že ma nemálo bavili aj po asi piaty raz. [90%]
Klub splněných přání (2006)
Tri hudobné vložky nerobia muzikál a zasadenie výlučne černošských hercov a herečiek do maximálne klišéovitého deja nerobí originálny film. Mňa to ale prekvapivo bavilo, síce nijak výnimočne, ale to gýčové poňatie mi tam proste sadlo. Celkovo iba priemer, ale vizuálne príjemný. [62%]
Max a maxipříšerky (2009)
Priznám sa, že posledná tretina a konverzačné scény všeobecne ma trochu nudili. Tak prečo päť hviezdičiek? 1. Pretože som sa počas „akčných“ pasáží cítil ako desaťročný. Dieťa vo mne ožilo a ja som po dlhej dobe znovu pocítil číru radosť z prostých vecí. 2. Pretože mi po tele takmer nonstop behali zimomriavky. Z rozličných dôvodov, ale ide o to, že boli omnoho častejšie a omnoho intenzívnejšie než zimomriavky, ktoré som pred necelými 24 hodinami zažíval pri Avatare(!) 3. Pretože soundtrack, hoci som ho párkrát počul ešte pred filmom a vtedy ma veľmi nezaujal, je dokonalý. 4. Pretože nudnosť nudných scén je úplne opodstatnená a hoci filmu uberá na dynamike, zároveň divákovi poskytuje priestor na premýšľanie a nachádzanie paralel medzi Maxovou fantáziou a (Maxovým) životom. A nemyslím tým tú trochu samoúčelnú obraznosť scenára, ale spôsob, akým je film natočený. 5. Pretože kamera je úplne úžasná. 6. Pretože réžia je úplne úžasná. 7. Pretože slzy. P.S. Za neuvedenie filmu v českých a slovenských kinách si distribútori zaslúžia vyrezať mozgy. [94%]
Avatar (2009)
Návrat kráľa je mŕtvy, nech žije kráľ! Aspoň čo sa megalomanských bitiek týka. Avatar je špičkovým prvotriednym hollywoodskym produktom, ale v podstate ničím viac. Niežeby to nestačilo, ale ľudia, ktorí čakajú filmovú revolúciu alebo najlepší film všetkých čias, budú asi trošičku sklamaní. Síce to JE najlepší blockbuster posledných rokov, ale klišé a neoriginalita, ktoré ho sprevádzajú, sú natoľko výrazné, že označiť ho najlepším filmom čo i len roku mi nepripadá spravodlivé. Vizuálny zážitok je maximálny, to nepopieram, ale keď človek zapne mozog, celkový pocit z filmu je trochu degradovaný, všetko sme to totiž už mnohokrát videli, i keď nie v tak excelentnej forme. Vyčítať to Cameronovi ale nebudem, z kina som predsa len vychádzal nadšený ako nikdy predtým, ale kvôli otrepanému príbehu jeho opus magnum plným počtom hodnotiť nebudem. Hovorte si čo chcete, ale podľa mňa Avatar ani zďaleka nie je dokonalým filmom, je „iba“ dokonalým filmovým zážitkom. Niekomu to stačí, mne tak úplne nie. Filmová revolúcia sa teda nekoná, digitálna však určite áno. Ak chcete byť jej svedkami, hurá do kina; ak vás uspokojujú skôr filmy so sofistikovanou myšlienkou a na vizuálnom zážitku vám až tak nezáleží, zostaňte radšej doma. P.S. Cameronov perfekcionizmus je trošičku preceňovaný; Pandora síce „žije“ vlastnným životom, ale keby Avatara točil nejaký iný, schopný, režisér, vyzerala by rovnako. P.P.S. Český dabing vs. 3D 3D je iba doplnkom filmu, ničím viac. Hlavne v prvej polovici vás veľmi realisticky vtiahne do diania na plátne, ale myslím si, že projekcia v 2D film nijak zvlášť nedegraduje, Cameron sa totiž neznižuje k zneužívaniu 3D, iba ho veľmi vecne využíva k vylepšeniu rozprávania filmu. To je veľmi chvályhodné, ale nijak zvlášť esenciálne. Dabing, na druhej strane, je síce relatívne celkom vydarený, ale tak ako vždy, (inak isto veľmi silné) herecké výkony tak trochu otupuje. Odporúčam síce poradie 3D s dabingom -> 2D s pôvodným znením, pretože to úžasné 3D si mimo kina užijete len veľmi ťažko, ale ak dabing z celej duše nenávidíte a tretí rozmer vám je viac–menej ukradnutý, choďte pokojne na 2D. [88%]
Moon (2009)
Duncana Jonesa čaká sľubná režisérska budúcnosť, takýto debut mu môžu mnohí závidieť, príbeh, ktorý vymyslel, ale trochu kríva a celý koncept Moonu je trochu pritiahnutý za vlasy. Našťastie je však snímok veľmi atmosférický a Sam Rockwell natoľko výborný, že odpustiť filmu nedostatky v príbehu je veľmi ľahké. Atmosfére dosť pomáha aj veľmi vydarená hudba Clinta Mansella, ktorá mi sprvu pripadala trochu nevýrazná, ale postupne som si uvedomil, že k minimalistickému poňatiu filmu sa hodí dokonalo; to len tak, mimochodom. Summa summarum, veľmi príjemná komorná záležitosť, i keď trošičku nadhodnocovaná P.S. Veľavravnému traileru sa odporúčam vyhnúť. [77%]
Šifra mistra Leonarda (2006)
Jednak sa film často snaží držať knižnej predlohy, čo mnohokrát nefunguje, ale zároveň sa občas snaží robiť niektoré veci odlišne, ale veľmi mu nevychádza ani to. A ešte k tomu je to neskutočne dlhé a v konečnom dôsledku celkom nudné. A mohol by som sa tu sťažovať ešte na mnoho ďalších vecí, ale väčšina z nich vyplýva z knižnej predlohy, takže si to opustím a vôbec, čakať od adaptácie maximálne mainstreamovej knihy niečo viac než hollywoodsky mainstream by bolo naivné. Ale keď už sa tam pozbieralo tak veľa dobrých hercov, mohli sa aspoň pokúsiť o nejaké to hranie, však? [49%]
Paranormal Activity (2007)
Hlúpa nuda s ľakačkami tak transparentne natočenými, že vydesia iba veľmi naivného diváka. [26%]
Jakubův žebřík (1990)
Dobrý film, brilantná prvá tretina. Niekde v okolí tretiny totiž dôjde k naznačeniu pointy, ktorú človek zatiaľ síce iba tuší, ale práve to tušenie veľmi nabúrava tajomne desivo psychadelickú atmosféru snímku. Potom je to už len veľmi dobré, ale opäť iba do chvíle, keď film pointu úprimne odhalí celkovo. Od toho momentu som sa zvyšných 15 minút už tak trochu nudil a očakával presne to, čo prišlo. Ešte raz opakujem, že Jakubov rebrík je naozaj dobrým filmom, ale nedokážem pochopiť, prečo tie dve, všetko vopred objasňujúce, scény nezostali ležať v strižni. [76%]
500 dní se Summer (2009)
S denným odstupom sa mi podarilo sformulovať jednu vetu, ktorá vyjadruje moje pocity presnejšie než celý ten dlhý komentár, ktorý som tu mal predtým: „(500) Days of Summer mi do mojej indie prdele liezlo tak snaživo, až to bolelo.“ Nie som básnik, ale takto nejak to cítim. [59%]
Pařba ve Vegas (2009)
Bavil som sa neskutočne. Rozjazd krásne plynulý a potom už len neutíchajúca vlna zábavy. To je to pozitívne. Negatívne však je, že som Kocovine ani trochu neveril. Keď sa hlavné postavy prebudili „deň po“, cítil som sa akoby som bol býval pil s nimi, to uznávam. Ale ani za mak neverím samotným postavám. Ako by sa natoľko rozdielni ľudia dali vôbec dokopy, ako by sa mohli stať najlepšími priateľmi? Ako sa môže (veľmi zábavne) prihlúply prostáčik naučiť počítať karty z knihy, ktorú číta behom cesty do Vegas? Ako sa môže dostať obrovské zviera dostať do a z hotela bez povšimnutia personálu? A mohol by som pokračovať. Kocovine jednoducho neverím. Ale to nič nemení na fakte, že je to veľmi pravdepodobne najzábavnejší film roku 2009. A ešte k tomu vynikajúco natočený, obľúbenec Todd Phillips totiž vzal to najlepšie zo Starskyho & Hutcha (dokonca aj perfektného Dana Finnertyho!) a ešte to o čosi vylepšil. Ale tým postavám jednoducho neverím. Mám ich naozaj rád, ale neverím im. P.S. pre dámy: Miestami mi film pripadal vyslovene sexistický, tak sa na to pripravte a neodsudzujte ho za to. P.P.S. pre dámy zdatné v anglickom jazyku: (neviem to totiž správne sformulovať po slovensky) You might understand it, but you won't get it. [78%]
District 9 (2009)
Možno sa to mnohým nezdá, ale District 9 nie je bezchybný. Keď si človek zvykne na tú neuveriteľne surovú, dych vyrážajúcu, autenticitu, začne vnímať jeho malé chybičky a zakopnutia. Ale kto si myslím, že som, aby som tu kritizoval snímok, ktorý mi zaktivizoval potné žľazy, rozbúšil srdce, uvoľnil žuvacie svaly a zintenzívnil nevraživé pocity voči ľudstvu? Viem, že to bol iba film, ale tak neskutočne realistický (a vizuálnu stránku tým myslím iba okrajovo), že som uveril každej jednej sekunde. Blomkampovi každopádne veľmi nezávidím, svojím debutom si latku nasadil „zatraceně“ vysoko. [92%]
Twilight sága: Nový měsíc (2009)
odpad!Šesť panákov, dve a pol piva a aj tak to bolo utrpenie. Čím triezvejší, tým horšie. A to som si asi pätnásťkrát hovoril, že horšie to už byť nemôže. Fakt najväčšia sračka na svete, najhorší film všetkých čias… Dobre, to možno až nie, pravdepodobne existujú aj horšie filmy, ale som si istý, že tie sa aspoň netvária natoľko vážne. A sklamala dokonca aj polnočná premiéra, emo teenky boli príliš málo emotívne a žiadnych vzdychov a výskaní som sa nedočkal. Fakt to nepozerajte, je to nepredstaviteľne otrasné. Jednička je krásne guilty pleasure, ale toto je absolútne zlo. [3%]
Strach a hnus v Las Vegas (1998)
Opisovať Strach a hnus v Las Vegas nemá cenu, je potrebné vidieť ho. Alebo ešte lešpie: je nutné vidieť ho. Ako váš právnik vám nemôžem odporučiť nič iné. A teraz ma ospravedlňte, idem si zohnať nejaké psychadeliká. Alebo aspoň knižnú predlohu. [88%]
Tron (1982)
Klišéovitá osemdesiatková rozprávočka, ktorej by som mohol vytknúť nelogickosti, ale neurobím to, voči rozprávke by to nebolo fér. Celkovo ľahký nadpriemer, k štvrtej hviezdičke sa prikláňam kvôli vynikajúcemu Bridgesovi a kvôli efektom, ktoré dnes už síce nikoho neohúria, ale aj po takmer tridsiatich rokoch vyzerajú absolútne jedinečne. [70%]
It's Always Sunny in Philadelphia (TV seriál) (2005)
Čo si nedovolia hrané seriály, dovolia si niektoré animované. Presnejšie povedané, niektoré animované a It's Always Sunny in Philadelphia. Tento seriál neprekračuje žiadne hranice, pretože žiadne hranice nemá. Nech vás napadne čokoľvek nekorektné alebo spoločensky odsúdeniahodné, Sunny o tom má epizódu. A ak nemá, tak bude mať. A postavy… Ó, tie postavy! Nenávidím ich. Sú to pokrytci, ignoranti, klamári, idioti a neviem čo všetko ešte. Tupí hajzli. Milujem ich. Chcem byť ako oni. Chcem byť s nimi v gangu. Chcem mať Charlieho za najlepšieho kamaráta. Nenávidel by som ho, ale aj tak chcem. Určite poznáte význam slovíčka „najlepší“ v zmysle, že niečo nie je naozaj najlepšie, že to nie je ani bezchybné a že to možno nie je ani dobré, ale predsa je to „najlepšie“? Tak presne taký je tento seriál. Najlepší.
Adaptace (2002)
Na Adaptáciu som vôbec nemal náladu ani predtým než som si ju pustil, ani keď som ju pozeral. Prečo som si ju vôbec púšťal presne neviem, ale prečo som ju nevypol viem veľmi dobre – Kaufman, Jonze a Kaufman. Kaufmanov scenár je geniálny, Jonzova réžia síce celkovo nijak nevyniká (ak si odmyslím perfektné zvládnutie Cagovej dvojroly), ale mnoho scén ma absolútne rozcitlivelo a do tretice, Kaufmanovi sa podarilo v scenári nádherne zachytiť život. Fakt nádherne. Konkrétnejšie sa o tom rozpisovať nebudem, odporúčam pozrieť si Adaptáciu na vlastné oči. A existuje vari lepší kompliment ako keď film úprimne odporučí človek, ktorý mal po celú dobu jeho trvania chuť vypnúť ho? [85%]
2012 (2009)
Počas prvých dvoch tretín som mal pocit, že 2012 prekonalo aj prvých Transformerov, ktorí ma onehdy dostali v kine do absolútneho popcornového vytrženia, ale potom prišla tretina posledná, tretina pozostávajúca z valiacej sa vody a očakávania nevyhnutného. Kým všetko exploduje, praská a rúca sa, človek musí odpustiť absenciu logiky, dianie na plátne totižto ponúka všetko, čo sa dá od filmu o zničení sveta očakávať, keď však príde na rad voda, zábavnosť prudko klesá a ku koncu sa začne z diváka vytrácať aj odolnosť voči stupidite a klišé. Kino však jednoznačne odporúčam, čo sa vizuálneho zážitku týka, 2012 boduje na plnej čiare a jedine na veľkom plátne je možné užiť si jeho prednosti naplno. Intenzívnejší strih natočeného materiálu by ale snímku určite nebol býval uškodil a nebyť poslednej tretiny, pravdepodobne by som sa priklonil až k piatim hviezdičkám, potenciál vyplývajúci z námetu sa totiž podľa mňa už lepšie využiť nedal. Aspoň nie v rámci kategórie zvanej „blockbuster“. [78%]
Královna Alžběta: Zlatý věk (2007)
Mnoho vody pretieklo odkedy som videl Alžebetu a nedočkavo sa tešil na jej pokračovanie, ale jedna vec sa odvtedy nezmenila – môj vzťah k historickým filmom. Niežeby som ich nemal rád, ale vo všeobecnosti ma nijak zvlášť nebavia a ak nemám pádny dôvod pozrieť si nejaký, radšej sa im vyhýbam. Prvá Alžbeta ma milo prekvapila réžiou plnou farieb, zaujímavých kamerových uhlov a celkovo krásnych záberov a ako celok ma dosť bavila. Pokračovanie sa síce nesie v podobnom duchu, mnoho záberov je skutočne krásnych, všetko hýri farbami a zábery z rohov katedrál ma bavia rovnako ako pred pár rokmi, škoda len, že ma nebavil rovnako aj príbeh, v ktorom sa toho síce dialo veľa, ale príliš skratkovito, k mnohým scénam sa tentokrát, aspoň podľa mňa, komorné poňatie filmu veľmi nehodilo a aj Cate sa mi zdala v prvom dieli omnoho výraznejšia. Možno som len nebol naladený na správnu vlnu a možno je pokračovanie skutočne horšie aj objektívne, tým si istý nie som, viem len to, že Zlatý vek ma veľmi nebavil. [56%]
Téměř dokonalý zločin (2000)
Sedím v autobuse, predo mnou ešte 6 hodín cesty a pozerám, že na monitore sa objavila Cate Blanchett. „To môže byť fajn,“ povedal som si. Začal som film sledovať a zrazu vidím Giovanniho Ribisiho, po chvíli sa zjavila Hilary Swank, po nej Greg Kinnear s Katie Holmes, o niečo neskôr Keanu Reeves a nakoniec ešte J. K. Simmons. S otvorenými ústami čumím a pýtam sa sám seba: „Ako to, že nemám ani poňatia, čo to je?“ Po hodinke a pol mi to bolo viac–menej jasné; väčšinu filmu som odzíval, zopárkrát som krútil hlavou nad vopred očakávanými udalosťami a celkovo ma to veľmi nebavilo. „Ďalší prípad hviezdneho obsadenia v mizernom filme,“ pomyslel som si. O to viac ma prekvapilo, keď som si otvoril profil filmu na ČSFD a v kolónke „režie“ vidím Sama Raimiho. Ak by som bol býval vedel, že to točil on, aj keď som film sledoval, možno by som teraz hodnotil lepšie, ale takto je to len celkom nezáživný priemer. [53%]
Saw 5 (2008)
Oproti otrasnej štvorke zlepšenie. A asi lepšie aj ako trojka. To ale vôbec neznamená že piaty Saw je dobrý. Síce sa mi nápad so skupinkou „skúšaných“ páči, ale ten tvorí asi tak pätinu filmu. Ďalšiu pätinu tvorí vývoj príbehu série (ehm) a asi tak 60% celej minutáže je tvorených flashbackmi. Scenáristov musím pochváliť za to, že vatu, tvoriacu výplň predchádzajúcich dielov, vymysleli tak, že dáva celkom zmysel, ale na druhej strane týmto postupom napísali film, ktorý by si namiesto 95 minút bohato vystačil aj s tridsiatimi. Musím ich však tiež pokarhať, a to za diery v scenári (v rámci série normálka), ale hlavne za neskutočné klišé, ktoré sprevádza film od začiatku až do konca. Dialógy ako vystrihnuté z príručky pre začínajúcich scenáristov a vývoj príbehu odhadnuteľný s predstihom desiatok minút. Ako som už napísal na začiatku tohto komentára, Saw V nie je dobrým filmom, ale v rámci série je relatívne vydareným a po fakt zlej trojke a štvorke ma celkom prekvapil. Ak ste teda vytrvali a na „pílovú“ sériu ešte úplne nezanevreli, jej piaty diel pravdepodobne poteší. [32%]
Saw 4 (2007)
Čakať viac než prostoduchú násilnú zábavu od filmu, ktorý začína scénou násilného boja na život a na smrť a vzápätí pokračuje pitvou plnou šťavnatých záberov, by bolo naivné. A nikto to ani nechce. Ale štvrtý Saw sa musí tváriť ako premyslený a inteligentný film a strká do svojho scenára nudné, nelogické a zbytočné scény vyšetrovania a snaží sa zapôsobiť pohrávaním si s časovou súslednosťou a vybudovaním pointy z ničoho. Prečo, to nepochopím, každopádne to ale ani trochu nevyšlo a štvorka sa vďaka tomu stala najhorším dielom série. (tvrdím po piatich dieloch) [18%]
Gorodok (TV seriál) (1993)
Videl som to v roku 2009, Rusko mi je cudzie a čerstvo postsovietske obdobie si pamätám iba veľmi, veľmi matne, a preto sa nestránim označiť Gorodok za trápnu prehliadku nevtipných skečov, ktorých sofistikovanosť je porovnateľná s tými najhoršími programami stužkových slávností. Chcel som tomu dať šancu, diel som dopozeral do konca, ale už keď sa na scéne objavila gigantická hovoriaca šiška (kobliha), ktorú protagonisti použili ako bowlingovú guľu (akože vtip), vedel som, že toto nie je pre mňa a že po skončení tejto časti si Gorodok už nikdy viac nepozriem. Aspoň nie triezvy.
30 dní dlouhá noc (2007)
Jedna hviezdička za upírov a gore, inak tento film z celej duše nenávidím. [13%]
Zombieland (2009)
Zombieland je originálny, vynikajúco zrežírovaný, má výborný soundtrack, skvelé postavy a jedno absolútne geniálne cameo; čo je ale na celom filme to najlepšie, je jeho krátka minutáž. Vážne. Pár minút naviac by filmu narušilo nepretržitú reťaz originality, vtipu a „cool faktoru“ a z prvotriednej zábavy by sa razom stala zábava „iba“ výborná. Jediná vec, ktorá mi na celom snímku vadila, bol prekvapivo veľký počet nelogickostí počas poslednej štvrťhodinky, ale nad tými rád privriem očko, pretože inak bol Zombieland úplne perfektný a predčil všetky moje, už aj tak vysoké, očakávania. Piata hviezdička bola síce behom filmu trochu neistá, ale keď začali v posledných sekundách hrať Raconteurs, na tvári sa mi objavil úsmev od ucha k uchu, po chrbte mi prebehol mráz, zalial ma pocit nevídanej eufórie a spokojnosti a o finálnom verdikte už nebolo pochýb. Delikátna jednohubka, ktorú si určite dám ešte mnohokrát. [95%]
Vetřelec: Vzkříšení (1997)
Najpohodovejší a najviac odľahčený Votrelec, ale predovšetkým režijne i scenáristicky výborne spracovaný pohyblivý komiks. A ako všetci dobre vieme, nie všetko z komiksov na plátne funguje. Mne to ale nijak zvlášť nevadilo, na pravidlá hry som pristúpil a bola to zábava. ZÁBAVA. [84%]
Vetřelec ³ (1992)
Najzaujímavejší, najvzrušujúcejší a najlepšie zrežírovaný Votrelec. Fincher prevrátil schému „xenomorf vs. ľudia“ na „ľudia vs. xenomorf“ a na toho votrelca sa vlastne celkom vykašľal a natočil film o ľuďoch v krízovej situácii za klaustrofobických a bezútešných podmienok. Je to prístup výrazne odlišný od smerov, akými sa vydali predchádzajúce filmy, ale podľa mňa tento krok vyšiel veľmi dobre a výsledkom je kombinácia napätia z jedničky (i keď nie napätia z neznáma, skôr z toho „známa“) a akcie z dvojky. A pridanú hodnotu tvorí už spomínaná vynikajúca réžia. Nedá mi ale filmu nevytknúť dve veci – otrasné „bluescreen“ efekty xenomorfa a samotnú zámienku na pokračovanie, ktorá nie je práve najvierohodnejšia. Našťastie na ňu človek po pár minútach zabudne a potom si už len užíva jedno z mála vynikajúcich tretích pokračovaní. [79%]
Vetřelci (1986)
Dokonalé napätie z jedničky je fuč, iritujúce scény zostali. A pribudlo jedno veľmi otravné malé dievča, ktoré castingom prešlo asi len nedopatrením. A záverečné zúčtovanie s „matkou“ je akčné asi ako wrestling pod vodou alebo v beztiažovom stave. A celé je to zbytočne dlhé. A štvrtá hviezdička je trochu otázna. A som sklamaný. [74%]
Barton Fink (1991)
„There's plenty of poetry right inside that ring [film], Fink.“ Sčasti sebareflexívny, často metaforický a celkovo veľmi neobyčajný film. Turturro a Goodman skvelí, Shalhoub vynikajúci. Navyše čím viac o Bartonovi Finkovi premýšľam, tým viac sa mi páči. [80%]
V pasti (2005)
Debilný plagát ma od Hard Candy dlho odradzoval, ale dnes som sa konečne premohol a bolo to… Silné (anglické „intense“ je ten správny výraz). V mnohých scénach neskutočné napätie, hlavné herecké duo je naozaj výborné a psychopatka Hayley ma neraz rozosmiala, hoci si nie som istý, či je to práve najlepšie. Ale bavil som sa. Síce zvráteným spôsobom, ale fakt som sa bavil. Sklamal jedine nemastný–neslaný záver. [73%]
Dead Set (TV seriál) (2008)
Zombie + Big Brother + bezchybné spracovanie + minimalizované klišé + výborní civilní herci + krásna hlavná postava + hlášky + gore + zamýšľané guilty pleasure + anglický a škótsky prízvuk = najlepšia zombie záležitosť, akú som mal možnosť vidieť. [100%]