Tentokrát to Ratnerovi tak úplne nevyšlo a to ma viaceré jeho filmy dokázali osloviť. Ťažko však zvaľovať vinu len na neho, s takým scenárom by to mal ťažké hocikto. Relatívne sympatická zostava nestačí, kde nie sú hlášky, zmysluplný dej či lúpež, ktorá by prevedením skutočne stála za to, tam sa len ťažko zrodí kvalitný žánrový film. Nevadí mi pritom, že Tower Heist osciluje medzi komédiou a vážnejším filmom ale to, že ani v jednom z toho poriadne nefunguje.
Zaujímavý nápad a natočiť niečo podobné u nás, tak dvíham oba palce nahor. Výhrady by som však mal tak či tak a najväčšiu výčitku smerujem k tomu, čo by malo byť jeho hlavným kladom. Ak divák pristúpi na scenáristickú hru, môže sa baviť slušne ale koncept Pozemštana je vo svojej podstate príliš naivný a nevierohodný na to aby som sa ním nechal unášať. Príjemný a nie úplne očakávaný záver síce zanechá pozitívne pocity ale len to mi bohužiaľ nestačí.
Vizuálne a hudobne podmanivé, lenže Malick nechce a možno ani nevie rozprávať príbeh. Miesto toho len skladá na seba obrázky zo života jednej rodiny a občas ich prekladá prírodopisnými zábermi. Poetická hudba, navonok hlboké monológy však nezakryjú to, že prezentovaná symbolika je napriek silným myšlienkam v zásade triviálna a skôr ako umenie výsledok pripomína samoúčelnú exhibíciu. A robiť z toho kvôli forme nasilu jeden zo zážitkov roka Stromu života naozaj nesvedčí, i napriek tomu, že ide o nezvyčajný zážitok a divákov si to určite nájde.
Romanticko komediálno melodramatický žánrový mix, v ktorom akčnejšie scény, cestovanie v čase či iné scifi prvky pôsobia prirodzene ako v obyčajnej romantike, o ktorú vlastne ide aj tu v prvom rade. Nezameniteľná azijská estetika a odzbrojujúci záver, úžasným spôsobom dopointujúci predošlé dianie je niečo čo sa nedotkne snaď len najväčšieho cynika. Tým našťastie nie som a vďaka spomínaným prvkom je Cyborg Girl unikátnym filmovým zážitkom, ktorý si s radosťou zopakujem viac krát.
Slušný casting ale priemerné až podpriemerné spracovanie. Tam kde by David Fincher dokázal aj z mála vyčariť nejednu atmosferickú scénu, Ami Canaan Mann len monontónne a nezaujímavo aranžuje scény až do matného vyvrcholenia a ani z hercov nedokáže vytĺcť viac než len rutinu. Výnimkou je snáď len Chloë Moretz, tá aj na malom priestore potvrdzuje talent, ale dojmy z tejto ľahko zabudnuteľnej kriminálky nijak nevylepšuje.
Prachsprostá vykrádačka South Parku iných seriálových animovaných hitov s animáciou starých českých počítačových hier. Ale v tom hlavný problém nie je, stále ide na slovenské pomery o originálny projekt a animácia výsledku nijak neškodí. Problém je v tom, že výsledok nie je vtipný, väčšinu času nudí a nadávky či kreslené násilie nezakryjú fakt, že ide o veľmi slabú kópiu, ktorá je často na úrovni toho čo sa snaží kritizovať. Dobrý úmysel je jedna vec ale ten musí byť aj podporený adekvátnymi scenármi. Potenciál by tu bol ale pri aktuálnej úrovni je stále ďaleko lepšou voľbou South Park, Simpsonovci, Futurama či Family Guy.
Žiadna pixarovská rutina v disneyovskom duchu, Tangled je presne ten Disney akého som si obľúbil za mlada, akurát v modernejšom duchu. Ale nejde len o nádherné vizuálne spracovanie a príjemné, náladu dotvárajúce piesne, je to hlavne príbeh preplnený emóciami, jemne strešteným humorom a napätím, ktorý ma vrátil do mladých čias a to len tak hociktorému animovanému filmu nepodarí. Tak sympatickej zostave však nejde nefandiť a vyčítať neoriginalitu, či nedostatok humoru pre dospelých je nezmysel, pričom dojmy nekazí ani dabing. Top animák.
Ak bol skutočne úmysel tvorcov, čo najviac sa odlíšiť od hraného filmu, tak im to naozaj vyšlo. Ako klad sa to ale bohužial brať nedá. CGI animácia pôsobí na prvý pohľad výborne a hoci je pri rozpohybovaní ťažkopádnejšia, aj napriek tomu je vlastne jediným dôvodom, prečo dať Blood Vengeance šancu. Pretože infantilný a nie priliš zmysel dávajúci príbeh, ktorý sa neštíti vykrádať ani Final Fantasy a so samotným turnajom veľa spoločného nemá, divákov odchovaných na kvalitných anime skôr urazí a fanúšikov tiež veľmi neuspokojí. Zábavnejšie ako hraný film určite, kvalitatívne však veľmi podobné.
Jemne nadpriemerná oddychovka s výborne obsadeným ústredným duom, je však škoda že ostalo len pri oddychovke bez vyšších ambícií. Piper Perabo a Christopher Gorham sa v rolách napísaných na telo cítia ako doma, ale všetko okolo nich je o triedu a občas aj dve, slabšie. Ničím výnimočné a stokrát videné zápletky len podtrhujú nevyužitý potenciál a seriál by bol určite lepší ak by vsadil na jednu kartu a nesnažil sa byť po špionážnej stránke realistický a overtop súčasne. Ale i zábava bez ambícií byť niečím viac je občas lepšia ako žiadna.
Bill Condon bol dobrou režisérskou voľbou a aj jeho zásluhou dôjde na momenty, ktoré môžu smelo zaujať popredné miesta v celej ságe a obstáli by aj v plnohodnotnej romanci, tou však Twilight nikdy nebol a nikdy nebude. Ale problém je znova v samotnom scenári - akokoľkvek je dejová kostra tohoto dielu vydarená a po prešlapovaní na mieste sa príbeh konečne niekam posúva, v samotnom filme to až na posledné a veľmi dobre vygradované minúty nie je vôbec vidieť.
A divák znova musí trpieť pri dialógoch, ktoré sa v tomto dieli snažia pôsobiť osudovým dojmom ale o to viac vyniká ich prkennosť. Napriek tomu sa nejedná po väčšine stránok o žiadnu tragédiu, hereckí predstavitelia sú mi s pribúdajúcimi dielmi sympatickejší ale Úsvitu by viac prospelo, ak by miesto rozdelenia na 2 filmy ostal v celku. 50%
Vysoké očakávania plodia často aj sklamania, ešte že som od "nástupcu Zombielandu" narozdiel od iných až tak veľa nečakal. Ktovie kde sa stala chyba, ale aj keď má 30 minutes or Less celkom atraktívny námet, adekvátne obsadenie a jedného pravdepodobne talentovaného režiséra za kamerou, aj napriek striedmej minutáži prakticky vôbec nestrhne. Pretože hoci je to film pomerne zábavný, len málokedy je skutočne vtipný a to sa pri komédii neodpúšťa.
Samotný koncept nie je márny ale s filmom je to horšie, nakoľko ani po jednej stránke poriadne nefunguje. To pri snímku v štýle found-footage nie je žiadne prekvapenie, nakoľko prostriedky s ktorými autori môžu pracovať sú obmedzené ale i s týmto sa dá v správnych rukách pracovať. Apollo 18 ale dosť nezdarne balansuje na hrane autentického materiálu a hororu a ešte horšie je, že akákoľvek snaha o navodenie bezútešnej atmosféry sa stratila na Mesiaci. Z filmu sála len chlad a nepochopiteľne rozkmitaná a zmätená kamera už ku koncu otravuje poriadne. Diváci však za túto hru s autenticitou platiť budú, dokým je táto téma atraktívna a podobné lacné projekty budú naďalej vznikať za minimálne prostriedky. Ale ak to ešte ľudí baví...
Silná dávka emócií od BBC o jednej z najväčších športových tragédií vôbec. Nečakajte zábery z ihrísk, klasická šablóna športových filmov je predsa len o niečo pozmenená, ďaleko podstatnejšie sú postavy, podporené skvelými hercami na čele s Davidom Tennantom. Udalostí pred a po osudovej katastrofe, ktorá sa navždy zapísala do histórie, by si zaslúžili aj viac priestoru ale na televízne spracovanie je výsledok viac než kvalitný. Pre fanúšikov Manchestru United prakticky povinnosť.
Snaha sa cení ale iba precízne budovaná znepokojivá atmosféra nerobí film. Ťažko uchopiteľný scenár je spoločným znakom aj väčšiny Lynchových filmov ale Lynch zachádza oveľa daľej, ponúka viac originality a indícií k pochopeniu jeho vízií. Fear X na odpovede nehrá, celý čas vytvára len otázky a byť o polovicu kratší alebo dlhší, nehrá žiadnu rolu, jeho hodnota by zostala rovnaká. Ale aspoň snaha sa cení. 50%
Chytľavý 80tkový soundtrack, sympaťák Topher Grace, nádherná Teresa Palmer a jedna dlhá noc plná žúrovania, ktorá zamáva osudmi hlavných hrdinov. Ultimate feel good movie a že sa nijak zvlášť nezapíše do filmovej histórie mi nebráni v tom, aby som si ho užil. 90%
Takmer guilty pleassure. Málokto po oznámeni hranej adaptácie a prvých traileroch neočakával fiasko ale výsledok je vlastne celkom milým prekvapením a navzdory tomu, že ide film hlavne pre deti je viac než znesiteľný a občas aj nečakane zábavný. Slabších miest sa síce nájde viac, Hank Azaria dokonca občas v roli Gargamela tlačí na pílu až príliš ale i tak sa po skončení u mňa dostavil pocit príjemne strávenej hodinky a pol a to k šmoulom neprechovávam nijak zvlášť výraznú nostalgiu. A to je to čo sa počíta. 70%
Značne nevyrovnané v kvalite humoru a trochu roztrieštené ale za to s až na menšie výnimky zaujímavými postavami a s celkovo príjemným feelingom. Kristen Wiig a Rose Byrne ako rivalky prekvapivo skvelé a príjemne teší aj fakt, že Chris O'Dowd sa zaslúžene čoraz viac prediera do pozornosti Hollywoodu. Aj kvôli nemu filmu ten úspech v kinách a u kritikov prajem.
Abrams filmársky dozrieva a Super 8 je možno jeho najdospelejší film, navzdory tomu, že je točený z pohľadu detí. Dobrodružné, napínavé, zábavné, patrične retro a pritom využívajúce moderné postupy, takže sa vôbec nedivím diváckemu úspechu a priaznivým kritickým ohlasom. Ten film je presne taký spielbergovský ako sľubovali trailery, ale kedy sa z tohoto prirovnania stalo negatívum, mi naozaj nie je jasné. 90% s prihliadnutím na to, že ide o zatiaľ najlepší blockbuster sezóny.
Čo naznačil Rebirth, to Legacy efektne rozviedol. Najväčšia výtka tak smeruje k miernej nevyrovnanosti epizód a menšiemu množstvu akcie, akú by si táto značka zaslúžila ale i tak nemám dôvod na nespokojnosť. Ako lákadlo to totiž funguje výborne a bezprostredne po jeho zhliadnutí by som už film v tomto ladení predstaviť vedel.
Zemeckis sa dotkol dokonalosti a dokázal že filmové sci-fi sa dá natočiť aj ako v zásade komorná dráma jednej osoby, ktorá natoľko túžila po kontakte s mimozemským životom, až sa to stalo jej životným poslaním. Mimimum viditeľných vizuálnych efektov, pútavý no pozvoľna plynúci príbeh a nádherný záver. Film ako tento treba proste precítiť a nezamýšľať sa nad prípadnými chybami. Aj vďaka Jodie Foster a jednému z jej životných výkonov ma trochu mrzí, že si Kontakt vo svete nezaslúžil väčšie uznanie. Na kvalitách mu to však v ničom neuberá.
Dobrých britských komédií nie je nikdy dosť, námet a herci sľubovali veľa, avšak výsledok zostal na polceste. Veľká škoda, že slušné tempo v druhej polovici radikálne upadne, scenáristická invencia sa takmer vytratí a jediné čo zostáva je klišé, predvídateľné zvraty a uponáhľaný a nevierohodný záver. Bill Nighy je naštastie ako vždy výborný a snímok vyťahuje do sfér stráviteľnosti.
Rob Corddry si pri svojom úmysle vytvoriť paródiu na doktorské seriály zdá sa odhryzol priveľké sústo. Vzhľadom na vypečené guest stars skoro v každej časti a vlastne aj mnohých pravidelných účinkujúcich je mi to až ľúto ale Childrens' Hospital nemá ani dostatočne prekreslené charaktery, ani žiadnu nosnú zápletku a vlastne aj v rámci jednotlivých dielov často len vrství jednu scénku na druhú. V animovanom seriáli by to s podporou kvalitného humoru mohlo fungovať ale až na pár geniálnych momentov a zopár lepších asi postrádam Cordryho zmysel pre humor a s pribúdajucimi dielmi sa sledovanie stáva čoraz náročnejším. Takto si zábavu nepredstavujem.
Číra, na nič sa nehrajúca a dosť premrštená adrenalínová zábava, ktorá za sebou v tomto merítku necháva všetko zo série, vrátane doposiaľ najlepšieho prvého dielu. Rio Heist sa proste vydarila, určite aj zásluhou toho, že scenár rovnakou mierou uprednostňuje rev pneumatík a streľbu zo zbraní rôznych kalibrov. Skvelo zohratý tím okolo Vina Diesela, nadupaný Tylerov soundtrack, patričná dávka odľahčenia a hlavne The Rock činia z Fast Five jeden z blockbusterov roka. A ten chutný cliffhanger po záverečných titulkoch dáva tušiť, že táto značka ešte nepovedala posledné slovo a že sa je na čo tešiť. Kto by to bol kedysi povedal.
Najväčším prekvapením v prípade Your Highness je, že dejová linka nie je len zlepencom scén ale plnohodnotným a kompaktným príbehom, ktorý by obstál aj v klasickom fantasy. To už ale neplatí o humore, ktorý občas funguje ale vzhľadom k tomu, že až príliš často mieri na najnižšie divácke pudy, je rovnako často mimo mísu. Vzhľadom k tomu aká zostava sa pred kamerou zišla je to trochu škoda ale ako večerná oddychovka to funguje aj tak. Mohlo to dopadnúť aj ďaleko horšie.
Z pera majstra Richarda Curtisa, vzišla tentokrát viac než príjemná romanticko-politická a zaujímavo vypointovaná dráma, v ktorej nakoniec ide o viac, ako sa spočiatku zdá. Príjemná civilná réžia Davida Yatesa a výkon dvojice Bill Nighy a Kelly Macdonald (s ktorými si Yates neskôr zopakoval spoluprácu v Harrym Potterovi a Relikviách Smrti) kvalitatívne prerastajú hranice televízneho filmu a nechávajú zabudnúť na zjavne obmedzené finančné prostriedky, ktoré mali tvorcovia k dispozícii. Aj napriek celkovej spokojnosti mi ale nie je celkom jasné, ako sa niečim ako týmto David Yates kvalifikoval na muža čo má ukočírovať adaptácie jednej z najúspešnejších knižných čarodejníckych ság. Nie že by to v konečnom dôsledku bola zlá voľba.
It all ends. A končí to naozaj dôstojne, pričom divák, ktorý s Harrym Potterom čo to preskákal zákonite nemôže zostať chladným. I keď zostávam hlavne fanúšikom kníh, filmové adaptácie im hanbu nerobia a v niektorých momentoch ich aj prekonávajú. Za tých 10 rokov sa pritom zmenilo dosť a David Yates diel od dielu dokazoval, že jeho voľba bola správna. Platí to aj pri Relikviách smrti 2, to je ale hlavne zásluha knihy, ako finále a vyvrcholenie to funguje na jednotku, i tak sa ale nemôžem zbaviť dojmu, že ako jeden veľký film by to fungovalo ešte lepšie. Ani tak by zrejme nešlo o bezchybnú záležitosť, pretože to samotného finále dej plynie skôr cez jednotlivé momenty a nie úplne prirodzeným spôsobom. Vizuálne a herecky však prvotriedne a nostalgia pri epilógu je u čitateľov kníh zaručená tak či tak, pričom v konečnom dôsledku je práve to je to hlavné. Jedna sága jednej generácie definitívne skončila a nám neostáva nič iné, len na ňu spomínať.
Vskutku neobyčajný seriál. Maximálne neoriginálny koncept, ktorý neprekvapí, i napriek tomu mi po zhliadnutí všetkých častí neostáva nič iné, len skonštatovať, že ideálnejšie skĺbiť rodinnú a superhrdinskú tematiku so všadeprítomným odľahčeným tónom asi nešlo. Nie všetky minizápletky sú trefou do čierneho a občas moralizovanie preskočí tenkú hranicu ale bez výnimky sympatické postavy, čoraz zaujímavejší dejový progres a humor, ktorý divákovi neustále pripomína aby to nebral príliš vážne, tieto nedostatky zatieňujú. Oddychovka, ktorá snáď môže uraziť len divákov s prehnanými, či mylnými očakávaniami. Powellova rodinka by si ďalšiu šancu zaslúžila.
Carpenter stárne. Hromada samúčelného strašenia v ošúchaných televízne pôsobiacich hororových kulisách ústavu - nieže by to vyložene nefungovalo ale keď už to herecky nestojí za veľa, aspoň nejakú invenciu v zápletke by to fakt chcelo. Tá vlastne príde až so zaujímavou záverečnou pointou, ktorá je pritom z hľadiska vnútornej logiky viac ako diskutabilná. Ale mohlo to dopadnúť aj horšie.
Aj keď filmový svet pozná veľa kvalitných pokračovaní, nestáva sa až tak často, aby druhý diel prekonal vysoko postavenú latku jednotky. Abrahamsovi sa to Horúcimi strelami 2 podarilo a napriek tomu že ide len o paródiu, vo svojom žánri nemá výraznú konkurenciu. Nekorunovaný kráľ žánru, po ktorom už Rambo nikdy nebude taký ako predtým.
Kto čakal seriál v štýle Bessonovej Nikity a kritizoval, že sa výsledok nesie v úplne inom duchu, bol tak trochu naivný. Nová Nikita pritom pôvodnému filmu nemá prečo robiť hanbu, nakoľko sa ním inšpiruje minimálne a rovnakou mierou čerpá z predošlého seriálu, celú zápletku však posúva od začiatku do odlišnej roviny. A dôvodov prečo sa jej zo všetkých strán dostalo prevažne pozitívnej odozvy je viac - výborný casting, dostatok akčných scén, napätia a zvratov. Dialógovo to občas jemne drhne a niektoré dejové kľučky zaváňajú zjednodušovaním ale napriek tomu ide o pomerne inteligentnú záležitosť, ktorá diváka výrazne nepodceňuje. Aj keď ide vlastne len o rýchlu zábavu, kvalitnejší akčno-špionážny seriál tu nebol asi už od Aliasu a preto som ochotný trochu prižmúriť oči. Prvú televíznu verziu totiž predčí po všetkých stránkach.
Moje komentáře
Mistrovský plán (2011)
Tentokrát to Ratnerovi tak úplne nevyšlo a to ma viaceré jeho filmy dokázali osloviť. Ťažko však zvaľovať vinu len na neho, s takým scenárom by to mal ťažké hocikto. Relatívne sympatická zostava nestačí, kde nie sú hlášky, zmysluplný dej či lúpež, ktorá by prevedením skutočne stála za to, tam sa len ťažko zrodí kvalitný žánrový film. Nevadí mi pritom, že Tower Heist osciluje medzi komédiou a vážnejším filmom ale to, že ani v jednom z toho poriadne nefunguje.
Pozemšťan (2007)
Zaujímavý nápad a natočiť niečo podobné u nás, tak dvíham oba palce nahor. Výhrady by som však mal tak či tak a najväčšiu výčitku smerujem k tomu, čo by malo byť jeho hlavným kladom. Ak divák pristúpi na scenáristickú hru, môže sa baviť slušne ale koncept Pozemštana je vo svojej podstate príliš naivný a nevierohodný na to aby som sa ním nechal unášať. Príjemný a nie úplne očakávaný záver síce zanechá pozitívne pocity ale len to mi bohužiaľ nestačí.
Strom života (2011)
Vizuálne a hudobne podmanivé, lenže Malick nechce a možno ani nevie rozprávať príbeh. Miesto toho len skladá na seba obrázky zo života jednej rodiny a občas ich prekladá prírodopisnými zábermi. Poetická hudba, navonok hlboké monológy však nezakryjú to, že prezentovaná symbolika je napriek silným myšlienkam v zásade triviálna a skôr ako umenie výsledok pripomína samoúčelnú exhibíciu. A robiť z toho kvôli forme nasilu jeden zo zážitkov roka Stromu života naozaj nesvedčí, i napriek tomu, že ide o nezvyčajný zážitok a divákov si to určite nájde.
Boku no kanojo wa saibôgu (2008)
Romanticko komediálno melodramatický žánrový mix, v ktorom akčnejšie scény, cestovanie v čase či iné scifi prvky pôsobia prirodzene ako v obyčajnej romantike, o ktorú vlastne ide aj tu v prvom rade. Nezameniteľná azijská estetika a odzbrojujúci záver, úžasným spôsobom dopointujúci predošlé dianie je niečo čo sa nedotkne snaď len najväčšieho cynika. Tým našťastie nie som a vďaka spomínaným prvkom je Cyborg Girl unikátnym filmovým zážitkom, ktorý si s radosťou zopakujem viac krát.
Texaský kat (2011)
Slušný casting ale priemerné až podpriemerné spracovanie. Tam kde by David Fincher dokázal aj z mála vyčariť nejednu atmosferickú scénu, Ami Canaan Mann len monontónne a nezaujímavo aranžuje scény až do matného vyvrcholenia a ani z hercov nedokáže vytĺcť viac než len rutinu. Výnimkou je snáď len Chloë Moretz, tá aj na malom priestore potvrdzuje talent, ale dojmy z tejto ľahko zabudnuteľnej kriminálky nijak nevylepšuje.
Lokal TV (TV seriál) (2011)
odpad!Prachsprostá vykrádačka South Parku iných seriálových animovaných hitov s animáciou starých českých počítačových hier. Ale v tom hlavný problém nie je, stále ide na slovenské pomery o originálny projekt a animácia výsledku nijak neškodí. Problém je v tom, že výsledok nie je vtipný, väčšinu času nudí a nadávky či kreslené násilie nezakryjú fakt, že ide o veľmi slabú kópiu, ktorá je často na úrovni toho čo sa snaží kritizovať. Dobrý úmysel je jedna vec ale ten musí byť aj podporený adekvátnymi scenármi. Potenciál by tu bol ale pri aktuálnej úrovni je stále ďaleko lepšou voľbou South Park, Simpsonovci, Futurama či Family Guy.
Na vlásku (2010)
Žiadna pixarovská rutina v disneyovskom duchu, Tangled je presne ten Disney akého som si obľúbil za mlada, akurát v modernejšom duchu. Ale nejde len o nádherné vizuálne spracovanie a príjemné, náladu dotvárajúce piesne, je to hlavne príbeh preplnený emóciami, jemne strešteným humorom a napätím, ktorý ma vrátil do mladých čias a to len tak hociktorému animovanému filmu nepodarí. Tak sympatickej zostave však nejde nefandiť a vyčítať neoriginalitu, či nedostatok humoru pre dospelých je nezmysel, pričom dojmy nekazí ani dabing. Top animák.
Tekken Buraddo Benjensu (2011)
Ak bol skutočne úmysel tvorcov, čo najviac sa odlíšiť od hraného filmu, tak im to naozaj vyšlo. Ako klad sa to ale bohužial brať nedá. CGI animácia pôsobí na prvý pohľad výborne a hoci je pri rozpohybovaní ťažkopádnejšia, aj napriek tomu je vlastne jediným dôvodom, prečo dať Blood Vengeance šancu. Pretože infantilný a nie priliš zmysel dávajúci príbeh, ktorý sa neštíti vykrádať ani Final Fantasy a so samotným turnajom veľa spoločného nemá, divákov odchovaných na kvalitných anime skôr urazí a fanúšikov tiež veľmi neuspokojí. Zábavnejšie ako hraný film určite, kvalitatívne však veľmi podobné.
V utajení (TV seriál) (2010)
Jemne nadpriemerná oddychovka s výborne obsadeným ústredným duom, je však škoda že ostalo len pri oddychovke bez vyšších ambícií. Piper Perabo a Christopher Gorham sa v rolách napísaných na telo cítia ako doma, ale všetko okolo nich je o triedu a občas aj dve, slabšie. Ničím výnimočné a stokrát videné zápletky len podtrhujú nevyužitý potenciál a seriál by bol určite lepší ak by vsadil na jednu kartu a nesnažil sa byť po špionážnej stránke realistický a overtop súčasne. Ale i zábava bez ambícií byť niečím viac je občas lepšia ako žiadna.
Twilight sága: Rozbřesk - 1. část (2011)
Bill Condon bol dobrou režisérskou voľbou a aj jeho zásluhou dôjde na momenty, ktoré môžu smelo zaujať popredné miesta v celej ságe a obstáli by aj v plnohodnotnej romanci, tou však Twilight nikdy nebol a nikdy nebude. Ale problém je znova v samotnom scenári - akokoľkvek je dejová kostra tohoto dielu vydarená a po prešlapovaní na mieste sa príbeh konečne niekam posúva, v samotnom filme to až na posledné a veľmi dobre vygradované minúty nie je vôbec vidieť. A divák znova musí trpieť pri dialógoch, ktoré sa v tomto dieli snažia pôsobiť osudovým dojmom ale o to viac vyniká ich prkennosť. Napriek tomu sa nejedná po väčšine stránok o žiadnu tragédiu, hereckí predstavitelia sú mi s pribúdajúcimi dielmi sympatickejší ale Úsvitu by viac prospelo, ak by miesto rozdelenia na 2 filmy ostal v celku. 50%
30 minut nebo méně (2011)
Vysoké očakávania plodia často aj sklamania, ešte že som od "nástupcu Zombielandu" narozdiel od iných až tak veľa nečakal. Ktovie kde sa stala chyba, ale aj keď má 30 minutes or Less celkom atraktívny námet, adekvátne obsadenie a jedného pravdepodobne talentovaného režiséra za kamerou, aj napriek striedmej minutáži prakticky vôbec nestrhne. Pretože hoci je to film pomerne zábavný, len málokedy je skutočne vtipný a to sa pri komédii neodpúšťa.
Apollo 18 (2011)
Samotný koncept nie je márny ale s filmom je to horšie, nakoľko ani po jednej stránke poriadne nefunguje. To pri snímku v štýle found-footage nie je žiadne prekvapenie, nakoľko prostriedky s ktorými autori môžu pracovať sú obmedzené ale i s týmto sa dá v správnych rukách pracovať. Apollo 18 ale dosť nezdarne balansuje na hrane autentického materiálu a hororu a ešte horšie je, že akákoľvek snaha o navodenie bezútešnej atmosféry sa stratila na Mesiaci. Z filmu sála len chlad a nepochopiteľne rozkmitaná a zmätená kamera už ku koncu otravuje poriadne. Diváci však za túto hru s autenticitou platiť budú, dokým je táto téma atraktívna a podobné lacné projekty budú naďalej vznikať za minimálne prostriedky. Ale ak to ešte ľudí baví...
United (TV film) (2011)
Silná dávka emócií od BBC o jednej z najväčších športových tragédií vôbec. Nečakajte zábery z ihrísk, klasická šablóna športových filmov je predsa len o niečo pozmenená, ďaleko podstatnejšie sú postavy, podporené skvelými hercami na čele s Davidom Tennantom. Udalostí pred a po osudovej katastrofe, ktorá sa navždy zapísala do histórie, by si zaslúžili aj viac priestoru ale na televízne spracovanie je výsledok viac než kvalitný. Pre fanúšikov Manchestru United prakticky povinnosť.
Fear X (2003)
Snaha sa cení ale iba precízne budovaná znepokojivá atmosféra nerobí film. Ťažko uchopiteľný scenár je spoločným znakom aj väčšiny Lynchových filmov ale Lynch zachádza oveľa daľej, ponúka viac originality a indícií k pochopeniu jeho vízií. Fear X na odpovede nehrá, celý čas vytvára len otázky a byť o polovicu kratší alebo dlhší, nehrá žiadnu rolu, jeho hodnota by zostala rovnaká. Ale aspoň snaha sa cení. 50%
Noc je ještě mladá (2011)
Chytľavý 80tkový soundtrack, sympaťák Topher Grace, nádherná Teresa Palmer a jedna dlhá noc plná žúrovania, ktorá zamáva osudmi hlavných hrdinov. Ultimate feel good movie a že sa nijak zvlášť nezapíše do filmovej histórie mi nebráni v tom, aby som si ho užil. 90%
Šmoulové (2011)
Takmer guilty pleassure. Málokto po oznámeni hranej adaptácie a prvých traileroch neočakával fiasko ale výsledok je vlastne celkom milým prekvapením a navzdory tomu, že ide film hlavne pre deti je viac než znesiteľný a občas aj nečakane zábavný. Slabších miest sa síce nájde viac, Hank Azaria dokonca občas v roli Gargamela tlačí na pílu až príliš ale i tak sa po skončení u mňa dostavil pocit príjemne strávenej hodinky a pol a to k šmoulom neprechovávam nijak zvlášť výraznú nostalgiu. A to je to čo sa počíta. 70%
Ženy sobě (2011)
Značne nevyrovnané v kvalite humoru a trochu roztrieštené ale za to s až na menšie výnimky zaujímavými postavami a s celkovo príjemným feelingom. Kristen Wiig a Rose Byrne ako rivalky prekvapivo skvelé a príjemne teší aj fakt, že Chris O'Dowd sa zaslúžene čoraz viac prediera do pozornosti Hollywoodu. Aj kvôli nemu filmu ten úspech v kinách a u kritikov prajem.
Super 8 (2011)
Abrams filmársky dozrieva a Super 8 je možno jeho najdospelejší film, navzdory tomu, že je točený z pohľadu detí. Dobrodružné, napínavé, zábavné, patrične retro a pritom využívajúce moderné postupy, takže sa vôbec nedivím diváckemu úspechu a priaznivým kritickým ohlasom. Ten film je presne taký spielbergovský ako sľubovali trailery, ale kedy sa z tohoto prirovnania stalo negatívum, mi naozaj nie je jasné. 90% s prihliadnutím na to, že ide o zatiaľ najlepší blockbuster sezóny.
Mortal Kombat: Legacy (TV seriál) (2011)
Čo naznačil Rebirth, to Legacy efektne rozviedol. Najväčšia výtka tak smeruje k miernej nevyrovnanosti epizód a menšiemu množstvu akcie, akú by si táto značka zaslúžila ale i tak nemám dôvod na nespokojnosť. Ako lákadlo to totiž funguje výborne a bezprostredne po jeho zhliadnutí by som už film v tomto ladení predstaviť vedel.
Kontakt (1997)
Zemeckis sa dotkol dokonalosti a dokázal že filmové sci-fi sa dá natočiť aj ako v zásade komorná dráma jednej osoby, ktorá natoľko túžila po kontakte s mimozemským životom, až sa to stalo jej životným poslaním. Mimimum viditeľných vizuálnych efektov, pútavý no pozvoľna plynúci príbeh a nádherný záver. Film ako tento treba proste precítiť a nezamýšľať sa nad prípadnými chybami. Aj vďaka Jodie Foster a jednému z jej životných výkonov ma trochu mrzí, že si Kontakt vo svete nezaslúžil väčšie uznanie. Na kvalitách mu to však v ničom neuberá.
Neřízená střela (2010)
Dobrých britských komédií nie je nikdy dosť, námet a herci sľubovali veľa, avšak výsledok zostal na polceste. Veľká škoda, že slušné tempo v druhej polovici radikálne upadne, scenáristická invencia sa takmer vytratí a jediné čo zostáva je klišé, predvídateľné zvraty a uponáhľaný a nevierohodný záver. Bill Nighy je naštastie ako vždy výborný a snímok vyťahuje do sfér stráviteľnosti.
Childrens' Hospital (TV seriál) (2008)
Rob Corddry si pri svojom úmysle vytvoriť paródiu na doktorské seriály zdá sa odhryzol priveľké sústo. Vzhľadom na vypečené guest stars skoro v každej časti a vlastne aj mnohých pravidelných účinkujúcich je mi to až ľúto ale Childrens' Hospital nemá ani dostatočne prekreslené charaktery, ani žiadnu nosnú zápletku a vlastne aj v rámci jednotlivých dielov často len vrství jednu scénku na druhú. V animovanom seriáli by to s podporou kvalitného humoru mohlo fungovať ale až na pár geniálnych momentov a zopár lepších asi postrádam Cordryho zmysel pre humor a s pribúdajucimi dielmi sa sledovanie stáva čoraz náročnejším. Takto si zábavu nepredstavujem.
Rychle a zběsile 5 (2011)
Číra, na nič sa nehrajúca a dosť premrštená adrenalínová zábava, ktorá za sebou v tomto merítku necháva všetko zo série, vrátane doposiaľ najlepšieho prvého dielu. Rio Heist sa proste vydarila, určite aj zásluhou toho, že scenár rovnakou mierou uprednostňuje rev pneumatík a streľbu zo zbraní rôznych kalibrov. Skvelo zohratý tím okolo Vina Diesela, nadupaný Tylerov soundtrack, patričná dávka odľahčenia a hlavne The Rock činia z Fast Five jeden z blockbusterov roka. A ten chutný cliffhanger po záverečných titulkoch dáva tušiť, že táto značka ešte nepovedala posledné slovo a že sa je na čo tešiť. Kto by to bol kedysi povedal.
Princ a pruďas (2011)
Najväčším prekvapením v prípade Your Highness je, že dejová linka nie je len zlepencom scén ale plnohodnotným a kompaktným príbehom, ktorý by obstál aj v klasickom fantasy. To už ale neplatí o humore, ktorý občas funguje ale vzhľadom k tomu, že až príliš často mieri na najnižšie divácke pudy, je rovnako často mimo mísu. Vzhľadom k tomu aká zostava sa pred kamerou zišla je to trochu škoda ale ako večerná oddychovka to funguje aj tak. Mohlo to dopadnúť aj ďaleko horšie.
Girl in the Café, The (TV film) (2005)
Z pera majstra Richarda Curtisa, vzišla tentokrát viac než príjemná romanticko-politická a zaujímavo vypointovaná dráma, v ktorej nakoniec ide o viac, ako sa spočiatku zdá. Príjemná civilná réžia Davida Yatesa a výkon dvojice Bill Nighy a Kelly Macdonald (s ktorými si Yates neskôr zopakoval spoluprácu v Harrym Potterovi a Relikviách Smrti) kvalitatívne prerastajú hranice televízneho filmu a nechávajú zabudnúť na zjavne obmedzené finančné prostriedky, ktoré mali tvorcovia k dispozícii. Aj napriek celkovej spokojnosti mi ale nie je celkom jasné, ako sa niečim ako týmto David Yates kvalifikoval na muža čo má ukočírovať adaptácie jednej z najúspešnejších knižných čarodejníckych ság. Nie že by to v konečnom dôsledku bola zlá voľba.
Harry Potter a Relikvie smrti - část 2 (2011)
It all ends. A končí to naozaj dôstojne, pričom divák, ktorý s Harrym Potterom čo to preskákal zákonite nemôže zostať chladným. I keď zostávam hlavne fanúšikom kníh, filmové adaptácie im hanbu nerobia a v niektorých momentoch ich aj prekonávajú. Za tých 10 rokov sa pritom zmenilo dosť a David Yates diel od dielu dokazoval, že jeho voľba bola správna. Platí to aj pri Relikviách smrti 2, to je ale hlavne zásluha knihy, ako finále a vyvrcholenie to funguje na jednotku, i tak sa ale nemôžem zbaviť dojmu, že ako jeden veľký film by to fungovalo ešte lepšie. Ani tak by zrejme nešlo o bezchybnú záležitosť, pretože to samotného finále dej plynie skôr cez jednotlivé momenty a nie úplne prirodzeným spôsobom. Vizuálne a herecky však prvotriedne a nostalgia pri epilógu je u čitateľov kníh zaručená tak či tak, pričom v konečnom dôsledku je práve to je to hlavné. Jedna sága jednej generácie definitívne skončila a nám neostáva nič iné, len na ňu spomínať.
No Ordinary Family (TV seriál) (2010)
Vskutku neobyčajný seriál. Maximálne neoriginálny koncept, ktorý neprekvapí, i napriek tomu mi po zhliadnutí všetkých častí neostáva nič iné, len skonštatovať, že ideálnejšie skĺbiť rodinnú a superhrdinskú tematiku so všadeprítomným odľahčeným tónom asi nešlo. Nie všetky minizápletky sú trefou do čierneho a občas moralizovanie preskočí tenkú hranicu ale bez výnimky sympatické postavy, čoraz zaujímavejší dejový progres a humor, ktorý divákovi neustále pripomína aby to nebral príliš vážne, tieto nedostatky zatieňujú. Oddychovka, ktorá snáď môže uraziť len divákov s prehnanými, či mylnými očakávaniami. Powellova rodinka by si ďalšiu šancu zaslúžila.
Ward, The (2010)
Carpenter stárne. Hromada samúčelného strašenia v ošúchaných televízne pôsobiacich hororových kulisách ústavu - nieže by to vyložene nefungovalo ale keď už to herecky nestojí za veľa, aspoň nejakú invenciu v zápletke by to fakt chcelo. Tá vlastne príde až so zaujímavou záverečnou pointou, ktorá je pritom z hľadiska vnútornej logiky viac ako diskutabilná. Ale mohlo to dopadnúť aj horšie.
Žhavé výstřely 2 (1993)
Aj keď filmový svet pozná veľa kvalitných pokračovaní, nestáva sa až tak často, aby druhý diel prekonal vysoko postavenú latku jednotky. Abrahamsovi sa to Horúcimi strelami 2 podarilo a napriek tomu že ide len o paródiu, vo svojom žánri nemá výraznú konkurenciu. Nekorunovaný kráľ žánru, po ktorom už Rambo nikdy nebude taký ako predtým.
Nikita (TV seriál) (2010)
Kto čakal seriál v štýle Bessonovej Nikity a kritizoval, že sa výsledok nesie v úplne inom duchu, bol tak trochu naivný. Nová Nikita pritom pôvodnému filmu nemá prečo robiť hanbu, nakoľko sa ním inšpiruje minimálne a rovnakou mierou čerpá z predošlého seriálu, celú zápletku však posúva od začiatku do odlišnej roviny. A dôvodov prečo sa jej zo všetkých strán dostalo prevažne pozitívnej odozvy je viac - výborný casting, dostatok akčných scén, napätia a zvratov. Dialógovo to občas jemne drhne a niektoré dejové kľučky zaváňajú zjednodušovaním ale napriek tomu ide o pomerne inteligentnú záležitosť, ktorá diváka výrazne nepodceňuje. Aj keď ide vlastne len o rýchlu zábavu, kvalitnejší akčno-špionážny seriál tu nebol asi už od Aliasu a preto som ochotný trochu prižmúriť oči. Prvú televíznu verziu totiž predčí po všetkých stránkach.