Torgal

To bol taký maglajz starého s novým, na ktorom si dali všetci zrejme najviac záležať na tom, aby doňho nacpali čo najviac odkazov na staré disneyovky a príbeh si nechali vygenerovať. Teda dúfam, lebo ak s týmto prišiel človek, tak je Disney naozaj v hlbokej tvorivej kríze. Zaujala ma jedine animácia kombinujúca 3D postavičky s 2D pozadím, všetko ostatné bola zameniteľná šeď s fádnymi postavami a čudným príbehom. Hlavná hrdinka sa usilovala o to, aby všetky priania boli splnené - ale čo ak by si priania navzájom odporovali? Čo ak by boli niektoré (ak nie väčšina) sebecké a zlomyseľné? Kontrola by bola jednoznačne nutná, čo si takzvaný zlosyn Magnifico dobre uvedomoval. Ten sa stal záporákom ani neviem ako - v jeho zemi boli všetci spokojní a šťastní, nikoho nijak neutláčal a to, že nesplní každému jeho prianie (ktoré mu vydávali dobrovoľne a za transparentných podmienok) muselo byť jasné každému keď tých prianí plnil ročne len pár. Jasne, neskôr ho ovládla čierna mágia, ale dovtedy to bol vzorný vladár. A to, že ho okamihu triumfu porazila pesnička, ktorú si spoločne spontánne zanôtili jeho poddaní už považujem za vrchol scenáristickej impotencie, ktorý musí udrieť do očí aj deťom. Hrozná zlátanina, ktorá síce nie je explicitne mizerná, ale je nedomrlá a nefunkčná. Solídne pesničky to nezachránia. Toto mala byť grandiózna oslava Disneyho storočnice, namiesto toho sa však z Priania vykľul pomník jeho súčasnej bezradnosti. 5-/10

Jeden nesmrteľný zlatom posadnutý Fín s krompáčom verzus jednotka náckov s tankom, kto asi vyhrá? Ruku na srdce, zabíjanie fašistov sa nikdy neomrzí a keďže tu sa krvou a utrhnutými časťami tela nešetrí, film si ľahko získal moje sympatie. Skromná výprava vôbec nevadí (všetko masakrovanie sa vybaví niekde v pustatine), s nezabiteľnosťou hlavného zlatokopa som mal ale väčší problém. Za to, že prežil až dokonca totiž nevďačil svojej mazanosti a výnimočnému bojovému talentu, ale šťastiu a nekompetentnosti svojich protivníkov. Tí ho majú koľkokrát doslova na tanieri, ale zakaždým vymyslia niečo neuveriteľne neefektívne, alebo sa proste nevedia trafiť. Ale tak na tohto severského terminátora neplatí ani stará dobrá oprátka. Jasne, je to priznané béčko bez ambícii, ale všetko má svoje hranice. Príde mi to, akoby sa natáčalo len podľa nejakého hrubého draftu, ktorému neobrúsili hrany a zlato ako hnací motor hrdinu tu tiež ostalo len ako placeholder. Ostatne ako aj nákladiak so zajatými fínskymi ženskými, ktoré mohli byť využité užitočnejšie než len na jednu krvavú revenge scénu. Celkovo fajn, ale so serióznejším prístupom to mohlo byť aj niečo viac ako guilty pleasure na jedno použite. 6+/10

Meditatívna oslava všednosti a uspokojivej jednotvárnosti. Chýbal mi tu však akýkoľvek dramatický náboj, film bol v podstate bezdejový. Hlavný hrdina len deň čo deň chodí čistiť záchody, fotí si koruny stromov a večer sa vracia do svojho malého bytu. So svojím životom je vyrovnaný a zdanlivo spokojný. Jeho bežnú rutinu občas narušia náhodné stretnutia, ktoré však miznú ako kruhy vo vode a nič trvácne z nich nikdy nevyplynie. Pri nich sa ale ukazovalo, že pod optimistickou maskou skrýva smútok. Na ploche krátkometrážneho filmu by absencia zápletky, deja a tým pádom aj vyvrcholenia a záveru toľko nevadila, ale roztiahnuté na dve hodiny sa mi to sledovalo naozaj ťažko. Hrá k tomu ale fajn muzika, to zas musím uznať aj ja. 5+/10