Anderton

Anderton

erik binder

okres Bratislava


32 bodů

Moje komentáře

od nejnovějšíchpodle abecedypodle hodnocenípodle roku vzniku filmu
<< předchozí 1 2 3 4 49 96 144 191
    • 26.3.2017  20:30

    Norimberský proces nie je žiadna čiernobiela démonizačná agitka, ale podrobne prepracovaný záznam jedného dlhého súdneho procesu a jeho zákulisia. Na začiatku sledujeme ruiny toho, čo sa pred pár rokmi ešte nazývalo Norimberg a pri týchto záberoch nás napadne, či sa s hrôzami nacizmu nedalo vyrovnať menej drasticky, ako len tak bombardovať civilné obyvateľstvo. Nad vecou sa snaží byť aj samotný sudca Haywood a nevynášať nad obžalovanými predčasné súdy, ale na jednu stranu sa nakoniec prikloniť musí. Tracy a Lancaster sú síce ťahúňmi filmu, ale možno si budete po rokoch najviac spomínať na Cliftove a Dietrichovej výstupy. Za tri hodiny sa tu povie pomerne veľa, najsugestívnejšie sú ale dokumentárne zábery z oslobodzovania táborov. Film ponúkne aj dobový pohľad do politického zákulisia a neprekvapivo sa tu viac hralo o praktické záujmy ako o nejakú morálku. Rozhodnutie bolo ale na sudcovi...

    • 26.3.2017  13:02
    Klukanda (2011)
    ***

    Veľmi citlivo spracovaná citlivá tematika, na toto majú Francúzi čuch a majú aj ochotu sa podobnými detskými témami inakosti zaoberať. Viď Môj ružový život, či tak nejak. Lenže aj tam, aj tu mi je to celé tak nejak šuma fuk. Detské herecké výkony sú presvedčivé, trochu málo sú do toho všetkého zapojení dospeláci, ale ak by to malo byť potom tak hysterické, ako spomínaný ružový film, tak to potom radšej nech je to celé len o tých deťoch. Inak osobne som na základke od "tomboya" tiež dostal nakladačku, ale vtedy sme o tom všetci vedeli. 70%.

    • 25.3.2017  23:56

    Tak som dostal viac menej to, čo som očakával a asi aj trochu viac. Ulliel verzus Ifans sú parádna dvojka, riešiť nejakú podobnosť s Hopkinsom je podľa mňa úplne mimo. Hannibalove motivácie sú jasne pochopiteľné, ono detstvo v Druhej svetovej zanechá nejaké tie šrámy na duši a potom tá otázka, čo je vlastne zločin, ktorú som včera počul v inak odfláknutejšom Červenom drakovi, je na mieste. Webber vybudoval fajn atmosféru, casting som tiež "zožral", len ten pocit, že ak by sa toho ujal napr. opäť Demme a dal si na tom záležať, tak mohlo vzniknúť umenie, je dosť silný. Ak sa to tak vezme, celú svoju motiváciu mohol Hannibal povedať Clarice počas ich mítingov v jednej, dvoch vetách a nemusel ani vzniknúť prequel a bolo by vymaľované. Ale osobne som za toto filmové zrodenie celkom rád. 70%.

    • 25.3.2017  21:57

    Tajné zložky sú vo svojej podstate klasický kriminálny film, len sa tu vyšetruje vražda, ktorá smeruje do najvyšších výšin a tak je to potom oficiálne politický thriller. Brian Cox je tu vlastne za Poirota, alebo Holmesa, ktorý na všetko samozrejme príde a musí sa rozhodnúť, ako so získanými informáciami naložiť. Sekunduje mu pritom fešná novinárka, aby to bola väčšia zábava. Znie to trochu dehonestujúco, ale je pravda, že téma je to nesmierne silná, Loach konečne môže točiť mimo Margaretinho tieňa a my máme nad čím premýšľať. Ale Sheridan a Severní Íri, to je proste iná liga. 70%

    • 25.3.2017  17:54

    Mať nepodareného syna je možno jedno z najväčších nešťastí človeka. Alebo tak určite bolo na divokom západe. Kde sa totiž veci riešia štýlom oko za oko, zub za zub, tam sa dali očakávať väčšie ako malé straty na životoch. Osobne ma veľmi potešil slovenský dabing Dočolomanského a Kvietika, dokonca som si ich predstavoval v nejakej slovenskej verzii tohto klasického westernového príbehu a mám pocit, že by za Douglasom a Quinnom, čo sa týka charizmy, nijako nezaostávali.

    • 25.3.2017  17:17
    Pa a Pi (TV seriál) (1986)
    ****

    Všetko, čo som chcel vedieť o našej planéte, som sa dozvedel od mimozemšťanov.

    • 25.3.2017  11:49

    Vojaci po vojne, ale stále v uniformách, stratili svojho nepriateľa. Tak buď sa idú ožrať do krčmy, alebo naháňajú ženy (to ide aj spolu) alebo si nájdu nepriateľa nového. No a to tiež tak trochu film otvára otázku, nakoľko vôbec vojna skončila a mám pocit, že sa s touto otázkou trápime dodnes. Záverečné odhalenie vraha kapitánom Finlayom pripomenie premýšľanie jedného neskoršieho poručíka v kabáte z LAPD a vrah tak nemá šancu. Film sa trochu vlečie, ale pri takejto stopáži to nijak zvlášť neprekáža. Je to celé postavené na interiérových dialógoch a bola by z toho svojho času fajn divadelná hra.

    • 25.3.2017  10:16
    White Girl (2016)
    ***

    Nesúhlasím síce s tvrdením, že každý si je strojcom vlastného šťastia, ale v prípade Leah to myslím platí stopercentne. Leah je nesympatická, extrémne blbá, nespoľahlivá a podľa mňa ani nie je nejak pekná. Bezpochyby to bol režijný zámer, ale tak ak s hlavnou postavou nedokážem súcitiť, ani s nejakou inou, vedľajšou, tak ma ťažko môže pohltiť celý film. Samozrejme sa to niekedy stane, ale v tomto prípade som sa pri niektorých Leahiných rozhodnutiach iba nechápavo chytal za hlavu.

    • 24.3.2017  19:53

    Občas si hovorím, že sledujem žáner, ktorého nie som cieľovou skupinou a tak je jasné, že ma konkrétny film nemôže príliš osloviť. Lenže ono je to možno inak, možno to chce mať cit pre žáner a práve vtedy dokáže autor osloviť diváka akéhokoľvek. Aj náročnejšieho povedzme. Hailee Seinfeld som veril úplne všetko a úplne všetko som veril aj celému jej okoliu. Ak sa sem tam objaví nejaké klišé, tak aj tak som mal pocit, že iba ku prospechu veci. Nadine si myslí, že má problém s okolím, ale možno ho má iba sama so sebou. Kto si so sebou v teen veku nevedel rady, bude mať z toho veľmi príjemného a zhusta nedoceneného filmu radosť.

    • 24.3.2017  17:43

    Samozrejme, že démonizáciu všetkého tureckého v tomto filme treba brať s nadhľadom a ako dramatizáciu s úmyslom poskytnúť divákovi čo najstiesňujúcejší zážitok. Ak si niekto bude myslieť, že to tak stopercente bolo, tak je to jeho problém. Hayes si ale aj podľa filmu za svoje problémy môže sám a to, že je bábkou medzi Tureckom a Nixonom, je aj chyba americkej administratívy. Treba vyzdvihnúť casting, ak by som ako väzeň uvidel hlavného bachára, radšej by som sa hneď prvú noc obesil. Paul L. Smith je génius. Veľmi, veľmi sugestívny zážitok, ktorý som prvý krát v živote absolvoval niekedy, keď som mal desať rokov a neskôr až teraz.

    • 23.3.2017  10:20
    Invaze (2007)
    ***

    Invázia dáva väčší zmysel, ak máte napozerané obe predchádzajúce verzie a môžete potom porovnávať. Najmä čo sa týka aktualizácie. Takže o čom táto invázia je, je nám pomerne explicitne vyhadzované na oči, čo je ale celkom v poriadku, pretože inak je tento film podľa mňa o osamelosti "postmodernej feministky", opustenej manželom a žijúcej s malým deckom, v súčasnom veľkomeste. Najlepšie sú scény, kedy Carol pri pohľade na utrpenie nenakazených ľudí musí predstierať, že je jej to jedno. Atmosféra je fajn, akčnejší záver mi nijak zvlášť neprekážal, ale skôr pôsobil dojmom, že tvorcovia sa báli označenia komorný triler a báli sa tak o tržby.

    • 22.3.2017  21:37
    Život (2017)
    ***

    Dať tri, či štyri hviezdy, to je podobná dilema, ako dôjsť k uspokojivému záveru pri zodpovedaní otázky, či je horší jeden brutálny zmrd vo vesmíre, alebo 8 miliárd nie až zas tak o moc menších zmrdov na Zemi. Ono to je asi jediná filozofickejšia myšlienka celého filmu, čo je inak vzhľadom na to, rýchly a akčný tento film je, úplne v poriadku. Takže ak sa tešíte na perfektne nakrútenú hororovú jednohubku so všetkými známymi klišé, budete veľmi spokojní, ak niečo rozmerov Interstellaru, tak to si ho radšej znova pozrite. Záver sa tak nejak dá očakávať možno aj od začiatku, ale zase je, ako všetky klišé filmu, nakrútený tak fajn, že som mal z neho radosť. Ak bude sequel, tak sa budem fakt výnimočne tešiť. 70%.

    • 21.3.2017  07:18
    Triptych (2016)
    ***

    Naratívne asi najzaujímavejší film minuloročnej ponuky študentov VŠMU. Po hereckej stránke je to tiež celkom uspokojivé a divadelné prostredie je príjemný bonus.

    • 21.3.2017  07:14

    Keď už nič iné, tak českí Milenci v roku 1 je podľa mňa lepší film, ako talianske Nemecko v roku 0. Doba, kedy minulosť ešte nie je minulosť a nie je ľahké sa od nej odpútať. Nádej je však reálna, ale ako v ňu veriť? Dá sa to? Balíkov film pokladá podobné závažné otázky a zároveň je príjemným romantickým filmom s určitou dávkou melanchólie. Tieto dva prístupy sa myslím nijak zvlášť nebijú, ale zase sa nejedná ani o film, ktorý by šiel do väčšej hĺbky. Ale je to o mladých ľuďoch a tí sa radi nechávajú životom unášať a samozrejme, že robia dobre.

    • 20.3.2017  19:27

    Podobne, ako môže byť Coppolov Rozhovor filmom o kríze stredného veku, tak ním bude aj Kiarostamova Chuť čerešní. Niekedy to môže zájsť vo vašej hlave až tak ďaleko, že budete mať chuť spáchať sebevraždu a to aj napriek tomu, že podľa všetkého nemáte k tomu nijaký zásadný, navonok viditeľný dôvod. Ale práve v tom to je, že. A čo na to náhodní okoloidúci, ochotní sa s Badim zviesť a vypočuť si, ako ľahko si môžu rýchlo zarobiť balík peňazí? Irán je multi-kulti krajina a tak aj dialógy s troma odlišnými postavami budú mať rozdielny charakter. Ako to Badiho pôvodné rozhodnutie nakoniec ovplyvní? Kiarostami si prichystá na diváka v závere v tomto smere slušnú vtipnú bodku.

    • 19.3.2017  15:06
    Nezlomný (2014)
    ***

    Prísť v roku 2014 s filmom, démonizujúcim Japoncov počas druhej svetovej vojny, je myslím komerčná aj umelecká sebevražda. Niežeby nemohol byť veliteľ tábora hajzel, ale inak sa nič o okolnostiach vojny v Japonsku nedozvieme, božechráň spomenúť nejaké bombardovanie Tokya a ďalších miest. Ak Američania točia filmy ako Emperor, kde vidíme zhoreté stovky tiel po bombardovaní, Angelinin film a Ceonovcov scenár príliš nechápem. Prvá polovica je super, olympiáda, závody v Amerike, oceán, po prehupnutí sa do tábora ide tempo dole a koniec bol skôr vyslobodením, ako katarziou.

    • 18.3.2017  14:16
    Agnus dei (2016)
    ****

    Nie sme svedkami príčin, ale následkov a pravdupovediac mi niečo podobné vidieť stačilo vo Wajdových Popoloch raz. Čo ale teraz, keď sa už raz stalo a už sa neodstane? Dá sa nájsť šťastie v hrôzach vojny a dokonca nájsť to šťastie v tom, že nás postihlo nesmierne utrpenie? Situácia je našťastie zmiernená tým, že sme pár mesiacov po vojne a tak sa dá predpokladať, že tri krát bolo konečné číslo. Na Poľsku si vybili počas vojny zlosť ako Nemci, tak Rusi aj Francúzi a o to smutnejšie je, že sa to týkalo aj poľských žien a mníšok. Takéto veci si treba pripomínať a ak sa o tom nakrúti film, treba si ho pozrieť. Poviem to takto priamočiaro a na rovinu.

    • 17.3.2017  00:20
    Elle (2016)
    ****

    Začína to scénou znásilnenia a pozerá sa na to v detaile kocúr. Vitajte opäť v starom dobrom svete Paula Verhoevena. I keď Elle nakoniec pôsobí, ako nejaký spoločný vysnený projekt jej režiséra, Seidla, Hanekeho a Cronenberga. Elle je ale vo svojej podstate celkom dobre vykreslená vzťahová dráma, len tu budete mať trochu väčší bordel v tom, že kto je obeť, kto vinník, atď. Nehovoriac o hľadaní nejakého morálneho posolstva, to sa treba poobzerať inde. Chce to vážne poriadnu analýzu všetkých vzťahov, najlepšie v nejakej väčšej skupine a s nejakým odborne vzdelaným fanúšikom Freuda. Dajte mi potom vedieť, na čo ste prišli. Moderné vzťahy, to automaticky neznamená vzťahy mladých, alebo ľudí do 40ky, ako sa nám snažia natlačiť nezávislí cool tvorcovia.

    • 16.3.2017  21:25
    Pátá loď (2017)
    ****

    Môžeme Piatej lodi vyčítať, že v porovnaní s cudzokrajnou festivalovou produkciou na nej vidno nízky rozpočet. Ale, preboha, kto sa na Slovensku okrem Grófovej dokáže vyjadrovať obrazom? Po brutálne vyhajpovanom Únose, vyjadrujúcim všetko cez dialógy v záberoch a protizáberoch tu máme film, ktorý sa snaží obmedziť slová na nutné minimum, používať metafory a pomocou kamery navodzovať pocit prítomnosti diváka medzi detskými hrdinami. Ak chcete nadupaný dej, choďte na niečo iné, ak máte chuť hľadať v jednoduchom príbehu viaceré skryté témy, inak možno aj rovnako pálčivé, ako v tom Únose, nebojte sa Piatej lodi. Niektoré filmy nemajú záujem ísť divákovi vopred, ale naopak vyžadujú opačný prístup, pričom dopad naňho je o to silnejší.

    • 15.3.2017  21:47

    Heston sa pre podobné úlohy narodil, rovnako výprava je rovnako pôsobivá, ako aj v prípade Lawrenceovho nedávneho príspevku k téme. Lenže niekedy po polovici sa temná nálada náhle mení smerom k optimizmu, aby každý tušil, že nový raj na zemi ale v skutočnosti nenastáva. Omega man sa tak začína trochu rozrieďovať a v niektorých momentoch to drží nad hladinou iba Heston. Samozrejme ako filozofický komentár doby to výborne funguje, len škoda tej dramaturgie. Ak film, trvajúci niečo vyše hodiny a pol, ledva dokríva do konca, niekde je skrytá chyba. Možno nejaký vírus...

    • 15.3.2017  19:37

    Ono je nakoniec ľahšie prekonať pozemskú gravitáciu a Sovietov vo vesmírnych pretekoch, ako rasové predsudky v Amerike. A že to prvé a druhé nie je vôbec jednoduché. Vlastne ak máte IQ hviezdnych výšin, tak sa zdá, že je hračka všetko. Hidden figures je príjemný retro film, ktorý prvoplánovo neždíma z diváka emócie a logické morálne posolstvo neponúka ako citové vydieranie. Melfi a spol. totiž pochopili, že ak sa na svet dokázali pozerať z nadhľadu aj tieto tri výnimočné ženy, tak by bolo chybou ich prístup nezopakovať aj vo filmovej forme. Doporučujem si dopriať kombo Hidden figures + The Right stuff v jeden večer.

    • 15.3.2017  00:36

    Ak by v tom hral Lorenzo Lamas, alebo aj Antonio Banderas, tak by to asi pri takomto scenári a spracovaní vyšlo na rovnako, ako s Melom. Čiže celý Blood Father je skôr materiál na dvd. Ale zase prečo to vidieť ako negatívum, ak sa podobný oldschool akčný filmík ocitne v programe multiplexov a vlastne sa tam vôbec nehodí. Rýchlo to odsýpa, Gibson je vážne cool, najmä ma prekvapila jeho maskulatúra a to jeho otravné decko vážne potrebovalo konečne preplieskať. No ale od mexického drogového gangu je to trocha iná káva, ako od rodičov, že. Ak by tam bola nejaká dlhá, vysokorozpočtová akčná scéna, tak by som sa vážne nasral.

    • 14.3.2017  22:23

    Tak tu máme opäť jeden film z toho dokonalého sveta, kde stačí ísť na jedno rande a sex je istý, kde sa o ničom inom, ako o sexe nerozpráva a kde aj podpis dôležitého kontraktu musí sprevádzať pokec o....sexe. Môžete namietnuť, že veď také sú aj z tej najlepšej éryAllenove filmy, lenže tie majú v sebe istú nadsázku, ktorú cítite už pri pohľade na nedokonalého Woodyho a pri vypointovaných dialógoch. Sleepeing.... sa snaží tváriť ako veľmi indie vzťahová pohodovka, lenže nakoniec je iba vykonštruovaným kalkulom. Oceňujem, že Sudekis a Brie nie sú typickí krásavci a že vyzerajú ako každý druhý na ulici, ale svojimi rečami túto autentickosť nepotvrdzujú.

    • 13.3.2017  23:01

    Fares Fares s hipsterskou bradou a jeho parťák s vyťahanou kravatou a výrazom "mám hroznou kocovinu" mi pripomínajú svojou kúlovosťou Semira s Janom. Alebo Hansom. A vlastne aj celá táto "Fincher wannabe" séria mi pripomína viac Kobru 11, ako temné zaoceánske vzory. Ak sa tak nad tým zamyslím, tak ich pričinením sa prípad skôr vliekol, respektíve dodrbal, akoby napredoval vďaka umu vyšetrovateľov smerom k výsledku. Keďže sa v priebehu vyšetrovania zamýšľajú nad podstatou bytia, zmyslom života a či im náhodou tento prípad neponúkol sám Boh, tak sa ani nečudujem.

    • 12.3.2017  19:15
    Regression (2015)
    ***

    Amenabar sa vracia k svojim tajomným thrillerovým začiatkom a čo sa týka atmosféry, stále vie vyvolať nepríjemné stavy. Počas filmu som si stále hovoril, že je škoda, že si nevybral lepší scenár. Lenže uoha, on si ho napísal sám a tak všetka kritika smeruje k nemu. Ak by Regression vzniklo po The Others, kedy by boli tie očakávania zrejme dosť vyhajpované, bol by tento film asi ťažkým sklamaním. On ním je tak trochu aj tak, ale keďže už berieme Alejandra ako všestranného režiséra viacerých žánrov, tak to tak nebolí. Hawke sa snaží, zvyšok je iba do počtu. Tá základná myšlienka, ktorú film vysloví dvakrát, je síce zaujímavá, ale originalitu do inak priemerného filmu nevnesie.

    • 11.3.2017  18:52

    Zrejme po všetkých stránkach lepšie, ako prvá časť. Príbeh nie je iba niť pre námornícku estrádu, je tu aj dôraz na výraznejšiu atmosféru. Samozrejme ak to zhrnieme, tak je to stále iba limonáda, lenže okrem sympatického hlavného hrdinu tu máme aj výrazného a charizmatického záporáka, ktorý je inak tiež veľký sympaťák a kľudne by mohol hrať napríklad aj Surcoufovho kolegu. Je to exotickejšie a ucelenejšie ako predchodca a Surcouf ako tak trochu neortodoxný klaďas, kedže mu nerobí problémy prepadávať lode a tak nevyhnutne aj vraždiť, mi v tomto poňatí vyhovoval viac, ako minule.

    • 10.3.2017  13:58

    John Ford nestratil nič zo svojho režijného umu ani v 60, rokoch. Jeseň Čejenov je v tom najlepšom zmysle slova fordovský. Krásne prírodné širokouhlé scenérie, epická výprava a kvalitne napísaný, príťažlivý príbeh. Samozrejme nám môže byť sympatické, že kriticky reflektuje svoju westernovú filmografiu a robí to myslím dôsledne. Väčšia dĺžka podľa môjho názoru k podžánru road movie tak nejak neodmysliteľne patrí a preháňať sa spoločne s Čejenmi a americkými vojakmi dva a pol hodiny po rôznych kútoch americkej prírody nemôže milovníka žánru nudiť. Len škoda, že Wyatt Earp v stvárnení Jamesa Stewarta je iba krátka, epizódna úloha.

    • 9.3.2017  19:10

    Tak ja neviem. Takmer všetci, okrem hlavného hrdinu, respektíve hlavnej hrdinky sú tak hysterickí, že všetko to, o čom tento film bol, prešlo okolo mňa. Domnievam sa, že pri takto citlivej téme by to chcelo trochu lepšie napísané postavy a aj lepšiu filmovú reč. Všetko sa ženie do extrému, až to prestáva pôsobiť autenticky, pričom cítiť, že viac by sa mohlo dosiahnuť citlivejším prístupom. No ak je váš syn inakší, tak pochopiteľne to vedie k problémom na úplne všetkých úrovniach, od rodinnej krízy, cez školu, susedské vzťahy až po zamestnanie. To pochopíte veľmi rýchlo a nie som si tak úplne istý, že každý Francúz musí hneď reagovať na inakosť ako dement. Ale možno má Berliner iné skúsenosti.

    • 8.3.2017  22:21

    Kramerová vs. Kramer pre 21. storočie má svoje opodstatnenie. Voľné vzťahy prinášajú nečakané potomstvo, jeden deň ste v NY, ďalší v Londýne a potom zase vo Francúzsku, pričom "možnosti" sa nájdu všade. Západný štýl života je dnes proste iný. Že žena chodí s afroameričanom, alebo že dieťa vychováva hetero chlap s gayom, je iba prirodzený vývin spoločnosti a osobne s tým nemám žiaden problém, na rozdiel od tej spomínanej zhýčkanosti, na ktorú nakoniec doplatí iba dieťa. Ako dnes hľadať kompromisy? No nie je to ľahké. Ak film pracuje s témou modernej rodiny, tak pracuje aj so zavedenými schémami a klišé. I keď postava homosexuálneho kamaráta má svoje dosť významné opodstatnenie, ktoré som spomínal, tak jeho jednoduchá typizácia nemá potom za cieľ nič iné, iba ako priniesť do drámy humor. Že je to pekný film, ktorý chytí za srdce, to sa hádať s nikým ale nebudem.

    • 8.3.2017  17:45

    Ste na prvý pohľad milovník, ale keďže ste aj námorníkom, tak vás to tiahne na more. A hneď tu máme látku, vhodnú pre romantické ženy stredného a vyššieho veku ako vyšitú. Alebo aj pre milovníkov starej poctivej dobrodružnej zábavy. Ono si vôbec neviem predstaviť, ako by sa dal nakrútiť dnes podobný film, aby mohol mať v sebe to čaro, ako pred 50 rokmi. Film má dostatok akcie, poctivú atmosféru, sympatického hlavného hrdinu a krásne ženy. Chýba mu silnejšie finále a možno by sa v scenári mohlo objaviť aj niečo, čo nie je na prvý pohľad priehľadné a schematické. Ale buďme hlavne radi, že tento tiger nemá nejakého novšieho brata v podobe prerábky, ako chudák Fanfán Tulipán.

<< předchozí 1 2 3 4 49 96 144 191
Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace