Flego
Miroslav Makyta
okres Malacky
milovník starších filmov
email pozpátku: atykamm (a) mail.t-com.sk
52 bodů
okres Malacky
milovník starších filmov
email pozpátku: atykamm (a) mail.t-com.sk
52 bodů
Moje komentáře
Ils (2006)
Konečne niečo napínavé so zaujímavým koncom, ktorý posúva film o level vyššie. Veru, toto nie je len obyčajný horror, toto je aj na zamyslenie.
Smrt cyklisty (1955)
Vadil mi zbytočne naťahovaný patetizmus hlavnej mužskej postavy pri uvedomovaní si viny. Je to jediná výtka tomuto psychologickému príbehu, ktorý pútavým spôsobom pracuje s otázkami morálky, egoizmu a viny.
Penězokaz (1961)
V poradí 8. natočená kriminálka podľa románu Edgara Wallaceho. Azda najslávnejší režisér v povojnovom Nemecku Harald Reinl sa v prvej polovici 60-tych rokov venoval trom základným piliérom západonemeckej komercie - príbehom legendárneho zloducha dr. Mabuseho, mayovkám a walaceovkám. Tento príbeh sa nevymyká z priemeru v ničom, hoci má spád a v podstate rýchle tempo. Svojrázny inšpektor Bourke ( Siegfried Lowitz ) vyšetruje prípad faľšovania meny a stopy vedú k jeho priateľovi Cliftonovi ( Hellmut Lange ). Verí v jeho nevinu a tak sa to pomocou Petrovej novomanželky Jane ( Karin Dor ) snaží dokázať a zároveň vypátrať vraha a faľšovateľa.
Bratislavská lýra (TV pořad) (1966)
Významná spevácka súťaž mala aj medzinárodný rozmer, čo bolo v tých časoch nevídané. Rozhodne to bol dobrý projekt.
Musíme si promluvit o Kevinovi (2011)
Ťažko uchopiteľný snímok s excelentnou Tildou Swinton je navýsos depresívnou záležitosťou. Pri orientácii v koláži chaotických krátkych scén je potrebná veľká pozornosť a keď sa dostane do sedla aj divák, jeho zákonitou otázkou je: prečo to všetko ? S odpoveďou je to horšie...
Jednadvacet hodin v Mnichově (TV film) (1976)
Neviem do akej miery je Grahamov film autentický, ale ak uverím, že sa to dialo ako vo filme, tak to na film nie je. Aspoň nie v tomto prevedení bez napätia a spádu. Svedčila by mu skôr dokumentárna parketa. Prvý komentár.
Nesahejte na prachy (1954)
Samotný príbeh je jednoduchý, ale natočený je profesionálne a úžasne sa naň pozerá. Nad všetkými čnie báječný Jean Gabin a napriek tomu, že hraje zloducha, je to veľmi sympatická a ľudská postava. Zaujímavosťou je vydarený debut Lina Venturu.
Stud (2011)
Veľmi osobný úprimný príbeh muža s neuhasínajúcim sexuálnym apetítom. V ostrom kontraste zo sexualitou je zvýraznená jeho uzavretosť a ulitárstvo, z ktorého sa síce chce dostať, ale niečo mocnejšie mu to nedovoľuje. Režisér s ľahko zapamätovateľným menom pomocou dlhých záberov nechával divákovi vstrebávať atmosféru a vnímať vnútorné rozpoloženie hlavnej postavy. O tú sa skvelo postaral Michael Fassbender a zdá sa, že spolupráca oboch filmárov pokračuje správnym smerom, aj ich predchádzajúci Hlad je veľmi silným filmom.
Sherlock Holmes: Hra stínů (2011)
Tvorcovia v jednom dokumente hovorili, že Hra tieňov bude zábavnejší film, ale podľa mňa to tak určite nie je. Dialógy sú na vysokej úrovni, ekvilibristické spomalené zábery niekedy samoúčelné a pokiaľ ide o príbeh, ten je málo zaujímavý.
Nebezpečná metoda (2011)
Len zručne natočený príbeh o aplikácii novej metódy v praxi - psychoanalýze. Pokiaľ je na scéne Keira Knightley má to šťavu, inak sa utápame v siahodlhých debatách ( korešpondencii ) dvoch psychiatrov.
Comedy Central Roast of Charlie Sheen (TV pořad) (2011)
Show Comedy Central Roast je o zhovadení amerických cebebrít inými celebritami. Tieto "opekačky" sú priehrštím neuveriteľných urážok všetkých všetkými za spontánnej zábavy divákov. Je to ponižujúce, slovník je poburujúci a všetko svedčí len o úpadku televíznej zábavy. Navzdory tomu sú niektoré prejavy vcelku vtipné a dá sa na nich pobaviť. V tejto relácii je hlavným terčom Charlie Sheen, alkoholik, závislák, kurevník a hrobár svojho úspešného seriálu Dva a pol chlapa.
Hugo a jeho velký objev (2011)
Prepracovaná výtvarná ( vizuálna ) zložka je rozhodne veľkým kladom Scorseseho opusu. Ak k tomu pridám vyjadrenú poctu Georgesovi Mélièsovi, jeho filmom a ére, v ktorej žil, malo to našliapnuté na výnimočný film. Ale nie je. Scorsese sa príliš zamiloval do vizuálu a hoci ponúka pastvu pre oči ( priam rozprávkovo vykreslená parížska stanica je umocňovaná jazdami kamerou ), príbeh sa dá zhodnotiť jediným slovom: nuda. Keby trval o pol hodinu kratšie, všetko by bolo v poriadku. Z hereckých postáv ma príjemne prekvapil Sacha Baron Cohen v úlohe strážnika. 3+
Anonym (2011)
Polemizovať sa dá v tomto smere nad Shakespearom až do rána a takto aj beriem tento filmový vklad do debaty. Nie príliš vážne, ale budiž. V každom prípade ide o zaujímavý historický príbeh dotýkajúci sa až thrilleru. Všetko funguje dokonale, popis obdobia prelomu zo 16 a 17 stotočia je obdivuhodný, kostýmy na vysokej úrovni, azda som sa len v úvode filmu netradične dlho strácal v postavách. Pravdou je, že väzby na kráľovskom dvore boli značne komplikované. Dieru do sveta film určite neurobí, ale môj pocit je uspokojivý.
Muži, kteří nenávidí ženy (2011)
Keď Švédi pustili do sveta svoju filmovú trilógiu, spôsobila značný rozruch svojou kvalitnou filmárčinou, precíznosťou a spletitým dejom. Ubehli dva roky a američania sa jedinečným spôsobom priživujú na námete, čo by som pochopil, lebo ich scenáristická kreativita mizne, ale oni do veľkej miery okopírovali celý film. Keďže som kdesi v kútiku duše očakával tento prúser, intuitívne som si nedávno pozrel severskú trilógiu a preto môžem s pokojným svedomím povedať, že Fincherov film je úplne zbytočný. Ak teda nebudem myslieť na úvodné hard-rockové titulky, ktoré sú nápadité a ozaj vynikajúce. Určite sa nedá uprieť réžijná kvalita mladého režiséra, ale jeho vklad do tohto príbehu je minimálny a tým zarážajúci. Film len plachtí po námete, postavy sú málo prepracované, dokonca aj drsnejšie scény nie sú drsnejšími. Ak si budem chcieť užiť plnokrvný príbeh, pustím si radšej iného Mikaela a Lisbeth.
Rouge est mis, Le (1957)
Jean Gabin bol známy pestrosťou svojich filmových postáv, ale dôležitejší bol fakt, že každej dokázal odovzdať charakter, či už hral zločinca alebo policajta. Preto je radosť sledovať tohto herca a podobne tomu bolo aj v tomto Grangierovom snímku. Nie je to tradičná kriminálka, príbeh sa skôr zameriava na činnosť zločineckej bandy a ich vzťahy medzi sebou. Keďže sú tieto vzťahy vypäté, je len otázkou času, kedy príde k zrade. Prvý komentár.
Přežil jsem svou smrt (1960)
Realisticky natočená podmanivá výpoveď účastníka koncentráku. Scéna s kameňom na schodoch bola veľmi silná.
Dobyvatelův meč (1962)
Vcelku zaujímavý sandálový snímok z dôb stredovekého Talianska, má dobrú zápletku a tempo. Zaujal ma predovšetkým Guy Madison, ktorého poznáme ako zákerného kapitána Bradleyho z filmu Old Shatterhand.
Noc a zmatek (1958)
Poctivý francúzsky noir s všadeprítomným jazzom a svetlami nočného veľkomesta. Na pozadí vraždy majiteľa nočného klubu sa odvíja zvláštny vzťah staršieho inšpektora ( opäť vynikajúci Gabin ) s podozrivou drogovo závislou mladou ženou ( možno najlepší výkon kariéry Nadji Tiller ). Hoci atmosféra hustne, film sa drží svojej línie. Vyniká konverzačkou a pevnou stavbou príbehu, kde všetky zložky dokonale fungujú.
Mais ne nous délivrez pas du mal (1971)
Atraktivita tohto nenápadného snímku síce rokmi trochu vyprchala, v danej dobe bol určite šokujúci a odvážne kritický. Dotýka sa mnohých tém, či už naplno alebo okrajovo ( cirkev, sociálne nerovnosti, sexualita, násilie ) a všetko je to o to desivejšie, že spúšťačom sú dve nerozlučné kamarátky, ktoré sa rozhodli robiť zlo ( absencia ich motívu považujem za slabinu filmu ). Konanie dievčat je v rozpore s nežnou až romantickou hudbou, ale funguje to dokonale. Výhrady mám voči strihu, ktorý bol akosi odfláknutý.
Tulák Archimedes (1959)
Tulák "Gabin" Archimedes je sčítaný a inteligentný starší pán s veľkým srdcom. Lenže aj opilec, hulvát a bezdomovec so snahou zabezpečiť si na zimu lepšie bývanie ako rozostavaná stavba. Stačilo málo a mohlo to byť za plný počet, lebo tento Gabinov koncert je proste famózny. 4+
Poprask v mincovně (1967)
Ak by to natočili angličania, dopadlo by to lepšie... tento námet je presne to, s čím sa vedeli úspešne popasovať. Ničmenej, dá sa pobaviť aj tu, hoci druhá polovica je omnoho lepšia ako tá prvá. Využíva totiž situačnú komiku. Hoci komédia pôsobí značne naivne, pre nedeľné popoludnie je nezávadná.
Pohrdání (1963)
Alberto Moravia sa vedel vždy ponoriť do ľudskej duše a postaviť ju do konfrontácie s okolitým svetom. Jeho román Pohŕdanie som ako jeden z mála nečítal, ale predpokladám, že Godardova adaptácia sa vydarila. Nie však pre mňa, hoci je všetko perfektné po technickej stránke, chýbal mi tu hlbší rozmer manželského konfliktu. Postupné odcudzenie mladého dramatika, ktorý vezme prácu na scenári, aby zarobil viac peňazí a mladej manželky, ktorá začína pociťovať zmenu v jeho chovaní a začne ním pohŕdať je síce prepracovaný, ale ľadovo chladný. Inak treba oceniť krásnu hudbu a výkon B.B., ktorá bez problémov utiahla celý film.
The Artist (2011)
Nie je náhoda, že táto pocta nemému filmu vznikla v krajine, ktorá dala svetu film. 30 rokov po bratoch Lumierovcoch sa film dočkal aj zvuku a práve tento prerod je zadokumentovaný v Hazanaviciousovom nádhernom príbehu. Konkrétne stret nemej garnitúry hereckých hviezd s novou nastupujúcou generáciou, ktorá začala sláviť úspech v zvukovom filme. Ak sa k tomu pridá neutíchajúca pýcha slávnej hviezdy nemých filmov, dráma je dokonaná. Našťastie život vie byť aj krásny a láska je silná čarodejka. Film nepotrebuje slová ( sú klasicky skryté v medzititulkoch ) a slová nepotrebuje ani vyjadrenie hlbokých citov. Nesmierne krásnych, nežne naivných, pôvabne srdečných. Pre toto milujem film. Pre podobné filmy, z ktorých srší nesmierná radosť z filmu.
Misterios de ultratumba (1959)
Vidieť mexický horror z roku 1959 nie je také šialené, ako by sa zdalo na prvý pohľad. Dobrá tieňohra v čierno-bielom formáte plus skvelá pompézna hudba dávajú záruku, že sa nudiť nebudete. Len škoda, že ku koncu dochádza dych... 3+
Také velké bankovky mohou být falešné (1966)
Taká pobláznená komédia o neúspešnom maliarovi, ktorého zneužije barón na výrobu falošných bankoviek. Situačná komédia je natočená v rýchlom tempe, niekedy až príliš.
Děti moje (2011)
Matt King ( George Clooney ) nie je ideálny otec a sám si to uvedomil až po manželkinej nehode. Musí sa starať o dospievajúce dcéry a to nie je med lízať. Ak sa k tomu pridá informácia o manželkinej nevere, ktorá ho trápila azda viacej ako manželkina tragédia, Mattov svet je celý hore nohami... Film je dramatickou sondou do života neusporiadanej rodiny ( Mattovo konštatovanie, že rodina je ako súostrovie, kde je každý ostrov samostatný, je v tomto prípade nanajvýš pravdivé ), ale vkusne ho odľahčuje jemný humor a tým príbeh získava na sile.
Přicházejí z tmy (1953)
Bolo otázkou času kedy si komunistická moc pri agitácii vypomôže atraktívnymi žánrami. Svedčí o tom aj táto kombinácia drámy a dobrodružného filmu o diverzantoch, ktorí sa snažia záškodníckou činnosťou odvrátiť snahy o vstup dedinčanov do družstva. Tvorcom sa nedá uprieť pokus o gradovanie deja práve v "akčných" scénach ( požiar, prenasledovanie ), celkový dojem je však zúfalo smutný. Už podozrivá minutáž ( nemôžem sa zbaviť dojmu, že bol film zostrihaný ) čosi naznačila. Množstvo motívov ( napr. Cupákova postava ) je nedotiahnutá, niektoré postavy nemajú vykreslený charakter... Ale to som mohol čakať od boľševickej agitky. Záverečné sekvencie prepadu a mierového pochodu sú viac ako veľavravné.
And Then There Were None (1945)
... alebo Desať malých černoškov. Moje prvé stretnutie s adaptáciou románu Agathy Christie dopadlo na výbornú. Vychutnával som si rastúcu paranoiu víkendových návštevníkov ostrova, ktorých pozval neznámy hostiteľ a postupne zabíjal. Nevadila mi ani odľahčené karikatúry postáv ( komorník ), naopak, celý temný príbeh poľudšťovali. Príjemná zábava.
Lepiči tapet (1925)
Klasická groteska s Oliverom Hardym ( bez účasti Stana Laurela ), kde prichádza so svojim pomocníkom ( Bobby Ray ) vytapetovať miestne sanatórium. Vďačná téma je naplno využitá.
Příšerná chvíle (1927)
Podľa divadelnej hry "Mačka a kanárik" Johna Willarda vznikla rovnomenná nemá čierna komédia, ktorá kombinuje prvky horroru a grotesky. Táto nezvyklá kombinácia v tej dobe bola určite osviežujúcim javom, o čom svedčí veľký úspech divadelného predstavenia i filmu. Pri sledovaní filmu som si uvedomil koľko tvorcov čerpalo až dodnes z tohto námetu. Celý film je však dôležité správne pochopiť, očakávať len strašidelný horror by mohlo niekoho nepríjemne prekvapiť. Taktiež netreba očakávať grotesktnosť v pravom slova zmysle, tá je podávaná jemne a v malých dávkach. Najdôležitejšie je, že ako celok snímok pôsobí kompaktne, je zábavný vo všetkých smeroch a pre mňa veľmi príjemným prekvapením.