Gerdomila

Osobne nie som žiadny fanúšik Agathy Christie, napriek tomu vizuálne pekná, nadľahčená detektívka, s výborným obsadením a výpravou, oceňujem predovšetkým obsadenie ošetrovateľky, na ktorú sa krásne pozeralo a verila som vo všetku jej dobrotu. Ostatné postavy, aj keď mali veľmi málo priestoru, dokázali krásne vykresliť svoj charakter. Napriek tomu na mňa trošku zbytočne dlhé a záver sa dlhšiu dobu sám odkrýval takže v dobe „odhalenia“ už nebol taký prekvapivý.

Scény vytrhnuté z kontextu, ktoré som si žiaľ úplne nedokázala odôvodniť alebo poskladať. Notebook? Oplodňovanie? Odhliadnuc od iných vecí, najviac ma štval (ne)vývoj hlavnej postavy. Z dievčaťa, ktoré, predpokladám, prišlo do danej rodiny so správnymi výchovnými názormi (áno, dá sa dlho diskutovať čo sú správne výchovné názory) a správanie dieťaťa i rodičov sa jej zdalo už od prvého okamihu pritiahnuté za vlasy, nehovoriac o momente "naprávania", na ktorý hlavná postava aj adekvátne zareagovala, sa stalo dievča, ktoré si na pravidlá rodiny takpovediac zvykla? alebo ich prijala za normu? Chýbalo mi viac momentov, kedy človek takto zmení svoje postoje a hodnotovú orientáciu. Keď už sa dej filmu pridržiava pocitov hlavnej postavy, mal by ich aj adekvátne zobraziť.

Veľmi tragický a depresívny príbeh. Všetky problémy, ktoré môžu byť v rodine, v nej aj naozaj boli. Vynikajúce výkony, krásne a veľmi jednoduché scény, ktoré moju pozornosť neustále udržiavali. Často som mala pocit, že som tam naozaj s nimi a pozerám sa na dianie priamo a nie len prostredníctvom obrazovky. Krásne, dlhé, nestrihané, zábery. Toto je presne jeden z takých filmov, kde po záverečných titulkách proste potrebujete ostať sedieť, len tak, v tichu.

Obávam sa toho, že som film ohodnotila tromi hviezdičkami len preto, že mám tendenciu podporovať slovenskú tvorbu, slovenskú filmovú scénu. Vôbec som nemala dojem, že sa dej filmu odohráva naozaj v 90-tych rokoch. Dialógy vôbec neboli dobre prepracované, nezmyselné repliky, ktorým mohli dať zmysel len samotný herci svojim výrazom, no až na Heribana sa tam nestalo. Veľa zbytočných záberov a naopak, niekde sa mi zase záber žiadal. Herci vo svojích klasických polohách, nič neprekvapilo. Dve z troch hviezdičiek u mňa dostáva Dano Heriban, ktorý, ako som už spomínala, dal zmysel aj tej najhoršej replike. Škoda len, že sa herec takýchto kvalít nedostal do povedomia tvorcov už skôr, ale len pred piatimi rokmi rolou opitého Janka Kráľa v incenácii Národný cintorín. Mimochodom trošku som sa strácala v tých "odkazoch" na veci, ktoré sa diali súčasne s týmto problémom. Nie všetky som považovala za potrebné a často, keďže tú dobu a politickú situáciu vtedy nemám nejak naštudovanú som naozaj tápala. Zástierka so zjavovaním šikovná, ale veľa.

Niekedy vážne obdivujem scenáristickú fantáziu. Úplne jednoduchý nápad, dotiahnutý do samotnej špičky. Vynikajúce herecké výkony, výborná hudba, krásny strih, dlhé zábery, ktoré absolútne milujem a na to, v akom roku to bolo natáčané tak ozaj krásna a kvalitná kamera. Musím ale podotknúť, že mňa osobne práve prvý príbeh bavil najmenej.

Kvalitne spracovaný hudobný film, ukazujúci dve rôzne cesty hudobníka: vzdať sa, alebo ostať a zapracovať na sebe. Simmons úplne dokonalý. Práve v jeho postave sa bije démon s anjelom. Napriek tomu, že sa správal ako totálny magor a ľuďom kvôli jeho prudkej povahe preskakovalo, a po celú dobu sledovania filmu som ho z duše nenávidela, jeho úmysli boli dobré. Vytiahnuť z hudobníkov len to najlepšie!

Veľmi dobré spracovanie toho, ako sa človek môže vyrovnávať so zložitou životnou situáciou. Viacerí, ako som si všimla, to porovnávajú s The BFG a pritom sú to dva rozdielne typy filmu. V The BFG je to cesta plná dobrodružstiev dievčatka a jej kamaráta obra. Okrem niektorých momentov, si viem predstaviť, že to pustím deckám. Zatiaľ čo tento film, bez ohľadu na to, že je tam použitá animácia a ústrednou postavou je malý chlapec, si nemyslím, že je určený pre detského diváka. Čím teda súhlasím s niektorými názormi. Nesúhlasím ale s tým, že kvôli tejto poznámke niekto film ohodnotí nižším počtom "hviezdičiek". Pýtam sa teda (a narážam na niektoré komentáre čo som čítala), prečo by nemohol byť film, s vyššie spomínanými znakmi, určený pre dospelého diváka?

Nádherná hudba, krásne texty piesní, scéna, strih, príbeh, osudová láska. Napriek tomu, že z tohto milostného príbehu som odchádzala úplne rozčarovaná a potrebovala som nejaký čas na vstrebanie, nechcem povedať, že si nezaslúži toľko Zlatých glóbov alebo nominácií na Oscara (nevediac ešte, koľko z nich sa premení na víťazov v daných kategóriách), ale mám skôr dojem, že takéto prehnané reakcie boli vyvolané tým, že už dlhší čas žiadny kvalitný muzikál nevyšiel. Tiež je možné, že za minulý rok nemá až takú veľkú konkurenciu. Chcem tým teda povedať: nepozerajte sa na to, koľko má film ocenení, aby ste nemali očakávania väčšie ako zážitok ;)

Muzikál takmer bez hovorených dialógov. Veľmi silné príbehy i osudy. Pády i vzostupy. A opäť moje obľúbené zábery, dlhé a nezostrihané, pri ktorých sa najlepšie dajú pozorovať hercove kvality. Hugh Jackman sa týmto snímkom a jeho osobitým výstupom v kláštore a akousi spoveďou, dokonalým zjavom a samozrejme hereckými kvalitami dostal do osobného rebríčka obľúbených hercov.