Konečne solídny konkurent pre Asylum. Dokonalosť Mega Piranhe síce nedosahuje, ale fight nohatého tanku s poskakujúcim super sharkom je rovnako epický.
3,5. Christianovi to zase žeriem, ale toho pátosu je priveľa. Pri mojom rozhodovaní sa bijú pôsobivo nakrútené scény ako útek z bordelu na 1 záťah v štýle Children of Men s patetickým sebaobetovaním vojačikov v rade za sebou. Silná látka, sentiment a emócie fungujú, pôsobivosť to má, ale na vyššie hodnotenie by to chcelo väčšiu vyrovnanosť filmu.
Konkurenčný projekt k Jordanovej verzii s Jeremym Ironsom. 24 miliónov euro na 12 epizód (videná nemecká verzia 6x100 minút) vs. 9 x 50 minút Showtime verzie za 40 miliónov dolárov. A výsledok porovnania prvých sérií??? (V momente hodnotenia je plánovaná ďalšia séria Ironsovej verzie - Domanova verzia má materiál na ďalšie 2 série, ale odklepnutá zatiaľ nie je). Lepší dojem na mňa zanechala Ironsova verzia, ale nie kvôli tomu ako bola poňatá, ale vďaka kvalitnejšej filmarine. Od tejto "európskej" verzie, v úvodzovkách pretože hlavný producent a scenárista Tom Fontana je Američan, som čakal skôr historickejšie poňatie a skôr iný pohľad ako od kanadskej koprodukcie. Omyl, sex a krv sú tu ešte častejšie a drsnejšie (škoda, že samoúčelnosť častokrát tiež). Scenáristicky je možno o kúsok hodnovernejšia táto verzia, ale nič to nepomôže, nakoľko v svojej rozťahanosti nefunguje tak, ako by mala. Príbehovo je to podobné, ale zároveň sú viaceré udalosti a postavy vykreslené inou optikou. Ironsova verzia pôsobí výpravnejšie a drahšie, ale aj filmársky zručnejšie. Doman je určite podobnejší Alexandrovi Borgiovi, ale Ironsovo charizmatickejšie a patetickejšie poňatie napriek tomu u mňa zaberalo viac. Naproti tomu synovia a najmä Cesare Borgia je lepší v "euroverzii" v podaní Marka Rydera (herecky i scenáristicky). Lucrezia v euroverzii roztomilá, ale ruský pôvod sa tam nezaprel, takže v kanadskej verzii sa mi páčila viac. Postava je lepšie rozobraná v euroverzii, ale kanaďania končia skôr z historického hľadiska, takže majú v tom takisto nevýhodu. Čo sa týka konkrétneho deja, tak v euroverzii ma presvedčila lepšie spracovaná scéna voľby pápeža, v kanadskej je jednoznačne efektnejšie poňatá francúzska invázia. Takže celkovo obe série sú slušné, ale lepšie u mňa fungovala kanadská vďaka Ironsovi, výpravnosti a zručnejšej réžii. Euroverzia má síce lepšie prepracované postavy, je hodnovernejšia v rámci kritérií prispôsobenia histórie nárokom tv série, ale zároveň aj často zbytočne samoúčelnejšie provokatívnejšia. Takisto pri euroverzii niektoré veci príliš rozťahali a iné príliš zjednodušili. Ale tu by sa dalo o zjednodušeniach polemizovať aj u kanaďanov. Najideálnejšie by bolo, keby sa spojili obe série dokopy - kanaďania by dodali Ironsa, Lucreziu a Jordanov filmársky tím, európania by zabezpečili príbehovú stránku a Marka Rydera a vznikol by kvalitný historický soap. Takto je dobré vidieť obe verzie, ktoré sú každá iná a na ktorých je dobre vidieť, čo tej druhej chýba. P.s. českí herci sú dosť často na obrazovkách v euroverzii - najmä Táborský, Vašut, Dobrý, Mádl a Voříšková majú slušný priestor, ale najviac ma pobavil Udo Kier , ktorí to dotiahol na umierajúceho pápeža.
Tv film o teroristickom únose lietadla Lufthansy vznikajúci v zhruba rovnakom období ako Baader Meinhof Komplex a produkovaný nemeckou verejnoprávnou televíziou ARD. Efektívne využíva priam až greengrassovský dokumentaristický štýl, ale najsilnejšie je, že sa viac koncentruje na udalosti v lietadle a tým emočne dominuje nad chladným Baaderom. Pre mňa ten kompromis medzi doku-štýlom a proprietami televízneho zjednodušenia faktografie fungoval excelentne. Z očakávania solídnej tv únoscovskej veľkoprodukcie, ktorú zhliadlo v premiére vyše 7 miliónov divákov v Nemecku, som nakoniec dostal drámu, ktorá kľudne znesie porovnanie s kinoprodukciami a nezaslúži si podcenenie (63% - 14.10.2011).
Opulentný fiktívny historický epos, niečo ako Mankiewiczova Cleopatra nemého filmu. Fascinujúce masové scény, výpravnosť a herecká elita danej doby pod megalomanským vedením Lubitscha, ktorý po tomto filme ako prvý nemecký režisér odišiel do Hollywoodu.
P.s. Videná reštaurovaná verzia z roku 2011 (verná originálu) - cca. 100 minútová, ktorá bola digitalizovaná na základe kópie ruského štátneho archívu, americkej verzie a talianskeho fragmentu.
Odporúčam absolútne sa vyhnúť slovenskému dabingu (29.1. 2011 markíza). Film som videl aj v origináli aj v slovenskej verzii, ale to čo predvádzal "prekladateľ" to som teda dlho nevidel. Obvykle s "markizáckym dabingom" stupídnych nemeckých komédií nemám problém, ale ak niekto preloží Rumpelstilzchen ako "Veľký zlý vlk" alebo Frau Holle ako "Pani Holleová", tak to je teda aj na mňa priveľa. Takisto preklady songov sú strašné. 1. diel som videl v českom dabingu a ich preklad ústrednej Hey Zwerge, Hey Zwerge go na Hej kluci... aspoň znel chytľavo a melodicky. A k skurveniu songu od Helge Schneidera už asi nemá zmysel sa vyjadrovať.
Inak druhý diel zaostáva za svižnosťou a stupídnou absurditou jednotky o nejaký ten stupienok a hluchých miest takisto pribudlo. Pri mojej slabosti pre stupídne komédie tohto typu však priemer film obháji, ale pre ľudí neznalých nemeckú scénu (cameo boxera Valueva, postava Helge Schneidera a výstupy viacerých nemeckých komikov) zostane len infantilne stupídna komédia z nie príliš vydarenými parodickými prvkami (LOTR, HP). Celkovo pridanie rozprávkových postáv nefunguje, záporák je nudný a čarodejnica zdĺhavo otravná, ale stále je tu spústa roztomilo infantilných absurdných trpazlíčích gagov, ktoré mi k čiastočnej spokojnosti stačia.
P.s. Nemýliť si film s prvým dielom, nakoľko slovenské aj české tv stanice "inteligentne" uvádzajú oba diely pod názvom 7 trpazlíkov. Toto je druhý diel a žiadny Lord of the Dance v ňom nie je.
Slušne nakrútený snímok na filmársky docela prevarené téma domáceho násilia. Scenár síce šustí miestami papierom (denník), ale mierne oživenie žánrového klišé (sestra, psychiater) ho zachraňuje. Výborní herci dvíhajú u mňa tento v Španielsku vysoko cenený film (7 cien Goya) nad bežný priemer. 3 1/2*
P.s. Twerpov koment mi prišiel tak tragický, že ma donútil zas po dlhšom čase niečo napísať. Okrem tých radobyintoušských blábolov mám na mysli najmä časť "no násilia, z ktorého by vám išiel mráz po chrbte, sa nedočkáte".
Rutinná kriminálka s Billy Bob Thorntonom, ktorý hraje ďalšieho zo svojich loserov - šerifa, ktorému sa v revíri v objaví mŕtvola ženy (ala Crying game). Do toho sa blížia voľby, prichádza priateľka ženy a miestny hlavouni sa chcú zbaviť podozrenia i negatívnych správ (záporná publicita pre plánovanú stavbu kasína) a nakoniec i nepohodlného šerifa. Ten sa však nevzdáva.... Tento krimi thriller neponúka nijak prevratný či niečím zaujímavý príbeh, za zmienku stojí akurátne herecké obsadenie - štandardne slušný výkon podáva B.B.Thornton, mužskú časť osloví femme fatale Patricii Arquette a miniroličku tu má aj T.H.Church (známy z Bokovky).
Netradičná a zábavná absurditka z divokého západu s výborným Paulom Newmanom. Divoký západ je tu síce značne demýtizovaný, ale nostalgicko-poetický nádych si film drží i pri svojskom skĺbení osobitých gagov.
Pôsobivé depresárium, ktorým Kim zabíja všetky ilúzie hlavných hrdinov i diváka. Film plný násilia, beznádeje a nemožnosti to zmeniť. Nakrútené skvele pri všetkej drsnosti a tradične kvalitne zahrané.
Slabšia ducharina, ktorá je skôr stavaná na atmosferickosti (lakačky takmer absentujú a film by som nezaradil ani do kategórie vlasaticových hororov). V podstate sa jedná o nevýraznú snímku, ktorej príbeh vyšumí rýchlo do stratena a jediným kladom sú tu sympatické mladé herečky.
3 1/2 Nahor idem najmä preto, že po formálnej stránke nemám čo režisérovi vytknúť a v tomto ohľade (aj po zhliadnutí novšieho kúsku Bittersweet Life) je na dosť vysokej úrovni. Žiaľ príbeh, ktorý sa príliš zbytočne komplikovanou formou schováva za rodinnú drámu v hororovom kabáte nedokáže zdatne sekundovať.
Klasika útekových filmov pod výborným vedením Stanleyho Kramera je hereckým koncertom dvojice S.Poitier a T.Curtis. Bez zbytočného pátosu či vyumelkovanosti, čo je cenné najmä vďaka dobe vzniku. Napriektomu film dokonale vtiahne aj po rokoch správnym dávkovaním akčnejších scén so scénami o stratených ilúziách. Ďalším plusom je vedľajšia linka a pestré vykreslenie postavičiek ohľadom pátrajúceho šerifa, ktorý slušne ťahajú príbeh z druhej strany. Jednoducho jeden z nestárnúcich žánrových klenotov.
Na tomto filme ma najviac fascinovalo s akou ľahkosťou zvládal prelínať romanticko-nostalgické nálady s akčnejšou zložkou bez toho, aby to pôsobilo vyumelkovanosťou. K tomu bezchybné obsadenie a jednoducho ďalší z filmov, ktorým nemám čo vytknúť a ktorých bych si želal viac.
Jeden z tých filmov, ku ktorým je zbytočné čokoľvek vypisovať - jednoducho sa treba nechať unášať Kimovou fantáziou a odmenou bude zážitok, ktorý by som prirovnal ku krásnemu snu, z ktorého sa nechcem prebudiť.
Osobitá love story dvojice, s ktorou sa život nehrá. Únik do ich vlastného sveta, ktorého poetika a hravosť kontrastuje s krutým návratom do reality je zobrazený celkom pôsobivo, k tej štvrtej* som sa však priklonil najmä vďaka zaujímavým výkonom hlavných predstaviteľov.
Prekrásny film, v ktorom obdivujem ten cit tvorcov ako si dokázali poradiť s látkou, ktorá mohla tak ľahúčko skĺznuť do vôd toho najkýčovejšieho braku. Sympatická herecká zostava, atmosféra, ktorú nikto nevie lepšie vystihnúť ako ázijskí tvorcovia a hra s detailami, ktoré vytvoria nakoniec tak krásny celok. Jednoducho krásnosmutný príbeh, ktorý dokáže pohladiť pri srdci, dokonalá ukážka toho ako má vyzerať romantický film.
Obžaloba ľudstva dosiahnutá útokom na najcitlivejšiu stránku spoločnosti. Kontrastom detskej hravosti s hrôzami vojny je dosahovaný neskutočne silný emocionálny efekt. Pre mňa naprostá dokonalosť, pri ktorej sa nedá ubrániť slzám.
Silný príbeh dvoch outsiderov - skôr sociálna dráma ako boxerský film. Je to prvotriedne zahrané (najmä ústredná dvojica Min-Sik Choi a Ryu Seung-beom sú skvelí) a zaujímavo vedené k záverečnému emočne nabitému súboju. Najsilnejšie je na filme, že obe postavy sú veľmi dobre prekreslené (žiadne čiernobiele figurky) a prostredníctvom konfrontácie ich vzdialených, ale rovnako aj blízkych charakterov je dosiahnutá neobvyklá zainteresovanosť na ich ďalšom osude.
Docela sklamanie - nebral bych Kusturicovi za zlé, že sa v podstate v porovnaní so staršou tvorbou nikam neposúva, ale tento film mi pripadá ako naprosto premárnený pokus. Prvým problémom je pridlhá stopáž - úvodné exposé s predstavovaním postavičiek v období pre začiatkom vojny pôsobilo na mňa časom únavným dojmom a napriek zopár vychytaným gagom (vlakový šňup, nemecký satelitný sex), mi počas celého filmu bila do očí snaha o zapáčenie sa divákovi (najmä nefunčné groteskové gagy s neustálym padaním). Vadilo mi aj občasne zbytočné zahustenie priestoru vedľajšími figurkami (napr. starosta). Zaujalo ma ešte celkom pôsobivé finále, ale to už nedokázalo u mňa napraviť dojem únavnosti, ktorý u mňa po filme prevažoval. Kusturica celý film síce umne balancuje na tragikomickej hranici, ale žiaľ tentokrát nedokáže príbeh utiahnuť do nejakého uspokojivého tvaru (nie je to ani zbesilá jazda Čiernej mačky ani podobenstvo Undergroundu, je to niekde na pol cesty medzi nimi, čo by nevadilo, ak by to spolu fungovalo). Takto film zostáva zaujímavým pokusom, ktorý je zabitý snahou o obsiahnutie príliš širokého spektra žánrových prvkov, ktorým chýba silnejšie prepojenie.
Prelínačka príbehov spojených smutnými náhodami a rasovou problematikou. Citlivá réžia neostáva na povrchu, ale dostáva sa pod kožu postáv a nastavuje zrkadlo spoločnosti bez toho, aby skĺzla k jednostrannej kritike pomerov. Podporené slušným hereckým ensemblom, v ktorom nikto nestrháva pozornosť na seba (prekvapil ma najmä M.Dillon), ale všetci zostávajú súčasťou zohratého celku, ktorý zanechal po zhliadnutí vo mne pôsobivú škálu emócií. Jednoducho jeden z najsilnejších filmov roka.
Zaujímavá, ale miestami pridlhým dojmom pôsobiaca avantgarda. Film mi pripadal ako dlhší mix director´s cut klipov od tool, aphex twina či nin. Spoločne s industriálnou hudbou vzniká tak podivný mix, ktorý sa pohybuje niekde na hrane artu a úchylárny.
Sympatická romantická komédia, ale na plný zásah to u mňa nie je. Chémia medzi ústrednou dvojkou funguje, zopár gagov ujde a finále je naozaj krásne. Od dokonalosti u mňa film oddeluje miestami prílišné prehrávanie, pridlhá stopáž a najmä samoúčelná linka s dezertérom.
Súkromný detektív je najatý priviesť bohatej ex-herečke dcérenku a postupne sa zapletá do vraždenej hry.
Docela dobrý krimi-thriller s kvalitným Genom Hackmanom (slušne zahraná i napísaná postava) a pôsobivou záverečnou scénou - zbytok docela rutinný.
Priemerná variácia vlasaticového hororu. Hlavný atribút žánru lakačky sú tak spolovice funkčné a v spojení s príbehom je to čistý slušný žánrový priemer.
Nedocenenená gangsterka so skvelým cynickým M.Caineom v hlavnej úlohe. Úžasne prepracované, skvele napísané, nekorektné a drsné dielko vystavané na chladnej atmosfére. Svojho času som sa neúspešne pokúšal zhliadnuť Stalloneho nudný remake, po tejto verzii sa už ani nebudem snažiť.
Hľadanie cesty k sebe samému, iným a vnútornému odpusteniu vo forme lyricky drsnej odyssey - silný film s pôsobivou atmosférou a sugestívnymi hereckými výkonmi.
Moje komentáře
Super Shark (2011)
Konečne solídny konkurent pre Asylum. Dokonalosť Mega Piranhe síce nedosahuje, ale fight nohatého tanku s poskakujúcim super sharkom je rovnako epický.
Jinling Shisan Chai (2011)
3,5. Christianovi to zase žeriem, ale toho pátosu je priveľa. Pri mojom rozhodovaní sa bijú pôsobivo nakrútené scény ako útek z bordelu na 1 záťah v štýle Children of Men s patetickým sebaobetovaním vojačikov v rade za sebou. Silná látka, sentiment a emócie fungujú, pôsobivosť to má, ale na vyššie hodnotenie by to chcelo väčšiu vyrovnanosť filmu.
Přepadení (2010)
United 93 i nemecký televizák Mogadischu sú iná liga ohľadom nedýchania a zatínania pästí do sedadla.
Borgia (TV seriál) (2011)
Konkurenčný projekt k Jordanovej verzii s Jeremym Ironsom. 24 miliónov euro na 12 epizód (videná nemecká verzia 6x100 minút) vs. 9 x 50 minút Showtime verzie za 40 miliónov dolárov. A výsledok porovnania prvých sérií??? (V momente hodnotenia je plánovaná ďalšia séria Ironsovej verzie - Domanova verzia má materiál na ďalšie 2 série, ale odklepnutá zatiaľ nie je). Lepší dojem na mňa zanechala Ironsova verzia, ale nie kvôli tomu ako bola poňatá, ale vďaka kvalitnejšej filmarine. Od tejto "európskej" verzie, v úvodzovkách pretože hlavný producent a scenárista Tom Fontana je Američan, som čakal skôr historickejšie poňatie a skôr iný pohľad ako od kanadskej koprodukcie. Omyl, sex a krv sú tu ešte častejšie a drsnejšie (škoda, že samoúčelnosť častokrát tiež). Scenáristicky je možno o kúsok hodnovernejšia táto verzia, ale nič to nepomôže, nakoľko v svojej rozťahanosti nefunguje tak, ako by mala. Príbehovo je to podobné, ale zároveň sú viaceré udalosti a postavy vykreslené inou optikou. Ironsova verzia pôsobí výpravnejšie a drahšie, ale aj filmársky zručnejšie. Doman je určite podobnejší Alexandrovi Borgiovi, ale Ironsovo charizmatickejšie a patetickejšie poňatie napriek tomu u mňa zaberalo viac. Naproti tomu synovia a najmä Cesare Borgia je lepší v "euroverzii" v podaní Marka Rydera (herecky i scenáristicky). Lucrezia v euroverzii roztomilá, ale ruský pôvod sa tam nezaprel, takže v kanadskej verzii sa mi páčila viac. Postava je lepšie rozobraná v euroverzii, ale kanaďania končia skôr z historického hľadiska, takže majú v tom takisto nevýhodu. Čo sa týka konkrétneho deja, tak v euroverzii ma presvedčila lepšie spracovaná scéna voľby pápeža, v kanadskej je jednoznačne efektnejšie poňatá francúzska invázia. Takže celkovo obe série sú slušné, ale lepšie u mňa fungovala kanadská vďaka Ironsovi, výpravnosti a zručnejšej réžii. Euroverzia má síce lepšie prepracované postavy, je hodnovernejšia v rámci kritérií prispôsobenia histórie nárokom tv série, ale zároveň aj často zbytočne samoúčelnejšie provokatívnejšia. Takisto pri euroverzii niektoré veci príliš rozťahali a iné príliš zjednodušili. Ale tu by sa dalo o zjednodušeniach polemizovať aj u kanaďanov. Najideálnejšie by bolo, keby sa spojili obe série dokopy - kanaďania by dodali Ironsa, Lucreziu a Jordanov filmársky tím, európania by zabezpečili príbehovú stránku a Marka Rydera a vznikol by kvalitný historický soap. Takto je dobré vidieť obe verzie, ktoré sú každá iná a na ktorých je dobre vidieť, čo tej druhej chýba. P.s. českí herci sú dosť často na obrazovkách v euroverzii - najmä Táborský, Vašut, Dobrý, Mádl a Voříšková majú slušný priestor, ale najviac ma pobavil Udo Kier , ktorí to dotiahol na umierajúceho pápeža.
Mogadischu (TV film) (2008)
Tv film o teroristickom únose lietadla Lufthansy vznikajúci v zhruba rovnakom období ako Baader Meinhof Komplex a produkovaný nemeckou verejnoprávnou televíziou ARD. Efektívne využíva priam až greengrassovský dokumentaristický štýl, ale najsilnejšie je, že sa viac koncentruje na udalosti v lietadle a tým emočne dominuje nad chladným Baaderom. Pre mňa ten kompromis medzi doku-štýlom a proprietami televízneho zjednodušenia faktografie fungoval excelentne. Z očakávania solídnej tv únoscovskej veľkoprodukcie, ktorú zhliadlo v premiére vyše 7 miliónov divákov v Nemecku, som nakoniec dostal drámu, ktorá kľudne znesie porovnanie s kinoprodukciami a nezaslúži si podcenenie (63% - 14.10.2011).
Žena faraonova (1922)
Opulentný fiktívny historický epos, niečo ako Mankiewiczova Cleopatra nemého filmu. Fascinujúce masové scény, výpravnosť a herecká elita danej doby pod megalomanským vedením Lubitscha, ktorý po tomto filme ako prvý nemecký režisér odišiel do Hollywoodu. P.s. Videná reštaurovaná verzia z roku 2011 (verná originálu) - cca. 100 minútová, ktorá bola digitalizovaná na základe kópie ruského štátneho archívu, americkej verzie a talianskeho fragmentu.
Masakr na svatého Valentýna (1967)
Viac obrázková policajná správa ako film a to nudnejšia než voiceovery v Sin City - 2* za presného Jasona Robardsa.
7 trpaslíků (2006)
Odporúčam absolútne sa vyhnúť slovenskému dabingu (29.1. 2011 markíza). Film som videl aj v origináli aj v slovenskej verzii, ale to čo predvádzal "prekladateľ" to som teda dlho nevidel. Obvykle s "markizáckym dabingom" stupídnych nemeckých komédií nemám problém, ale ak niekto preloží Rumpelstilzchen ako "Veľký zlý vlk" alebo Frau Holle ako "Pani Holleová", tak to je teda aj na mňa priveľa. Takisto preklady songov sú strašné. 1. diel som videl v českom dabingu a ich preklad ústrednej Hey Zwerge, Hey Zwerge go na Hej kluci... aspoň znel chytľavo a melodicky. A k skurveniu songu od Helge Schneidera už asi nemá zmysel sa vyjadrovať. Inak druhý diel zaostáva za svižnosťou a stupídnou absurditou jednotky o nejaký ten stupienok a hluchých miest takisto pribudlo. Pri mojej slabosti pre stupídne komédie tohto typu však priemer film obháji, ale pre ľudí neznalých nemeckú scénu (cameo boxera Valueva, postava Helge Schneidera a výstupy viacerých nemeckých komikov) zostane len infantilne stupídna komédia z nie príliš vydarenými parodickými prvkami (LOTR, HP). Celkovo pridanie rozprávkových postáv nefunguje, záporák je nudný a čarodejnica zdĺhavo otravná, ale stále je tu spústa roztomilo infantilných absurdných trpazlíčích gagov, ktoré mi k čiastočnej spokojnosti stačia. P.s. Nemýliť si film s prvým dielom, nakoľko slovenské aj české tv stanice "inteligentne" uvádzajú oba diely pod názvom 7 trpazlíkov. Toto je druhý diel a žiadny Lord of the Dance v ňom nie je.
5 proti 5 (TV pořad) (2007)
odpad!Odpad pre oboch českých tragédov, slovenská verzia za 3*
Její oči (2003)
Slušne nakrútený snímok na filmársky docela prevarené téma domáceho násilia. Scenár síce šustí miestami papierom (denník), ale mierne oživenie žánrového klišé (sestra, psychiater) ho zachraňuje. Výborní herci dvíhajú u mňa tento v Španielsku vysoko cenený film (7 cien Goya) nad bežný priemer. 3 1/2* P.s. Twerpov koment mi prišiel tak tragický, že ma donútil zas po dlhšom čase niečo napísať. Okrem tých radobyintoušských blábolov mám na mysli najmä časť "no násilia, z ktorého by vám išiel mráz po chrbte, sa nedočkáte".
Šerif (2002)
Rutinná kriminálka s Billy Bob Thorntonom, ktorý hraje ďalšieho zo svojich loserov - šerifa, ktorému sa v revíri v objaví mŕtvola ženy (ala Crying game). Do toho sa blížia voľby, prichádza priateľka ženy a miestny hlavouni sa chcú zbaviť podozrenia i negatívnych správ (záporná publicita pre plánovanú stavbu kasína) a nakoniec i nepohodlného šerifa. Ten sa však nevzdáva.... Tento krimi thriller neponúka nijak prevratný či niečím zaujímavý príbeh, za zmienku stojí akurátne herecké obsadenie - štandardne slušný výkon podáva B.B.Thornton, mužskú časť osloví femme fatale Patricii Arquette a miniroličku tu má aj T.H.Church (známy z Bokovky).
Život a doba soudce Roy Beana (1972)
Netradičná a zábavná absurditka z divokého západu s výborným Paulom Newmanom. Divoký západ je tu síce značne demýtizovaný, ale nostalgicko-poetický nádych si film drží i pri svojskom skĺbení osobitých gagov.
Adresát neznámý (2001)
Pôsobivé depresárium, ktorým Kim zabíja všetky ilúzie hlavných hrdinov i diváka. Film plný násilia, beznádeje a nemožnosti to zmeniť. Nakrútené skvele pri všetkej drsnosti a tradične kvalitne zahrané.
Yeogo goedam IV: Moksori (2005)
Slabšia ducharina, ktorá je skôr stavaná na atmosferickosti (lakačky takmer absentujú a film by som nezaradil ani do kategórie vlasaticových hororov). V podstate sa jedná o nevýraznú snímku, ktorej príbeh vyšumí rýchlo do stratena a jediným kladom sú tu sympatické mladé herečky.
Janghwa, Hongryeon (2003)
3 1/2 Nahor idem najmä preto, že po formálnej stránke nemám čo režisérovi vytknúť a v tomto ohľade (aj po zhliadnutí novšieho kúsku Bittersweet Life) je na dosť vysokej úrovni. Žiaľ príbeh, ktorý sa príliš zbytočne komplikovanou formou schováva za rodinnú drámu v hororovom kabáte nedokáže zdatne sekundovať.
Útěk v řetězech (1958)
Klasika útekových filmov pod výborným vedením Stanleyho Kramera je hereckým koncertom dvojice S.Poitier a T.Curtis. Bez zbytočného pátosu či vyumelkovanosti, čo je cenné najmä vďaka dobe vzniku. Napriektomu film dokonale vtiahne aj po rokoch správnym dávkovaním akčnejších scén so scénami o stratených ilúziách. Ďalším plusom je vedľajšia linka a pestré vykreslenie postavičiek ohľadom pátrajúceho šerifa, ktorý slušne ťahajú príbeh z druhej strany. Jednoducho jeden z nestárnúcich žánrových klenotov.
Maljukgeori janhoksa (2004)
Na tomto filme ma najviac fascinovalo s akou ľahkosťou zvládal prelínať romanticko-nostalgické nálady s akčnejšou zložkou bez toho, aby to pôsobilo vyumelkovanosťou. K tomu bezchybné obsadenie a jednoducho ďalší z filmov, ktorým nemám čo vytknúť a ktorých bych si želal viac.
3-iron (2004)
Jeden z tých filmov, ku ktorým je zbytočné čokoľvek vypisovať - jednoducho sa treba nechať unášať Kimovou fantáziou a odmenou bude zážitok, ktorý by som prirovnal ku krásnemu snu, z ktorého sa nechcem prebudiť.
Můj bratr Tom (2001)
Osobitá love story dvojice, s ktorou sa život nehrá. Únik do ich vlastného sveta, ktorého poetika a hravosť kontrastuje s krutým návratom do reality je zobrazený celkom pôsobivo, k tej štvrtej* som sa však priklonil najmä vďaka zaujímavým výkonom hlavných predstaviteľov.
Aienji (2003)
Prekrásny film, v ktorom obdivujem ten cit tvorcov ako si dokázali poradiť s látkou, ktorá mohla tak ľahúčko skĺznuť do vôd toho najkýčovejšieho braku. Sympatická herecká zostava, atmosféra, ktorú nikto nevie lepšie vystihnúť ako ázijskí tvorcovia a hra s detailami, ktoré vytvoria nakoniec tak krásny celok. Jednoducho krásnosmutný príbeh, ktorý dokáže pohladiť pri srdci, dokonalá ukážka toho ako má vyzerať romantický film.
Hrob světlušek (1988)
Obžaloba ľudstva dosiahnutá útokom na najcitlivejšiu stránku spoločnosti. Kontrastom detskej hravosti s hrôzami vojny je dosahovaný neskutočne silný emocionálny efekt. Pre mňa naprostá dokonalosť, pri ktorej sa nedá ubrániť slzám.
Plačící pěst (2005)
Silný príbeh dvoch outsiderov - skôr sociálna dráma ako boxerský film. Je to prvotriedne zahrané (najmä ústredná dvojica Min-Sik Choi a Ryu Seung-beom sú skvelí) a zaujímavo vedené k záverečnému emočne nabitému súboju. Najsilnejšie je na filme, že obe postavy sú veľmi dobre prekreslené (žiadne čiernobiele figurky) a prostredníctvom konfrontácie ich vzdialených, ale rovnako aj blízkych charakterov je dosiahnutá neobvyklá zainteresovanosť na ich ďalšom osude.
Život je zázrak (2004)
Docela sklamanie - nebral bych Kusturicovi za zlé, že sa v podstate v porovnaní so staršou tvorbou nikam neposúva, ale tento film mi pripadá ako naprosto premárnený pokus. Prvým problémom je pridlhá stopáž - úvodné exposé s predstavovaním postavičiek v období pre začiatkom vojny pôsobilo na mňa časom únavným dojmom a napriek zopár vychytaným gagom (vlakový šňup, nemecký satelitný sex), mi počas celého filmu bila do očí snaha o zapáčenie sa divákovi (najmä nefunčné groteskové gagy s neustálym padaním). Vadilo mi aj občasne zbytočné zahustenie priestoru vedľajšími figurkami (napr. starosta). Zaujalo ma ešte celkom pôsobivé finále, ale to už nedokázalo u mňa napraviť dojem únavnosti, ktorý u mňa po filme prevažoval. Kusturica celý film síce umne balancuje na tragikomickej hranici, ale žiaľ tentokrát nedokáže príbeh utiahnuť do nejakého uspokojivého tvaru (nie je to ani zbesilá jazda Čiernej mačky ani podobenstvo Undergroundu, je to niekde na pol cesty medzi nimi, čo by nevadilo, ak by to spolu fungovalo). Takto film zostáva zaujímavým pokusom, ktorý je zabitý snahou o obsiahnutie príliš širokého spektra žánrových prvkov, ktorým chýba silnejšie prepojenie.
Crash (2004)
Prelínačka príbehov spojených smutnými náhodami a rasovou problematikou. Citlivá réžia neostáva na povrchu, ale dostáva sa pod kožu postáv a nastavuje zrkadlo spoločnosti bez toho, aby skĺzla k jednostrannej kritike pomerov. Podporené slušným hereckým ensemblom, v ktorom nikto nestrháva pozornosť na seba (prekvapil ma najmä M.Dillon), ale všetci zostávajú súčasťou zohratého celku, ktorý zanechal po zhliadnutí vo mne pôsobivú škálu emócií. Jednoducho jeden z najsilnejších filmov roka.
Tetsuo (1988)
Zaujímavá, ale miestami pridlhým dojmom pôsobiaca avantgarda. Film mi pripadal ako dlhší mix director´s cut klipov od tool, aphex twina či nin. Spoločne s industriálnou hudbou vzniká tak podivný mix, ktorý sa pohybuje niekde na hrane artu a úchylárny.
Yeopgijeogin geunyeo (2001)
Sympatická romantická komédia, ale na plný zásah to u mňa nie je. Chémia medzi ústrednou dvojkou funguje, zopár gagov ujde a finále je naozaj krásne. Od dokonalosti u mňa film oddeluje miestami prílišné prehrávanie, pridlhá stopáž a najmä samoúčelná linka s dezertérom.
Noc postupuje (1975)
Súkromný detektív je najatý priviesť bohatej ex-herečke dcérenku a postupne sa zapletá do vraždenej hry. Docela dobrý krimi-thriller s kvalitným Genom Hackmanom (slušne zahraná i napísaná postava) a pôsobivou záverečnou scénou - zbytok docela rutinný.
Ryeong (2004)
Priemerná variácia vlasaticového hororu. Hlavný atribút žánru lakačky sú tak spolovice funkčné a v spojení s príbehom je to čistý slušný žánrový priemer.
Chyťte Cartera (1971)
Nedocenenená gangsterka so skvelým cynickým M.Caineom v hlavnej úlohe. Úžasne prepracované, skvele napísané, nekorektné a drsné dielko vystavané na chladnej atmosfére. Svojho času som sa neúspešne pokúšal zhliadnuť Stalloneho nudný remake, po tejto verzii sa už ani nebudem snažiť.
Samaritánka (2004)
Hľadanie cesty k sebe samému, iným a vnútornému odpusteniu vo forme lyricky drsnej odyssey - silný film s pôsobivou atmosférou a sugestívnymi hereckými výkonmi.