Kľudne - buďme tolerantný a tvárme sa, že je to zábava, a prehliadajme to, že väčšia kópia jedničky sa už nedala spraviť, a zdôvodňujme si hodnotu tohto filmu Shadwellowskými konštrukciami. Ale potom nenadávajme, že je filmová kultúra taká pre masy taká aká je. Kto nevidel jednotku +2-3* ale to neznamená, že to nie je znásilnenie.
Tento film sa nič nehrá, je krásne jednoduchý na sledovanie ( typ filmu - pozeraj a viď ), no vďaka silnej výtvarnosti značne pôsobivý pre zmysly. Reflektuje maliarove dielo nielen spomínanou výtvarnosťou v podobe kompozície a farieb, ale takisto i v tom ako je celý film jednoducho natočený - (" naivne ") - nie tu naozaj nejde o komplikovaný naratív ani o zachyťovanie metafyzických právd popr. vnútorných bojov Pirosmaniho. Ide tu o prosté zobrazenie jeho života - tak prosté až môže niekomu prísť nudné a o ničom. A práve v tejto prostosti sa tu metafyzický rozmer predsa len vynára. Nie je však účelom filmu ho zobraziť, je tam viac menej mimovoľne medzi riadkami. Metafyzika banality života. Kvalitný biografický film.
Jeden z najlepších filmov za poslednú dobu. Tešil som sa naň, áno. Dlhšie už som film nevidel, a tak som dostal zrazu z ničoho chuť na niečo farebné, imaginatívne a pozitívne. Ponyom som sa trafil najlepšie ako som mohol. Energický film pre deti a dospelých, naplnený až po okraj skvelou imagináciou, animáciou, pozitivitou a až detskou radosťou a nadchnutím nad nespútanou krásou videného. Hoci príbeh možno nie je až taký premyslený ako u iných Miyazakiho filmov - predsa len je ponyo primárne určený pre detské publikum - všetko vynahrádza nespútaná dynamická animácia, plná farieb - skrátka eye candy... ovšem zopár nežných ekologických narážiek sa dá vo filme nájsť aj v tej príbehovej "vate". Poviem to jednoducho - toto by sa malo páčiť každému dieťaťu. A každému kto má rád deti, rozprávky, alebo sám má v sebe kúsok dieťaťa. Ten kto nespĺňa ani jedno z vyššie uvedených kritérii nie je v poriadku a mal by sa ísť liečiť. Ostatným odporúčam okamžite zhliadnuť Ponya. Nechýba mu ani šťava, ani motor, ani gule :)
Ranny Jakubisko = koherentny svet zakotveny vo fantazii a poetike, pojednavujuci o zavaznych temach skrz rozjarenost, farby, ale i psychedeliu, nasilie a beznadej a ine negativne emocie... typicke nabozenske motivy sa plynulo prelinaju so svetskymi, dotvaraju svet, ale nenarusuju ho... experimentacia na viacerych urovniach - ci uz naracia, alebo vizual a hudba... Ranny Jakubisko = kvalitne stravene hodiny...
uzasne zachytenie zivota dvoch tragikomickych postav, poplatne jakubiskovmu stylu z konca sesdesiatych rokov.... v porovnani s vtacikmi, sirotami a blaznami tu najdeme mnoho podobnosti, iba celkove vyznenie nie je az tak dezolatne a beznadejne, ba naopak - vykuzli usmev na tvari a pohladi po dusi.Skvela mizanscena, nezna a nenutena komika, prirodzene herecke vykony a skvele zuctovanie s jakubiskovou komunistickou minulostou sa tiez pocita.... keby juraj neostal pri zopar fantastickych filmoch a cele jeho dielo by bolo vyrovnanejsie, mohli sme sa radovat ze tu zije jedna z velkych osobnosti svetoveho filmu. I tak vsak mozeme byt pysny, i ked uz to akosi nie je to co to byvalo...
NIe ze by tento film obsahoval nejake mudra, alebo mal silnu ustrednu liniu ktora by divaka viedla ku kladeniu si otazok o Bohu, stvoreni a podobnych veciach vyskytujucich sa vo filme... je to film navysost osobny, kde nie je cielom zdielat myslienku s inymi, popripade donutit publikum k zamysleniu... je to ako keby kronika zivotnych pohladov, s velkym patosom natoceny nahlad na temy a pohlady ktore sa linu reziserovym zivotom... patos neskodi - naopak do sfilmovanej latky sedi, a dostane sa nam vdaka nemu zopar eye candy momentov... co je vsak na tomto filme najlepsie, a preco si zasluzi vyzdvihnut je spracovanie... film plynie skvelym tempom, strih vytvara kontinualne plynutie udalosti nad ktorymi sa film nezastavuje, ale nechava ich odoznievat v divakovej dusi bez zbytocneho vysvetlovania... forma filmu spolu s jeho intimnym vyznenim tento film posuva v hranici experimentacie a osobitosti omnoho dalej za mechanicku "odtazitost" Kubrickovej odysey tamaticky zivenej silnou predlohou, a sice i ta je masterpiecom porovnatelnym s tymto filmom, z filmarskeho hladiska pride ovela menej poplatna autorovmu stylu... este by som chcel podotknut ze nema zmysel tieto dva filmy porovnavat, a preto som to prave urobil... tento film otvoril dvere - a teraz je tu priestor pre inych, ktory si z neho zoberu to podstatne a inovativne, a posunu to za hranicu obcas az prilis gycovej a katalogovej obrazotvornosti a myslienok ktore nam tu Malick ponuka...
Jeden z najlepších filmov roku 2009 zachytávajúci rozpad racionálneho sveta... Vynikajúce. Je veľmi zaujímavé pozerať sa na tento film na pomyselnej ose náboženstvo - veda. A ešte je aj Coenovsky vtipný.
Masterpiece. Možno najlepší sebareflexívny film čo som kedy videl - možno najlepší film o filme čo som kedy videl. A v neposlednom rade, možno i jeden z najlepších filmov čo som kedy videl.
Tento čiernobiely film je jedným z najlepších Nórskych snímkov. Je unikátny predovšetkým tým, že otvorene narúša rámec fiktívnej filmovej reality či už prehovormi k divákovi, alebo rôznymi inými spôsobmi - niečo na spôsob Godarda (iba o pár rokov skôr). Avšak narozdiel od niektorých snímkov ktoré túto filmovú realitu narúšajú, sa u Jakten tak nestáva na úkor filmového príbehu - ten je skvelý a fantasticky odrozprávaný, využíva flashbackov, rozprávania čoraz viac do minulosti, skvele graduje je napínavý a pritom si vystačí s troma postavami. Vizuálna stránka je strohá no skvelá, často je film obohatený expresívnymi výjavmi, herecké výkony sú strhujúce... Mohol by som pokračovať... takisto úvodná premisa absolútne dokonale vystihuje celý film, to sa však dozvieme až na konci, ktorý je nejednoznačný... v skratke, hneď po prvom zhliadnutí sa u mňa tento snímok zaradil medzi tie najlepšie snímky ktoré som videl.
Strhujúci film o zubnom povlaku, ktorý sa formou monológu prihovára k divákovi. Na tom filme je geniálne predovšetkým to, že je tak neuveriteľne absurdný, ujetý a smiešny, ale pritom je to šialený horor a jeden z najstrašidelnejších filmov čo som kedy videl. Možné nájsť v kompilácii Experiments in terror. Brilantné.
Silný obraz. Silný asi práve pre jeho historickú hodnotu zakotvenú v klasických pietach. Na druhej strane, ako sa naň možem pozerať a prežívať ho nezainteresovane, keď mám za sebou celú historiu umenia a v ňom zobrazených piet. Tento film rozhodne o niečom vypovedá, a nie je to banálna výpoveď, mne osobne však nepríde ani strhujúca. Ale neľutujem, že som si to pozrel.
Za skvelý považujem nielen film samotný ale i proces akým vznikol. Zakomponovanie duchov je skvelý nápad, ktorý nielenže skvele vyzerá a dodáva príbehu určitú magickosť a nadprirodzenosť, ale eliminuje herectvo, takže režisér može duchom do úst vkladať repliky nezávisle na situácii na obrazovke. Repliky sú po rusky - čo filmu ešte viac dodáva určitý dojem magickosti alebo konfrontácie s iným svetom ktorého zákonitosti a logika sú pre bežného človeka neuchopiteľné. Film môže skvele fungovať bez titulkov, vôbec nie je ochudobnený, možno práve naopak, dodá to filmu určitý nový rozmer, koncept cudzieho sveta to posunie na novú úroveň. Hovoreného slova nie je veľa a len jemne dokresľuje dianie na obrazovke, alebo obsahuje subtílny humor. Dominuje predovšetkým strhujúca vizuálna stránka, ktorá k vytvoreniu nádherných kompozícii využíva kombináciou krajiny, duchov, počasia, zvierat a nasnímaných malieb. Príbeh má surreálny nádych, miestami pôsobí rozprávkovo a spolu s mizanscénou a nádherným nasnímaním vytvára unikátne magickú atmosféru. Zvukový design je skvelý - tak ako by človek očakával od filmu ktorý má na starosti človek pracujúci v týme Sonar festivalu. Práca so zvieratami je neskutočná.... A... tak no, páčilo sa mi to veľmi.... Samotný koncept improvizovaného nasnímania záberov v krajine, a následného postprodukčného dotvorenia príbehu i atmosféry iba za pomocou zvuku je skvelý - a v kombinácii s duchmi dostáva úplne nový rozmer....úplne... Je to proste skvelé. A kameraman na hrad! :D
Aj napriek obrovskej výpovednej hodnote o súčasnom svete umenia, skrytej identite a pod., formou je to stále iba ten najklasickejší dokument aký je bežnému divákovi známy. Street art sledujem dosť intenzívne už pár rokov, takže som tam takisto nenašiel až tak veľa nového. Obsahovo 4-5*, spracovaním čistý priemer. A hoci ma Banksy stále rozosmieva a myslím, že jeho umenie je hodné pozornosti, jeho postupný branding (už to nie je umelec ani mýt, ale skôr značka) je mi vyslovene protivný a znechucuje ma - samozrejme to nie je jeho problém, ale sám dopláca na to čo kritizuje a to je smutné. Bez toho by jeho film asi nikdy nebol nominovaný na oscara.
Ten voiceover v jeho fádnosti, nezaujímavosti a mentorskosti podania je dôkazom, že takémuto druhu filmov chýba ešte kus k tomu aby bol zaujímavý i z inej stránky ako technickej alebo bikerskej. Na druhej strane, byť zaujímavý inak ako technicko - bikersky vôbec nemusí byť cieľom, alebo čo i len dobrým krokom - a aj na takto technicky brilantne a pekne natočené bicyklovanie ( :D ) a prírodu je radosť pozerať.
Je až neuveriteľné čo dokáže Ito vytvoriť za použitia minima prostriedkov - to platí nielen pre tento ale pre iné jeho filmy, obzvlášť tie kde využíva loop. Strhujúce.
V rámci konverzačne založených filmov hollywoodskeho razenia je to pomerne inovatívne. Avšak nie nejak extra. Každopádne pozerá sa to skvele, rýchle tempo a nezdržovanie sa vysvetlovaním len prispievajú k dobrému dojmu. A koniec je presne vtedy keď má prísť, bez zbytočného preťahovania.
Krása filmu nemusí nutne vždy spočívať iba v tom čo je na ňom zobrazené, ale často úplne nezávisle od zásahu človeka spočíva táto krása v pôsobení času na filmový pás - jeho deformácii a metamorfózy na zašednuté a nejasné kúsky spomienok. A je to krása vskutku očarujúca.
Komix čítal, takisto videl Motion comic. Tak ja neviem. Som v rozpakoch. Na jednej strane tu máme veľmi dobrý prenos z média na médium, ktorý je síce verný a udržiava väčšinu nosných tém samotného komiksu, no aj tak sa mi derie do úst otázka: Načo? Načo? Keď si na druhej strane zoberiem, že Watchmen je vyrobený pre špecifické médium a je založený na práci s ním - kde to je vo filme??? nikde... Ostáva nám tak adaptácia verná predlohe, ale iba tématicky, čo práve u tohto komixu nemusí znamenať až tak veľa - záleží ako ktorý divák komix vníma, či ako tematicky bohatý opus klasického razenia, alebo práve experimentáciu s komixovým médiom (tak napríklad celý jeden zošit zo zrkadlovým usporiadaním políčiek stráca vo filme na význame, a to rozhodne nie je jediný prípad). A nekomformnosť a nediváckosť filmu nie je Snyderovou zásluhou, ale zásluhou toho že adaptoval otrocky a v podstate skopíroval štruktúru komixu... Keby ju neskopíroval, a snažil sa inovovať a vložiť niečo vlastné, tak by ho rozdupali všetci fanúšikovia, možno vrátane mňa... A tak sa ešte raz pýtam: Načo? Načo?? na zapojenie dobového hudobného doprovodu? z lásky k predlohe dávam štyri hviezdy, avšak stále neviem čo má tento film znamenať. Viem, že by som sa mal od predlohy oprostiť a film hodnotiť ako samostatné dielo - v tom prípade by to asi bolo za päť hviezd - avšak tentokrát to nedokážem a tak sa iba pýtam... Načo? 3 - 5*
Koncept je tu podobný filmu Pörgés od Fliegaufa. Kamera sleduje skupinu ľudí tancujúcich na koncerte. Rozdielov oproti Fliegaufovmu filmu je niekoľko. V prvom rade je nám na začiatku ukázané, že ľudia vedia že sú filmovaní - čo zaujímavým spôsobom ukazuje na povahu masového tanca a na jeho podobnosť z herectvom - človek často chce pri tanci vyzerať čo najlepšie a pokiaľ sa úplne neoddá hudbe, vždy má v mysli i svoje okolie - akoby hral. Ďalším rozdielom je takmer úplná absencia strihu. Film zachytáva premenu hudobného koncertu na rituál, keď v druhej časti vymení dynamickú gitarovú hudbu za ambient (pravdepodobne adiegetického pôvodu) a spomalí rýchlosť záberov, čo v kombinácii s osvetlovaním bodovým jednofarebným svetlom vytvára priam až šamanistický nádych scény. A nakoniec sa film líši v celkovom vyznení - Fliegaufovi ide viac o zachytenie emócii jednotlivých ľudí, kdežto Russel sa snaží zachytiť práve spomínanú rituálnosť tanca. Ideálne filmy do tandemu. Podarené. 4,5 *.
Vizuálne strhujúci film pripomínajúci štruktúru básne alebo snu, s náznakmi narácie točiacej sa okolo lásky dvoch ľudí. Hoci som si vždy o Man Rayovi myslel, že to bol vynikajúci umelec (z jeho nefilmovej umeleckej tvorby), po zhliadnutí jeho dvoch jeho filmov môžem povedať že jeho filmová tvorba ma nadchla. Na svoju dobu je veľmi inovatívna a vynikajúco sa na ňu pozerá. Man Ray + 1 bod.
Moje komentáře
Pařba v Bangkoku (2011)
Kľudne - buďme tolerantný a tvárme sa, že je to zábava, a prehliadajme to, že väčšia kópia jedničky sa už nedala spraviť, a zdôvodňujme si hodnotu tohto filmu Shadwellowskými konštrukciami. Ale potom nenadávajme, že je filmová kultúra taká pre masy taká aká je. Kto nevidel jednotku +2-3* ale to neznamená, že to nie je znásilnenie.
Válka Bohů (2011)
4* za Tarsema Singha. Inak 2.
Niko Pirosmani (1969)
Tento film sa nič nehrá, je krásne jednoduchý na sledovanie ( typ filmu - pozeraj a viď ), no vďaka silnej výtvarnosti značne pôsobivý pre zmysly. Reflektuje maliarove dielo nielen spomínanou výtvarnosťou v podobe kompozície a farieb, ale takisto i v tom ako je celý film jednoducho natočený - (" naivne ") - nie tu naozaj nejde o komplikovaný naratív ani o zachyťovanie metafyzických právd popr. vnútorných bojov Pirosmaniho. Ide tu o prosté zobrazenie jeho života - tak prosté až môže niekomu prísť nudné a o ničom. A práve v tejto prostosti sa tu metafyzický rozmer predsa len vynára. Nie je však účelom filmu ho zobraziť, je tam viac menej mimovoľne medzi riadkami. Metafyzika banality života. Kvalitný biografický film.
Ponyo z útesu nad mořem (2008)
Jeden z najlepších filmov za poslednú dobu. Tešil som sa naň, áno. Dlhšie už som film nevidel, a tak som dostal zrazu z ničoho chuť na niečo farebné, imaginatívne a pozitívne. Ponyom som sa trafil najlepšie ako som mohol. Energický film pre deti a dospelých, naplnený až po okraj skvelou imagináciou, animáciou, pozitivitou a až detskou radosťou a nadchnutím nad nespútanou krásou videného. Hoci príbeh možno nie je až taký premyslený ako u iných Miyazakiho filmov - predsa len je ponyo primárne určený pre detské publikum - všetko vynahrádza nespútaná dynamická animácia, plná farieb - skrátka eye candy... ovšem zopár nežných ekologických narážiek sa dá vo filme nájsť aj v tej príbehovej "vate". Poviem to jednoducho - toto by sa malo páčiť každému dieťaťu. A každému kto má rád deti, rozprávky, alebo sám má v sebe kúsok dieťaťa. Ten kto nespĺňa ani jedno z vyššie uvedených kritérii nie je v poriadku a mal by sa ísť liečiť. Ostatným odporúčam okamžite zhliadnuť Ponya. Nechýba mu ani šťava, ani motor, ani gule :)
Zbehovia a pútnici (1968)
Ranny Jakubisko = koherentny svet zakotveny vo fantazii a poetike, pojednavujuci o zavaznych temach skrz rozjarenost, farby, ale i psychedeliu, nasilie a beznadej a ine negativne emocie... typicke nabozenske motivy sa plynulo prelinaju so svetskymi, dotvaraju svet, ale nenarusuju ho... experimentacia na viacerych urovniach - ci uz naracia, alebo vizual a hudba... Ranny Jakubisko = kvalitne stravene hodiny...
Sedím na konári a je mi dobre (1989)
uzasne zachytenie zivota dvoch tragikomickych postav, poplatne jakubiskovmu stylu z konca sesdesiatych rokov.... v porovnani s vtacikmi, sirotami a blaznami tu najdeme mnoho podobnosti, iba celkove vyznenie nie je az tak dezolatne a beznadejne, ba naopak - vykuzli usmev na tvari a pohladi po dusi.Skvela mizanscena, nezna a nenutena komika, prirodzene herecke vykony a skvele zuctovanie s jakubiskovou komunistickou minulostou sa tiez pocita.... keby juraj neostal pri zopar fantastickych filmoch a cele jeho dielo by bolo vyrovnanejsie, mohli sme sa radovat ze tu zije jedna z velkych osobnosti svetoveho filmu. I tak vsak mozeme byt pysny, i ked uz to akosi nie je to co to byvalo...
Strom života (2011)
NIe ze by tento film obsahoval nejake mudra, alebo mal silnu ustrednu liniu ktora by divaka viedla ku kladeniu si otazok o Bohu, stvoreni a podobnych veciach vyskytujucich sa vo filme... je to film navysost osobny, kde nie je cielom zdielat myslienku s inymi, popripade donutit publikum k zamysleniu... je to ako keby kronika zivotnych pohladov, s velkym patosom natoceny nahlad na temy a pohlady ktore sa linu reziserovym zivotom... patos neskodi - naopak do sfilmovanej latky sedi, a dostane sa nam vdaka nemu zopar eye candy momentov... co je vsak na tomto filme najlepsie, a preco si zasluzi vyzdvihnut je spracovanie... film plynie skvelym tempom, strih vytvara kontinualne plynutie udalosti nad ktorymi sa film nezastavuje, ale nechava ich odoznievat v divakovej dusi bez zbytocneho vysvetlovania... forma filmu spolu s jeho intimnym vyznenim tento film posuva v hranici experimentacie a osobitosti omnoho dalej za mechanicku "odtazitost" Kubrickovej odysey tamaticky zivenej silnou predlohou, a sice i ta je masterpiecom porovnatelnym s tymto filmom, z filmarskeho hladiska pride ovela menej poplatna autorovmu stylu... este by som chcel podotknut ze nema zmysel tieto dva filmy porovnavat, a preto som to prave urobil... tento film otvoril dvere - a teraz je tu priestor pre inych, ktory si z neho zoberu to podstatne a inovativne, a posunu to za hranicu obcas az prilis gycovej a katalogovej obrazotvornosti a myslienok ktore nam tu Malick ponuka...
X-Men: První třída (2011)
Velmi prijemne pozeratelny hollywoodsky film. Je pekne vidiet ako tovaren na sny opet raz nevyrobila nocnu moru :)
Seriózní muž (2009)
Jeden z najlepších filmov roku 2009 zachytávajúci rozpad racionálneho sveta... Vynikajúce. Je veľmi zaujímavé pozerať sa na tento film na pomyselnej ose náboženstvo - veda. A ešte je aj Coenovsky vtipný.
Cabinet of Jan Svankmajer, The (1984)
Vynikajúca hommage kde sa Quayovci štylizujú do role chlapčeka na výlete u Švankmajera. Symbolika je pomerne jednoduchá a dobre pochopiteľná.
8 1/2 (1963)
Masterpiece. Možno najlepší sebareflexívny film čo som kedy videl - možno najlepší film o filme čo som kedy videl. A v neposlednom rade, možno i jeden z najlepších filmov čo som kedy videl.
Jackass 2 (2006)
odpad!Presne na toto bol vyrobený obraz. Aby sme sa mohli pozerať na takýto grc.
Jakten (1959)
Tento čiernobiely film je jedným z najlepších Nórskych snímkov. Je unikátny predovšetkým tým, že otvorene narúša rámec fiktívnej filmovej reality či už prehovormi k divákovi, alebo rôznymi inými spôsobmi - niečo na spôsob Godarda (iba o pár rokov skôr). Avšak narozdiel od niektorých snímkov ktoré túto filmovú realitu narúšajú, sa u Jakten tak nestáva na úkor filmového príbehu - ten je skvelý a fantasticky odrozprávaný, využíva flashbackov, rozprávania čoraz viac do minulosti, skvele graduje je napínavý a pritom si vystačí s troma postavami. Vizuálna stránka je strohá no skvelá, často je film obohatený expresívnymi výjavmi, herecké výkony sú strhujúce... Mohol by som pokračovať... takisto úvodná premisa absolútne dokonale vystihuje celý film, to sa však dozvieme až na konci, ktorý je nejednoznačný... v skratke, hneď po prvom zhliadnutí sa u mňa tento snímok zaradil medzi tie najlepšie snímky ktoré som videl.
Haunted Mouth, The (1974)
Strhujúci film o zubnom povlaku, ktorý sa formou monológu prihovára k divákovi. Na tom filme je geniálne predovšetkým to, že je tak neuveriteľne absurdný, ujetý a smiešny, ale pritom je to šialený horor a jeden z najstrašidelnejších filmov čo som kedy videl. Možné nájsť v kompilácii Experiments in terror. Brilantné.
Crash (1996)
Chillingly bizzare.
Pieta (2001)
Silný obraz. Silný asi práve pre jeho historickú hodnotu zakotvenú v klasických pietach. Na druhej strane, ako sa naň možem pozerať a prežívať ho nezainteresovane, keď mám za sebou celú historiu umenia a v ňom zobrazených piet. Tento film rozhodne o niečom vypovedá, a nie je to banálna výpoveď, mne osobne však nepríde ani strhujúca. Ale neľutujem, že som si to pozrel.
Náš den přijde (2010)
Zaujímavé. Gavras je akiste pozoruhodný režisér, ale možnosť, že jeho filmy sú zlé (z môjho pohľadu) som stále nevylúčil... Tento nie je výnimkou.
Černá labuť (2010)
Pekne natočená nuda. Štvrtá hviezda iba za kameru a hudbu. 3,5*.
Finisterrae (2010)
Za skvelý považujem nielen film samotný ale i proces akým vznikol. Zakomponovanie duchov je skvelý nápad, ktorý nielenže skvele vyzerá a dodáva príbehu určitú magickosť a nadprirodzenosť, ale eliminuje herectvo, takže režisér može duchom do úst vkladať repliky nezávisle na situácii na obrazovke. Repliky sú po rusky - čo filmu ešte viac dodáva určitý dojem magickosti alebo konfrontácie s iným svetom ktorého zákonitosti a logika sú pre bežného človeka neuchopiteľné. Film môže skvele fungovať bez titulkov, vôbec nie je ochudobnený, možno práve naopak, dodá to filmu určitý nový rozmer, koncept cudzieho sveta to posunie na novú úroveň. Hovoreného slova nie je veľa a len jemne dokresľuje dianie na obrazovke, alebo obsahuje subtílny humor. Dominuje predovšetkým strhujúca vizuálna stránka, ktorá k vytvoreniu nádherných kompozícii využíva kombináciou krajiny, duchov, počasia, zvierat a nasnímaných malieb. Príbeh má surreálny nádych, miestami pôsobí rozprávkovo a spolu s mizanscénou a nádherným nasnímaním vytvára unikátne magickú atmosféru. Zvukový design je skvelý - tak ako by človek očakával od filmu ktorý má na starosti človek pracujúci v týme Sonar festivalu. Práca so zvieratami je neskutočná.... A... tak no, páčilo sa mi to veľmi.... Samotný koncept improvizovaného nasnímania záberov v krajine, a následného postprodukčného dotvorenia príbehu i atmosféry iba za pomocou zvuku je skvelý - a v kombinácii s duchmi dostáva úplne nový rozmer....úplne... Je to proste skvelé. A kameraman na hrad! :D
Banksy: Exit Through the Gift Shop (2010)
Aj napriek obrovskej výpovednej hodnote o súčasnom svete umenia, skrytej identite a pod., formou je to stále iba ten najklasickejší dokument aký je bežnému divákovi známy. Street art sledujem dosť intenzívne už pár rokov, takže som tam takisto nenašiel až tak veľa nového. Obsahovo 4-5*, spracovaním čistý priemer. A hoci ma Banksy stále rozosmieva a myslím, že jeho umenie je hodné pozornosti, jeho postupný branding (už to nie je umelec ani mýt, ale skôr značka) je mi vyslovene protivný a znechucuje ma - samozrejme to nie je jeho problém, ale sám dopláca na to čo kritizuje a to je smutné. Bez toho by jeho film asi nikdy nebol nominovaný na oscara.
Life Cycles (2010)
Ten voiceover v jeho fádnosti, nezaujímavosti a mentorskosti podania je dôkazom, že takémuto druhu filmov chýba ešte kus k tomu aby bol zaujímavý i z inej stránky ako technickej alebo bikerskej. Na druhej strane, byť zaujímavý inak ako technicko - bikersky vôbec nemusí byť cieľom, alebo čo i len dobrým krokom - a aj na takto technicky brilantne a pekne natočené bicyklovanie ( :D ) a prírodu je radosť pozerať.
Walker, Texas Ranger (TV seriál) (1993)
Nikdy nezabudnem ako mi tento debko jedno leto v bezčasí o pol štvrtej popoludní spríjemňoval poludnia.
Spacy (1981)
Je až neuveriteľné čo dokáže Ito vytvoriť za použitia minima prostriedkov - to platí nielen pre tento ale pre iné jeho filmy, obzvlášť tie kde využíva loop. Strhujúce.
The Social Network (2010)
V rámci konverzačne založených filmov hollywoodskeho razenia je to pomerne inovatívne. Avšak nie nejak extra. Každopádne pozerá sa to skvele, rýchle tempo a nezdržovanie sa vysvetlovaním len prispievajú k dobrému dojmu. A koniec je presne vtedy keď má prísť, bez zbytočného preťahovania.
Light Is Calling (2004)
Krása filmu nemusí nutne vždy spočívať iba v tom čo je na ňom zobrazené, ale často úplne nezávisle od zásahu človeka spočíva táto krása v pôsobení času na filmový pás - jeho deformácii a metamorfózy na zašednuté a nejasné kúsky spomienok. A je to krása vskutku očarujúca.
Strážci - Watchmen (2009)
Komix čítal, takisto videl Motion comic. Tak ja neviem. Som v rozpakoch. Na jednej strane tu máme veľmi dobrý prenos z média na médium, ktorý je síce verný a udržiava väčšinu nosných tém samotného komiksu, no aj tak sa mi derie do úst otázka: Načo? Načo? Keď si na druhej strane zoberiem, že Watchmen je vyrobený pre špecifické médium a je založený na práci s ním - kde to je vo filme??? nikde... Ostáva nám tak adaptácia verná predlohe, ale iba tématicky, čo práve u tohto komixu nemusí znamenať až tak veľa - záleží ako ktorý divák komix vníma, či ako tematicky bohatý opus klasického razenia, alebo práve experimentáciu s komixovým médiom (tak napríklad celý jeden zošit zo zrkadlovým usporiadaním políčiek stráca vo filme na význame, a to rozhodne nie je jediný prípad). A nekomformnosť a nediváckosť filmu nie je Snyderovou zásluhou, ale zásluhou toho že adaptoval otrocky a v podstate skopíroval štruktúru komixu... Keby ju neskopíroval, a snažil sa inovovať a vložiť niečo vlastné, tak by ho rozdupali všetci fanúšikovia, možno vrátane mňa... A tak sa ešte raz pýtam: Načo? Načo?? na zapojenie dobového hudobného doprovodu? z lásky k predlohe dávam štyri hviezdy, avšak stále neviem čo má tento film znamenať. Viem, že by som sa mal od predlohy oprostiť a film hodnotiť ako samostatné dielo - v tom prípade by to asi bolo za päť hviezd - avšak tentokrát to nedokážem a tak sa iba pýtam... Načo? 3 - 5*
Black and White Trypps Number Three (2007)
Koncept je tu podobný filmu Pörgés od Fliegaufa. Kamera sleduje skupinu ľudí tancujúcich na koncerte. Rozdielov oproti Fliegaufovmu filmu je niekoľko. V prvom rade je nám na začiatku ukázané, že ľudia vedia že sú filmovaní - čo zaujímavým spôsobom ukazuje na povahu masového tanca a na jeho podobnosť z herectvom - človek často chce pri tanci vyzerať čo najlepšie a pokiaľ sa úplne neoddá hudbe, vždy má v mysli i svoje okolie - akoby hral. Ďalším rozdielom je takmer úplná absencia strihu. Film zachytáva premenu hudobného koncertu na rituál, keď v druhej časti vymení dynamickú gitarovú hudbu za ambient (pravdepodobne adiegetického pôvodu) a spomalí rýchlosť záberov, čo v kombinácii s osvetlovaním bodovým jednofarebným svetlom vytvára priam až šamanistický nádych scény. A nakoniec sa film líši v celkovom vyznení - Fliegaufovi ide viac o zachytenie emócii jednotlivých ľudí, kdežto Russel sa snaží zachytiť práve spomínanú rituálnosť tanca. Ideálne filmy do tandemu. Podarené. 4,5 *.
Étoile de mer, L' (1928)
Vizuálne strhujúci film pripomínajúci štruktúru básne alebo snu, s náznakmi narácie točiacej sa okolo lásky dvoch ľudí. Hoci som si vždy o Man Rayovi myslel, že to bol vynikajúci umelec (z jeho nefilmovej umeleckej tvorby), po zhliadnutí jeho dvoch jeho filmov môžem povedať že jeho filmová tvorba ma nadchla. Na svoju dobu je veľmi inovatívna a vynikajúco sa na ňu pozerá. Man Ray + 1 bod.
Nekojiru-sō (2001)
Jeden z mojich najobľúbenejších animovaných filmov.
Pokropený kropič (1895)
Zločin a trest.