AcHeRoN

Dakujem za komentar od POMO. Presne to vystihol, myslim si uplne to iste. A tvorcom filmu dakujem za posun a dospelejsie dielo.

Co sa tyka humoru je to minimalizmus, ale je to presne ten isty humor, ktory pouziva vo svojich Stand-up vystupeniach. Takze ak poznate jeho vystupenia a pacia sa vam, tak sa vam bude pacit aj serial. Jeho humor je observational, cisty, ludsky, rodinny a nenasilny. Ak sa vam pacia prdy, grgy, zvracanie a primitivne gagy z blaznivych komedii tak toto mozno nebude vasa salka kavy. Priam naopak, bude sa to pacit skor ludom, ktory su uz trochu konzervativnejsi a maju rodinu a deti, alebo mladym ludom, ktori uz rozmyslaju nad rodinou, alebo jednoducho ludom co maju radi cisty, nesileny humor. Gaffigan je znamy tym, ze miluje jedlo a vela o nom rozprava, takze aj tu sa jedlo casto vyskytuje ako sekundarny motiv alebo tema. Caste temy su: - zlozity zivot ked mate viac deti, - ako sklbit pracovny zivot (komika) a rodinny zivot, - zivot s manzelkou a komplikacie vychadzajuce z ich rozdielnych povah.

Neviem co si mam o tom mysliet. Podla mna to tocili podla akejsi zvlastnej narativnej struktury, ktora v knihe (mozno) fungovala, ale na platne bohuzial nie. Film sa da zrhnut jedinym slovom - nudny. Takato tema by sa dala tak dobre spracovat, a na desiatky roznych sposobov. A autori z toho urobili "toto". Breakpointy - nula bodov. Hudba bola vyborna, akurat sa neustale opakovala jedna pesnicka. Predpokladam ze peniaze dali iba na jednu dobru pesnicku a potom ju chceli vyzmykat co najviac. Niekde na konci druhej alebo na zaciatku tretej tretiny, je prakticky bezna eroticka scena, v ktorej su pouzite gycovite spomalovacky ako zo serialov, a je v nej pouzita epicka hudba takych rozmerov, ze by mohla byt na konci v Gladiatorovi alebo v Titaniku. Ale v kontexte tej sceny mi to prislo velmi usmevne, ba priam som sa az musel krotit aby som sa nezacal v kine nahlas smiat. Secteno a podtrzeno, kazdy kto na to do kina pojde bude mysliet iba na to jedine: ze premrhal drahocenne peniaze na listok na tento film. A aby som nezabudol divak musi ratat so zivanim, s ospalostou a nefalsovanou davkou unavy.

Excelentne. Skvela amosfera, zabery, zvuk, ruchy, ticho a napatie. Absolutne suhlasim s kOCOUR.

Uzasny pohlad na svet umenia a potazmo cisteho "marketingu" ktory okolo neho zacal rast v (po) 60.rokoch. Absolutne suhlasim s naratorom. Objavuju sa tam krasne, triezve a financnym svetom neposkvrnene myslienky a filozofia.

Prve dve tretiny filmu 4 hviezdicky. Posledna tretina 3 hviezdicky.

Uzasny vykon Fassbendera. Chapem zamery, ucelovost a navodenie psychickej atmosfery pomocou dlhych a niekedy nehybnych jedozaberoviek. O to to mali herci ovela tazsie zahrat dramaticke sceny na takom dlhom useku. Jednozaberovka je velmi silny prvok filmoveho jazyka. Ale ked film berem ako celok, nemozem si pomoct, zda sa mi si to reziser zjednodusil. Nemyslim prvoplanovo. A urcite je to jeho videnie, a jeho pohlad, a tak spracoval aj tuto temu. Ale STALE... Stale mi to tam vadilo. Je to vyborna tema, a vobec nie je lahka. Viem si predstavit spracovanu ovela lepsie, a mozno este viac do hlbky. To je ale samozrejme moj uhol pohladu. Dalej podla mna reziser zbytocne demonizoval niektore veci a nazory, ktore tam odzneli. Najnudnejsia scena filmu - cela pesnicka Fassbenderovej sestry, bola podla mna zbytocne dlha. Musim suhlasit aj s nazorom, ze tam bolo trosku viac artovych klise ako bolo nutne. Moj nazor: uzasny herecky vykon, dobra tema. Ale to je vsetko. 2 a pol *

Herecky vykon Keira Knightley bol katastrofalny, hlavne v prvej tretine, ktory mi vadil az tak, ze som sa za nu citil trapne, ale nie koli jej postave a situaciam ale koli vylozene hereckemu vykonu. Celym filmom nas sprevadzali uzasne dialogy Freud-Jung a Jung-Gross. Doteraz si ich pametam skoro vsetky. Charizma muzskych hercov bola velmi prijemna. Musim pochvalit kasting a vyber tria Mortense-Fassbender-Cassel. Na konci filmu som si uvedomil dejepisno-historicky sposob rozpravania, resp. bola zvlastna volba vyberu tohto sposobu rozpravania pribehu. Ale fungovalo to a bolo to aspon ine ako ostatne filmy a tym padom je film viac rozoznatelny, rozlisitelny od inych. Asi to bolo zvolene koli zameraniu sa na specificke dialogy. Inak vyborne zvolena tema filmu a mikropribehy. Som rad ze sa Cronenberg vybral do tychto vod a som zvedavy co nam prinesie najblizsie a drzim mu palce pri vybere temy/nametu pre dalsi film. 3* za film ako taky, no koli castingu a excelentnym dialogom 4*.

Takto podana synopsa by ma urcite neocarila, ale za to film ma chytil uz od prvych momentov. Ma nieco z Lyncha, Aronofskeho aj Scorseseho. Lynchovsky je typ rozpravania pribehu v zmysle volnej tazsie uchopitelnej dejovej linie. Aronofske je to v zmysle cistych, uveritelnych, realistickych postav, a minimalisticky ale presne zobrazenych charakterov. Hlavne nadherne herectvo Baker Hall-a. Scorseseovsky sice znie zapletka, ale skor uz clovek porovnama alebo synonymizuje s jeho filmami, ktorych prostredie, a trochu aj postavy, chtiac nechtiac pripominaju. Film sa nesie v krasnych dlhych obrazoch a scenach, bez vacsich dialogov. No vdaka stylizacii a koncepcii ktoru reziser pouzil to funguje.

Nadherna hudba, dnes uz kultova a vsade kopirovana. Uzasne zabery Sergia Leoneho, kde strieda detaily a celky a inokedy necha dlhy detail na drsnu zarastenu tvar postavy na nabudenie atmosfery, skvela skladba zaberov. Vyborny herci, krasny minimalizmus. Chtiac nechtiac, tento film je kultom a to vo viacerych rovinach.