Milovník dobrej kinematografie, pri ktorej sa dokážem zabaviť i zamyslieť... ;-)

Ale ak chcete vedieť o mne aj niečo bližšie... No... Nemám ktovieako dychberúci životopis, ale čo-to vám prezradím :

Mám 22 štandardných staroterránskych rokov. Som (relatívne) hrdým občanom nášho starého dobrého (a občas i menej dobrého) Karpanónskeho hviezdneho zväzu. Narodil som sa na Istrose, v malej zapadnutej podhorskej dedine na jednej z východných pevnín, ležiacej iba niekoľko desiatok míľ od najbližšieho morského pobrežia. Som tak trochu lokálpatriot, a keď sa mi prestane dariť kdekoľvek na teritóriu Karpiny, či dokonca cudzích hviezdnych provincií Ríše, vždy sa rád vraciam domov. Niet nad teplo a povedomosť domova...

Zamladi som študoval všeličo, chcel som vykonávať milión povolaní... No viete ako to chodí, ekonomický pragmatizmus a tak... Nie každý môže byť uhladený snob niekde na Vesne, rovno v Starohrade... Keby sa mal aspoň tak dobre ako priemerný istrosský familiár (naša obdoba ríšskeho titulu "miles"), to by bolo hej ! A ja a moja celá rodina sme boli len klasickí jobagióni, príležitosť na povýšenie aspoň do nižšieho šľachtického stavu v nedohľadne... A vôbec.

Hm, ale už odbočujem. Mojím prvým a zatiaľ jediným skutočným zamestnaním bola šlepárina. No dobre, uškŕňajte sa. Som bývalý šlepár... ha... ha... Ja viem, ja viem... Nudná a nevábna robota, plat aký-tak, buzerovanie nielen domovskými úradmi, ale i nižšími, vyššími, strednými, hornými, dolnými a ktovieakýmiešte byrokratmi Hanzy. Nie je to bohviečo. Ale zas, pozrite sa na to z tej lepšej stránky : Aspoň som bol stále na cestách, spoznával nové kraje, prostredia, nových ľudí a ich čudné zvyky. Mnohí moji krajania neraz po celý svoj život ani len nevytiahli päty z domovského sveta ! Stretával som občas dokonca aj nepozemšťanov - na rozdiel od nejedného našinca, ktorý Draka, Formikána alebo Aquata videl najviac tak dvakrát v živote, aj to len v okolí konzulátu na Vesne, pche... A aj pekné baby človek spoznal : Tu doma, v samotnej Karpine, je vždy z čoho vyberať, verte mi ! ;-) Ale mal som v konečnom dôsledku smolu - trvalý vzťah nula bodov. :-P

A potom jedného dňa prišla vojna. Prvá za posledných 40-50 rokov, jazvička na už zdanlivo nemennom prímerí nás Karpíkov so susednou provinciou. Najprv sme my Karpíci dúfali, že sa to vyrieši za rokovacím stolom, džentlmensky. Ale cisár, bodaj ho, dal obom stranám svoje požehnanie a umyl si od celého sporu ruky. Voľné pole, do toho... pobite sa ! Vy dve malé okrajové provincie, vy a vaše smiešne pohraničné spory... Astroremorkér, na ktorom som slúžil, mal tú smolu, že bol staršej výroby. Padol totiž za obeť rozhodnutiu Sejmu o zrekvírovaní starších transportných, nákladných a obchodných lodí pre potreby vojenského ťaženia a obrany pohraničia. A tak som prišiel o prácu. A aj keď ma rodičia zúrivo odhovárali, povedal som si : "Dofrasa !"

A pridal som sa k našej slávnej armádičke...   

Nie, ako branec som nešiel hneď do boja, do prvých línií, na bojiská plné dokatovaných mŕtvol ľudí i koní, obhorených vrakov tankov, vojnochodov, zostrelených lietadiel a výsadkových tryskáčov... Nie.

Na také odporné miesto práve teraz cestujem. Zajtra už možno budem mŕtvy a toto je možno posledný text, ktorý v živote napíšem. Ale aby som vo vás nevyvolal pocit, že chcem zapôsobiť na vaše city, ponúknem vám na záver, na odvedenie pozornosti od ťaživej reality, aspoň menšiu obrazovú galériu z mojej doterajšej vojenskej služby :

Portrét urobený pred odchodom na front (meč ešte nemám, ale podarilo sa mi už zohnať aspoň falcion - tak či tak som ho však nemal vtedy pri sebe, kresliar mi povedal, že mu kazí kompozíciu obrazu) 

Kresba, ktorú sa mi podarilo urobiť počas mojej krátkej služby u jednej zo strážnych aeroarmád na jednej z našich domovských planét (nebol som nakoniec úspešný, nenechali si ma tam a tak teraz musím definitívne ísť na front a nemám už šancu dúfať v teplé, bezpečné a domovu bližšie miestečko v domácich obranných zboroch Karpanónskeho zväzu) 

Plagát propagujúci nábor brancov i bývalých vyslúžilcov do všetkých zložiek karpanónskych ozbrojených síl pre potreby súčasnej pohraničnej vojny (fotosken; plagát je jedným z najrozšírenejších svojho druhu v celom Zväze; patetický nápis celkom dole som radšej neskenoval, je mi z podobných hesiel na grc...)

Hm... Takže "Za tú našu Karpanóniu, za Zväz 6 domovín, za puto 8 zakladajúcich kmeňov, za Orlicu, za Leva a za Dvojkríž !!!", hééééj ? No dobre, páni vlastenci a páni propagátori... Ako myslíte... Vy si aspoň nebudete musieť vyberať broky a kartáčovky-šrapneláky zo zadku a lízať si rany z lúčometov a sečných zbraní... Blahoželám... Ale poprosím vás o jedno : Nože, zaprajte nám - jobagiónom, familiárom i nobilitom - aspoň trošku, trošičku šťastia a guráže v boji...

Mne nech je útechou úslovie, ktorého pôvodcom vraj nebol nik iný, ako štvorica našich praotcov - Lipnický, Grzyb, Krejčí a Szentgyörgyi. Zvykli vraj hovorievať  : "Ten, kto so mnou dnes verne preleje vlastnú krv na bojisku, a to aj zoči-voči obrovskej prevahe a nulovým vyhliadkam na víťazstvo, bude na veky vekov pokrvným bratom mojím a pokrvnou sestrou mojou..."

Tak teda, "smelo" vpred proti nepriazniam osudu, mladý, od strachu sa trasúci Karpanónčan...

Ale skôr než kanóny, lúčomety, ihlovky, kuše a luky vydajú salvu, skôr než elitná karpícka šľachtická kavaléria zatne svoje meče do nepriateľskej pechoty, skôr než vojnochody premenia terén bojísk na nepoznanie...

...som ochotný nájsť si ešte malú voľnú chvíľku na to...

...aby som si s vami trochu pokecal o vašich a mojich obľúbených i neobľúbených filmoch... a iných dielach audiovizuálno-umeleckého razenia... ;-)