,,SLOVÁ PRINÁŠAJÚ ĽUDOM SVETLO, ZATIAĽ ČO ZBRANE TEMNOTU." __ Pohrobkov komentár ma pred istým časom natoľko zmiatol, že som považoval Mongolov len za iný názov filmu ,,Koniec Džingischána". Podobnosť je hlavne v prostredí, ktoré sa tiež odohráva v Poľsku, resp. v Krakove a okolí a dej sa točí okolo boja Poliakov proti Džingischánovým hordám (dokonca Roldano Lupi stvárnil Džingischána aj tu). Dokonca aj finále končiace bitkou o toto mesto má v sebe zopár spoločných atribútov (pád drevených stien z ktorých výjde mongolská jazda sa objavuje aj v Konci Džingischána, vzhľadom na povahu snímku a jej menšiu nákladnosť môže tiež pripadať do úvahy, že ju tvorcovia jednoducho vystrihli a použili v ,,Mongoloch"). Keď prejdem k samotnému filmu, aj napriek priemernému hodnoteniu, som bol ním vcelku príjemne prekvapený. Má až 112 minút, pričom podobné žánrové filmy talianskej produkcie bývali vtesnané do cca hodiny a pol, no aj napriek tomu nepovažujem túto skutočnosť za žiadnu zátaž. Pripúšťam však, že skrátenie na túto obligátnu dĺžku by mu mohlo pomôcť vo väčšej dynamike deje, nakoľko zopár skôr nadbytočných scén sa tu nájde, aj keď sa tu stále niečo deje. Najväčšou hviezdou je bezpochyby diabolský Jack Palance v úlohe Ogotaja, no slušne prepracovaný charakter má aj blonďavá Švédka Anita Ekberg, ktorá vôbec nehrá v zaužívaných šablónach, kedy záporná hrdinka prejde v závere na stranu dobra - tu je z nej mrcha celý čas. Patričný dôraz na slabšiu, no predsa sa snažiacu veľkoleposť vie mnohých scénam dodať skvelá hudba talentovaného Maria Nascimbeneho, ktorý bohužiaľ prácou hlavne pre béčkové či menej vydarené filmy nikdy neprenikol do sfér veľkých skladateľov, aj keď by sa mu tak nejaké miestečko určite našlo. (6. hodnotenie, 3. komentár k filmu)
,,ĽUDÍ BY SI NEMAL OBDIVOVAŤ. RISKUJEŠ, ŽE ŤA SKLAMÚ." __ Tak tento film v oscarovom súboji poraziť dve čiernobiele legendy, filmy ktoré patria medzi najlepšie v dejinách - Zúriaceho býka a Slonieho muža? Je to obyčajný film a okrem toho je v mnohých smeroch nehorázne nudný. Nemá prakticky žiaden poriadny dej a keď som si po hodine začal vravieť, že už by mohol byť koniec, ono to ešte bolo len vo svojej polovici. Je to uslzené, sentimentálne, patetické, bez poriadneho vyvrcholenia, pritom sa len stačí vyplakať, vyobýmať, vypustiť trochu pary, potlapkať po pleci a zase je všetko v poriadku. Na toto je treba dve hodiny? Jediné čo tu uznávam je, že scenár vyplavuje pozadie tejto ,,tragédie" postupne, čiže divák hneď nevie, čo sa rieši. No napr. Timothy Hutton povie, že neverí v Boha, pritom sa mu scenárista nebojí vložiť do úst vetu: ,,Ach Bože, ja by som tak rád..." a Judd Hirsch ako psychológ je so svojimi radami až neuveriteľne všeobecný (Sny ťa môžu desiť...). Okrem toho nerozumiem ako mohol Timothy Hutton dostať Oscara za vedľajšiu úlohu, keď sa pritom celý dej točí okolo neho a jeho hlavným, či najdôležitejším predstaviteľom. Na de Nira alebo Hurta samozrejme nemá. Veľmi slabé 3*. (909. hodnotenie, 79. komentár k filmu)
,,PREČO SA MU HOVORÍ JAZDEC, KEĎ JE TO KôŇ?" __ Chodí zásadne bez podprsenky, no keď príde na to najlepšie, má ju celý čas na sebe. (623. hodnotenie, 104. komentár k filmu)
Nemám vo zvyku hodnotiť koncerty, no tu musím urobiť výnimku, pretože to je Morricone a ten koncert je absolútne úžasný. Navyše všetko je tématicky veľmi dobre zvolené a jednotlivé melódie sa skvelo striedajú a tak má divák šancu ako sa pokojne započúvať do okúzľujúcich melódií, tak sa aj nechať strhnúť silou orchestra a zboru. Z piatich suit je jednoznačne najlepšia tá s hudbou z Leoneho filmov. Pri titulnej skladbe z ,,Dobrý, zlý a škaredý", kde sa pridal aj celý zbor som takmer vyskočil z gauča. Škoda len, že aspoň v prídavku Morricone nezvolil aj ,,Marca Pola", ktorý by sa do prostredia koncertu hodil a všetko by symbolicky zakončil. (98. hodnotenie, 10. komentár ku koncertu)
,,NECH ŤA SPREVÁDZA BOH!" ,,TEN MÁ VO ZVYKU SPREVÁDZAŤ TEBA." __ Film bohužiaľ dosť zráža jeho vizáž. Peck bol skvelý herec, no jeho šarmantný a krásne oholený Dávid sa mohol zrodiť len v hlavách hollywoodských filmárov. Susan Hayward ako Bathsheba pôsobila o čosi prirodzenejšie, avšak je príliš fádna a obyčajná bez potrebnej iskry. Ak by sme začali analyzovať tých 5 nominácií na Oscara, tak výprava a kostýmy by dnes už absolútne neuspeli. Ponúkajú síce veľkorysé a prepracované predstavenie, vierohodnosť v nich ale hľadať nemožno (Dávid nebol určite nikdy navlečený v bielej košeli s golierom a vyšitou šesťcípou hviezdou). Najlepšie tu teda vychádza možno paradoxne scenár, ktorý sa do príbehu snaží vniesť súčasný pohľad, čo mi vôbec neprekáža. Pátos je z postáv skresávaný ako sa len dá, no na druhej strane by sa zišlo viac zjednotiť načrtnuté vedľajšie dejové línie (Absolom a dýka) s príbehom. Záver sa zbytočne preťahuje a intermezzo najslávnejšieho Dávidovho súboja hodnotím len ako snahu vniesť do filmu aspoň závan akcie. Ak by sa film skrátil o 15 minút bol by za čisté 4*, takto skôr za 3.5* (39. hodnotenie, 3. komentár k filmu)
,,ZA TIE ROKY BLAHOBYTU SI VYZREL." ,,AJ KAPUSTNÁ HLAVA DOZREJE." __ Priznám sa, príbeh Rút vôbec nepoznám a tak som ani nevedel čo čakať od tohto filmu. Snáď, podľa dovtedajšieho obsahu len to, že na nejaké pompézne bojové scény, ktoré bývajú vrcholmi takýchto filmov môžem zabudnúť. Príbeh Rút nemá okázalú výpravu, tá však plne postačuje rozprávaniu a vďaka nej nepôsobí film vôbec lacne. Čo je však dôležitejšie, že aj napriek vyše dvom hodinám dialógov som nenašiel jedinú scénu, ktorá by ma začala nudiť a neustále som bol zvedavý čo bude ďalej. Postavy tu totiž stále niečo riešia, no bez zbrane v ruke, čo z filmu robí trocha netypického zástupcu svojho ,,sandálového" žánru, o to však snáď vzácnejšieho. Všetko sa končí trocha rozprávkovo a hudba Franza Waxmana je krásna a skvelo podfarbuje celé filmové dianie. (2. hodnotenie, 2. komentár k filmu)
Vidieť Krištofa Kolumba ako malý, tak sa istotne zaradí medzi moje najobľúbenejšie filmové dobrodružstvá. Miniséria nakrútená talianskou RAI kdekomu pripomenie podobné kusy ako Marco Polo či James Cook (STV vysielala asi v polovici 90. rokov) nabité kvalitným obsadením a veľkorysou výpravou. A tu tomu nie je inak. Gabriela Byrna som mal doteraz utkveného ako Uthera z Excaliburu (zišlo sa tu trio hercov z tohto filmu), no teraz k nemu pribudne aj stvárnenie najslávnejšieho moreplavca. Avšak aj napriek štyrom dielom dá miniséria charakterovo rozviť sa len niektorým postávam. Herecké hviezdy ako Virna Lisi, Eli Wallach alebo Max von Sydow skrátka nedokážu na tak malej ploche ako im bola daná, svoje postavy podať natoľko, ako by sa očakávalo a sú len akýmisi ozdobami, ktoré dodajú celku väčší punc možnej pompéznosti. Rovnako tak by mi nevadilo, ak by to bolo ešte o diel dlhšie, pretože hlavne od polovice ide všetko ako z rýchlika a záver pôsobí príliš uponáhľano. Niektoré deje a osudy postáv tak nedostávajú toľko priestoru ako by si zaslúžili. Ústredná melódia Riza Ortolaniho je absolútne parádna a priam sála eufórnym dobrodružstvom a cestou za slávou. Pomyselnou čerešničkou je pre našinca vynikajúci slovenský dabing ČST Bratislava. (152. hodnotenie, 8. komentár k filmu)
Reku nahrám si to a pozriem - vravím si, keď som videl, že budú tento podľa názvu slávny film vysielať v TV. V týchto ,,erotických thrilleroch", či lepšie thrilleroch s erotických nádychom mám značné rezervy, čakal som niečo v štýle ,,Základného inštinktu" alebo ,,9 a 1/2 týždňa", no nakoniec sa až do takýchto relácií dej nevyhrotil. Avšak čo ma výrazne prekvapilo a do istej miery aj ľutujem, že som tou informáciou disponoval ešte pred pozretím, bola skutočnosť, že aj napriek modrým číslam signalizujúcim skôr priemernosť, bol film nominovaný na 6 Oscarov vrátane najlepší film. Takéto nečakané pikošky vítam viacej až po pozretí, nuž doplatil som na svoju prílišnú zvedavosť a nič sa s tým už nedalo robiť. Tak teda konečne k filmu. Zo začiatku skôr poctivý priemer od ktorého som čakal, že sa viac-menej povezie na rovnakých koľajách ako vyššie zmienené filmy. No keď sa tieto správne horúce hrátky skončia, príťažlivosť sa zmení na posadnutosť postupne naberajúcu na sile a grandiózne vrcholiacu v tak atmosférickom finále, že by isto dal pred ním klobúk dole aj majster Hitchcock (chcel by som aby niečo takéto natočil on a zhudobnil to Herrmann). A odpustiť sa mu aj značná nadsádzka nielen v podobe klišového ,,znovuožitia". Glenn Close je taká aká je preto, že v skutočnosti nemá predstavovať zvodnú famme fatale, ale psychicky narušenú ženu. A aj keď nikdy nebola žiadna bohyňa na ktorej by chlap oči nechal, iskru tá ženská v sebe má, hernajs. (1691. hodnotenie, 69. komentár k filmu)
,,TU DIVADLO NEPREBIEHA NA JAVISKU, AKO V RÍME A GRÉCKU. TU PREBIEHA V PALÁCI." __ Herodes Veľký bol jedným z najvýznamnejších židovských panovníkov a je škoda, že film sa nezameral aj na oblasti jeho vybudovania krajiny, prípadne širší životný úsek. 3/4 deja tvorí len spleť najrôznejších palácových intríg, ktoré už v polovici začnú unavovať a šanca, že by ich prebila nejaká oživujúca akčná scéna či výraznejší zvrat nie je žiadna. Záver je na tom už lepšie (najmä finále v búrke), avšak posledných 10 minút nemôže zachrániť 93 minútový film. Edmund Purdom ako Herodes nie je vôbec zlý aj keď prerodu jeho postavy na pomäteného šialenca sa dá všeličo vyčítať. Záver však vzhľadom na to, že si tvorcovia (pomerne logicky) nemohli odpustiť načrtnutie najväčšej udalosti za jeho vlády, mohol byť podaný vierohodnejšie. Nuž, chyba lávky. (3. hodnotenie, 1. komentár k filmu)
,,ZDALO SA MI BARABÁŠ, ŽE KEĎ SME TI PREDTÝM DALI SLOBODU, NEBOLA TO ŠŤASTNÁ VÝMENA." __ Pred mnohými rokmi nám náš pán farár požičal kazetu s týmto filmom a už vtedy mi Barabáš prišiel ,,iný" než ostatok tématicky podobných historických filmov, ktoré boli vtedy veľmi vychytené. Iný ako vo formálnej stránke, tak aj obsahovej. Kamera ponúka na svoju dobu niekoľko veľmi dynamických záberov a výprava síce určite nákladná, sa snaží pôsobiť viac realisticky než opulentne. Naopak predovšetkým kostýmy Rimanov sú poznačené neoklasicistickým štýlom. Rovnako tak hudba Maria Nascimbeneho vôbec nekráča v šľapajách zaužívaných postupov ako to býva u skladateľov typu Alfreda Newmana či Miklósa Rózsu, je veľmi striedma, miestami disharmonická, pracujúca so zvukovými efektami a vytvára tak veľmi temnú, no pre film práve tak žiadanú atmosféru. No a obsah? Fiktívny príbeh Pära Lagerkvista môže v istých smeroch pripomenúť Kazantsakisovo Posledné pokušenie, u mňa však jednoznačne víťazí fikcia zločinca než alternatívny pohľad na Spasiteľa. Anthony Quinn na vrchole kariéry tu vytvoril jednu so svojich najlepších a najosobitejších úloh a Barabáša si zrejme do konca života budem prestavovať ako jeho. Ak by všetky hollywoodske ,,sandálové" produkcie mali takúto hlbokú myšlienku a filozofický rozmer tak by som dal zrejme 4*, no tu však hrá Barabášovi do kariet aj celkové spracovanie, výborné po všetkých stránkach. Možno najlepší film, kde bol ako producent podpísaný Dino De Laurentiis. (145. hodnotenie, 13. komentár k filmu)
Victor Mature mal príjemný, nijako prehnaný teatrálny herecký prejav, ktorý bol v starších filmoch vcelku prípustný, problém je však v tom, že ako sa do niektorých úloh naozaj hodil (Samson a Dalila), tak inde neuveriteľne kričal (Hannibal) a práve Tatári robia ďalší zárez na druhej z možností. Všetko tkvie samozrejme v tom, že sa zrejme opäť raz ubránil práci maskérov a tak ho tu môžeme vidieť ako vikingského náčelníka, dokonale oholeného a upraveného s typickými vygelovanými kratšími čiernymi vlasmi. O poznanie lepšie je na tom chameleónsky Orson Welles, ktorý tu s veľkým prehľadom stvárnil tatárskeho chána. Jedná sa teda o slabší a nijako nákladný film, lokácie a výprava sú vcelku slušné, avšak na nejakú poriadnu vikingskú loď už zrejme nevyšli peniaze a tak sa s týchto slávnych moreplavcov stala kavaléria. A záver je niečo v slogane: Kde sa dvaja bijú, tretí víťazí. (2. hodnotenie, 2. komentár k filmu)
,,TEN POZNÁ GEOGRAFIU ŽENY AKO DLAŇ SVOJEJ RUKY." __ Oba názvy, ako knižný tak aj filmový neobsahujú nič, čím by toto dielo bližšie špecifikovali. ,,Talizman" podľa sira Scotta je pre filmový dej absolútne nepotrebným, rovnako tak ani kráľa Richarda tu nemožno považovať za hlavného hrdinu, s trochou nadsádzky vlastne hrá až tretie husle. Kráľ Richard a križiaci predstavujú typickú ,,výpravnejšiu" hollywoodsku produkciu tej doby spoliehajúcu radšej na pekné tváre a potrebné romantické prvky než historickú korektnosť s dnes už všade prítomnou naivnosťou (úsmevné je sledovať ako Richarda zasiahne šíp a šľachtici miesto pomoci už začínajú spriadať intrigy). Najviac ma však zaujala zmena lokácii počas filmu, kde oblasť púšte s nekonečnými dunami vystrieda lesnatá zavlažovaná krajina - to všetko na ploche deja odohrávajúcom sa vlastne len na rozlohe zopár desiatok km2. Rex Harrison ako Saladin je však dobre vybratý a aj z postáv najlepšie zahraný, hudba Maxa Steinera vie hlavne v akčných scénach dobre zvýrazniť ich dynamiku. (13. hodnotenie, 2. komentár k filmu)
,,STRATILI SME SVOJHO STOPÁRA. ALE NA DRUHEJ STRANE SME ZÍSKALI INÉHO." __ Keď pred mnohými rokmi (cca 1997) vysielala tento film Markíza dostal som info aby som si ho pozrel, keďže mal byť údajne z prostredia vikingov. A aj keď v ňom nakoniec žiadne lode s dračími hlavami a divoký barbari s rohmi na prilbách neboli, filmom som nijako výrazne nebol sklamaný. A predsa len ako upozorňuje už úvod filmu, jedná sa o takmer 1000 ročnú legendu, takže pravda možno bola vzdialená niekde za najbližším fjordom. Za pomerne univerzálnym názvom sa však skrýva parádne dobrodružstvo, zo začiatku s mierne ošúchaným príbehom, ktorý sa postupne vydáva svojou vlastnou originálnou cestou s radom mytologických prvkov aby vyvrcholil vo finále, aké sa len tak nevidí. To všetko za prispenia pôsobivej kamery, naturalistického prístupu réžie a dobre vybratého obsadenia (krvilační Čudovia sú naozaj desiví). Už len nominácia na Oscara potvrdzuje, že medzi tými desiatkami rovnomenných filmov patrí tomuto Stopárovi jedno z popredných miest. (211. hodnotenie, 24. komentár k filmu)
,,VŽDY KEĎ TI PRINESIEM DARČEK, CHCEŠ VEDIEŤ ČI SOM HO UKRADOL." -,,ASI PRETO, ŽE VŽDY SÚ KRADNUTÉ." __ Jeden zo skôr výpravnejších peplumov, kvalitou sa aj tak radiaci skôr do priemeru (vlastne nadpriemerných je ich pomerne málo). Dej môže miestami kdekomu pripomínať Sienkiewiczov Quo Vadis?. A síce je takáto línia už mierne ošúchaná (kresťanstvo je napchaté do všetkého čo sa odohráva v 1. storočí), príbeh je to pozerateľný natoľko, že aj zabudnete čo by malo v závere prísť. Dokonca žiaden odkaz o blížiacej sa katastrofe sa predtým behom deja neobjaví a ak by nebolo vo filme spomínané, že sa odohráva v Pompejách, kde už sa predsa len dá čo-to tušiť, len málokto by vedel túto skutočnosť odhadnúť. Výbuch Vezuvu (síce behom dňa) prichádza v tej najpríhodnejšej chvíli, no jeho spracovanie dnes už skôr pobaví, než by malo ponúknuť pôsobivý zážitok, dokonca po chvíli začína byť už otravné. 15 minút sledujeme pobehovať splašených ľudí ulicami mesta, pričom im pod nohami vybuchujú petardy a sem-tam niekoho zavalí padajúci stĺp či múr. Ostatne aj scéna s kresťanmi v aréne kde sú predhodení až jednému znudenému levovi vyznieva skôr ako nepodarené divadielko. Nasledujúci Leoneho film (tu je uvádzaný ako pomocný režisér) ,,Rhodský kolos" končiaci tiež tragicky je spracovaný podstatne lepšie, resp. kolosálnejšie. (68. hodnotenie, 4. komentár k filmu)
,,DOBROTA. TÁ ŤA MôŽE ZABIŤ." __ Vyčítať filmu je, že je málo akčný nie je adekvátne. Iste, odkráčali si svoje (6400 km!), ale na území kde sa pohybovali ani dnes google maps nič nehlási. Sú to obrovské nezaľudnené územia, kde skôr natrafíte na piesočnú búrku než na človeka, tak potom čakajte akciu. Skrátka kde nič nie je, ani smrť neberie... vlastne tá jediná áno. Skôr mi vadilo ako Weir podal útek z gulagu, vykresleného ako miesto z kadiaľ sa takmer nikomu nepodarilo utiecť, no zrazu to banda chlapíkov dokáže akoby sa ani nechumelilo ... a že sa to vtedy chumelilo poriadne. Ďalej ma prekvapilo, že keď zrazu natrafia na (pomerne pohľadnú) Irenu,v ani jednom z chlapov dlhodobo odchovaných na nakreslených ženských sa neozvú živočíšne pudy. Nie žeby som na niečo také výsostne čakal, hranie na moralistov ale mohli ísť bokom. Okrem toho strih kadečomu až priveľmi pomôže, akoby sa nevedelo ako tú-ktorú scénu poriadne nakrútiť. Weirov film je však pútavý, sledovať meniacu sa krajinu je úžasné a Harris a Farrell podávajú jedny zo svojich najlepších výkonov, ostatok im len sekunduje. A aj keď film ukáže miesta na ktoré sa len málokto dostane, divácky ostal nedocenený. (7006. hodnotenie, 569. komentár k filmu)
,,ČO POVIEŠ, AK TI POVIEM, ŽE MÁM POD NOHAMI MŔTVE VEVERIČKY?" ,,ABY SI POZERALA KAM STÚPAŠ." __ Behemoth bohužiaľ doplatil na svoju monumentálnosť. Nečakajte žiadneho trápneho dráčika, či inú prerastenejšiu jaštericu. Tento netvor driemajúci už od dávnych vekov v hlbinách zeme sa totiž svojim charakterom približuje obludným božstvám z Lovercraftových poviedok a tomu sa náležite prispôsobuje jeho vzhľad - je väčší než hora, jeho stovky metrov dlhé chápadlá rozosievajú strach doširoka doďaleka. Jeho veľkosť sa preto dávkuje až postupne, čiže na poli 86 minút čistého času filmu sa vo svojej plne kráse ukáže až v 74. minúte! Dovtedy ho vidíme len v niekoľkých náznakoch, čo spôsobuje strašný útlm filmu zabiehajúci takmer do bezbrehej nudy. Inak je všetko postavené na zaužívaných klišé - prostredie zapadákova, tradičné vzťahy medzi postavy, ,,vyrovnávanie" sa s minulosťou a bla, bla, bla. A pointa toho všetkého? Behemoth mal odvrátiť blížiacu skazu sveta spôsobenú ľudskou civilizáciou. Jedna raketa vystrelená z takej rúrky aká bežne býva pod umývadlom, však zapríčinila, že to čo Emmerich nedávno tak explicitne predviedol, nám naďalej hrozí. Takže tí blbí amíci to zase dosra... (11. hodnotenie, 5. komentár k filmu)
Film ma absolútne neoslovil. Inšpirácia ,,Blade Runner-om", ,,Piatim elementom" a ďalším pol tuctom filmov by mi nevadila, nakoniec týmto dielam sa skôr vzdáva hold, než že by sa vykrádali, avšak samotný tu predkladaný príbeh je bieda. Má to síce hlavu a pätu, no je to jedna strašná nuda, nuda a nuda. Jediné na čo sa dá pozerať je vizuálna stránka, ktorá ako tu už bolo nespočetne krát povedané vytvára zvláštnu, na mňa až pred apokalypticky pôsobiacu atmosféru aká sa naozaj len tak nevidí. Niečo skrátka visí vo vzduchu a nie je to len pyramída. Avšak aj ten vizuálny šat mi príde nedomyslený. Hrajú tu podľa všetkého len traja živý herci, ostatok je viac menej celý animovaný (a tiež aj zbytočný; napr. postava starostu). Nerozumiem prečo nebolo celé osadenstvo ,,živé" alebo čisto animované? V tom ,,živom" prípade by sa potom ale žiadalo tiež zlepšenie trikovej stránky, u animovanej verzie by som to vedel prepáčiť. Priaznivci intelektuálnych či filozofických sci-fi si môžu prihodiť hviezdičku navyše, ostatní sa nemusia riadiť ani známym ,,raz a stačilo". (2392. hodnotenie, 175. komentár k filmu)
,,POZNÁM CHLAPA ČO ZOŽRAL SVOJU STARÚ. HEJ, MäSO, AKO MäSO." ,,ZJEDOL STARÚ?" ,,LEN NECHTY VYPĽUL. S TÝMI SA ŠPÁRAL V ZUBOCH." __ O tomto filme som sa dozvedel vďaka pripravovanému remaku. ,,Muž v divočine" je ideálnym sústom pre všetkých romantikov a milovníkov neprebádanej divočiny ,,predwinnetouskej" Ameriky, navyše obohatený o naturalistický výkon Richarda Harrisa, ktorý sa do úlohy zálesáka naozaj hodí. Zmieniť treba predovšetkým až surrealistické zábery bandy trampov ťahajúcich drsnou krajinou loď, čo za prispenia skvelej hudby len umocňuje nebývalé predstavenie. V niektorých smeroch je film jasne idealizovaný, tieto skutočnosti sa však dnes v súvislosti s rokom vzniku dajú prepáčiť. Treba tiež povedať, že tých niekoľko retrospektív dej výraznejšie neretarduje, takže nuda sa nedostavuje. Dojemná je scéna s bielym zajačikom. (53. hodnotenie, 13. komentár k filmu)
,,VÁŠ HUMOR JE VäČŠÍ AKO VAŠA SILA." __ Spektakulárny, dojemný, vášnivý, so zradou a láskou ruka v ruke kráčajúci epos do výnimočnosti privádzaný osudovou hudbou dnes už prachom zapadnutého velikána Victora Younga. Čo si budeme hovoriť, Cecil B. DeMille bol na tieto veľkolepé historické fresky skrátka macher, najpovolanejší z povolaných a jeho Samson a Dalila bol takým megahitom, že odštartoval celú sériu hollywoodskych sandálových veľkofilmov, ktoré trónili kinám ešte ďalšiu dekádu a pol. Čo je však na filme najlepšie, že úžasná podívaná je to aj dnes. Scéna, kedy Samson zápasí z levom by sa snáď realistickejšie nedala nakrútiť ani dnes a všetka tá osudovosť a bolesť zo zrady vás pohltí, keď vidíte ako slepý tlačí mlynské koleso a Dalila sa na neho nevládze pozerať. A potom je tu ešte záver. Keď obrovský stĺp pukol a hučiaci dav okamžite stíchol, zamrazilo ma tak, ako to vie vyvolať len máloktorý film. Je to jeden z mála skutočne Veľkých filmov, kde si Victor Mature (inak môj obľúbenec) zahral hlavnú postavu a treba tiež poznamenať, že sa do nej skutočne hodí a v tej dobe by som si do nej nevedel predstaviť nikoho iného. Jeden z najlepších sandálových filmov. (32. hodnotenie, 9. komentár k filmu)
,,BOHUŽIAĽ CÉZAR, AKO VLÁDCA TEJTO RÍŠE MUSÍŠ MAŤ KOMU VLÁDNUŤ, TAKŽE OBYVATEĽSTVO JE NEZBYTNÉ ZLO." __ Budem porovnávať s knihou, avšak nijako prísne kriticky, nakoľko toto je najlepšia adaptácia fenomenálneho Sienkiewiczovho románu. Kedysi dávno, ako malý, som ešte pred Quo Vadis videl Spartakusa, no už tam ma Ustinov upútal natoľko, že v úlohe Nera som si nevedel predstaviť nikoho iného. Neskôr, pri prvom pozretí tohto filmu bolo moje nadšenie o to väčšie, že sa mi táto predstava splnila. Tu mi neostáva nič iné, než potvrdiť slová iných užívateľov, že Ustinov ako Nero je jednoducho božský a svoj pomyselný herecký vrchol si odbil hneď v začiatkoch svojej kariéry (nie že by už ďalej hral zle, Batiatus v ,,Spartakusovi" sa mu takmer vyrovná), no vyzdvihnúť treba tiež Jiřího Pragera, ktorý ho umne predaboval. Najlepšie napísanou postavou knihy je Petronius, tu ho však predbieha už spomínaný Nero, avšak ako náhle sú títo dvaja spolu, o znamenité herecké výkony a ,,zábavu" je postarané až natoľko, že by celý film mohol byť iba o ich vzájomných dialógoch. Pozornosť si tu zaslúži skutočnosť, ako veľmi emotívne na niekoľko strán opísal Sienkiewicz Petroniov skon, zato Nerovi venoval posledných pár riadkov, tu je ich smrť však natoľko sugestívne podaná, že nechýba veľa aby divák za oboch uronil slzu, jednajúc sa pritom o charakterovo rozdielne figúry. Úžasné je sledovať zdrvujúcu Petroniovu smrť, po ktorej nasleduje jeden z najvtipnejších Nerových výstupov u neho hraných na vážnu notu. Z ostatných hercov spomeniem Finlaya Currieho ako Sv. Petra, presláveného hlavne v úlohách múdrych starcov, takže i tu bol prirodzenou jasnou voľbou. Samozrejme, po 60 rokoch dnes už film na nikoho nemôže pôsobiť moderne, má však svoje prirodzené nezopakovateľné kúzlo a nebývalá veľkorysosť ako interiérov tak aj exteriérov vzbudí obdiv i teraz a aj napriek absencii výraznejších akčných scén na ploche takmer troch hodín prekvapivo neumára nudou. Poslednej vete v texte distribútora treba postaviť piedestál. Dokonale vystihuje celý film. (514. hodnotenie, 24. komentár k filmu)
,,KOĽKO MÁ PRÍVRŽENCOV?" ,,KTO? BOH? JEŽIŠ? ALEBO BARABÁŠ?" __ Hlavnými, či najdôležitejšími postavami sú Ježiš a Barabáš a celý film je postavený na ich vzájomnej konfrontácii. Už od prvej scény sledujeme neustále očakávanie Židov na príchod Mesiáša a tento motív je pretkaný zvyškom filmu. Rebel Barabáš vládnuci mečom a silou je akýmsi prirodzeným národným vodcom snažiaci sa dostať Ježiša na svoju stranu a urobiť tak z neho nástroj na väčšie prilákanie davov a zvrhnutie rímskej nadvlády. Ježiš však akoby nepoznamenaný týmito skutočnosťami hlása len lásku a slovo Božie a svojimi činmi je ,,pomyselným" Kráľom kráľov. Škoda, že v záverečnom obetovaní sa nielen pre svet, ale aj v prospech Barabáša, nie je výraznejšie vyzdvihnuté práve Barabášove ,,vyrovnanie sa s osudom", čím by bol príbeh komplexnejší. Milosť pre neho je v tomto prípade naozaj zázrakom (v skutočnosti to bol len obyčajný vrah a zlodej), no ak by viedol povstanie tým štýlom ako je to zobrazené vo filme (2 celkom slušné bitky), poprava by ho podľa rímskeho zákona nemohla minúť. Uvedomme si však, že toto je výpravný hollywoodsky sandál vrcholu svojej éry a tak napríklad známe scény ako vzkriesenie Lazara alebo vyhnanie predavačov z chrámu tu idú do úzadia na úkor radu veľkých davových scén. Rutinérsky sa tiež môže javiť práca uznávaného Nicholasa Raya , emocionálny náboj a hĺbku filmu dodáva a tým ho zachraňuje majstrovská hudba geniálneho Miklósa Rózsu, ktorá by mohla dielu zabezpečiť minimálne oscarovú nomináciu. Najlepší výkon vo filme podala vtedy 16 ročná Brigid Bazlen ako Salome. Je to naozaj poriadna rozmaznaná mrcha, škoda, že nedostala viacej priestoru. Veľmi silné 4* (80. hodnotenie, 15. komentár k filmu)
,,JE SILNÝ." ,,BOH JE SILNEJŠÍ." __ Iste, klenot pre fajnšmekrov vyzerá inak, no čakal som niečo omnoho horšie. Hlavne neviem, komu je poriadne film určený. Podobnosť, nielen vďaka pekným tváram, je vraj (v mne nevidenom) Twilight-e, nezdá sa mi však, že by ho dnešný teen brali rovnako ikonicky a zo staršej generácie budú na ,,Čiapočku" zvedaví akurát tak fanúšikovia žánru. Vlastne akého žánru? Mŕtvych je tu síce primerane, gejzíry krvi však z obrazovky nestriekajú, napätie budované tradične cez subjektívnu kameru by bolo pôsobivejšie jedine cez invenčnejší prístup, ale inovatívnosť tu nehrozí. Okrem toho hudba, ktorá akoby si sem-tam požičala pár nôt z Morriconeho ,,The Thing" je väčšinou úplne strašná a atmosféru nijako neprifarbuje. Dobrá je vizuálna stránka, i keď obmedzený rozpočet je badateľný. Taktiež nezavrhujem ani neustále falošné indície, vďaka čomu je zistenie, kto je skutočným vlkodlakom ešte pred jeho finálnym odhalením naozaj ťažkým orieškom. Bohužiaľ aj tu sa nájdu silné diery v logike, nehovoriac napr. o úplne zbytočnom prológu z detstva. V náznaku akoby tvorcovia ukázali úplne iný príbeh, mystickú love story medzi ,,Čiapočkou" a vlkodlakom, pričom len jej obeta môže dedinu vykúpiť. Ak by si scenár viacej zameral na dejovo podobnú líniu, mohla vzniknúť zaujímavá a neošúchaná fantasy. Takto u mňa zatiaľ víťazí námetovo podobné, do kvality o málo lepšie Jordanovo ,,Spoločenstvo vlkov". (2539. hodnotenie, 292. komentár k filmu)
,,PO ROKOCH SOM JU STRETOL A ONA POVEDALA: ČO JE S TEBOU? CHCEL SI ZMENIŤ SVET." ,,ČO STE JEJ POVEDALI?" ,,ŽE ICH NA MŇA BOLO VEĽA." __ Niektorým filmom sa stáva, že aj napriek ich nijak horibilne pokročilému veku neuveriteľne zostarnú. Vyzdvihnutie Titaniku je takýmto skvelým príkladom, no zároveň len ťažko nájdeme film, ktorému by sa čosi podobné stalo. V dobe vzniku mal film, aj napriek miestami prehnanej naivite, istý neobvyklý punc tolerujúcej kúzelnosti, o pár rokov však stratený nájdením slávneho vraku v stave, v akom ho dnes snáď už každý pozná. monogol-ov komentár nezasväteným pomáhaj! No aj keď toto prehltnem(e), ostáva tu samotný príbeh s nepríliš vydarenou zápletkou. Námet Studenej vojny je v mojich očiach nanajvýš nešťastným. Jednak bol tento konflikt omnoho pálčivejší o dve desaťročia dozadu, no čo je ešte ostudnejšie, parník tu hrá len druhé husle, dokonca pokiaľ by všetko bolo inak stále by spočíval na svojom mieste a ba čo viac, jeho vyzdvihnutie je vlastne nakoniec (pre účel príbehu) zbytočné. Nuž, pôda pre Zlaté maliny nemohla byť nachystaná lepšie. Vo všeobecnosti film za (aspoň jedno) pozretie určite stojí. Je slušne technicky spracovaný, efekty stavajú predovšetkým na scéne vyzdvihnutia a Barryho hudba toto všetko ešte predbieha. A niečo obdobné už zrejme nikdy nevznikne. (364. hodnotenie, 32. komentár k filmu)
,,JE TO MOJA CHYBA." ,,NIE, JE TO MOJA CHYBA. ... POČKAJ, ČO TÝM MYSLÍŠ?" ,,AKO TO MYSLÍŠ, ČO TÝM MYSLÍM?" __ Ja mám rád tieto rôzne versusy, hlavne keď to točí Asylum, no tu som mal pred pozretím mierne obavy či už nejde o únavu materiálu. Chvalabohu sa tak nestalo a táto snímka sa tak vydáva svojím vlastným ,,neošúchaným" smerom. Osobne vidím úspech filmu v syntéze všetkých prirodzených atribútov štúdia, ktoré však samozrejme nie každému voňajú a práve preto ostávajú tieto klenoty kinematografie zatiaľ u širšej (konzervatívnej) diváckej obce nepochopené. Isté novum je teda obsadenie dvoch ku*iev (u Asylum žiadna novinka), ako hlavných predstaviteliek, ktoré aj vlastne za všetko môžu a náležite sa tomu prispôsobí aj záver. Veľký palec hore! Ešte väčším plusom je však to, že spomínanú háveď z názvu netvoria len dvaja jedinci, ale celý zástup tohto druhu živočíšstva časom ťahajúci za jeden povraz, čím sa prirodzene odprosťujú od zdanlivej ,,nesmrteľnosti" a prispievajú tak k väčšej zábave či pozerateľnosti. Dve už spomínané ženské si tu dajú dobrý fight, hostia na večierku vrátane čašníkov majú so sebou solídny arzenál, had tu zožerie vlak, má to epickú šírku (dej sa odohráva rok a pol) a Deborah Gibson tu naspievala fajn song Snake Charmer. Film tak splnil všetky moje divácke očakávania. Netrvá však 110 minút ale 87. (94. hodnotenie, 22. komentár k filmu)
,,VEREJNOSŤ MILUJE ŽIŤ V NEBEZPEČENSTVE. TAK DLHO, POKIAĽ TO NIE JE SKUTOČNE NEBEZPEČNÉ." __ Taký duplex prvej hammerovskej Múmie, kde nechýba ani intermezzo z minulosti, i keď zafašovaný panák je tu podľa mňa o niečo pôsobivejší, napr. prispením jeho hlasného dýchania. Film je tak štandardným Hammerom so všetkými neduhmi (pomalší rozjazd, Múmia prichádza až v poslednej tretine) i prednosťami (atmosféra!). Určite poteší 77 minútová dĺžka, náznaky suchého anglického humoru vykrývajúce topornú akciu, aj solídne úmrtia (rozšliapnutie hlavy...). A paprče tu padajú ako v nejakej ságe rodu Skywalkerovcov. (6. hodnotenie, 3. komentár k filmu)
,,SÍDLO MOCI SA NENACHÁDZA MEDZI NOHAMI ŽENY." __ Fyziognomicky mi Burton sprvu ako Henrich VIII. príliš nesedel a ako najlepšieho zástupcu tejto úlohy by som zatiaľ videl Raya Winstona v filme z roku 2003. Pravda je však aj taká, že akonáhle (vlastne hneď na začiatku) uvidíme úžasnú Burtonovu osobnosť, záruka kvalitného diváckeho zážitku je zaručená. Ostatne všetky herecké nominácie na Oscara sú zaslúžené, v prípade Genevieve Bujond (,,aspoň" Zlatý glóbus) však len táto skutočnosť zamrzí, nakoľko podáva absolútne bravúrny výkon. Nedá mi ale nespomenúť tiež Michaela Horderna ako Anninho otca, muža s neustálym nožom pri krku a odporného Johna Colicosa ako Thomasa Cromwella, aj napriek Burtonovmu charakteru hlavnú zápornú postavu filmu. Vo filme absentuje megalomanská výprava či davové scény, zato sa môže popýšiť dobrým scenárom, ktorý by však predsa len zniesol nejaký oživujúci prvok, nakoľko 140 minút dialógov aj napriek ich kvalite je silno poznať. Možno sa do deja mohol vniesť náznak nejakého mystického nádychu, keď už sa v deji tak často spomína Henrichovo prekliatie. Posledná polhodina má ale svoj strhujúci náboj a potešil ma chladný záver bez akéhokoľvek pátosu. Kráľ vyráža v ústrety Jane Seymourovej a malá Alžbeta cez ohromnú záhradu smeruje k svojmu osudu. Taylorku som si vôbec nevšimol. (143. hodnotenie, 14. komentár k filmu)
,,SOM VEĽKORYSÝ, LEBO SI TO MôŽEM DOVOLIŤ." __ Hannibal Barkas patrí medzi najslávnejších vojvodcov v dejinách a rovnako tak medzi najznámejšie postavy staroveku a je preto divné, že filmové dejiny na neho akosi zabudli a až na tento si sa nikdy výraznejšie neobjavuje. Nejedného milovníka starších historických filmov potom určite zamrzí, že toto dielo je len o niečo výpravnejším produktom pásovej výroby, ktoré vtedy talianska kinematografia v podobe známych ,,peplum" chŕlila. Hannibal bol jednou s posledných postáv charizmatického Victora Matura, ktorý by sa však do úlohy hodil len s výrazným prepracovaním jeho charakteru a tiež aj nemalej práce maskérov. Bohužiaľ film je to slabý od základov. Za 90 minút sa nijako komplexnejšie Hannibalove osudy vylíčiť nedajú, navyše polovicu času tu zaberá milostná zápletka plná tých najobohranejších klišé. Ani spomínaný prechod cez Alpy nie je okrem neposlušných slonov, ktorým navyše chýbajú kly ničím zaujímavým a určite už v tej dobe sa dal nakrútiť lepšie. No a len zopár stovkami komparzistov je tu vyriešený jeden z najväčších masakrov histórie - bitka pri Kannách, kde bolo behom jedného dňa pobitých 70 000 mužov! Tak si urobte názor. Skôr 2,5* než 3*. (42. hodnotenie, 6. komentár k filmu)
,,VIDÍTE AKÉ JE TO JEDNODUCHÉ? STAČÍ TROCHA VÍNA ABY SPLÁCHLO OSUD CELÉHO CISÁRSTVA." __ Dnes už ťažko povedať či v tom mal prsty producent Dino de Laurentiis, no určite v neposlednom rade na Attilovi upúta jeho skromná 76 minútová stopáž. Aj keď takúto dĺžku mnoho ľudí (vrátane mňa) často víta, predĺženie aspoň na obligátnejšiu hodku a pól by filmu v mnohom prospelo. Ten síce obsahuje mnoho rýchlych (celkom slušných) dialógov, tie však dej aj tak načŕtajú len vo veľmi hrubých obrysoch. To, že očakávaná love story medzi Quinnom a Lorenovou tu dohromady zaberie asi dve minúty natoľko nevadí, bol tu však náznak myšlienky, ktorá ostala trestuhodne nedotiahnutá. Quinn svojimi hereckými kreáciami jasne dominuje dobre obsadenému, avšak priemerne hrajúcemu zvyšku osadenstva. (18. hodnotenie, 3. komentár k filmu)
,,ŽIADEN MUŽ MI NIKDY NEVSTÚPI DO TELA ANI MEČOM, ANI OSOBNE." __ Ženský Conan, uvádza popiska. Týmto označením by som viac počastoval mladšiu ,,Červenú Sonju" (Hundra je určite bola v mnohom vzorom), no vplyv slávneho Conana je samozrejme citeľný. Tým najlepším na celom filme je úvodná 20 minútovka a je dokonca taká dobrá, že má u mňa bez váhania 5*. Brutalita dohnaná do maxima, znásilnenie malého dievčaťa, takmer bez dialógov, len rôzne vrešťanie a iné pazvuky. Dívať sa ako banda hrdlorezov efektne masakruje ženské zase neponúka každý film. Takto sa nepopýšil ani Conan! Až som si začal vravieť, že ak taký dobrý bude aj ostatok filmu na pomerne vysokom hodnotení (71%) naozaj niečo bude. Ach. Keď však Hundra vhupne do ,,civilizácie" je to strašná bieda. Nie, že by sa nič nedialo, ale už to proste tak neberie. Síce behom nasledujúcej hodiny dostane zopár chlapov pekne do zubov ... vlastne tam nižšie, z čoraz väčšej nudy však ,,Conanku" nevyseká ani jej nablýskaný mečík. Záver je už len zábleskom skvelého začiatku, až sa zdá akoby bol počas nakrúcania zmenený režisér. Okrem toho žvásty otravnej starej rozprávačky, po vzore Maka v Conanovi, mi časom neskutočne liezli na nervy. K výraznej pozeratelnosti zvyšku najviac dopomáha Morriconeho hudba, na ktorej sa síce príliš nenadrel, no čo je u tohto skladateľa priemer, to je u jeho iných kolegov vrchol kariéry. Ústredný motív Morricone neskôr de facto prepracoval do ,,Kalidorovho motívu" v ,,Červenej Sonji", ktorá je celá značne ovplyvnená Hundrou. Spomeniem ešte famózny chorál sprevádzajúci (dve) bojové scény, pri ktorom sa mi neviem prečo zakaždým vynorí Prokofievov ,,Alexander Nevský" . (18. hodnotenie, 6. komentár k filmu)
,,DOBRÝ BOŽE, KRÁĽ NEBIES A ZEME...! ,,NEVYMEDZUJTE HRANICE JEHO KRÁĽOVSTVA." __ Ja skrátka nepochopím o čo horšia je piplavá Harryhausenova stop-motion animácia od zopár ,,premaskovaných" a zväčšených jašteríc (napr. aj One Million B.C, Stratený svet...), ktoré si aj tak pred kamerou (ne)robia čo chcú, že ten nebol nikdy nominovaný na Oscara narozdiel od tvorcov tohto filmu. Juj, komplikovaná veta, že? :-) Samozrejme v tých trikoch je aj po rokoch vidieť kvalitu, avšak len čo sa týka ako (optického) doplnku výpravy. Záber z chameleónovej papule je fantastický. Film je to však aj po rokoch dobre pozerateľný, síce tých 130 minút by potrebovalo prestrihať, no napr. ani pri tak prehnane dlhom zostupe do útrob Zeme sa zainteresovaný divák úplne nenudí. Potešilo ma, že aj sympatická kačička nakoniec neskončí podľa šablóny rodinného filmu. Hudba? Herrmann herrmannovsky najherrmannovskejší. O rozporoch medzi skutočnou vedou a ilúziami uja Verna sa na tomto webe nemá rozprávať, takže týmto komentár uzatváram. (328. hodnotenie, 16. komentár k filmu).
Moje komentáře
Mongoli, I (1961)
,,SLOVÁ PRINÁŠAJÚ ĽUDOM SVETLO, ZATIAĽ ČO ZBRANE TEMNOTU." __ Pohrobkov komentár ma pred istým časom natoľko zmiatol, že som považoval Mongolov len za iný názov filmu ,,Koniec Džingischána". Podobnosť je hlavne v prostredí, ktoré sa tiež odohráva v Poľsku, resp. v Krakove a okolí a dej sa točí okolo boja Poliakov proti Džingischánovým hordám (dokonca Roldano Lupi stvárnil Džingischána aj tu). Dokonca aj finále končiace bitkou o toto mesto má v sebe zopár spoločných atribútov (pád drevených stien z ktorých výjde mongolská jazda sa objavuje aj v Konci Džingischána, vzhľadom na povahu snímku a jej menšiu nákladnosť môže tiež pripadať do úvahy, že ju tvorcovia jednoducho vystrihli a použili v ,,Mongoloch"). Keď prejdem k samotnému filmu, aj napriek priemernému hodnoteniu, som bol ním vcelku príjemne prekvapený. Má až 112 minút, pričom podobné žánrové filmy talianskej produkcie bývali vtesnané do cca hodiny a pol, no aj napriek tomu nepovažujem túto skutočnosť za žiadnu zátaž. Pripúšťam však, že skrátenie na túto obligátnu dĺžku by mu mohlo pomôcť vo väčšej dynamike deje, nakoľko zopár skôr nadbytočných scén sa tu nájde, aj keď sa tu stále niečo deje. Najväčšou hviezdou je bezpochyby diabolský Jack Palance v úlohe Ogotaja, no slušne prepracovaný charakter má aj blonďavá Švédka Anita Ekberg, ktorá vôbec nehrá v zaužívaných šablónach, kedy záporná hrdinka prejde v závere na stranu dobra - tu je z nej mrcha celý čas. Patričný dôraz na slabšiu, no predsa sa snažiacu veľkoleposť vie mnohých scénam dodať skvelá hudba talentovaného Maria Nascimbeneho, ktorý bohužiaľ prácou hlavne pre béčkové či menej vydarené filmy nikdy neprenikol do sfér veľkých skladateľov, aj keď by sa mu tak nejaké miestečko určite našlo. (6. hodnotenie, 3. komentár k filmu)
Obyčejní lidé (1980)
,,ĽUDÍ BY SI NEMAL OBDIVOVAŤ. RISKUJEŠ, ŽE ŤA SKLAMÚ." __ Tak tento film v oscarovom súboji poraziť dve čiernobiele legendy, filmy ktoré patria medzi najlepšie v dejinách - Zúriaceho býka a Slonieho muža? Je to obyčajný film a okrem toho je v mnohých smeroch nehorázne nudný. Nemá prakticky žiaden poriadny dej a keď som si po hodine začal vravieť, že už by mohol byť koniec, ono to ešte bolo len vo svojej polovici. Je to uslzené, sentimentálne, patetické, bez poriadneho vyvrcholenia, pritom sa len stačí vyplakať, vyobýmať, vypustiť trochu pary, potlapkať po pleci a zase je všetko v poriadku. Na toto je treba dve hodiny? Jediné čo tu uznávam je, že scenár vyplavuje pozadie tejto ,,tragédie" postupne, čiže divák hneď nevie, čo sa rieši. No napr. Timothy Hutton povie, že neverí v Boha, pritom sa mu scenárista nebojí vložiť do úst vetu: ,,Ach Bože, ja by som tak rád..." a Judd Hirsch ako psychológ je so svojimi radami až neuveriteľne všeobecný (Sny ťa môžu desiť...). Okrem toho nerozumiem ako mohol Timothy Hutton dostať Oscara za vedľajšiu úlohu, keď sa pritom celý dej točí okolo neho a jeho hlavným, či najdôležitejším predstaviteľom. Na de Nira alebo Hurta samozrejme nemá. Veľmi slabé 3*. (909. hodnotenie, 79. komentár k filmu)
Strašáci (2011)
,,PREČO SA MU HOVORÍ JAZDEC, KEĎ JE TO KôŇ?" __ Chodí zásadne bez podprsenky, no keď príde na to najlepšie, má ju celý čas na sebe. (623. hodnotenie, 104. komentár k filmu)
Ennio Morricone v Benátkách (koncert) (2008)
Nemám vo zvyku hodnotiť koncerty, no tu musím urobiť výnimku, pretože to je Morricone a ten koncert je absolútne úžasný. Navyše všetko je tématicky veľmi dobre zvolené a jednotlivé melódie sa skvelo striedajú a tak má divák šancu ako sa pokojne započúvať do okúzľujúcich melódií, tak sa aj nechať strhnúť silou orchestra a zboru. Z piatich suit je jednoznačne najlepšia tá s hudbou z Leoneho filmov. Pri titulnej skladbe z ,,Dobrý, zlý a škaredý", kde sa pridal aj celý zbor som takmer vyskočil z gauča. Škoda len, že aspoň v prídavku Morricone nezvolil aj ,,Marca Pola", ktorý by sa do prostredia koncertu hodil a všetko by symbolicky zakončil. (98. hodnotenie, 10. komentár ku koncertu)
David a Bathsheba (1951)
,,NECH ŤA SPREVÁDZA BOH!" ,,TEN MÁ VO ZVYKU SPREVÁDZAŤ TEBA." __ Film bohužiaľ dosť zráža jeho vizáž. Peck bol skvelý herec, no jeho šarmantný a krásne oholený Dávid sa mohol zrodiť len v hlavách hollywoodských filmárov. Susan Hayward ako Bathsheba pôsobila o čosi prirodzenejšie, avšak je príliš fádna a obyčajná bez potrebnej iskry. Ak by sme začali analyzovať tých 5 nominácií na Oscara, tak výprava a kostýmy by dnes už absolútne neuspeli. Ponúkajú síce veľkorysé a prepracované predstavenie, vierohodnosť v nich ale hľadať nemožno (Dávid nebol určite nikdy navlečený v bielej košeli s golierom a vyšitou šesťcípou hviezdou). Najlepšie tu teda vychádza možno paradoxne scenár, ktorý sa do príbehu snaží vniesť súčasný pohľad, čo mi vôbec neprekáža. Pátos je z postáv skresávaný ako sa len dá, no na druhej strane by sa zišlo viac zjednotiť načrtnuté vedľajšie dejové línie (Absolom a dýka) s príbehom. Záver sa zbytočne preťahuje a intermezzo najslávnejšieho Dávidovho súboja hodnotím len ako snahu vniesť do filmu aspoň závan akcie. Ak by sa film skrátil o 15 minút bol by za čisté 4*, takto skôr za 3.5* (39. hodnotenie, 3. komentár k filmu)
Story of Ruth, The (1960)
,,ZA TIE ROKY BLAHOBYTU SI VYZREL." ,,AJ KAPUSTNÁ HLAVA DOZREJE." __ Priznám sa, príbeh Rút vôbec nepoznám a tak som ani nevedel čo čakať od tohto filmu. Snáď, podľa dovtedajšieho obsahu len to, že na nejaké pompézne bojové scény, ktoré bývajú vrcholmi takýchto filmov môžem zabudnúť. Príbeh Rút nemá okázalú výpravu, tá však plne postačuje rozprávaniu a vďaka nej nepôsobí film vôbec lacne. Čo je však dôležitejšie, že aj napriek vyše dvom hodinám dialógov som nenašiel jedinú scénu, ktorá by ma začala nudiť a neustále som bol zvedavý čo bude ďalej. Postavy tu totiž stále niečo riešia, no bez zbrane v ruke, čo z filmu robí trocha netypického zástupcu svojho ,,sandálového" žánru, o to však snáď vzácnejšieho. Všetko sa končí trocha rozprávkovo a hudba Franza Waxmana je krásna a skvelo podfarbuje celé filmové dianie. (2. hodnotenie, 2. komentár k filmu)
Kryštof Kolumbus (TV seriál) (1985)
Vidieť Krištofa Kolumba ako malý, tak sa istotne zaradí medzi moje najobľúbenejšie filmové dobrodružstvá. Miniséria nakrútená talianskou RAI kdekomu pripomenie podobné kusy ako Marco Polo či James Cook (STV vysielala asi v polovici 90. rokov) nabité kvalitným obsadením a veľkorysou výpravou. A tu tomu nie je inak. Gabriela Byrna som mal doteraz utkveného ako Uthera z Excaliburu (zišlo sa tu trio hercov z tohto filmu), no teraz k nemu pribudne aj stvárnenie najslávnejšieho moreplavca. Avšak aj napriek štyrom dielom dá miniséria charakterovo rozviť sa len niektorým postávam. Herecké hviezdy ako Virna Lisi, Eli Wallach alebo Max von Sydow skrátka nedokážu na tak malej ploche ako im bola daná, svoje postavy podať natoľko, ako by sa očakávalo a sú len akýmisi ozdobami, ktoré dodajú celku väčší punc možnej pompéznosti. Rovnako tak by mi nevadilo, ak by to bolo ešte o diel dlhšie, pretože hlavne od polovice ide všetko ako z rýchlika a záver pôsobí príliš uponáhľano. Niektoré deje a osudy postáv tak nedostávajú toľko priestoru ako by si zaslúžili. Ústredná melódia Riza Ortolaniho je absolútne parádna a priam sála eufórnym dobrodružstvom a cestou za slávou. Pomyselnou čerešničkou je pre našinca vynikajúci slovenský dabing ČST Bratislava. (152. hodnotenie, 8. komentár k filmu)
Osudová přitažlivost (1987)
Reku nahrám si to a pozriem - vravím si, keď som videl, že budú tento podľa názvu slávny film vysielať v TV. V týchto ,,erotických thrilleroch", či lepšie thrilleroch s erotických nádychom mám značné rezervy, čakal som niečo v štýle ,,Základného inštinktu" alebo ,,9 a 1/2 týždňa", no nakoniec sa až do takýchto relácií dej nevyhrotil. Avšak čo ma výrazne prekvapilo a do istej miery aj ľutujem, že som tou informáciou disponoval ešte pred pozretím, bola skutočnosť, že aj napriek modrým číslam signalizujúcim skôr priemernosť, bol film nominovaný na 6 Oscarov vrátane najlepší film. Takéto nečakané pikošky vítam viacej až po pozretí, nuž doplatil som na svoju prílišnú zvedavosť a nič sa s tým už nedalo robiť. Tak teda konečne k filmu. Zo začiatku skôr poctivý priemer od ktorého som čakal, že sa viac-menej povezie na rovnakých koľajách ako vyššie zmienené filmy. No keď sa tieto správne horúce hrátky skončia, príťažlivosť sa zmení na posadnutosť postupne naberajúcu na sile a grandiózne vrcholiacu v tak atmosférickom finále, že by isto dal pred ním klobúk dole aj majster Hitchcock (chcel by som aby niečo takéto natočil on a zhudobnil to Herrmann). A odpustiť sa mu aj značná nadsádzka nielen v podobe klišového ,,znovuožitia". Glenn Close je taká aká je preto, že v skutočnosti nemá predstavovať zvodnú famme fatale, ale psychicky narušenú ženu. A aj keď nikdy nebola žiadna bohyňa na ktorej by chlap oči nechal, iskru tá ženská v sebe má, hernajs. (1691. hodnotenie, 69. komentár k filmu)
Erode il grande (1959)
,,TU DIVADLO NEPREBIEHA NA JAVISKU, AKO V RÍME A GRÉCKU. TU PREBIEHA V PALÁCI." __ Herodes Veľký bol jedným z najvýznamnejších židovských panovníkov a je škoda, že film sa nezameral aj na oblasti jeho vybudovania krajiny, prípadne širší životný úsek. 3/4 deja tvorí len spleť najrôznejších palácových intríg, ktoré už v polovici začnú unavovať a šanca, že by ich prebila nejaká oživujúca akčná scéna či výraznejší zvrat nie je žiadna. Záver je na tom už lepšie (najmä finále v búrke), avšak posledných 10 minút nemôže zachrániť 93 minútový film. Edmund Purdom ako Herodes nie je vôbec zlý aj keď prerodu jeho postavy na pomäteného šialenca sa dá všeličo vyčítať. Záver však vzhľadom na to, že si tvorcovia (pomerne logicky) nemohli odpustiť načrtnutie najväčšej udalosti za jeho vlády, mohol byť podaný vierohodnejšie. Nuž, chyba lávky. (3. hodnotenie, 1. komentár k filmu)
Barabáš (1961)
,,ZDALO SA MI BARABÁŠ, ŽE KEĎ SME TI PREDTÝM DALI SLOBODU, NEBOLA TO ŠŤASTNÁ VÝMENA." __ Pred mnohými rokmi nám náš pán farár požičal kazetu s týmto filmom a už vtedy mi Barabáš prišiel ,,iný" než ostatok tématicky podobných historických filmov, ktoré boli vtedy veľmi vychytené. Iný ako vo formálnej stránke, tak aj obsahovej. Kamera ponúka na svoju dobu niekoľko veľmi dynamických záberov a výprava síce určite nákladná, sa snaží pôsobiť viac realisticky než opulentne. Naopak predovšetkým kostýmy Rimanov sú poznačené neoklasicistickým štýlom. Rovnako tak hudba Maria Nascimbeneho vôbec nekráča v šľapajách zaužívaných postupov ako to býva u skladateľov typu Alfreda Newmana či Miklósa Rózsu, je veľmi striedma, miestami disharmonická, pracujúca so zvukovými efektami a vytvára tak veľmi temnú, no pre film práve tak žiadanú atmosféru. No a obsah? Fiktívny príbeh Pära Lagerkvista môže v istých smeroch pripomenúť Kazantsakisovo Posledné pokušenie, u mňa však jednoznačne víťazí fikcia zločinca než alternatívny pohľad na Spasiteľa. Anthony Quinn na vrchole kariéry tu vytvoril jednu so svojich najlepších a najosobitejších úloh a Barabáša si zrejme do konca života budem prestavovať ako jeho. Ak by všetky hollywoodske ,,sandálové" produkcie mali takúto hlbokú myšlienku a filozofický rozmer tak by som dal zrejme 4*, no tu však hrá Barabášovi do kariet aj celkové spracovanie, výborné po všetkých stránkach. Možno najlepší film, kde bol ako producent podpísaný Dino De Laurentiis. (145. hodnotenie, 13. komentár k filmu)
Tartari, I (1961)
Victor Mature mal príjemný, nijako prehnaný teatrálny herecký prejav, ktorý bol v starších filmoch vcelku prípustný, problém je však v tom, že ako sa do niektorých úloh naozaj hodil (Samson a Dalila), tak inde neuveriteľne kričal (Hannibal) a práve Tatári robia ďalší zárez na druhej z možností. Všetko tkvie samozrejme v tom, že sa zrejme opäť raz ubránil práci maskérov a tak ho tu môžeme vidieť ako vikingského náčelníka, dokonale oholeného a upraveného s typickými vygelovanými kratšími čiernymi vlasmi. O poznanie lepšie je na tom chameleónsky Orson Welles, ktorý tu s veľkým prehľadom stvárnil tatárskeho chána. Jedná sa teda o slabší a nijako nákladný film, lokácie a výprava sú vcelku slušné, avšak na nejakú poriadnu vikingskú loď už zrejme nevyšli peniaze a tak sa s týchto slávnych moreplavcov stala kavaléria. A záver je niečo v slogane: Kde sa dvaja bijú, tretí víťazí. (2. hodnotenie, 2. komentár k filmu)
Král Richard a křižáci (1954)
,,TEN POZNÁ GEOGRAFIU ŽENY AKO DLAŇ SVOJEJ RUKY." __ Oba názvy, ako knižný tak aj filmový neobsahujú nič, čím by toto dielo bližšie špecifikovali. ,,Talizman" podľa sira Scotta je pre filmový dej absolútne nepotrebným, rovnako tak ani kráľa Richarda tu nemožno považovať za hlavného hrdinu, s trochou nadsádzky vlastne hrá až tretie husle. Kráľ Richard a križiaci predstavujú typickú ,,výpravnejšiu" hollywoodsku produkciu tej doby spoliehajúcu radšej na pekné tváre a potrebné romantické prvky než historickú korektnosť s dnes už všade prítomnou naivnosťou (úsmevné je sledovať ako Richarda zasiahne šíp a šľachtici miesto pomoci už začínajú spriadať intrigy). Najviac ma však zaujala zmena lokácii počas filmu, kde oblasť púšte s nekonečnými dunami vystrieda lesnatá zavlažovaná krajina - to všetko na ploche deja odohrávajúcom sa vlastne len na rozlohe zopár desiatok km2. Rex Harrison ako Saladin je však dobre vybratý a aj z postáv najlepšie zahraný, hudba Maxa Steinera vie hlavne v akčných scénach dobre zvýrazniť ich dynamiku. (13. hodnotenie, 2. komentár k filmu)
Stopař (1987)
,,STRATILI SME SVOJHO STOPÁRA. ALE NA DRUHEJ STRANE SME ZÍSKALI INÉHO." __ Keď pred mnohými rokmi (cca 1997) vysielala tento film Markíza dostal som info aby som si ho pozrel, keďže mal byť údajne z prostredia vikingov. A aj keď v ňom nakoniec žiadne lode s dračími hlavami a divoký barbari s rohmi na prilbách neboli, filmom som nijako výrazne nebol sklamaný. A predsa len ako upozorňuje už úvod filmu, jedná sa o takmer 1000 ročnú legendu, takže pravda možno bola vzdialená niekde za najbližším fjordom. Za pomerne univerzálnym názvom sa však skrýva parádne dobrodružstvo, zo začiatku s mierne ošúchaným príbehom, ktorý sa postupne vydáva svojou vlastnou originálnou cestou s radom mytologických prvkov aby vyvrcholil vo finále, aké sa len tak nevidí. To všetko za prispenia pôsobivej kamery, naturalistického prístupu réžie a dobre vybratého obsadenia (krvilační Čudovia sú naozaj desiví). Už len nominácia na Oscara potvrdzuje, že medzi tými desiatkami rovnomenných filmov patrí tomuto Stopárovi jedno z popredných miest. (211. hodnotenie, 24. komentár k filmu)
Poslední dny Pompejí (1959)
,,VŽDY KEĎ TI PRINESIEM DARČEK, CHCEŠ VEDIEŤ ČI SOM HO UKRADOL." -,,ASI PRETO, ŽE VŽDY SÚ KRADNUTÉ." __ Jeden zo skôr výpravnejších peplumov, kvalitou sa aj tak radiaci skôr do priemeru (vlastne nadpriemerných je ich pomerne málo). Dej môže miestami kdekomu pripomínať Sienkiewiczov Quo Vadis?. A síce je takáto línia už mierne ošúchaná (kresťanstvo je napchaté do všetkého čo sa odohráva v 1. storočí), príbeh je to pozerateľný natoľko, že aj zabudnete čo by malo v závere prísť. Dokonca žiaden odkaz o blížiacej sa katastrofe sa predtým behom deja neobjaví a ak by nebolo vo filme spomínané, že sa odohráva v Pompejách, kde už sa predsa len dá čo-to tušiť, len málokto by vedel túto skutočnosť odhadnúť. Výbuch Vezuvu (síce behom dňa) prichádza v tej najpríhodnejšej chvíli, no jeho spracovanie dnes už skôr pobaví, než by malo ponúknuť pôsobivý zážitok, dokonca po chvíli začína byť už otravné. 15 minút sledujeme pobehovať splašených ľudí ulicami mesta, pričom im pod nohami vybuchujú petardy a sem-tam niekoho zavalí padajúci stĺp či múr. Ostatne aj scéna s kresťanmi v aréne kde sú predhodení až jednému znudenému levovi vyznieva skôr ako nepodarené divadielko. Nasledujúci Leoneho film (tu je uvádzaný ako pomocný režisér) ,,Rhodský kolos" končiaci tiež tragicky je spracovaný podstatne lepšie, resp. kolosálnejšie. (68. hodnotenie, 4. komentár k filmu)
Útěk ze Sibiře (2010)
,,DOBROTA. TÁ ŤA MôŽE ZABIŤ." __ Vyčítať filmu je, že je málo akčný nie je adekvátne. Iste, odkráčali si svoje (6400 km!), ale na území kde sa pohybovali ani dnes google maps nič nehlási. Sú to obrovské nezaľudnené územia, kde skôr natrafíte na piesočnú búrku než na človeka, tak potom čakajte akciu. Skrátka kde nič nie je, ani smrť neberie... vlastne tá jediná áno. Skôr mi vadilo ako Weir podal útek z gulagu, vykresleného ako miesto z kadiaľ sa takmer nikomu nepodarilo utiecť, no zrazu to banda chlapíkov dokáže akoby sa ani nechumelilo ... a že sa to vtedy chumelilo poriadne. Ďalej ma prekvapilo, že keď zrazu natrafia na (pomerne pohľadnú) Irenu,v ani jednom z chlapov dlhodobo odchovaných na nakreslených ženských sa neozvú živočíšne pudy. Nie žeby som na niečo také výsostne čakal, hranie na moralistov ale mohli ísť bokom. Okrem toho strih kadečomu až priveľmi pomôže, akoby sa nevedelo ako tú-ktorú scénu poriadne nakrútiť. Weirov film je však pútavý, sledovať meniacu sa krajinu je úžasné a Harris a Farrell podávajú jedny zo svojich najlepších výkonov, ostatok im len sekunduje. A aj keď film ukáže miesta na ktoré sa len málokto dostane, divácky ostal nedocenený. (7006. hodnotenie, 569. komentár k filmu)
Behemoth (TV film) (2011)
,,ČO POVIEŠ, AK TI POVIEM, ŽE MÁM POD NOHAMI MŔTVE VEVERIČKY?" ,,ABY SI POZERALA KAM STÚPAŠ." __ Behemoth bohužiaľ doplatil na svoju monumentálnosť. Nečakajte žiadneho trápneho dráčika, či inú prerastenejšiu jaštericu. Tento netvor driemajúci už od dávnych vekov v hlbinách zeme sa totiž svojim charakterom približuje obludným božstvám z Lovercraftových poviedok a tomu sa náležite prispôsobuje jeho vzhľad - je väčší než hora, jeho stovky metrov dlhé chápadlá rozosievajú strach doširoka doďaleka. Jeho veľkosť sa preto dávkuje až postupne, čiže na poli 86 minút čistého času filmu sa vo svojej plne kráse ukáže až v 74. minúte! Dovtedy ho vidíme len v niekoľkých náznakoch, čo spôsobuje strašný útlm filmu zabiehajúci takmer do bezbrehej nudy. Inak je všetko postavené na zaužívaných klišé - prostredie zapadákova, tradičné vzťahy medzi postavy, ,,vyrovnávanie" sa s minulosťou a bla, bla, bla. A pointa toho všetkého? Behemoth mal odvrátiť blížiacu skazu sveta spôsobenú ľudskou civilizáciou. Jedna raketa vystrelená z takej rúrky aká bežne býva pod umývadlom, však zapríčinila, že to čo Emmerich nedávno tak explicitne predviedol, nám naďalej hrozí. Takže tí blbí amíci to zase dosra... (11. hodnotenie, 5. komentár k filmu)
Prokletí bohů (2004)
Film ma absolútne neoslovil. Inšpirácia ,,Blade Runner-om", ,,Piatim elementom" a ďalším pol tuctom filmov by mi nevadila, nakoniec týmto dielam sa skôr vzdáva hold, než že by sa vykrádali, avšak samotný tu predkladaný príbeh je bieda. Má to síce hlavu a pätu, no je to jedna strašná nuda, nuda a nuda. Jediné na čo sa dá pozerať je vizuálna stránka, ktorá ako tu už bolo nespočetne krát povedané vytvára zvláštnu, na mňa až pred apokalypticky pôsobiacu atmosféru aká sa naozaj len tak nevidí. Niečo skrátka visí vo vzduchu a nie je to len pyramída. Avšak aj ten vizuálny šat mi príde nedomyslený. Hrajú tu podľa všetkého len traja živý herci, ostatok je viac menej celý animovaný (a tiež aj zbytočný; napr. postava starostu). Nerozumiem prečo nebolo celé osadenstvo ,,živé" alebo čisto animované? V tom ,,živom" prípade by sa potom ale žiadalo tiež zlepšenie trikovej stránky, u animovanej verzie by som to vedel prepáčiť. Priaznivci intelektuálnych či filozofických sci-fi si môžu prihodiť hviezdičku navyše, ostatní sa nemusia riadiť ani známym ,,raz a stačilo". (2392. hodnotenie, 175. komentár k filmu)
Muž v divočině (1971)
,,POZNÁM CHLAPA ČO ZOŽRAL SVOJU STARÚ. HEJ, MäSO, AKO MäSO." ,,ZJEDOL STARÚ?" ,,LEN NECHTY VYPĽUL. S TÝMI SA ŠPÁRAL V ZUBOCH." __ O tomto filme som sa dozvedel vďaka pripravovanému remaku. ,,Muž v divočine" je ideálnym sústom pre všetkých romantikov a milovníkov neprebádanej divočiny ,,predwinnetouskej" Ameriky, navyše obohatený o naturalistický výkon Richarda Harrisa, ktorý sa do úlohy zálesáka naozaj hodí. Zmieniť treba predovšetkým až surrealistické zábery bandy trampov ťahajúcich drsnou krajinou loď, čo za prispenia skvelej hudby len umocňuje nebývalé predstavenie. V niektorých smeroch je film jasne idealizovaný, tieto skutočnosti sa však dnes v súvislosti s rokom vzniku dajú prepáčiť. Treba tiež povedať, že tých niekoľko retrospektív dej výraznejšie neretarduje, takže nuda sa nedostavuje. Dojemná je scéna s bielym zajačikom. (53. hodnotenie, 13. komentár k filmu)
Samson and Delilah (1949)
,,VÁŠ HUMOR JE VäČŠÍ AKO VAŠA SILA." __ Spektakulárny, dojemný, vášnivý, so zradou a láskou ruka v ruke kráčajúci epos do výnimočnosti privádzaný osudovou hudbou dnes už prachom zapadnutého velikána Victora Younga. Čo si budeme hovoriť, Cecil B. DeMille bol na tieto veľkolepé historické fresky skrátka macher, najpovolanejší z povolaných a jeho Samson a Dalila bol takým megahitom, že odštartoval celú sériu hollywoodskych sandálových veľkofilmov, ktoré trónili kinám ešte ďalšiu dekádu a pol. Čo je však na filme najlepšie, že úžasná podívaná je to aj dnes. Scéna, kedy Samson zápasí z levom by sa snáď realistickejšie nedala nakrútiť ani dnes a všetka tá osudovosť a bolesť zo zrady vás pohltí, keď vidíte ako slepý tlačí mlynské koleso a Dalila sa na neho nevládze pozerať. A potom je tu ešte záver. Keď obrovský stĺp pukol a hučiaci dav okamžite stíchol, zamrazilo ma tak, ako to vie vyvolať len máloktorý film. Je to jeden z mála skutočne Veľkých filmov, kde si Victor Mature (inak môj obľúbenec) zahral hlavnú postavu a treba tiež poznamenať, že sa do nej skutočne hodí a v tej dobe by som si do nej nevedel predstaviť nikoho iného. Jeden z najlepších sandálových filmov. (32. hodnotenie, 9. komentár k filmu)
Quo Vadis (1951)
,,BOHUŽIAĽ CÉZAR, AKO VLÁDCA TEJTO RÍŠE MUSÍŠ MAŤ KOMU VLÁDNUŤ, TAKŽE OBYVATEĽSTVO JE NEZBYTNÉ ZLO." __ Budem porovnávať s knihou, avšak nijako prísne kriticky, nakoľko toto je najlepšia adaptácia fenomenálneho Sienkiewiczovho románu. Kedysi dávno, ako malý, som ešte pred Quo Vadis videl Spartakusa, no už tam ma Ustinov upútal natoľko, že v úlohe Nera som si nevedel predstaviť nikoho iného. Neskôr, pri prvom pozretí tohto filmu bolo moje nadšenie o to väčšie, že sa mi táto predstava splnila. Tu mi neostáva nič iné, než potvrdiť slová iných užívateľov, že Ustinov ako Nero je jednoducho božský a svoj pomyselný herecký vrchol si odbil hneď v začiatkoch svojej kariéry (nie že by už ďalej hral zle, Batiatus v ,,Spartakusovi" sa mu takmer vyrovná), no vyzdvihnúť treba tiež Jiřího Pragera, ktorý ho umne predaboval. Najlepšie napísanou postavou knihy je Petronius, tu ho však predbieha už spomínaný Nero, avšak ako náhle sú títo dvaja spolu, o znamenité herecké výkony a ,,zábavu" je postarané až natoľko, že by celý film mohol byť iba o ich vzájomných dialógoch. Pozornosť si tu zaslúži skutočnosť, ako veľmi emotívne na niekoľko strán opísal Sienkiewicz Petroniov skon, zato Nerovi venoval posledných pár riadkov, tu je ich smrť však natoľko sugestívne podaná, že nechýba veľa aby divák za oboch uronil slzu, jednajúc sa pritom o charakterovo rozdielne figúry. Úžasné je sledovať zdrvujúcu Petroniovu smrť, po ktorej nasleduje jeden z najvtipnejších Nerových výstupov u neho hraných na vážnu notu. Z ostatných hercov spomeniem Finlaya Currieho ako Sv. Petra, presláveného hlavne v úlohách múdrych starcov, takže i tu bol prirodzenou jasnou voľbou. Samozrejme, po 60 rokoch dnes už film na nikoho nemôže pôsobiť moderne, má však svoje prirodzené nezopakovateľné kúzlo a nebývalá veľkorysosť ako interiérov tak aj exteriérov vzbudí obdiv i teraz a aj napriek absencii výraznejších akčných scén na ploche takmer troch hodín prekvapivo neumára nudou. Poslednej vete v texte distribútora treba postaviť piedestál. Dokonale vystihuje celý film. (514. hodnotenie, 24. komentár k filmu)
Král králů (1961)
,,KOĽKO MÁ PRÍVRŽENCOV?" ,,KTO? BOH? JEŽIŠ? ALEBO BARABÁŠ?" __ Hlavnými, či najdôležitejšími postavami sú Ježiš a Barabáš a celý film je postavený na ich vzájomnej konfrontácii. Už od prvej scény sledujeme neustále očakávanie Židov na príchod Mesiáša a tento motív je pretkaný zvyškom filmu. Rebel Barabáš vládnuci mečom a silou je akýmsi prirodzeným národným vodcom snažiaci sa dostať Ježiša na svoju stranu a urobiť tak z neho nástroj na väčšie prilákanie davov a zvrhnutie rímskej nadvlády. Ježiš však akoby nepoznamenaný týmito skutočnosťami hlása len lásku a slovo Božie a svojimi činmi je ,,pomyselným" Kráľom kráľov. Škoda, že v záverečnom obetovaní sa nielen pre svet, ale aj v prospech Barabáša, nie je výraznejšie vyzdvihnuté práve Barabášove ,,vyrovnanie sa s osudom", čím by bol príbeh komplexnejší. Milosť pre neho je v tomto prípade naozaj zázrakom (v skutočnosti to bol len obyčajný vrah a zlodej), no ak by viedol povstanie tým štýlom ako je to zobrazené vo filme (2 celkom slušné bitky), poprava by ho podľa rímskeho zákona nemohla minúť. Uvedomme si však, že toto je výpravný hollywoodsky sandál vrcholu svojej éry a tak napríklad známe scény ako vzkriesenie Lazara alebo vyhnanie predavačov z chrámu tu idú do úzadia na úkor radu veľkých davových scén. Rutinérsky sa tiež môže javiť práca uznávaného Nicholasa Raya , emocionálny náboj a hĺbku filmu dodáva a tým ho zachraňuje majstrovská hudba geniálneho Miklósa Rózsu, ktorá by mohla dielu zabezpečiť minimálne oscarovú nomináciu. Najlepší výkon vo filme podala vtedy 16 ročná Brigid Bazlen ako Salome. Je to naozaj poriadna rozmaznaná mrcha, škoda, že nedostala viacej priestoru. Veľmi silné 4* (80. hodnotenie, 15. komentár k filmu)
Červená Karkulka (2011)
,,JE SILNÝ." ,,BOH JE SILNEJŠÍ." __ Iste, klenot pre fajnšmekrov vyzerá inak, no čakal som niečo omnoho horšie. Hlavne neviem, komu je poriadne film určený. Podobnosť, nielen vďaka pekným tváram, je vraj (v mne nevidenom) Twilight-e, nezdá sa mi však, že by ho dnešný teen brali rovnako ikonicky a zo staršej generácie budú na ,,Čiapočku" zvedaví akurát tak fanúšikovia žánru. Vlastne akého žánru? Mŕtvych je tu síce primerane, gejzíry krvi však z obrazovky nestriekajú, napätie budované tradične cez subjektívnu kameru by bolo pôsobivejšie jedine cez invenčnejší prístup, ale inovatívnosť tu nehrozí. Okrem toho hudba, ktorá akoby si sem-tam požičala pár nôt z Morriconeho ,,The Thing" je väčšinou úplne strašná a atmosféru nijako neprifarbuje. Dobrá je vizuálna stránka, i keď obmedzený rozpočet je badateľný. Taktiež nezavrhujem ani neustále falošné indície, vďaka čomu je zistenie, kto je skutočným vlkodlakom ešte pred jeho finálnym odhalením naozaj ťažkým orieškom. Bohužiaľ aj tu sa nájdu silné diery v logike, nehovoriac napr. o úplne zbytočnom prológu z detstva. V náznaku akoby tvorcovia ukázali úplne iný príbeh, mystickú love story medzi ,,Čiapočkou" a vlkodlakom, pričom len jej obeta môže dedinu vykúpiť. Ak by si scenár viacej zameral na dejovo podobnú líniu, mohla vzniknúť zaujímavá a neošúchaná fantasy. Takto u mňa zatiaľ víťazí námetovo podobné, do kvality o málo lepšie Jordanovo ,,Spoločenstvo vlkov". (2539. hodnotenie, 292. komentár k filmu)
Vyzvednutí Titaniku (1980)
,,PO ROKOCH SOM JU STRETOL A ONA POVEDALA: ČO JE S TEBOU? CHCEL SI ZMENIŤ SVET." ,,ČO STE JEJ POVEDALI?" ,,ŽE ICH NA MŇA BOLO VEĽA." __ Niektorým filmom sa stáva, že aj napriek ich nijak horibilne pokročilému veku neuveriteľne zostarnú. Vyzdvihnutie Titaniku je takýmto skvelým príkladom, no zároveň len ťažko nájdeme film, ktorému by sa čosi podobné stalo. V dobe vzniku mal film, aj napriek miestami prehnanej naivite, istý neobvyklý punc tolerujúcej kúzelnosti, o pár rokov však stratený nájdením slávneho vraku v stave, v akom ho dnes snáď už každý pozná. monogol-ov komentár nezasväteným pomáhaj! No aj keď toto prehltnem(e), ostáva tu samotný príbeh s nepríliš vydarenou zápletkou. Námet Studenej vojny je v mojich očiach nanajvýš nešťastným. Jednak bol tento konflikt omnoho pálčivejší o dve desaťročia dozadu, no čo je ešte ostudnejšie, parník tu hrá len druhé husle, dokonca pokiaľ by všetko bolo inak stále by spočíval na svojom mieste a ba čo viac, jeho vyzdvihnutie je vlastne nakoniec (pre účel príbehu) zbytočné. Nuž, pôda pre Zlaté maliny nemohla byť nachystaná lepšie. Vo všeobecnosti film za (aspoň jedno) pozretie určite stojí. Je slušne technicky spracovaný, efekty stavajú predovšetkým na scéne vyzdvihnutia a Barryho hudba toto všetko ešte predbieha. A niečo obdobné už zrejme nikdy nevznikne. (364. hodnotenie, 32. komentár k filmu)
Obří krajta vs. Aligátor (TV film) (2011)
,,JE TO MOJA CHYBA." ,,NIE, JE TO MOJA CHYBA. ... POČKAJ, ČO TÝM MYSLÍŠ?" ,,AKO TO MYSLÍŠ, ČO TÝM MYSLÍM?" __ Ja mám rád tieto rôzne versusy, hlavne keď to točí Asylum, no tu som mal pred pozretím mierne obavy či už nejde o únavu materiálu. Chvalabohu sa tak nestalo a táto snímka sa tak vydáva svojím vlastným ,,neošúchaným" smerom. Osobne vidím úspech filmu v syntéze všetkých prirodzených atribútov štúdia, ktoré však samozrejme nie každému voňajú a práve preto ostávajú tieto klenoty kinematografie zatiaľ u širšej (konzervatívnej) diváckej obce nepochopené. Isté novum je teda obsadenie dvoch ku*iev (u Asylum žiadna novinka), ako hlavných predstaviteliek, ktoré aj vlastne za všetko môžu a náležite sa tomu prispôsobí aj záver. Veľký palec hore! Ešte väčším plusom je však to, že spomínanú háveď z názvu netvoria len dvaja jedinci, ale celý zástup tohto druhu živočíšstva časom ťahajúci za jeden povraz, čím sa prirodzene odprosťujú od zdanlivej ,,nesmrteľnosti" a prispievajú tak k väčšej zábave či pozerateľnosti. Dve už spomínané ženské si tu dajú dobrý fight, hostia na večierku vrátane čašníkov majú so sebou solídny arzenál, had tu zožerie vlak, má to epickú šírku (dej sa odohráva rok a pol) a Deborah Gibson tu naspievala fajn song Snake Charmer. Film tak splnil všetky moje divácke očakávania. Netrvá však 110 minút ale 87. (94. hodnotenie, 22. komentár k filmu)
Curse of the Mummy's Tomb, The (1964)
,,VEREJNOSŤ MILUJE ŽIŤ V NEBEZPEČENSTVE. TAK DLHO, POKIAĽ TO NIE JE SKUTOČNE NEBEZPEČNÉ." __ Taký duplex prvej hammerovskej Múmie, kde nechýba ani intermezzo z minulosti, i keď zafašovaný panák je tu podľa mňa o niečo pôsobivejší, napr. prispením jeho hlasného dýchania. Film je tak štandardným Hammerom so všetkými neduhmi (pomalší rozjazd, Múmia prichádza až v poslednej tretine) i prednosťami (atmosféra!). Určite poteší 77 minútová dĺžka, náznaky suchého anglického humoru vykrývajúce topornú akciu, aj solídne úmrtia (rozšliapnutie hlavy...). A paprče tu padajú ako v nejakej ságe rodu Skywalkerovcov. (6. hodnotenie, 3. komentár k filmu)
Tisíc dnů s Annou (1969)
,,SÍDLO MOCI SA NENACHÁDZA MEDZI NOHAMI ŽENY." __ Fyziognomicky mi Burton sprvu ako Henrich VIII. príliš nesedel a ako najlepšieho zástupcu tejto úlohy by som zatiaľ videl Raya Winstona v filme z roku 2003. Pravda je však aj taká, že akonáhle (vlastne hneď na začiatku) uvidíme úžasnú Burtonovu osobnosť, záruka kvalitného diváckeho zážitku je zaručená. Ostatne všetky herecké nominácie na Oscara sú zaslúžené, v prípade Genevieve Bujond (,,aspoň" Zlatý glóbus) však len táto skutočnosť zamrzí, nakoľko podáva absolútne bravúrny výkon. Nedá mi ale nespomenúť tiež Michaela Horderna ako Anninho otca, muža s neustálym nožom pri krku a odporného Johna Colicosa ako Thomasa Cromwella, aj napriek Burtonovmu charakteru hlavnú zápornú postavu filmu. Vo filme absentuje megalomanská výprava či davové scény, zato sa môže popýšiť dobrým scenárom, ktorý by však predsa len zniesol nejaký oživujúci prvok, nakoľko 140 minút dialógov aj napriek ich kvalite je silno poznať. Možno sa do deja mohol vniesť náznak nejakého mystického nádychu, keď už sa v deji tak často spomína Henrichovo prekliatie. Posledná polhodina má ale svoj strhujúci náboj a potešil ma chladný záver bez akéhokoľvek pátosu. Kráľ vyráža v ústrety Jane Seymourovej a malá Alžbeta cez ohromnú záhradu smeruje k svojmu osudu. Taylorku som si vôbec nevšimol. (143. hodnotenie, 14. komentár k filmu)
Annibale (1959)
,,SOM VEĽKORYSÝ, LEBO SI TO MôŽEM DOVOLIŤ." __ Hannibal Barkas patrí medzi najslávnejších vojvodcov v dejinách a rovnako tak medzi najznámejšie postavy staroveku a je preto divné, že filmové dejiny na neho akosi zabudli a až na tento si sa nikdy výraznejšie neobjavuje. Nejedného milovníka starších historických filmov potom určite zamrzí, že toto dielo je len o niečo výpravnejším produktom pásovej výroby, ktoré vtedy talianska kinematografia v podobe známych ,,peplum" chŕlila. Hannibal bol jednou s posledných postáv charizmatického Victora Matura, ktorý by sa však do úlohy hodil len s výrazným prepracovaním jeho charakteru a tiež aj nemalej práce maskérov. Bohužiaľ film je to slabý od základov. Za 90 minút sa nijako komplexnejšie Hannibalove osudy vylíčiť nedajú, navyše polovicu času tu zaberá milostná zápletka plná tých najobohranejších klišé. Ani spomínaný prechod cez Alpy nie je okrem neposlušných slonov, ktorým navyše chýbajú kly ničím zaujímavým a určite už v tej dobe sa dal nakrútiť lepšie. No a len zopár stovkami komparzistov je tu vyriešený jeden z najväčších masakrov histórie - bitka pri Kannách, kde bolo behom jedného dňa pobitých 70 000 mužov! Tak si urobte názor. Skôr 2,5* než 3*. (42. hodnotenie, 6. komentár k filmu)
Attila (1954)
,,VIDÍTE AKÉ JE TO JEDNODUCHÉ? STAČÍ TROCHA VÍNA ABY SPLÁCHLO OSUD CELÉHO CISÁRSTVA." __ Dnes už ťažko povedať či v tom mal prsty producent Dino de Laurentiis, no určite v neposlednom rade na Attilovi upúta jeho skromná 76 minútová stopáž. Aj keď takúto dĺžku mnoho ľudí (vrátane mňa) často víta, predĺženie aspoň na obligátnejšiu hodku a pól by filmu v mnohom prospelo. Ten síce obsahuje mnoho rýchlych (celkom slušných) dialógov, tie však dej aj tak načŕtajú len vo veľmi hrubých obrysoch. To, že očakávaná love story medzi Quinnom a Lorenovou tu dohromady zaberie asi dve minúty natoľko nevadí, bol tu však náznak myšlienky, ktorá ostala trestuhodne nedotiahnutá. Quinn svojimi hereckými kreáciami jasne dominuje dobre obsadenému, avšak priemerne hrajúcemu zvyšku osadenstva. (18. hodnotenie, 3. komentár k filmu)
Hundra (1983)
,,ŽIADEN MUŽ MI NIKDY NEVSTÚPI DO TELA ANI MEČOM, ANI OSOBNE." __ Ženský Conan, uvádza popiska. Týmto označením by som viac počastoval mladšiu ,,Červenú Sonju" (Hundra je určite bola v mnohom vzorom), no vplyv slávneho Conana je samozrejme citeľný. Tým najlepším na celom filme je úvodná 20 minútovka a je dokonca taká dobrá, že má u mňa bez váhania 5*. Brutalita dohnaná do maxima, znásilnenie malého dievčaťa, takmer bez dialógov, len rôzne vrešťanie a iné pazvuky. Dívať sa ako banda hrdlorezov efektne masakruje ženské zase neponúka každý film. Takto sa nepopýšil ani Conan! Až som si začal vravieť, že ak taký dobrý bude aj ostatok filmu na pomerne vysokom hodnotení (71%) naozaj niečo bude. Ach. Keď však Hundra vhupne do ,,civilizácie" je to strašná bieda. Nie, že by sa nič nedialo, ale už to proste tak neberie. Síce behom nasledujúcej hodiny dostane zopár chlapov pekne do zubov ... vlastne tam nižšie, z čoraz väčšej nudy však ,,Conanku" nevyseká ani jej nablýskaný mečík. Záver je už len zábleskom skvelého začiatku, až sa zdá akoby bol počas nakrúcania zmenený režisér. Okrem toho žvásty otravnej starej rozprávačky, po vzore Maka v Conanovi, mi časom neskutočne liezli na nervy. K výraznej pozeratelnosti zvyšku najviac dopomáha Morriconeho hudba, na ktorej sa síce príliš nenadrel, no čo je u tohto skladateľa priemer, to je u jeho iných kolegov vrchol kariéry. Ústredný motív Morricone neskôr de facto prepracoval do ,,Kalidorovho motívu" v ,,Červenej Sonji", ktorá je celá značne ovplyvnená Hundrou. Spomeniem ešte famózny chorál sprevádzajúci (dve) bojové scény, pri ktorom sa mi neviem prečo zakaždým vynorí Prokofievov ,,Alexander Nevský" . (18. hodnotenie, 6. komentár k filmu)
Cesta do středu Země (1959)
,,DOBRÝ BOŽE, KRÁĽ NEBIES A ZEME...! ,,NEVYMEDZUJTE HRANICE JEHO KRÁĽOVSTVA." __ Ja skrátka nepochopím o čo horšia je piplavá Harryhausenova stop-motion animácia od zopár ,,premaskovaných" a zväčšených jašteríc (napr. aj One Million B.C, Stratený svet...), ktoré si aj tak pred kamerou (ne)robia čo chcú, že ten nebol nikdy nominovaný na Oscara narozdiel od tvorcov tohto filmu. Juj, komplikovaná veta, že? :-) Samozrejme v tých trikoch je aj po rokoch vidieť kvalitu, avšak len čo sa týka ako (optického) doplnku výpravy. Záber z chameleónovej papule je fantastický. Film je to však aj po rokoch dobre pozerateľný, síce tých 130 minút by potrebovalo prestrihať, no napr. ani pri tak prehnane dlhom zostupe do útrob Zeme sa zainteresovaný divák úplne nenudí. Potešilo ma, že aj sympatická kačička nakoniec neskončí podľa šablóny rodinného filmu. Hudba? Herrmann herrmannovsky najherrmannovskejší. O rozporoch medzi skutočnou vedou a ilúziami uja Verna sa na tomto webe nemá rozprávať, takže týmto komentár uzatváram. (328. hodnotenie, 16. komentár k filmu).