Moje oblíbené filmy

• Excalibur (1981) Spracovanie slávnej legendy s pohľadu človeka 20. storočia. Excalibur sa dá považovať za vrcholné dielo Boormanovej tvorby a ako adaptácia legendy o Artušovi zostáva neprekonanou. Film som videl prvýkrát keď som mal asi šesť a pamätám si ako veľmi mi bolo ľúto Artuša keď zomrel. Nominácia na Oscara za kameru je oprávnená (podľa mňa jedna z najlepších, nechápem prečo ho Alex Thomson nedostal), rovnako mal byť aspoň nominovaní aj samotný Boorman za najlepšiu réžiu. Snímka je vyšperkovaná po posledného detailu a hudba Trevora Jonesa (Posledný Mohykán) je jednoducho skvelá. O Fortuna z Orffovej Carminy Burany je pre bojové scény ako stvorená! Z legendy sa stala (filmová) legenda.

• 1492: Dobytí ráje (1992) ,,ŽIVOT MÁ VäČŠIU PREDSTAVIVOSŤ, AKO SI NOSÍME VO SVOJICH SNOCH..." __ Jeden z mojich najobľúbenejších filmov, ktorý keď som videl prvý krát bol pre mňa paradoxne skôr sklamaním. Vtedy som to videl tak na 3* (možno, že by si ich naozaj zaslúžil :-0), keď som si ho pozrel druhý krát a následne znovu na videu, pochopil som o aký mimoriadny film sa jedná. Neviem prečo je tu tak odsudzovaní, veď podľa mňa sa jedná o jeden z vrcholov tvorby Ridleyho Scotta. 1492 oplýva množstvom prekrásnych, zarámovania hodných obrazov (vyplávanie, dvíhanie zvona...). Stretnutie Kolumbusa a Beatrix po rokoch má v sebe toľko romantiky, že by mu ho mohol ktorýkoľvek slaďák len závidieť. Depardieu hrá svoju postavu naozaj zanietene len škoda jeho hrozného prízvuku (možno sa aj to podpísalo pod pád filmu a zrejme mal radšej byť predabovaný), čo sa však konpenzuje v českej verzii dobre nahovorený Pavlom Soukupom. Nepovedať aspoň niečo k hudbe by bolo barbarstvo. Ja osobne som ju poznal už ako malý chlapec, dávno predtým, než som film videl (vidieť ho v TV je priam sviatkom). Hudba, ktorú VANGELIS zložil dosahuje genialitu (nikdy nepochopím, prečo nebol nominovaný na Oscara) a je to bezpochýb najlepšia hudba, aká bola pre film zložená a pritom by sa štýlovo do historickej snímky vôbec nemala hodiť.

• Sloní muž (1980) ,,ŽIVOT JE PLNÝ PREKVAPENÍ..." __ Dlho, predlho som sa chystal okomentovať tento film ale nenachádzal som vhodné slová a vlastne ani teraz na to nemám dostatok síl. Životný príbeh Johna Merricka (1862-1890), "Slonieho muža", ktorý trpí multiplexnou neurofibromatózou (niekde uvadzané aj ako Proteov syndróm), ale ujme sa ho doktor, ktorý mu opäť vráti jeho ľudskú dôstojnosť má naozaj chytil za srdce. Film ako-taký je vrchol tvorby Davida Lyncha a neprekonaný ostane aj v ďaľších aspektoch kinematografie ako prelomový film - film, ktorý bol nominovaní na 8 Oscarov a nedostal žiadnu sošku. Ako ako by vlastne aj mohol - tak krásny film a pritom tak smutný. Rozhodne jeden z najväčších tromfov tohoto skvostu je výborné herecké obsadenie, ktoré je však zatienené strhujúcim, priam až neskutočným hereckým výkonom Johna Hurta (pod maskou ho spoznáte naozaj veľmi ťažko), ktorý si Oscara zaslúžil určite viacej ako De Niro za Zúriaceho býka (zaujímavé je že obidva tieto snímky sú považované za jedny z najlepších v kinematografii). Vyzdvihnúť však treba aj veľmi svižnú úlohu Anthonyho Hopkinsa, tiež Johna Gielguda alebo aj Anne Bancroft. Lynch nám okrem obrovskej ľudskej drámy ukazuje aj celkový pohľad spoločnosti, ktorá aj v dobe veľkých technických pokrokov a vynálezov nedokáže prijať človeka, ktorí sa líši a odsudzuje ho (a vlastne aj teraz je to rovnako). Filmu nemôžem nič vytknúť ani kebyže chcem a musím sa priznať, že nechýbalo veľa aby som sa pri závere nerozplakal. Pre mňa osobne asi najsilnejší filmový zažitok a jeden z najlepších filmov vôbec. Dokonalé! 100% ,,JA NIE SOM ZVIERA!...JA NIE SOM SLON!...SOM ČLOVEK!" _ P.S. môj komentár č. 200.

• Pán prstenů: Společenstvo Prstenu (2001) Strhujúce, monumentálne a vizuálne jedinečné dielo podľa nesfimovateľnej Tolkienovej trilógie. Zo všetkých troch je tento film podľa mňa najvydarenejší a dokonale vystihuje tú magickú atmosféru, ktorú Tolkien do tejto knihy vložil - Jackson a Tolkien sa ako kedy stali jedným! Vyšvihol sa aj Howard Shore a ponúkol priehrštie podmanivých hudobných motívov. Pokiaľ ide o rozšírenú verziu, tá sa mi nezdá byť bohvieako hlbšie, iba ukecanejšia.Spomínam si, ako som prvý krát uvidel ukážky na tento film (knižnú predlohu som predtým veľmi nepoznal) a povedal som si, že toto musím vidieť! Z kina som potom odchádzal ako omráčený. Nikdy nepochopím, prečo film nedostal Oscara za najlepší film.

• Drákula (1992) Toto brilantné spracovanie slávneho románu Brama Stokera je možné pokladať za najlepší horor všetkých čias, alebo aspoň určite za najlepší s upírskou tématikou. Úvod odohrávajúci sa v 15. storočí berie dych a Coppola v ňom skvelo ukazuje svoje vizuálne majstrovstvo, ktoré sa vlečie celým filmom, čím vytvára prekrásne kompozície a neopakovateľné vizuálne orgie . Oceniť treba rozhodne hru s tieňmi alebo mnoho scén, kde je zašifrovaná rôzna symbolika (keď Hopkins hovorí v záhrade o diabolských silách preletí okolo neho čierny vták). Gary Oldman ako Drakula je fantastický a s touto úlohou už bude asi spätý do smrti. Jeho príchod do Anglicka za otrasnej búrky podtrhnutej zlovestne znejúcim chorálom od Vojciecha Kilara (Pianista) je jednou s najlepších a zároveň najdesivejších scén tohoto šperku. Skvelých hudobných motívov je tu samozrejme viacej , no a záverečná pieseň "Love Song For a Vampire" (priam hymna všetkých upírov) v podaní Annie Lenox spôsobuje to, že aj v titulkoch vám behá mráz po chrbte. P.S. môj komentár č. 100.

• Ben Hur (1959) Vrcholné dielo režiséra Williama Wylera podľa románu Lewa Wallaceho, sledujúce osudy judejského kniežaťa Judu Ben Hura. Bitka na mori nedosahuje takých kvalít, ako bola napríklad v Kleopatre, avšak strhujúci závod vozov je akýmsi predčasným vyvrcholením filmu a stal sa doslova kultovým. Vyzdvihnúť treba úchvatnú hudbu Miklósa Rószu (za život bol 17-krát nominovaný na Oscara a 3-krát ho dostal), vďaka čomu dostáva celé dielo priam gigantické rozmery a hlavne ústredný motív je prekrásny (téma Krista je asi najveľkolepejší hudobný motív aký som kedy počul) . Wyler bol už v tej dobe Pán režisér, takže emocionálne vyznenie je neopakovateľné s množstvom nápadov a nezabudnuteľných scén (práve scéna keď Kristus podáva Hurovi vodu je pre mňa najlepšou a omnoho silnejšou než samotný slávny závod vozov), len ten židovský patriotizmus bol miestami trochu okatý, ale pravdepodobne to bolo tak aj v predlohe. Vo svojej dobe muselo byť toto dielo naozaj prelomom v kinematografii. Asi jediný film, ktorý dostal 11 Oscarov a naozaj si zaslúži plný počet v hodnotení.

• Amadeus (1984) Jeden z najlepších filmov histórie. Brilantný scenár o súboji geniality s priemernosťou, precízna výprava, k tomu excelentné herecké výkony a až plasticitou sa vyznačujúce zábery Miroslava Ondříčka. Je však nutné poznamenať, že Salieri ako dvorný skladateľ nemohol byť a ani nebol tak neschopný ako tu býva ukazovaný (jeho žiakom bol napr. Beethoven). Úžasne dokonalá pocta klasickej hudbe. 100%.

• Šakal (1973) ,,AK TO ALE NEBOL CALTHROP, KTO BOL POTOM ŠAKAL?" __ Šakal má len jediný veľký problém, ktorý sa pritom vôbec netýka ničoho v jeho spracovaní a zároveň som nič obdobné v inom filme zatiaľ nevidel. Je ním toto: NEVIEM, KOMU MÁM VIAC DRŽAŤ PALCE. Fešácky Edward Fox vo svojej životnej úlohe stelesnil jedného z najúchvatnejších zabijakov, po ktorom vôbec neostávajú polia mŕtvych (počas celého filmu zomrie asi 6 ľudí) a pritom vie ešte dokonale očariť svojím šarmom. V celom jeho pláne nie je najmenšej štrbinky, až mu človek vlastne praje aby mu to vyšlo, no zároveň viete, ako to dopadne a akýkoľvek iný koniec by bol minimálne neetickým. Na druhej strane je tu snáď ešte o niečo lepší Micheal Lonsdale ako komisár Claude Lebel. Už od prvej scény s ním kedy kŕmi domáce holuby by ho snáď nik neoznačil za rovnocenného protivníka pre Šakala, lež skôr za nejakého nekonfliktného domaseda. A aj keď je Šakal väčšinu času o krok vpred a s ľahkosťou mu uniká, jedná sa o skutočného profesionála, ktorému sa jeho neúnavná snaha o dolapenie v závere dopriata. Celkovo však možno Šakala označiť za jeden z najlepších špionážnych trilerov vôbec. Za celú svoju nemalú dĺžku ani na chvíľku neomrzí, drží si také tempo, že mu ho môže hocaká súčasná akčná pecka závidieť a postupne tak speje k strhujúcemu a nezabudnuteľnému chladnému finále. Kedykoľvek film vidím, páči sa mi stále viac a viac.

• Spartakus (1960) ,,JA SOM SPARTAKUS!..." __ Piate Kubrickovo dielo sa dá označiť za jeho prvý (a v podstate aj jediný) veľký film. Veď na yvoju dobu to bol jeden z najdrahších film všetkých čias (12 mil. dolárov). KIRK DOUGLAS tu bezpochýb vytvoril svoju najslávnejšiu a najosobitejšiu filmovú rolu, ktorá je pre mňa synonymom pri vybavení si mena tohto herca. Treba však vyzdvihnúť aj svižnú úlohu Petera Ustinova ako Lentula Batiata-majiteľa gladiátorskej školy. Útek gladiátorov je pre mňa jedna z najlepších častí filmu a scéna, keď Spartakus utopí Marcelussa (Charles McGraw) v hrnci s gulášom, ktorá tomu predchádza rafinovane zaváňa čiernym humorom. Davové scény sú naozaj veľkolepé, myslím že kľudne tu môžem napísať: kam sa hrabe Pán prsteňov. Pritom všetko skvelo umocňuje oscarová kamera Russella Mettyho (hlavne jeho snímanie bitky) a o nič horšia patrične dôstojná hudba Alexa Northa (jeden z mojich najobľúbenejších soundtrackov). Zaujímavosťou je, že film mal pôvodne nakrúcať Anthony Mann (Pád ríše rímskej), Kubrickovi to potom nakoniec celé trvalo 167 dní, s toho nakrúcanie záverečnej bitky (inšpiroval sa ňou aj Gibson pri realizácii Statočného srdca) mu trvalo celých šesť týždňov. Kto vie, ako to všetko mohlo vyzerať, keby ju otroci vyhrali?

• Medvěd (1988) Po úspechu filmu Boj o oheň nakrútil Jean-Jacques Annaud film, inšpirovaný románom Jamesa Olivera Curwooda Kráľ sivých medveďov, ktorého dej sa odohráva v roku 1885 v Britskej Kolumbii. Film má krásnu kameru zachytávajúce nádherné prírodné scenérie a Annaud bol odmenení Cézarom za najlepšiu réžiu. Azda najsilnejšia scéna je boj starého medveďa s loveckými psami na skalách (v titullkoch vás potom upozornia, že žiadne zviera nebolo počas nakrúcania zranené :-)). Pre mňa jeden z najkrajších filmov aké som videl a jednoznačne Annaudov najlepší film, s citátom na záver po ktorom sa vám chce plakať. ,,NAJVäČŠIE VZRUŠENIE JE NIE ZABÍJAŤ, ALE NECHAŤ ŽIŤ."