Nuž, pondelok večer a ja tam šupnem práve tento film. Refn mi uhranul Driveom a to bol dôvod prečo som išiel aj do Valhally Rising. 6 obskúrne pomenovaných kapitol, minimum dialógov, veľa hlasného šumu vetra a takmer žiaden dej. Do toho kopec vizuálnych symbolov a dosť zvláštnych pasáží. Prvé dve kapitoly ma svojou atmosférou ešte držali, potom prišla ťažká (a nudná) bizarnosť v hmle na lodi a pokračovalo to ďalšou bizarnosťou v "novej zemi".Buď to malo celé ťažký význam, ktorý sa mne však napriek snahe nepodarilo vydolovať, alebo to Refn v honbe za umením trošku prepískol. Jednooký je Barbar, ale v jadre dobrý, križiaci sú na povrchu cnostní, ale vnútri zhnití. OK, ale v tejto forme?? No, neviem čo nám tým všetkým chcel básnik povedať. Mikkelsen je OK, atmoška miestami tiež, ale toto je už skutočne dosť mimo môj záber. Ak si v tom niekto niečo nájde, fajn, pre mňa je to značne pozérska záležitosť. Samozrejme, možno som len nekultúrny barbar čo nepozná umenie. A seriem na to, dám si tam radšej Rockyho. ;-)
Športové filmy sú jedna z mojich mnohých filmových slabostí. Ten klasický príbeh o odpísanom outsiderovi, ktorý sa nejako prederie na vrchol na mňa skrátka vždy funguje. Baseball nejako neobľubujem, ale smerom ku koncu som pri jednej pasáži naozaj ani nedýchal a zatínal päste. A tak to má byť...Podobne ako mohol Billy Beane zostaviť tým na štatistických výsledkoch a výrazne individuálnych plusoch, aj Bennett Miller natočil film, kde skrátka všetci slúžia celku. Moneyball ani nemá veľa výrazných vrcholov, skôr sa len pomaly rozbieha a pomaličky graduje. Nie do extatického a silno emocionálneho záveru, ale do takého skôr melancholickejšieho a s pocitom určitého zadosťučinenia. Hill je príjemne umiernený a Pitt solídny, hoci miestami možno až príliš pittovský (gestá, mimika). Tie početné nominácie na Oscara sú IMHO trošku prestrelené, ale čert to ber - je to fajn film. Civilný, dobre napísaný a s pozitívnym (inšpiratívnym) odkazom.
Iňárritu nám zase raz navaril sakra čierne kafíčko. Páči sa mi, že konečne opustil mozaikovaitú dejovú štruktúru, ale z Biutiful mám zmiešané dojmy. Jednak tomu nemám objektívne po technickej a hereckej stránke čo vytknúť (Bardem je výborný!), ale akosi som nemal pocit, že by sme sa dopátrali nejakého záveru, resp. že by sa celý dej uspokojivo na konci uzavrel. Skrátka to celé plynie efektne, veľmi profesionálne, ale nemám pocit, že by to smerovalo do konkrétneho cieľa. Za film sa udeje niekoľko zaujímavých udalostí a scén, ale chýbal mi pocit ich previazanosti - že by jedna mala vplyv na druhú. Iňárrituove mozaiky ako 21 gramov či Babel síce zo začiatku pôsobili roztrieštene, ale v konečnom dôsledku ste pochopili koncepciu a zafungovali ako celok. S Biutiful je to naopak - pôsobí od začiatku lineárne a jednoliato, ale napriek tomu je dej svojím spôsobom nesúdržný a ako celok nie úplne funkčný. Zaujímavý paradox. Skrátka mnohé scény majú predpoklad zošrotovať vás, ale nejako to nefunguje. A je to škoda, pretože inak je evidentné, že film robili ťažkí profíci a Bardem naozaj maká. Každopádne je film dosť smutný a miestami informatívny ohľadom ťažkého údelu rodiča (konkrétnejšie - keď sa limity vlastných schopností bijú s tým čo deťom naozaj treba/chcete dať).
IMO spolu s Heat Mannov top film. Dante Spinotti aj tu ide na plné pecky- nádherná kamera. Russel Crowe mi tu po rokoch príde asi najlepší ako som ho videl. Starnúci, tučnejší americký 40-50nik a o rok nato charizmatický rímsky generál. Nuž, keď niekto umí, tak naozaj umí. Film sa drží v príjemne civilnej rovine, hoci Pacino tam pár svojich teatrálností prepasíroval (tým nechcem povedať, že by bol zlý - úplne naopak samozrejme). Neviem nakoľko z dlhodobého hľadiska malo odvysielanie tejto reportáže dopad na tabakové spoločnosti, pretože fajčí sa stále o sto šesť, ale ako príbeh jednotlivca, ktorý cez všetky možné príkoria, bolesť a osobnú stratu urobil správnu vec, je Insider excelentný. Srdcofka.
Atmosférická chuťovka. Clooney si rozhodne vie vybrať zaujímavé projekty. Američan musí byť niečo čo bežného diváka k smrti unudí. Pomalé tempo, zdanlivo nijaký dej, žiadna akcia, minimum hudby - ale mne osobne to celkom šmakovalo. Nejde tu o špiónske pletky ako skôr o meditatívny portrét zabijaka, ktorý v stredných rokoch začína byť svojím životným štýlom vyčerpaný a predovšetkým strašne osamelý. Od každého si drží odstup, ale napriek tomu sa nevie ubrániť sporadickým pokusom o socializáciu. Prostitútka je spočiatku preňho skôr priznanou náhradou akéhokoľvek intímneho života. Film veľmi vláčne plynie, aby v pár scénach veľmi efektívne strhol (obzvlášť jedna ku koncu je spolu s hudbou pôsobivá). Clooney je výborný - mám pocit, že momentálne v najlepšej forme. Každopádne sa jedná o pomerne netradičný a tým pádom aj originálny príspevok do dnešnej spleti filmov. Palec určite hore, ale bacha - rozhodne nie pre každého.
Idem za štyri, lebo sa mi veľmi páči koncept prevrátenej romantickej komédie. Tzn. nájdeme tu všetky klasické pasáže (zoznámenie-pekný čas spolu-kríza-uzmierenie), akurát, že sa nejedná o romantický vzťah muž-žena, ale kamarátsky vzťah muž-muž. :-) Spracovať celú vec tak, aby to fungovalo a nebolo to nechcene gay (možno len trošku ;-)) chce talentovaný tím a um. Vyšlo to na výbornú. Rudd a Segel majú fakt dobrú "chémiu", pričom prvý menovaný tu exceluje v trápnosti až človek musí zrak odvracať (resp. je vám trápne zaňho) a druhý je ukážkový pohoďák. Funguje to a pritom to mohlo tak ľahko nevyjsť. Šikovno.
V určitých aspektoch mierny odklon od knihy, ako aj nevyhnutná strata časti tej precíznej detailnosti, ktorú mala predloha. Film tak pôsobí ako zjednodušená verzia celej story, ale tak už to chodí. To sú jediné "výtky", ktoré môžem mať. Inak nám David Fincher opäť raz predostrel parádny filmový kúsok. Od našlapaných úvodných titulkov až do konca si film drží pozornosť a pri nejednej scéne človek nebude ani dýchať. Atmosféra nepustí a pán režisér nám po menšej prestávke opäť dokazuje, že filmová depka, dusno a napätie je jeho parketa. Reznorova hudba sadne výborne, hercom to šlape (Rooney Mara nesklamala) a...mňa už vlastne nič nenapadá. No páčilo sa mi to veľmi a Fincher je ako režisér až zarážajúco stabilne excelujúci profesionál. Šliapne vôbec niekedy naozaj vedľa?? P. S.: atmosféra furt vo mne doznieva. ;-)
Stopercentne koncentrovaný Jamie Foxx, ktorého podoba miestami skutočne brala dych. Jeho výkon však nestojí len na povrchovej imitácii - všetky emócie obstaráva tiež na výbornú. No skrátka všetky ceny zaslúžené a životný výkon. Film celkovo veľmi dobrý, až výborný - vrátane zvolenej "retro" farebnej štylizácie. Kľudne by som pozrel aj dlhšiu verziu. Ľahko na okraj: Hackford síce nebol asi najidálnejšou voľbou, ale IMO sa sakra snažil.
Veľmi fajn konverzačka, ktorá však bola strašne kratučká. Každopádne mi šmakoval ten prechod z civilizovaného a ústretového prístupu, cez miernu stratu trpezlivosti, až k alkoholom podporenej vulgárnej hádke ako sa patrí. Neskrývaná a postavami vo filme aj deklamovaná úvaha nad tým kde je ona hranica medzi civilzovanosťou a živočíšnosťou - resp. nad tým, ktorý prístup je správnejš a čo nám je ako ľuďom vlastne prirodzenejšie. Záver, ktorý je možné vyvodiť je, že všetci sme rovnako sebeckí, rovnako otravní a rovnako nedokonalí ako ostatní, ale cez nánosy etiky a naučeného správania sa k sebe správame slušne hoci v duši si často o druhom hovoríme - "toto je ale pekný kus kokota". A niekedy stačí len pár pohárikov alkoholu, aby všetok ten "politicky korektný" balast zmizol a zostaly len obnažené povahy toho akí naozaj sme. Je to fajn spracovaný nápad, pretože slušné a ohľaduplné správanie sa možno niekedy až príliš často propaguje ako jediný správny prístup, hoci bohužiaľ (?) sme ešte ako druh evolučne nedospeli do takého štádia, aby nám paušálne korektné správanie bolo prirodzene vlastné. Herci všetci výborní - Jodie Foster strašným spôsobom hysterická ženská a jej postava mi suverénne najviac liezla na nervy. Dúfam úmysel...Najviac sa mi páčil John C. Reilly, ktorého premena zo sympatického a zhovorčivého susedka na otráveného fotra bola krásne...normálna. Celkovo príjemny materiál na pobavenie a zamyslenie, ale v podstate sa nedopátrame žiadneho záveru ani konečného stanoviska.
Na rovinu priznávam - neveril som tomu. Vôbec. A bol som prekvapený. Štvorka sa mi páčila viac ako trojka. Určite má pomalšie a voľnejšie tempo ako predchádzajúci frenetický diel a je o pekný kus odľahčenejšia, ale mne to sadlo. Celý film pôsobil príjemne old-schoolovo čo sa týka zápletky (samozrejme je to celé maximálne nereálne, ale o to nejde). A "rozprávkar" Brad Bird sa ukázal ako sakra dobrou voľbou na poste režiséra, lebo mám taký pocit, že kopec nápadov svojím charakterom zodpovedá jeho "hračičkovskému" prístupu. Film až do konca Dubaja v podstate príjemne eskaluje a obsahuje plno dobrých a fungujúcich nápadov. Príkladne ona Dubajská scéna na mrakodrape je čo sa týka napätia a celkového spracovania doslova vynikajúca. Na záver už trošku dochádza filmu dych, ale nijak zvlášť. Hercom to šlape dobre, Renner OK, ale stále nechápem čo na ňom kto vidí. A Cruise starne veľmi pomaličky - ešte jeden diel kľudne utiahne. A klobúk dolu, lebo neveril som, že sa mu to takto podarí. No kľudne to môžeme nazvať jeho comeback. Nikto zo zúčastnených sa neflákal a je to IMO vidieť. Príjemne prekvapčo a pre mňa naj zo všetkých dielov.
Veľmi fajn. Pekne natočená, výborne zahraná a dobre napísaná oddychovka od Scotta. Dobrý ročník mi nepríde ako akýmkoľvek výrazným spôsobom ambiciózny film. Skrátka len klasická story o tom ako jeden chamtivec zistil aké že to sú pravé životné hodnoty. A natočené je to tak, že som si povedal - a prečo nie? :-) Krásne obrázky a romanticky pôsobiace Francúzsko sa mi tu páčili až do takej miery, že by som kľudne opustil rodnú hruď a išiel tam Croweovi pomáhať do záhrady pestovať vinič. Pohladenie po duši, kde je všetkého tak akurát a po ktorom zostane úprimne dobrý pocit vo vnútri. Ako vidím naokolo, nie som zďaleka jediný. ;-)
Celý dej aj postavy sú klišé až za hrob (učiteľ čo nemá na hypotéku, vojnový veterán...), ale napriek tomu som sa vôbec nenudil - naopak, strhlo ma to. Táto schématičnosť je totiž prebitá dobrým tempom (napriek dĺžke) sympatickou a silnou hereckou zostavou a skutočnosťou, že v podstate máme k dispozícii dve hlavné postavy a je na nás, kým sa stotožníme viac. Tom Hardy je veľmi fajn a ak bude podobnou intenzitou ako v závere Warriora búšiť na budúce leto aj do Batmana - máme sa na čo tešiť. Edgerton je zas sympaťák a ľahko mu držať palce. Kolízia dvoch bratov v závere mi nebola ukradnutá - naopak. Žral som to. Viac som držal palce Tommymu, predsa len môjmu srdcu bližšia postava. Dosť ma zaskočil Nick Nolte - ten človeku normálne zlomil srdce a mal zopár dosť silných scén. Bol vynikajúci. Čiže tak - nič originálne, ale postavy a všetko naokolo šlape presne tak ako má. Porovnáva sa to s minuloročným Fighterom - ten mal síce excelujúceho Balea, ale zas na druhú stranu nemal dej taký drive a emočný náboj. Pre mňa Warrior preto lepší.
Podobne ako pri ostatných Niccolových filmoch - Gattacu ťahá predovšetkým originálny námet. Ťažko povedať či genetika jedného dňa dospeje do bodu kedy budeme môcť plánovane modifikovať naše vlastné nenarodené deti. Ak už by sa tak aj stalo, je aj celkom pravdepodobné, že by sa aspoň v počiatkoch jednalo o drahé privilégium, dostupné len pre majetnejších z nás. Takže genetická diskriminácia, ktorá je ústrednou témou Gattacy nie je zas až tak nepredstaviteľná. S hlavným hrdinom som sa pre všetky jeho "vady" a jeho snahu napriek ich existencii dokázať pre neho zdanlivo nemožné veľmi ľahko stotožnil. Vo filme zaznelo niekoľko pekných motivačných myšlienok ("I never saved anything for the swim back"). Výprava skromná, ale funkčná, herci postačujúci - najlepší bol asi Law. Niečo tomu do plného hodnotenia chýba, ale ako motivačný či myšlienkovo podnetný film je Gattaca veľmi fajn.
Zo všetkých doteraz piatich X-Menov (teda vrátane First Class) môj najobľúbenejší. V dvojke mi vyložene chýbal dramatický náboj - bolo to len premostenie a príprava pôdy pre veľké finále. To, bohužiaľ, dostal do ruky Ratner a vyšiel síce výpravný a na zábavu výživný diel, ale chýbala mu akákoľvek hĺbka. Najkompaktnejší je preto IMHO diel prvý. Jasne a funkčne definované postavy a ich vzájomné vzťahy. Do toho bezchybne obsadený a hrajúci Jackman a v podstate rovnako adekvátny Ian McKellen a Patrick Stewart. Zároveň tu nachádzam ja osobne najsilnejší emotívny moment série - a to záver na soche slobody keď sa Logan snaží prebrať Rogue. Z dvojky si napríklad nepamätám skoro žiadnu scénu, všetko len prešumí, z trojky síce vizuálna dosť, ale emočne nula bodov. Takže top x-meni, aj s trochou nostalgie priznávam. ;-)
Dokonalá ukážka ako talentovaný tandem režisér/herec dokáže aj z tuctového scenára urobiť niečo viac. Z Driveu by totiž pokojne mohla vzísť priemerená stathamovka, ale to by Refn/Gosling nemohli byť takí maséri. Tejto klasickej story dali bez srandy dušu. Goslingov driver je, vzhľadom na príbeh, niečo nevídané. Duchom akoby neprítomný, utiahnutý a posmutnelý, a zároveň asertívny a agresívny. No veľmi originálne a zaujímavo podaný mix. Po Half Nelsonovi a Larsovi ďalší Goslingov extrémne podarený a presný výkon. Nie som gay, ale mám ho vážne rád. :-) Do toho úsporný a efektný vizuál, chytľavý soundtrack a uhrančivá atmosféra. No čo si budeme hovoriť - takéto veci ja môžem.
Úplne jednoduchá, infantilná a milá blbinka. Ale pobavila ma. Svojím spôsobom je pre mňa obdivhodné ako dokáže Atkinson aj po rokoch úplne hladko stelesniť túto postavu. Ďalšia vec je, že sa jedná viac-menej o 90 minútovú grotesku založenú takmer výhradne na fyzickej komédii - hádam aj o pekný kus viac ako prvý film. To sa len tak často nevidí a poniektoré nápady boli celkom dobré. Navyše tam je kopec pekných, doslova pohľadnicových, záberov. Úplne záverečná scéna len dokazuje, že tu nešlo skutočne o nič viac len o zábavu. Mne to padlo na sobotný večer dobre. :-)
Dá sa, ale Čistá duša je úplne ukážkový oscarový kalkul. Sranda, pred rokmi mi to tak neprišlo, ale dnes to z filmu priam kričí. Príbeh je to každopádne zaujímavý a aj inšpirtatívny - Nash predsa len musel vyvinúť mimoriadne úsilie, aby svoju veľmi silnú psychickú poruchu dostal pod kontrolu. Problém mám len s tým, že celé je to strašne zromantizované a zhollywoodizované. Nie som typ, ktorý by lacnejším sentimentom nejako silno opovrhoval, ale tu ma to skrátka oslovilo menej ako som čakal. Inak som sa rozhodne nenudil, pričom Russell Crowe hral naozaj výborne a jeho výkon stojí za pozretie.
Úplná paráda. Kick-Ass je medzi komiksovými filmami skutočne unikát. Štýlový, vtipný, akčný, dramatický, parodický aj seriózny - a vo všetkých týchto smeroch 100%-ne funkčný. Veľké prekvapčo a niektoré scény ma po dlhej dobe prinútili vytlačiť zo seba nejaké to citoslovce. Cage v dobrej forme, čo rád vidím.
No vyzeralo to sľubne, mohla to byť sympatická, štýlová detektívka, ale to by nám tu nesmel scenárista s režisérom v karavane fajčiť nejaký hodne silný tabak. Formálne je film celkom ok, aj atmosféricky, ale ten dej. Už prvá scéna s debilnou hláškou o Ježišovi mi zdvihla obočie a film pokračoval v tomto duchu ďalej. Hartnett sa tam síce snaží predvádzať hĺbavý výkon, všetka česť, ale aby to nevyznelo idiotsky musel by pracovať s trošku iným scenárom. Prednášajú sa úplne tuctové, šablonovité dialógy, pri ktorých sa však herci tvária ako by sa jednalo o nejakú ťažko osudovú látku s výpovednou hodnotou. V podstate (pod)priemerná slátanina, ktorá sa silou mocou snaží presvedčiť, že je niečo viac. Ďakujem, neprosím.
Jacka Blacka môžem, ale toto IMO silno nevyšlo. Až priliš veľké množstvo scén, ktoré sú doslova trápne, nehovoriac aj o početnej skupinke nechutností (sranie, močenie), ktoré tiež nefungujú. Cera sa sem vôbec nehodí, film nemá žiadny dej a nepobaví. Zasmial som sa všehovšudy asi 3x a to je sakra málo. Nechápem ako mohli všetci zúčastnení kývnuť na takto debilný a nevtipný scenár - zrejme fakt len kvôli prachom. No proste sranica.
Aha, opičky sa kupodivu naozaj vydarili. Pôvodné filmy nemusím, Burtonova verzia z 2001 je nudná a nezaujímavá, ale nový prírastok do série sa mi veľmo páči. Priznám, že viac som žral film pred jeho poslednou akčnou dvadsaťminútovkou- tzn. kým bol zameraný na Caesara. Jeho postupný vývoj, motivácie a celkový charakter je spravený bez srandy výborne. Skrátka plnokrvná postava, asi najzaujímavejšia čisto CGI postava akú som doteraz videl. Scenár má síce pár logických nezrovnalostí, ale podstatné aspekty vzostupu opíc, ako aj jednotlivé postavy vymákli scenáristi IMHO šikovne. Rovnako si zaslúži pochvalu veľmi dobrá kamera a predovšetkým svižná réžia (aj v akčných scénach), kedy sa nie je čas nudiť, nič však nie je podané skratkovito. Rozhodne si zaslúži pozornosť.
Solídny film. Nič viac, nič menej. Z minuloročných oscaroviek sa mi páčilo viac True Grit, Inception, Fighter, Čierna labuť aj Social Network. Toto bola z celého balíka s prehľadom najväčšia konzerváreň a aj vyhrala. Objektívne kvality film má- herci výborní (hlavne Firth), veľmi pekná kamera, dobré tempo. Ale čo ja viem...Príbeh o tom ako koktavý panovník nazbiera odvahu a s pomocou psychológa/logopéda horko-ťažko zo seba vysúka prejav po vypuknutí vojny ma skrátka neoslovil. Záver bol totiž podaný s veľkým pátosom, ako by to bol pomaly obrovský hrdinský čin, že jeden neurotik sa dokázal rozkývať k verbálnemu prejavu do mikrofóna. Pritom každý jeden vojak, ktorý išiel na front a do bojovej línie (a je jedno či pešo, tankom, na mori či letecky) musel mať omnoho viac guráže, resp. väčší a odôvodnenejší strach. Viem, že o to tvorcom asi ani nešlo, ale pri zasadení filmu do konkrétneho historického obdobia to človeka musí jednoducho napadnúť. Ako pohľad na jedného psychicky labilnejšieho človeka, čo bojuje so svojimi problémami fajn - ale ako veľký príbeh o statočnom panovníkovi nie. A rob si robotu Aďa, lebo nedostaneš koláčik! :-)
Úplne zbytočné pokračovanie, len parazitujúce na pôvodnom filme. Producentský zámer chápem (značka je populárna), ale nerozumiem prečo je výsledok taký blivajz. Scenár je nudný, ale jednotka tiež nebola z najobjavnejších. Čo ju však povýšilo na niečo viac je výtvarná stránka a réžia, ktoré film povýšli z báchorky na akúsi novodobú temnú báj so sakra silnou atmosférou. Trojka je po výtvarnej stránke úplne fádna, bez nápadu, réžia je rutinná a herci znudení. Naopak si užijeme pár nechutností typu zhoretý ksicht a odpadávajúce mäso z neho, ktoré však logicky film nerobia zaujímavejším. Proste úplná sračka, na ktorej som ja nenašiel žiadne pozitívum.
Ani sa mi nechce veriť, že to už je desať rokov odkedy som videl prvého Pottera. Ten čas naozaj strašne letí...Tento fakt z posledného filmu celej série pre mňa robí už sám o sebe sentimentálnejší kúsok a to napriek tomu, že nie som nejaký extrémne veľký fanúšik. Myslím, že v rámci kvalít jednotlivých dielov je posledný Potter vydarený a adekvátnou koncovkou. Poslednú knihu som ako jedinú nečítal a tak nie som ovplyvnený jej kvalitami, resp. tým, že by niektoré scény na plátne nezodpovedali dramatičnosťou tým knižným (hoci úplný záver bol teda riadne, ehm, mimo. :-)). Vo filme tvorcovia zo seba vyžmýkali najpôsobivejšie scény z celej série - žiadny diel ma tak emotívne nezaujal a to je presne čo som chcel. Tak nejako tipujem, že v knihe to mohlo byť ešte pôsobivejšie, ale to už neriešim. Skrátka bolo z filmu cítiť tú konečnosť a že sa jedná o záver jednej éry. Dokonca aj Radcliffe to celkom ustál a nič nepokazil. Film sa rozbiehal pomaly, ale od určitého bodu už atmosféra bola hustá a vydržala. Čiže ja osobne som spokojný a pozriem si to asi ešte raz. Sentiment a nostalgia nepustí. :-)
Od Scorseseho rozhodne viac preferujem Casino a to preto, lebo v jeho rámci pán režisér nepredložil len drsnú a formálne vycibrenú mozaiku o tvrdom živote gangsterov, ale aj presne vyprofilované a vyvíjajúce sa charaktery. Tie Mafiánom chýbajú najviac. Dej sa valí vopred v strhujúcom tempe, ale ku ktorej postave si ako divák vytvoríte vzťah? Ktorú chápete tak nejak vnútorne? Ja osobne žiadnu. Čiže formálne a inak super, ale nedostatok charakterizácie tomu uberá. Slabšie štyri.
Formálne veľmi pekne spravené - Lee Daniels je schopný, som zvedavý s čím príde ďalej. Musím sa priznať, že film samotný ma nejakým výraznejším spôsobom nezasiahol. Úprimne povedané si nie som istý či to je len kvalitami filmu samotného, alebo jeho logicky a striktne afro-americkým ladením. Po celý dej som krútil hlavou nad tým ako sú vôbec ľudia schopní žiť takýmto spôsobom a koľko krutosti napáchať na jednom človeku. Film evidentne pokrýva veľa rôznych tém a problémov, ktoré sužujú Ameriku - incest, AIDS/HIV, pubertálne tehotenstvá, zneužívanie sociálneho systému, chudoba - ale pozor, jedná sa o fiktívny dej. To mu IMHO uberá kus na pôsobivosti a pridáva pekný kusisko na vykalkulovanosti. Mám aj pocit, že veľa ľudí si takto šikovne vykonštruovaný dej zamieňa so skutočným životným príbehom. Nepochybujem, že podobné veci sa naozaj dejú, ale tu je toľko naakumulovaných negatívností, že už sa to pomaly ani nedá brať vážne. Obézna hlavná hrdinka je skutočne unikát,pretože - nalejme si čistého vínka - keby hlavnú hrdinku hrala štíhla a pohľadná baba, sympatizovalo by sa s ňou asi jednoduchšie. To hovorím za seba, pričom tento svoj hendikep som sa snažil v priebehu filmu, myslím celkom úspešne, ingorovať. Každopádne ma zaujala Mo''Nique, ktorá svoju mrchavú, odpornú mater zahrala bez srandy špičkovo (záver u kurátorky!). Myslím, že Oscar zaslúžený. Lee Daniels si vzhľadom na tému držal kupodivo relatívne odstup a nezahltil film haldou lacného sentimentu, skôr naopak. No a v tom je pre mňa trošku problém - čakal som na ten okamih katarzie, scénu kde človek bude mať pocit, že vidí niekoho ako so vztýčenou hlavou ide proti neblahému osudu a tento pocit sa naňho prenesie. Nestalo sa tak a preto, napriek určitým kvalitám, dávam tri. P.S.: Tú Mariah Carey si mohli odpustiť. Strhaný výzor a prefajčený hlas, ktorým ju obdarili nie sú hereckým výkonom.
Fincherovo meno bolo jedinou vecou, ktorá na mňa pred uvedením filmu pôsobila ako prísľub niečoho zaujímavého. Inak som si nevedel predstaviť ako z facebooku urobiť hutný dramatický príbeh. A podarilo sa. Film má dosť rýchle tempo a dávkuje informácie s veľkou kadenciou, ale tým pádom nestihne vôbec nudiť a pôsobí po celú dĺžku úderne. Po technickej stránke samozrejme kvalitka, je to Fincher - a Trent Reznor svojimi hutnými, temnými melódiami rozhodne v pôsobivosti filmu pomohol. Z toho čo som zbežne čítal je film oproti skutočnosti dosť zdramatizovaný, takže ťažko hodnotiť jeho vierohodnosť. Pri knižnej predlohe ako konzultant figuroval IBA Eduardo Saverin a ten nakoniec z nej, a logicky aj z filmu, vychádza najsympatickejšie. Náhoda? Neviem, neviem... Herci všetci typovo veľmi presní. V podstate ani nemám čo by som filmu vytkol - Fincher z látky vytrieskal fakt maximum a je evidentné, že nebyť jeho osoby, dostali by sme o triedu (aj viac) slabší film. Social Network jednak veľmi efektívne popisuje dobu svojho vzniku (onen boom "digitálneho" života vlastne ešte nikto výraznejšie nereflektoval), zároveň poskytuje univerzálny príbeh o ambícii, závisti, chamtivosti a medziľudských vzťahoch. Vo všetkých zložkách veľmi funkčne. Fakt, že najväčšiu sociálnu sieť na svete vymyslel (podľa filmu) introvertný asociál je bonbónik ako vyšitý. Plné hodnotenie nedávam len preto, že úvodná pol-trištvrte hodina je o kus nudnejšia ako zvyšok.
Slovenský pokus o mozaiku nevyšiel. Film nemá hlavu ani pätu - len začne, beží a skončí bez akéhokoľvek rozlúsknutia ktorejkoľvek z dejových liniek. Z tých najlepšie vypáli tínedžerský milostný trojuholník, ktorý pôsobí celkom prirodzene a adekvátne. Ostatné - taxikár je nuda o hovne, Batthyany svojím banánovským výkonom úplne mimo misu a pobavil ma vulgárny Króner. Film v podstate veľa konfliktov len načrtne a nič s nimi ďalej nerobí. No a úvod, aj záver s naivným mladým východniarom čo ide plný nádeje do veľkého mesta je ako zlý vtip - tieto snahy urobiť z Bratislavy nejaké cool, drsné, nekompromisné mesto kde musíš byť kámo v strehu sú trápne (a to som rodený Petržalčan). Čiže pokus sa cení, ale nevyšlo to.
Som na vážkach medzi tromi a štyrmi. Každopádne film sa IMO nad očakávania podaril. Gondry sa teda sakra vytiahol - to by som doňho rozhodne nebol povedal. Akčných scén je veľa a sú veľmi dobré, miestami vizuálne našlapané a plné zaujímavých nápadov. Rovnako ma na prístupný film prekavpila lahôdkovo drsná likvidácia viacerých postáv (Waltz to schytal obzvlášť štýlovo). Príjemne to odsýpa, nenudí, humoru je tam akurát. Ten ťaží hlavne z Rogena, ktorý však zase hrá úplne vypatlané jelito a to až v takej miere, že si ledva ledva udrží sympatie (ak vôbec). Dávam menej, ale rozhodne by som Gondrymu zveril aj niečo väčšie - z tejto látky a scenára totiž vytrieskal maximum.
Moje komentáře
Barbar (2009)
Nuž, pondelok večer a ja tam šupnem práve tento film. Refn mi uhranul Driveom a to bol dôvod prečo som išiel aj do Valhally Rising. 6 obskúrne pomenovaných kapitol, minimum dialógov, veľa hlasného šumu vetra a takmer žiaden dej. Do toho kopec vizuálnych symbolov a dosť zvláštnych pasáží. Prvé dve kapitoly ma svojou atmosférou ešte držali, potom prišla ťažká (a nudná) bizarnosť v hmle na lodi a pokračovalo to ďalšou bizarnosťou v "novej zemi".Buď to malo celé ťažký význam, ktorý sa mne však napriek snahe nepodarilo vydolovať, alebo to Refn v honbe za umením trošku prepískol. Jednooký je Barbar, ale v jadre dobrý, križiaci sú na povrchu cnostní, ale vnútri zhnití. OK, ale v tejto forme?? No, neviem čo nám tým všetkým chcel básnik povedať. Mikkelsen je OK, atmoška miestami tiež, ale toto je už skutočne dosť mimo môj záber. Ak si v tom niekto niečo nájde, fajn, pre mňa je to značne pozérska záležitosť. Samozrejme, možno som len nekultúrny barbar čo nepozná umenie. A seriem na to, dám si tam radšej Rockyho. ;-)
Moneyball (2011)
Športové filmy sú jedna z mojich mnohých filmových slabostí. Ten klasický príbeh o odpísanom outsiderovi, ktorý sa nejako prederie na vrchol na mňa skrátka vždy funguje. Baseball nejako neobľubujem, ale smerom ku koncu som pri jednej pasáži naozaj ani nedýchal a zatínal päste. A tak to má byť...Podobne ako mohol Billy Beane zostaviť tým na štatistických výsledkoch a výrazne individuálnych plusoch, aj Bennett Miller natočil film, kde skrátka všetci slúžia celku. Moneyball ani nemá veľa výrazných vrcholov, skôr sa len pomaly rozbieha a pomaličky graduje. Nie do extatického a silno emocionálneho záveru, ale do takého skôr melancholickejšieho a s pocitom určitého zadosťučinenia. Hill je príjemne umiernený a Pitt solídny, hoci miestami možno až príliš pittovský (gestá, mimika). Tie početné nominácie na Oscara sú IMHO trošku prestrelené, ale čert to ber - je to fajn film. Civilný, dobre napísaný a s pozitívnym (inšpiratívnym) odkazom.
Biutiful (2010)
Iňárritu nám zase raz navaril sakra čierne kafíčko. Páči sa mi, že konečne opustil mozaikovaitú dejovú štruktúru, ale z Biutiful mám zmiešané dojmy. Jednak tomu nemám objektívne po technickej a hereckej stránke čo vytknúť (Bardem je výborný!), ale akosi som nemal pocit, že by sme sa dopátrali nejakého záveru, resp. že by sa celý dej uspokojivo na konci uzavrel. Skrátka to celé plynie efektne, veľmi profesionálne, ale nemám pocit, že by to smerovalo do konkrétneho cieľa. Za film sa udeje niekoľko zaujímavých udalostí a scén, ale chýbal mi pocit ich previazanosti - že by jedna mala vplyv na druhú. Iňárrituove mozaiky ako 21 gramov či Babel síce zo začiatku pôsobili roztrieštene, ale v konečnom dôsledku ste pochopili koncepciu a zafungovali ako celok. S Biutiful je to naopak - pôsobí od začiatku lineárne a jednoliato, ale napriek tomu je dej svojím spôsobom nesúdržný a ako celok nie úplne funkčný. Zaujímavý paradox. Skrátka mnohé scény majú predpoklad zošrotovať vás, ale nejako to nefunguje. A je to škoda, pretože inak je evidentné, že film robili ťažkí profíci a Bardem naozaj maká. Každopádne je film dosť smutný a miestami informatívny ohľadom ťažkého údelu rodiča (konkrétnejšie - keď sa limity vlastných schopností bijú s tým čo deťom naozaj treba/chcete dať).
Insider: Muž, který věděl příliš mnoho (1999)
IMO spolu s Heat Mannov top film. Dante Spinotti aj tu ide na plné pecky- nádherná kamera. Russel Crowe mi tu po rokoch príde asi najlepší ako som ho videl. Starnúci, tučnejší americký 40-50nik a o rok nato charizmatický rímsky generál. Nuž, keď niekto umí, tak naozaj umí. Film sa drží v príjemne civilnej rovine, hoci Pacino tam pár svojich teatrálností prepasíroval (tým nechcem povedať, že by bol zlý - úplne naopak samozrejme). Neviem nakoľko z dlhodobého hľadiska malo odvysielanie tejto reportáže dopad na tabakové spoločnosti, pretože fajčí sa stále o sto šesť, ale ako príbeh jednotlivca, ktorý cez všetky možné príkoria, bolesť a osobnú stratu urobil správnu vec, je Insider excelentný. Srdcofka.
Američan (2010)
Atmosférická chuťovka. Clooney si rozhodne vie vybrať zaujímavé projekty. Američan musí byť niečo čo bežného diváka k smrti unudí. Pomalé tempo, zdanlivo nijaký dej, žiadna akcia, minimum hudby - ale mne osobne to celkom šmakovalo. Nejde tu o špiónske pletky ako skôr o meditatívny portrét zabijaka, ktorý v stredných rokoch začína byť svojím životným štýlom vyčerpaný a predovšetkým strašne osamelý. Od každého si drží odstup, ale napriek tomu sa nevie ubrániť sporadickým pokusom o socializáciu. Prostitútka je spočiatku preňho skôr priznanou náhradou akéhokoľvek intímneho života. Film veľmi vláčne plynie, aby v pár scénach veľmi efektívne strhol (obzvlášť jedna ku koncu je spolu s hudbou pôsobivá). Clooney je výborný - mám pocit, že momentálne v najlepšej forme. Každopádne sa jedná o pomerne netradičný a tým pádom aj originálny príspevok do dnešnej spleti filmov. Palec určite hore, ale bacha - rozhodne nie pre každého.
Kámoš k pohledání (2009)
Idem za štyri, lebo sa mi veľmi páči koncept prevrátenej romantickej komédie. Tzn. nájdeme tu všetky klasické pasáže (zoznámenie-pekný čas spolu-kríza-uzmierenie), akurát, že sa nejedná o romantický vzťah muž-žena, ale kamarátsky vzťah muž-muž. :-) Spracovať celú vec tak, aby to fungovalo a nebolo to nechcene gay (možno len trošku ;-)) chce talentovaný tím a um. Vyšlo to na výbornú. Rudd a Segel majú fakt dobrú "chémiu", pričom prvý menovaný tu exceluje v trápnosti až človek musí zrak odvracať (resp. je vám trápne zaňho) a druhý je ukážkový pohoďák. Funguje to a pritom to mohlo tak ľahko nevyjsť. Šikovno.
Muži, kteří nenávidí ženy (2011)
V určitých aspektoch mierny odklon od knihy, ako aj nevyhnutná strata časti tej precíznej detailnosti, ktorú mala predloha. Film tak pôsobí ako zjednodušená verzia celej story, ale tak už to chodí. To sú jediné "výtky", ktoré môžem mať. Inak nám David Fincher opäť raz predostrel parádny filmový kúsok. Od našlapaných úvodných titulkov až do konca si film drží pozornosť a pri nejednej scéne človek nebude ani dýchať. Atmosféra nepustí a pán režisér nám po menšej prestávke opäť dokazuje, že filmová depka, dusno a napätie je jeho parketa. Reznorova hudba sadne výborne, hercom to šlape (Rooney Mara nesklamala) a...mňa už vlastne nič nenapadá. No páčilo sa mi to veľmi a Fincher je ako režisér až zarážajúco stabilne excelujúci profesionál. Šliapne vôbec niekedy naozaj vedľa?? P. S.: atmosféra furt vo mne doznieva. ;-)
Ray (2004)
Stopercentne koncentrovaný Jamie Foxx, ktorého podoba miestami skutočne brala dych. Jeho výkon však nestojí len na povrchovej imitácii - všetky emócie obstaráva tiež na výbornú. No skrátka všetky ceny zaslúžené a životný výkon. Film celkovo veľmi dobrý, až výborný - vrátane zvolenej "retro" farebnej štylizácie. Kľudne by som pozrel aj dlhšiu verziu. Ľahko na okraj: Hackford síce nebol asi najidálnejšou voľbou, ale IMO sa sakra snažil.
Bůh masakru (2011)
Veľmi fajn konverzačka, ktorá však bola strašne kratučká. Každopádne mi šmakoval ten prechod z civilizovaného a ústretového prístupu, cez miernu stratu trpezlivosti, až k alkoholom podporenej vulgárnej hádke ako sa patrí. Neskrývaná a postavami vo filme aj deklamovaná úvaha nad tým kde je ona hranica medzi civilzovanosťou a živočíšnosťou - resp. nad tým, ktorý prístup je správnejš a čo nám je ako ľuďom vlastne prirodzenejšie. Záver, ktorý je možné vyvodiť je, že všetci sme rovnako sebeckí, rovnako otravní a rovnako nedokonalí ako ostatní, ale cez nánosy etiky a naučeného správania sa k sebe správame slušne hoci v duši si často o druhom hovoríme - "toto je ale pekný kus kokota". A niekedy stačí len pár pohárikov alkoholu, aby všetok ten "politicky korektný" balast zmizol a zostaly len obnažené povahy toho akí naozaj sme. Je to fajn spracovaný nápad, pretože slušné a ohľaduplné správanie sa možno niekedy až príliš často propaguje ako jediný správny prístup, hoci bohužiaľ (?) sme ešte ako druh evolučne nedospeli do takého štádia, aby nám paušálne korektné správanie bolo prirodzene vlastné. Herci všetci výborní - Jodie Foster strašným spôsobom hysterická ženská a jej postava mi suverénne najviac liezla na nervy. Dúfam úmysel...Najviac sa mi páčil John C. Reilly, ktorého premena zo sympatického a zhovorčivého susedka na otráveného fotra bola krásne...normálna. Celkovo príjemny materiál na pobavenie a zamyslenie, ale v podstate sa nedopátrame žiadneho záveru ani konečného stanoviska.
Mr. Deeds - Náhodný milionář (2002)
Klasická sandlerovka o úprimnom dobrákovi čo nájde lásku. Jednoznačne pozitívny pocit vo filme a fajn víkendová oddychovka. Sandler rules. :-)
Mission Impossible - Ghost Protocol (2011)
Na rovinu priznávam - neveril som tomu. Vôbec. A bol som prekvapený. Štvorka sa mi páčila viac ako trojka. Určite má pomalšie a voľnejšie tempo ako predchádzajúci frenetický diel a je o pekný kus odľahčenejšia, ale mne to sadlo. Celý film pôsobil príjemne old-schoolovo čo sa týka zápletky (samozrejme je to celé maximálne nereálne, ale o to nejde). A "rozprávkar" Brad Bird sa ukázal ako sakra dobrou voľbou na poste režiséra, lebo mám taký pocit, že kopec nápadov svojím charakterom zodpovedá jeho "hračičkovskému" prístupu. Film až do konca Dubaja v podstate príjemne eskaluje a obsahuje plno dobrých a fungujúcich nápadov. Príkladne ona Dubajská scéna na mrakodrape je čo sa týka napätia a celkového spracovania doslova vynikajúca. Na záver už trošku dochádza filmu dych, ale nijak zvlášť. Hercom to šlape dobre, Renner OK, ale stále nechápem čo na ňom kto vidí. A Cruise starne veľmi pomaličky - ešte jeden diel kľudne utiahne. A klobúk dolu, lebo neveril som, že sa mu to takto podarí. No kľudne to môžeme nazvať jeho comeback. Nikto zo zúčastnených sa neflákal a je to IMO vidieť. Príjemne prekvapčo a pre mňa naj zo všetkých dielov.
Dobrý ročník (2006)
Veľmi fajn. Pekne natočená, výborne zahraná a dobre napísaná oddychovka od Scotta. Dobrý ročník mi nepríde ako akýmkoľvek výrazným spôsobom ambiciózny film. Skrátka len klasická story o tom ako jeden chamtivec zistil aké že to sú pravé životné hodnoty. A natočené je to tak, že som si povedal - a prečo nie? :-) Krásne obrázky a romanticky pôsobiace Francúzsko sa mi tu páčili až do takej miery, že by som kľudne opustil rodnú hruď a išiel tam Croweovi pomáhať do záhrady pestovať vinič. Pohladenie po duši, kde je všetkého tak akurát a po ktorom zostane úprimne dobrý pocit vo vnútri. Ako vidím naokolo, nie som zďaleka jediný. ;-)
Warrior (2011)
Celý dej aj postavy sú klišé až za hrob (učiteľ čo nemá na hypotéku, vojnový veterán...), ale napriek tomu som sa vôbec nenudil - naopak, strhlo ma to. Táto schématičnosť je totiž prebitá dobrým tempom (napriek dĺžke) sympatickou a silnou hereckou zostavou a skutočnosťou, že v podstate máme k dispozícii dve hlavné postavy a je na nás, kým sa stotožníme viac. Tom Hardy je veľmi fajn a ak bude podobnou intenzitou ako v závere Warriora búšiť na budúce leto aj do Batmana - máme sa na čo tešiť. Edgerton je zas sympaťák a ľahko mu držať palce. Kolízia dvoch bratov v závere mi nebola ukradnutá - naopak. Žral som to. Viac som držal palce Tommymu, predsa len môjmu srdcu bližšia postava. Dosť ma zaskočil Nick Nolte - ten človeku normálne zlomil srdce a mal zopár dosť silných scén. Bol vynikajúci. Čiže tak - nič originálne, ale postavy a všetko naokolo šlape presne tak ako má. Porovnáva sa to s minuloročným Fighterom - ten mal síce excelujúceho Balea, ale zas na druhú stranu nemal dej taký drive a emočný náboj. Pre mňa Warrior preto lepší.
Gattaca (1997)
Podobne ako pri ostatných Niccolových filmoch - Gattacu ťahá predovšetkým originálny námet. Ťažko povedať či genetika jedného dňa dospeje do bodu kedy budeme môcť plánovane modifikovať naše vlastné nenarodené deti. Ak už by sa tak aj stalo, je aj celkom pravdepodobné, že by sa aspoň v počiatkoch jednalo o drahé privilégium, dostupné len pre majetnejších z nás. Takže genetická diskriminácia, ktorá je ústrednou témou Gattacy nie je zas až tak nepredstaviteľná. S hlavným hrdinom som sa pre všetky jeho "vady" a jeho snahu napriek ich existencii dokázať pre neho zdanlivo nemožné veľmi ľahko stotožnil. Vo filme zaznelo niekoľko pekných motivačných myšlienok ("I never saved anything for the swim back"). Výprava skromná, ale funkčná, herci postačujúci - najlepší bol asi Law. Niečo tomu do plného hodnotenia chýba, ale ako motivačný či myšlienkovo podnetný film je Gattaca veľmi fajn.
X-Men (2000)
Zo všetkých doteraz piatich X-Menov (teda vrátane First Class) môj najobľúbenejší. V dvojke mi vyložene chýbal dramatický náboj - bolo to len premostenie a príprava pôdy pre veľké finále. To, bohužiaľ, dostal do ruky Ratner a vyšiel síce výpravný a na zábavu výživný diel, ale chýbala mu akákoľvek hĺbka. Najkompaktnejší je preto IMHO diel prvý. Jasne a funkčne definované postavy a ich vzájomné vzťahy. Do toho bezchybne obsadený a hrajúci Jackman a v podstate rovnako adekvátny Ian McKellen a Patrick Stewart. Zároveň tu nachádzam ja osobne najsilnejší emotívny moment série - a to záver na soche slobody keď sa Logan snaží prebrať Rogue. Z dvojky si napríklad nepamätám skoro žiadnu scénu, všetko len prešumí, z trojky síce vizuálna dosť, ale emočne nula bodov. Takže top x-meni, aj s trochou nostalgie priznávam. ;-)
Drive (2011)
Dokonalá ukážka ako talentovaný tandem režisér/herec dokáže aj z tuctového scenára urobiť niečo viac. Z Driveu by totiž pokojne mohla vzísť priemerená stathamovka, ale to by Refn/Gosling nemohli byť takí maséri. Tejto klasickej story dali bez srandy dušu. Goslingov driver je, vzhľadom na príbeh, niečo nevídané. Duchom akoby neprítomný, utiahnutý a posmutnelý, a zároveň asertívny a agresívny. No veľmi originálne a zaujímavo podaný mix. Po Half Nelsonovi a Larsovi ďalší Goslingov extrémne podarený a presný výkon. Nie som gay, ale mám ho vážne rád. :-) Do toho úsporný a efektný vizuál, chytľavý soundtrack a uhrančivá atmosféra. No čo si budeme hovoriť - takéto veci ja môžem.
Prázdniny pana Beana (2007)
Úplne jednoduchá, infantilná a milá blbinka. Ale pobavila ma. Svojím spôsobom je pre mňa obdivhodné ako dokáže Atkinson aj po rokoch úplne hladko stelesniť túto postavu. Ďalšia vec je, že sa jedná viac-menej o 90 minútovú grotesku založenú takmer výhradne na fyzickej komédii - hádam aj o pekný kus viac ako prvý film. To sa len tak často nevidí a poniektoré nápady boli celkom dobré. Navyše tam je kopec pekných, doslova pohľadnicových, záberov. Úplne záverečná scéna len dokazuje, že tu nešlo skutočne o nič viac len o zábavu. Mne to padlo na sobotný večer dobre. :-)
Čistá duše (2001)
Dá sa, ale Čistá duša je úplne ukážkový oscarový kalkul. Sranda, pred rokmi mi to tak neprišlo, ale dnes to z filmu priam kričí. Príbeh je to každopádne zaujímavý a aj inšpirtatívny - Nash predsa len musel vyvinúť mimoriadne úsilie, aby svoju veľmi silnú psychickú poruchu dostal pod kontrolu. Problém mám len s tým, že celé je to strašne zromantizované a zhollywoodizované. Nie som typ, ktorý by lacnejším sentimentom nejako silno opovrhoval, ale tu ma to skrátka oslovilo menej ako som čakal. Inak som sa rozhodne nenudil, pričom Russell Crowe hral naozaj výborne a jeho výkon stojí za pozretie.
Kick-Ass (2010)
Úplná paráda. Kick-Ass je medzi komiksovými filmami skutočne unikát. Štýlový, vtipný, akčný, dramatický, parodický aj seriózny - a vo všetkých týchto smeroch 100%-ne funkčný. Veľké prekvapčo a niektoré scény ma po dlhej dobe prinútili vytlačiť zo seba nejaké to citoslovce. Cage v dobrej forme, čo rád vidím.
Přicházím s deštěm (2008)
No vyzeralo to sľubne, mohla to byť sympatická, štýlová detektívka, ale to by nám tu nesmel scenárista s režisérom v karavane fajčiť nejaký hodne silný tabak. Formálne je film celkom ok, aj atmosféricky, ale ten dej. Už prvá scéna s debilnou hláškou o Ježišovi mi zdvihla obočie a film pokračoval v tomto duchu ďalej. Hartnett sa tam síce snaží predvádzať hĺbavý výkon, všetka česť, ale aby to nevyznelo idiotsky musel by pracovať s trošku iným scenárom. Prednášajú sa úplne tuctové, šablonovité dialógy, pri ktorých sa však herci tvária ako by sa jednalo o nejakú ťažko osudovú látku s výpovednou hodnotou. V podstate (pod)priemerná slátanina, ktorá sa silou mocou snaží presvedčiť, že je niečo viac. Ďakujem, neprosím.
Rok jedna (2009)
Jacka Blacka môžem, ale toto IMO silno nevyšlo. Až priliš veľké množstvo scén, ktoré sú doslova trápne, nehovoriac aj o početnej skupinke nechutností (sranie, močenie), ktoré tiež nefungujú. Cera sa sem vôbec nehodí, film nemá žiadny dej a nepobaví. Zasmial som sa všehovšudy asi 3x a to je sakra málo. Nechápem ako mohli všetci zúčastnení kývnuť na takto debilný a nevtipný scenár - zrejme fakt len kvôli prachom. No proste sranica.
Zrození Planety opic (2011)
Aha, opičky sa kupodivu naozaj vydarili. Pôvodné filmy nemusím, Burtonova verzia z 2001 je nudná a nezaujímavá, ale nový prírastok do série sa mi veľmo páči. Priznám, že viac som žral film pred jeho poslednou akčnou dvadsaťminútovkou- tzn. kým bol zameraný na Caesara. Jeho postupný vývoj, motivácie a celkový charakter je spravený bez srandy výborne. Skrátka plnokrvná postava, asi najzaujímavejšia čisto CGI postava akú som doteraz videl. Scenár má síce pár logických nezrovnalostí, ale podstatné aspekty vzostupu opíc, ako aj jednotlivé postavy vymákli scenáristi IMHO šikovne. Rovnako si zaslúži pochvalu veľmi dobrá kamera a predovšetkým svižná réžia (aj v akčných scénach), kedy sa nie je čas nudiť, nič však nie je podané skratkovito. Rozhodne si zaslúži pozornosť.
Králova řeč (2010)
Solídny film. Nič viac, nič menej. Z minuloročných oscaroviek sa mi páčilo viac True Grit, Inception, Fighter, Čierna labuť aj Social Network. Toto bola z celého balíka s prehľadom najväčšia konzerváreň a aj vyhrala. Objektívne kvality film má- herci výborní (hlavne Firth), veľmi pekná kamera, dobré tempo. Ale čo ja viem...Príbeh o tom ako koktavý panovník nazbiera odvahu a s pomocou psychológa/logopéda horko-ťažko zo seba vysúka prejav po vypuknutí vojny ma skrátka neoslovil. Záver bol totiž podaný s veľkým pátosom, ako by to bol pomaly obrovský hrdinský čin, že jeden neurotik sa dokázal rozkývať k verbálnemu prejavu do mikrofóna. Pritom každý jeden vojak, ktorý išiel na front a do bojovej línie (a je jedno či pešo, tankom, na mori či letecky) musel mať omnoho viac guráže, resp. väčší a odôvodnenejší strach. Viem, že o to tvorcom asi ani nešlo, ale pri zasadení filmu do konkrétneho historického obdobia to človeka musí jednoducho napadnúť. Ako pohľad na jedného psychicky labilnejšieho človeka, čo bojuje so svojimi problémami fajn - ale ako veľký príbeh o statočnom panovníkovi nie. A rob si robotu Aďa, lebo nedostaneš koláčik! :-)
Vrána 3: Návrat (2000)
Úplne zbytočné pokračovanie, len parazitujúce na pôvodnom filme. Producentský zámer chápem (značka je populárna), ale nerozumiem prečo je výsledok taký blivajz. Scenár je nudný, ale jednotka tiež nebola z najobjavnejších. Čo ju však povýšilo na niečo viac je výtvarná stránka a réžia, ktoré film povýšli z báchorky na akúsi novodobú temnú báj so sakra silnou atmosférou. Trojka je po výtvarnej stránke úplne fádna, bez nápadu, réžia je rutinná a herci znudení. Naopak si užijeme pár nechutností typu zhoretý ksicht a odpadávajúce mäso z neho, ktoré však logicky film nerobia zaujímavejším. Proste úplná sračka, na ktorej som ja nenašiel žiadne pozitívum.
Harry Potter a Relikvie smrti - část 2 (2011)
Ani sa mi nechce veriť, že to už je desať rokov odkedy som videl prvého Pottera. Ten čas naozaj strašne letí...Tento fakt z posledného filmu celej série pre mňa robí už sám o sebe sentimentálnejší kúsok a to napriek tomu, že nie som nejaký extrémne veľký fanúšik. Myslím, že v rámci kvalít jednotlivých dielov je posledný Potter vydarený a adekvátnou koncovkou. Poslednú knihu som ako jedinú nečítal a tak nie som ovplyvnený jej kvalitami, resp. tým, že by niektoré scény na plátne nezodpovedali dramatičnosťou tým knižným (hoci úplný záver bol teda riadne, ehm, mimo. :-)). Vo filme tvorcovia zo seba vyžmýkali najpôsobivejšie scény z celej série - žiadny diel ma tak emotívne nezaujal a to je presne čo som chcel. Tak nejako tipujem, že v knihe to mohlo byť ešte pôsobivejšie, ale to už neriešim. Skrátka bolo z filmu cítiť tú konečnosť a že sa jedná o záver jednej éry. Dokonca aj Radcliffe to celkom ustál a nič nepokazil. Film sa rozbiehal pomaly, ale od určitého bodu už atmosféra bola hustá a vydržala. Čiže ja osobne som spokojný a pozriem si to asi ešte raz. Sentiment a nostalgia nepustí. :-)
Mafiáni (1990)
Od Scorseseho rozhodne viac preferujem Casino a to preto, lebo v jeho rámci pán režisér nepredložil len drsnú a formálne vycibrenú mozaiku o tvrdom živote gangsterov, ale aj presne vyprofilované a vyvíjajúce sa charaktery. Tie Mafiánom chýbajú najviac. Dej sa valí vopred v strhujúcom tempe, ale ku ktorej postave si ako divák vytvoríte vzťah? Ktorú chápete tak nejak vnútorne? Ja osobne žiadnu. Čiže formálne a inak super, ale nedostatok charakterizácie tomu uberá. Slabšie štyri.
Precious (2009)
Formálne veľmi pekne spravené - Lee Daniels je schopný, som zvedavý s čím príde ďalej. Musím sa priznať, že film samotný ma nejakým výraznejším spôsobom nezasiahol. Úprimne povedané si nie som istý či to je len kvalitami filmu samotného, alebo jeho logicky a striktne afro-americkým ladením. Po celý dej som krútil hlavou nad tým ako sú vôbec ľudia schopní žiť takýmto spôsobom a koľko krutosti napáchať na jednom človeku. Film evidentne pokrýva veľa rôznych tém a problémov, ktoré sužujú Ameriku - incest, AIDS/HIV, pubertálne tehotenstvá, zneužívanie sociálneho systému, chudoba - ale pozor, jedná sa o fiktívny dej. To mu IMHO uberá kus na pôsobivosti a pridáva pekný kusisko na vykalkulovanosti. Mám aj pocit, že veľa ľudí si takto šikovne vykonštruovaný dej zamieňa so skutočným životným príbehom. Nepochybujem, že podobné veci sa naozaj dejú, ale tu je toľko naakumulovaných negatívností, že už sa to pomaly ani nedá brať vážne. Obézna hlavná hrdinka je skutočne unikát,pretože - nalejme si čistého vínka - keby hlavnú hrdinku hrala štíhla a pohľadná baba, sympatizovalo by sa s ňou asi jednoduchšie. To hovorím za seba, pričom tento svoj hendikep som sa snažil v priebehu filmu, myslím celkom úspešne, ingorovať. Každopádne ma zaujala Mo''Nique, ktorá svoju mrchavú, odpornú mater zahrala bez srandy špičkovo (záver u kurátorky!). Myslím, že Oscar zaslúžený. Lee Daniels si vzhľadom na tému držal kupodivo relatívne odstup a nezahltil film haldou lacného sentimentu, skôr naopak. No a v tom je pre mňa trošku problém - čakal som na ten okamih katarzie, scénu kde človek bude mať pocit, že vidí niekoho ako so vztýčenou hlavou ide proti neblahému osudu a tento pocit sa naňho prenesie. Nestalo sa tak a preto, napriek určitým kvalitám, dávam tri. P.S.: Tú Mariah Carey si mohli odpustiť. Strhaný výzor a prefajčený hlas, ktorým ju obdarili nie sú hereckým výkonom.
The Social Network (2010)
Fincherovo meno bolo jedinou vecou, ktorá na mňa pred uvedením filmu pôsobila ako prísľub niečoho zaujímavého. Inak som si nevedel predstaviť ako z facebooku urobiť hutný dramatický príbeh. A podarilo sa. Film má dosť rýchle tempo a dávkuje informácie s veľkou kadenciou, ale tým pádom nestihne vôbec nudiť a pôsobí po celú dĺžku úderne. Po technickej stránke samozrejme kvalitka, je to Fincher - a Trent Reznor svojimi hutnými, temnými melódiami rozhodne v pôsobivosti filmu pomohol. Z toho čo som zbežne čítal je film oproti skutočnosti dosť zdramatizovaný, takže ťažko hodnotiť jeho vierohodnosť. Pri knižnej predlohe ako konzultant figuroval IBA Eduardo Saverin a ten nakoniec z nej, a logicky aj z filmu, vychádza najsympatickejšie. Náhoda? Neviem, neviem... Herci všetci typovo veľmi presní. V podstate ani nemám čo by som filmu vytkol - Fincher z látky vytrieskal fakt maximum a je evidentné, že nebyť jeho osoby, dostali by sme o triedu (aj viac) slabší film. Social Network jednak veľmi efektívne popisuje dobu svojho vzniku (onen boom "digitálneho" života vlastne ešte nikto výraznejšie nereflektoval), zároveň poskytuje univerzálny príbeh o ambícii, závisti, chamtivosti a medziľudských vzťahoch. Vo všetkých zložkách veľmi funkčne. Fakt, že najväčšiu sociálnu sieť na svete vymyslel (podľa filmu) introvertný asociál je bonbónik ako vyšitý. Plné hodnotenie nedávam len preto, že úvodná pol-trištvrte hodina je o kus nudnejšia ako zvyšok.
Bratislavafilm (2009)
Slovenský pokus o mozaiku nevyšiel. Film nemá hlavu ani pätu - len začne, beží a skončí bez akéhokoľvek rozlúsknutia ktorejkoľvek z dejových liniek. Z tých najlepšie vypáli tínedžerský milostný trojuholník, ktorý pôsobí celkom prirodzene a adekvátne. Ostatné - taxikár je nuda o hovne, Batthyany svojím banánovským výkonom úplne mimo misu a pobavil ma vulgárny Króner. Film v podstate veľa konfliktov len načrtne a nič s nimi ďalej nerobí. No a úvod, aj záver s naivným mladým východniarom čo ide plný nádeje do veľkého mesta je ako zlý vtip - tieto snahy urobiť z Bratislavy nejaké cool, drsné, nekompromisné mesto kde musíš byť kámo v strehu sú trápne (a to som rodený Petržalčan). Čiže pokus sa cení, ale nevyšlo to.
Zelený sršeň (2011)
Som na vážkach medzi tromi a štyrmi. Každopádne film sa IMO nad očakávania podaril. Gondry sa teda sakra vytiahol - to by som doňho rozhodne nebol povedal. Akčných scén je veľa a sú veľmi dobré, miestami vizuálne našlapané a plné zaujímavých nápadov. Rovnako ma na prístupný film prekavpila lahôdkovo drsná likvidácia viacerých postáv (Waltz to schytal obzvlášť štýlovo). Príjemne to odsýpa, nenudí, humoru je tam akurát. Ten ťaží hlavne z Rogena, ktorý však zase hrá úplne vypatlané jelito a to až v takej miere, že si ledva ledva udrží sympatie (ak vôbec). Dávam menej, ale rozhodne by som Gondrymu zveril aj niečo väčšie - z tejto látky a scenára totiž vytrieskal maximum.