Karlovarský denník 44.MFF 2009
Nápad o písaní si denníku z tohtoročného filmového festivalu v Karlových Varoch ma napadol cestou práve do tohto mesta, v ktorom sme mali spolu s mojim kamarátom stráviť štyri dni.Menšia zastávka v Prahe bola príjemným sa pokochaním miestnych pamiatok,ale aj pohľadom na Žižkovských houmlesov,Karlínskych fáterníkov alebo Vyšehradských jedálnych lístkov ,kde na obedňajšie menu by mi nestačilo celé kapesné.Teda aspoň takto takmer šesťhodinová jazda autobusom cez celé čechy znížila nechuť z havárií na D1,ktorá už dlhšiu dobu nepripomína dialnicu ,ale tankodrom. Po príjazde do vysnívaných Varov nadšenie ,radosť a pocit dokonalej nirvány opadol ,keď hneď pri poptávke na lístky na dnešný a zajtrajší deň od pokladníkov padly slová, ktoré som počuť nechcel:,,Bohužel pánové, vyprodáno!...Týmto teda som si mohol so svojim papierikom ,na ktorom som mal napísané názvy filmov, ktoré chcem v budúcich dňoch navštíviť,tak maximálne vytrieť viete čo !...Ja som,ale zástancom optimistickej myšlienky a tak po zvážení situácie, že lístky sa dajú zakúpiť s menšou pravdepodobnosťou hodinu pred začiatkom predstavenia som tejto alternatíve ani na okamžik neváhal.Takže nastal plán B.Ten znel ubytovať sa, resp. postaviť stan,najesť sa a konečne si dať dobré vychladené pivo.Tak sa aj stalo.Stan stál, jedlo chutilo a Pislner Urquell ?O tom sa ani nemusíme baviť.Náš večerný plán teda znel:Zohnať aspoň nejaké lístky na večerné premietania.Asi už možno tušíte ako sme skončili...Nič, nič, nič...Takže posledné ,čo nám ostávalo bolo ísť MHD k stanovému mestečku ,dať si na lepší spánok dúšok domácej a popriať si s parťákom dobrú noc...No, ako som,ale zistil, tak pri nočnej ani nie desaťstupňovej teplote ma jeho prianie v noci nezahriahalo.
Po hnusnej noci nastalo hnusné ráno.Budík nastavený na 6.45 som preklínal z dôvodu ,,krásneho,, večerného spánku,takže menšiu vzpruhu som našiel v raňajkách a káve.Ako deň skvelo začal, tak aj pokračoval.Autobus nám ušiel,takže ďalšie čakanie sa predĺžilo na ďalšiu polhodinu.V podvedomí mi prebiehali myšlienky na zmarené filmy, avšak v duchu som sa utešoval a racionálne dospel k rozhodnutiu , že za hodinu sa predsa nemôžu vypredať lístky.A bum!T.M.A., Čierny dynamit alebo Nedodržený sľub boli už dávno Full.Takže Suma Sumárum :1 lístkok na dnes, 1 na zajtra.Bomba!Ale čakania na dopredaj lístkov sa vyplatil.Prvý film , ktorý sme mali zhliadnuť bola Intimita.Nevedel som o ňom takmer nič, no z názvu mi došlo, že cudnosti tu asi bude ako šafránu.Asi teda správne tušíte, akým smerom sa film vyberal,aj keď v kolónke žánru Dráma-Romantický,som myslel ,že si z nás producenti a distribútori robia kozy.Pretože slovo-soft porno, bolo silné ako čaj pre batoľatá.Mal som , ale radosť z prvého zhliadnutého filmu, takže mierne sklamanie rýchlo prešlo.Náš druhý film s názvom Ošetrovateľka.bojovník.chlapec bol už minimálne o stupienok lepší,takže hodnotenie na divácku cenu Práva išlo pochopiteľne k méte zvanej veľmi dobrý.Aby sme ale dohnali filmový absťák ,chceli sme večer ísť ešte minimálne na jeden film.Tak sme si vybrali,resp.na nás ostal ázijský zástupca zvaný Bakjwi, v našom preklade Smäd.Išlo o upírsky horor,kde sa ale nedalo ani tak hovoriť o desu alebo napätiu,ale o humoru.Búrlivé výkriky smiechu v celom sále naznačovali ,že film sa asi páči.Teda ja som bol asi z celého sálu výnimka....Týmto filmom sme dali druhému dňu alive derci.
Po ďalšej hnusnej noci nastalo ešte hnusnejšie ráno.Počasie nám teda zatiaľ vôbec neprialo.Neboli sme ale na žiadnom turistickom výlete,takže keď nepočítame chladné noci,tak to vôbec nevadilo.A čo nás dnes malo čakať a neminúť? Každopádne Sam Mendes a jeho Všade dobre doma najlepšie.Po Mariňákovi, Americkej kráse,Núdzovom východe alebo Road to Perdition sme očakávali ďaľšiu pecku...No a naše očakávanie sa vyplnilo.Síce po menších galejách usporiadateľov sme prišli do sálu až po desiatich minútach od začiatku filmu,ale o moment sme boli v deji ,pohodlne sa usadili a za seba môžem povedať,že ako som sa na začiatku dostal do onej filmovej dimenzie , tak som z nej až na konci vystúpil.Vedel som, že to bol vrchol mojich filmových zážitkov z festivalu ale predsa!... Posledným dielom som sa chcel prekvapiť.Po menšom výlete po kolonádach a historickom centre mesta plných hotelov, prepychu a azbuky nás naše kroky priviedli až ku Grandhotelu Pupp s očakávaním na Johna Malkovicha.Toho sme sa síce dočkali až na obrazovkách pred Veľkým sálom hotelu Thermal,pretože čas nás tlačil k inej budove, a to k hotelu Richmond.Práve tento objekt mal v sebe veľké čaro.No schválne.Skúste na chvíľu zavrieť oči ,a predstaviť si seba ako pozeráte na film v gotickej miestnosti s bielym plátnom dobovými stoličkami a kláštornou akustikou zvuku.No nie je to krása?...Je!Naviac keď si k tomu pripočítate ešte zážitok z filmu , ktorý nebol malý,tak musíte odchádzať navýsosť spokojný.
Ďalší deň sme tak aj odchádzali.Nabitý splnenými zážitkami,ale aj meších výhrad spojenými s manažmentom festivalu.To sa týka najmä počtom filmov a ich menej častými predstaveniami.Tu práve platí dvojnásobne slovné spojenie, že :Kvantita nie je kvalita.Tým náražam na viac očakávané predstavenia, ktoré spolu s festivalovou premiérou niekedy nemajú ani jednu reprízu.A ruku na srdce.Nie je to pri tisíckach návštevníkov denne predsa len trochu málo? ...Určite.Nech ,ale záver nie je pesimistický a plný kritiky , tak čo musím vyzdvihnúť sú ľudia, resp. návštevíci kinosálov, ktorý na začiatku filmu ,ale aj pri konečných titulkoch v stoji všetci tlieskajú.A je to jedno, či film bol dobrý alebo slabý.Aspoň zo slušnosti.
Bohužial sa týmto gestám máme ešte u nás čo učiť.
