Klišé ako vyšité, zabalené v ohromujúcich efektoch a výprave, je klasickým podpisom moderného blockbusterového hollywoodu. Myšlienka na zamyslenie, no v prípade Levyho pokusu o realistické pokukovanie po robotickej budúcnosti sa o podobnom fenoméne radšej baviť netreba. Nech je totiž Real Steel akokoľvek preplácaná rodinno-dobrodružná jazda pre nenáročných rodine orientovaných divákov, musí sa nechať, že ešte stále to môže fungovať. Akcia sa triezvo drží v úzadí a jej primerané množstvo vyzerá viac než dokonale. Jackman si so svojim mladým parťákom sedí ako zadok na nočník. Roboti majú dušu a najmä nádych reality, čím aj záverečné klišovité zúčtovanie v aréne zobudí v nejednom divákovi aj nejaké tie city. Zaujímavá záležitosť so silnejším emočným zážitkom, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.
Stávka na pokojniešiu akciu a zaujímavý nápad s originálnym vyznením vyšiel tentokrát na výbornú. Problém však je, že veľa vecí už hraničilo so zdravou logikou. Chápem, že otázky typu: ako je vôbec možné aby sa v civilizovanom svete dalo fungovať s časom vo forme platidla s následkami smrti bez ľútosti a ľudia by to prijali bez výraznejších prostestov resp. anarchie, a rovnako ako je vlastné možné, že ešte stále sa nenašiel nikto, kto by používanú technológiu merania času šikovne obišiel? Film tieto otázky absolútne nerieši. V poriadku. Ostatné články celku fungujú totiž bravúrne a na podobné nezmysly mi nedovolil pomyslieť skôr, ako po záverečných titulkoch. Neskošie precvitnutie je síce mierne triezvejšie a pre zaujímavý nápad začínajú chýbať vysvetlenia a širší obzor. Účel poukázať na myšlienku nezmyselnosti nesmrteľnosti totiž prekryl akékoľvek prostriedky. Už po pár minútach je jasné, čo chcel autor povedať, a každý nadšený divák čaká sa na nejaký odvaz. Nie akčný , nie strhujúci. Len naplnenie zaujímavých myšlienok ústiacich do cool záveru. Takto sa skončí v akejsi nádeji na lepšiu budúcnosť, ktorá je však v rozpore s "kritikou" nesmrteľnosti. Ako celok však In Time funguje veľmi kvalitne. Herecko-spevácka skladačka s Amandou Seyfried a Justinom Timberlakom na čele a filozofickým nádychom až dokonca, valí bez zadrhnutia. Niekedy ale proste nie je nutné až tak tlačiť na divákov intelekt... tak ako to neurobilo Equilibrium.
Tri diely za nami, traja väzni za mrežami. Dúfam, že tvorcovia neplánujú v každej časti lapať minulosť, inak už dnes vieme koľko dielov by nás pri všetkom šťastí malo čakať. Málo materiálu na nejaký širší názor, no Sam Neill je klasicky drsniak v super cool kabáte v charaktere, ktorý mu sedí ako uliaty. Na druhej strane Jorge Garcia pôsobí trochu neohrabane a scenáristicky vykonštruovane, a hlavná dámska hrdinka zatiaľ len cupitá v tieni svojich dvoch kolegov. Na pozadí sa však rozvíjajú zaujímavé pletky s časom a dokonca aj emotívno- dramatické linky odsúdených. Zaujímavá kombinácia sci-fi, drámy a populárnej krimi s dobrou vyhliadkou do budúcnosti. Nechám sa prekvapiť.
Po prvých deviatich epizódach zisťujem, že tvorcovia varia z vody. Na jednej strane sa nechcú stratiť v spleti zápletiek a tajomstiev a na strane druhej si chcú udržať formu kriminálky. Ťažká úloha, zvlášť vtedy, keď zavediete celkom zaujímavú mytológiu a fantasy atmosféru. Uvidím, čo tvorcovia prichystali ďalej ale bojím sa, že neutrálny status mu v budúcnosti ku kvalite a sledovanosti veľmi nepomôže. Zatiaľ škoda dobrého nápadu.
Ak sa v súčasnej preplnenej a prejedenej filmovej dobe dalo nejakým spôsobom inteligentne spracovať notoricky známu tému, stalo sa tak v tomto prípade. Zvoliť si obdobie počiatku "vlády opíc", bola jedna polovica úspechu. Za tou druhou stojí scenárista a Rupert Wayatt. Herecké osadenstvo na čele s Jamesom Francom, akosi zaniká v zhluku originálnych nápadov a perfektnej vizualizácie kúzelníkov z grafického štúdia WETA (niekto sa na na Jacksonovom King Kongovi naučil, ako sa robia poriadne opice!). Hlavní aktéri sú jednoducho živý, interagujú s prostredím a hercami a dokonale zapadajú do obrazu, za vehementnej pomoci hyperkinetickej kamery Andrewa Lesnieho, ktorý sa po úspešnom Pánovi Prsteňov nechce (bohuvďaka) vzdať svojho štýlu. Film ale našťastie nestojí len na pekných obrázkoch a lietajúcej kamere, ale používa aj viac než slušný scenár. Ten sa prezieravo netvári notoricky predvídateľne a priamočiaro. Teda aspoň nie v rámci schémy kasového trháku. Konečný dôsledok je možno jasný, zato zvolené cesty sa podarilo skrotiť do znesiteľného celku. Drží si odstup od trápnosti a teenagerskej lovestory a zároveň sa k divákovi správa férovo, pričom dostáva všetko, na čo sa podľa trailerov prišiel pozrieť. Dobre zohraný tím ľudí na správnom mieste v správnom projekte vytvorí vždy dielo hodné viacnásobnej obývačkovej jazdy. Nech je jeho čaro kdekoľvek, "len" vizuálna pôsobivosť jedného alebo dvoch výraznejších prvkov za tým určite nebude.
Dajme tomu...pre zainteresovanú skupinu ľudí ako zaručené pozdvihnutie sebavedomia, nie je jednoducho čo riešiť. Inak sa jedná len o ďalšiu sériovú televíznu somarinu pre teenagerov o preplácaných poučeniach, ktoré nás poslušne chcú naučiť ako neodsudzovať spolužiakov (!) podľa vzhľadu:-) Chvalabohu, vydržal som!
Nápad ako z "voleja" na moje vlastné prekvapenie funguje svižne. Hneď na začiatku je však jasné, že sa jedná o tradičný letný stroj na peniaze. Neohrozený hrdina, milostná zápletka a polopate vyplácnutý dej. ČO viac sme mohli čakať? Jednoducho je potreba nastaviť sa na podobnú vlnu, prešrotiť ten nezvyčajný mix sci-fi a divokého západu a dobrá zábava je na svete. Režisér požmurkáva po viacerých konkurentoch, no prezieravosť v minimalizovaní emzáckych obrázkov mu budiž k prilepšeniu. Myslím, že vybalancovať podobne infantilnú kombináciu je jednoducho drsná fuška. K logickému správaniu postáv nemá cenu sa vyjadrovať. Craiga treba brať ako cool drsniaka, ktorý presne chápe čo je to kozmická loď a obyvateľov dedinky ako tu osvietenejšiu časť populácie. Mierne pritiahnutie za vlasy nutno chápať v rámci letného hitu a proste oddychovo...Inak to jednoducho nejde. Upozornenie: Neodporúčam púšťať starkému miesto Pokladu na striebornom jazere - tých indiánov by tam proste nepochopil :)
Ak sa chcete vyhnúť otrepanému katastrofickému námetu, cesta minimalistického prístupu s plejádou hereckých hviezd je tou správnou cestou. Týmto mixom vznikol aj v prípade Nákazy jedinečný stav, kedy dej jednoducho nemá hrdinu. Hrdinom aj obeťou zároveň je totiž ľudstvo samotné. V prvej pol hodinke som len pozeral ako nám režisér predstavuje (a odpravuje:) jednu povedomejšiu tvár za druhou, pričom ani jedna si dej neukradla pre seba. Každá postava ho posúva len o krôčik ďalej v zmysle šírenia ničivého vírusu. Dokonca aj samotná kamera pôsobí maximálne nezainteresovane. Ako pozorovateľ, ktorý je skutočne malý krôčik od dokumentaristického investigativizmu. Nuž a mne ako divákovi nezostáva vtedy nič iné, len sa "správať" podľa nastavených pravidiel. Na druhej strane, pochmúrna hudba funguje v neutešenom svete neistoty fantasticky aj napriek jednému-jedinému použitému motívu. Svojím spôsobom sa jedná o najrelevantnejší prístup ku katastrofickému námetu vôbec, no na strane druhej vás príbeh nemá za čo chytiť. Čas akosi rýchlo uplynie a v deji sa odohrajú všetky potrebné situácie vrátane tej najpodstatnejšej a potom to celé jednoducho skončí. Nič tuctové sa nedeje. Žiadne veľkohubé prehlásenia, žiadne citové vydieranie, žiadne posolstvo - "Chválabohu" alebo veľká škoda?...Netuším. Mierne narážky na nekalé praktiky farmaceutických spoločností totiž rozprášila príliš verná objektivita scenára. Tým sa dostal iba k akejsi švajčiarskej neutralite, po ktorej mám síce dobrý pocit z kvalitne natočeného snímku avšak s nulovým vnútorným zážitkom.
"Podivuhodný nápad".... Prvá myšlienka, ktorá ma napadla po úvodnej epizóde. Once Upon a Time je výsledok snaženia tvorcov a producentov v konkurenčnom boji, ktorého príčinou je kombinácia diváckej rozmaznanosti a ignorantstva voči fantazijným príbehom. Jednoducho návod ako natočiť niečo originálne a mysteriózne v jednom tak, aby na nás súčasne pozerali ukecané mamičky, štrikujúce babičky, nespratní teenageri ale aj tvrdí chlapi. V tomto prípade to funguje geniálne a zatiaľ tomu nieto čo vytknúť. Dej sa ešte len rysuje, preto rozoberať myšlienku pointy a podobných samozrejmostí je ešte zavčasu. Pekné paralely medzi rozprávkovým a tým skutočným svetom sú najsilnejšou zbraňou tohoto čarovného príbehu. Rovnako je jasný nosný dej. Ako sa ho však séria bude držať dokonca, je ešte otázne. Dúfam, že nie striktne, inak by sme už teraz vedeli ako to všetko dopadne... Predsalen sa jedna o rozprávkový svet, nie?
Prázdne miesto v televíznej tvorbe je zaplnené. Parádna pocta poctivému hororovému remeslu ma grády, podarených a zväčša neznámych hereckých predstaviteľov, nádhernú rozťahanú atmosféru a super úvodnú znelku, ktorú už od druhej epizódy radšej pretáčam. Mierne nezrovnalosti v logike, lepšie povedané v dejovej stavbe, pôsobia však trošku rušivo. Urobiť z tajomného príbehu seriál je niekedy pekná záludnosť. Tvorcovia pre lepšiu údernosť kombinujú ako sa dá a bežnému divákovi sa len veľmi ťažko orientuje v celej synopse. Splietajú viaceré ostro rozdielne vedúce myšlienky, akoby absolútne netušili aké bude vlastne rozuzlenie prevej sezóny. Typický problém amerických sérií na pokračovanie, ktoré ešte netušia, či im bude dovolené pokračovať. Postavy sú takmer všetky nepríjemné a len veľmi ťažko sa s nimi stotožňuje. Či je to výhoda alebo nie, zatiaľ nedokážem povedať. Pred koncom prvej sezóny sa však šikovne prejavuje postava Bena Harmona, vďaka ktorému sa dá konečne o niečo oprieť. Inak atmosfériacká pecka aká na TV obrazovkách dozaista chýbala.
Ambiciózna pripomienka na Jurský park je pre TV prostredie spracované viac než slušne, no už takmer pred koncom sezóny mám čoraz intenzívnejší pocit, že tvorcovia varia z vody. Dej nemá jasné kontúry a zjavne sa spolieha na záverečné "šokujúce" rozuzlenie. Pár krásnych obrázkov, na ktorých vidieť digitál ako hrom síce zaujme, no miestami sa človek doslova nudí. Pritom sa jedná o potenciál nabitý nápadmi, v ktorom sa navyše tvorcovia šikovne vykrútili z háklivého časového paradoxu. Čistá cesta, ktorú si tak trošku zašpinili samotní scenáristi. V každom prípade ešte sa nechám prekvapiť...
Úžasná pocta prírode človeku, životu, Bohu... jednoducho všetkému bytiu v nekompromisne odlišných filmárskych postupoch. Nádherné na pozeranie a vzhľadom na nezávislú produkciu aj drahé na efekty, no inak ľahko zaraditeľné do záložky : "Film, na ktorý si o týždeň ani len nespomeniete". Teda ak ho vôbec dopozeráte. Jedná sa totiž o náročnejšie a pre tuctovejšieho diváka skôr nudné more pekných obrázkov, strnulých dialógov a najmä monológov, ktoré na prvý pohľad nedávajú zmysel. Samozrejme pre vnímavých a náročných divákov sa môže jednať napríklad o jedno príjemne strávené voľné popoludnie v ktorom sa mihnú minimalistický Brad Pitt a vďakak scenáru nevýrazný Sean Penn.
Zemecskis si určite práve teraz niekde v zabudnutom kúte Hollywoodu trhá vlasy za svoju neschopnosť. Niekoľko rokov sa snaží dotiahnuť technológiu Motion Capture do dokonalosti, keď tu odrazu príde strýko Steve a šmahom ruky jeho snahu predbehne míľovými krokmi. Trikoví mágovia z ILM si bez akýchkoľvek pochybností zaslúžia technického Oscara. Animácia berie dych a spolu s rozlietanou kamerou a akčným uragánom v kinosále, inteligentne pokukáva po Indym, ktorému je Tintin v podstate mladším digitálnym bratrancom. Spielberg pracuje s maximálnym nadšením, to je vidieť z každého záberu, no mierne iritujúce scenáristické prehánky a najmä ukecaný Tintin hádžu jeho dobrodružnému intelektu polená pod nohy. Príliš sa tlačí na pochopenie pre najmenších a okráda sa o údernejšie momenty prekvapenia. Nech je to už ale akokoľvek, v 3D sa jedná o neskutočnú pecku, ktorá necháva konkurenciu ďaleko za sebou a vám pomôže zabudnúť na niektoré nevydarené momenty. 90%...
Ako každé pokračovanie - všetkého viac. tentoraz to ale páni tvorcovia trochu prepískali. Okrem toho, že v podstate prehnali prvý diel cez kopír a hojne z neho čerpali barličky, pritlačili na pílu čo sa týka nevkusu a zvrhlosti, ktorá minule tak šikovne balansovala na stále znesiteľnej hranici. Priame obrazy ázijských prirodzení a transvesti zvrhlostí si mohli zúčastnení odpustiť. Myslím, že už samotná zauzlenie bolo vymyslené šikovne, nebolo treba ísť hlbšie do nechutnosti. Výhrou je nápad a šikovne vymyslené peripetie našej zábavnej trojice, ktorý dokáže fungovať aj na druhýkrát a pravdepodobne bude fungovať aj v ďalšom pokračovaní. Len preto 60% .
Snaha poňať romantickú komédiu originálne sa tentokrát nevyplatila. Čo z toho, že medzi Hanksom a Roberts to iskrí kde sa len dá, keď im scenáristi nedovolili vyblázniť sa. Nafukovanie do samého záveru búra klasické konvencie romantiky, a keď sa konečne rozbehne očakávaná línia film odrazu skončí. Nedokázal som sa naladiť ani na striedmy a inteligentný humor, ani na tragikomickú životnú púť hlavného hrdinu. Moja krásna učiteľka proste zostala na pol cesty medzi týmito dvoma mantinelmi. Nútená originalita a pokukovanie po Forestovi Gumpovi sa niekedy nevypláca, a to aj vtedy, keď máte za sebou silné herecké mená a ich kvalitné výkony. Pre intelektuálov na nedeľné popoludnie ako oddychovka postačí, no ostatných skôr unudí k smrti.
Vizuálna inšpirácia neónovým Tronom bije do očí, megaakcia s parádnymi trikmi pôsobí štandardne blockbusterovo, záver tradične odkazujúci do ďalších pokračovaní a popkornová triková zábava je dokonale dotiahnutá do konca. Čo viac treba k podobnému komixovému letnému megahitu? Má všetko čo potrebuje podobný "žáner" a ešte zopár vtipných vychytávok navyše. Humorné odľahčenie nie je tak vydarené ako v prípade Thora, ale aj vtipné "WTF" odhalenie identity záhadného zeleného hrdinu jeho potenciálnou priateľkou, robí veľa. Príjemne oddychové, mierovo zelené a herecky vydarené x-té papierové divadielko, kde nejde samozrejme o dej, ale o super akciu. Mimochodom, pozerať v HD s poriadnym zvukom.
Originálny nápad v minimalostickom nízkorozpočtovom podaní, kde niečo veľké neustále visí v pozadí až do konca, má slušný spád, zaujímavú lovestory, a podarenú "light" akciu. Prvky detektívky fungujú mierne kostrbato, no scenárista dokázal vykľučkovať z takmer každej situácie. Samozrejme istá vykonštruovanosť a veľké spoliehanie sa na náhody a nelogizmy sú v prípade tak špecifického deja akceptovateľné, no aj napriek tomu je toto najväčšou slabinou filmu. Ľudia dokážu "vypestovať" dokonalého človeka, čarujú z genetikou, a pritom nedokážu zachrániť ochrnutého človeka? Trochu zvláštne, nemyslíte? Herecké výkony na najvyššej úrovni, ale zatieňujú takmer všetko zlé, takže som sa napokon zmieril so všetkým negatívnym a nechal sa ovládať iným prístupom. Režisér sa navyše snaží filozofovať a vo väčšine prípadov sa mu darí klásť zaujímavé otázky. Niekedy síce pôsobia ťažkopádne a nedotiahnuto, ale človek s dobrou predstavivosťou dokáže medzi riadkami prečítať veľa zaujímavého. Zručne natočený originálny nápad, s dobrým hereckým osadenstvom zaujme, ale neohúri. A to napokon nestačí na plný počet.
Menšie sklamanie. Donieho Yena som vyzeral asi do polovice filmu, a na veľmi šikovnú "napodobeninu" som si zvykal len veľmi ťažko. Samozrejme z logiky prequelu sa obsadenie dá prepáčiť. Väčším kŕčom však je scenár. Ten okrem slabého príbehu ponúka síce pekné zato okate vykonštruované súboje. Hlavným dôvodom je práve chudobná dejová linka, ktorá neponúkne ani jednu situáciu, plynule ústiacu do nejakého súboja. Rovnako záver mi prišiel len ako úmysel spraviť nutné vyvrcholenie, aby sme neprišli o poriadnu dávku Wing Chun. Celkový dojem je teda mierne rozpačitý a len dobre vyzerajúce súboje ho nemôžu vylepšiť.
Neprehľadne uponáhľaný pohľad do sveta dvoch najväčších IT-ákov na svete. Viem, že sa jedná o televízne produkciu, no práve preto si tvorcovia mohli dovoliť pustiť stopáž na uzde. Poldruha hodiny je hriešne málo na tak rozsiahlu tému v podstate o dvoch odlišných ľudoch, ktorých spojilo akurát nadšenie v počítačoch. Akosi násilne natočená polobiografická sonda, bez faktov, ktoré by diváka zaujímali najviac. Jediné, čo mierne nahráva nezodpovednému prístupu je spravodlivé vykreslenie oboch rivalov, na ktorých si musí spraviť názor každý sám. Inak len remeselná TV záležitosť, ktorej chýba úcta podať históriu dvoch gigantov úplne a zmysluplne. Tak trochu strata času.
Bezkonkurenčne najvydarenejšia komédia roku 2011. Vo štvorici po opici nahodil síce vysokú ľaťku humoru, no Šéfovia na zabitie si s ňou hravo poradili. Typ humoru presne napasovaný na domýšľavého diváka s perfektne vypointovanými situáciami, ktoré nasledujú bezprostredne za sebou, nestíha nudiť. Samozrejme bez vydareného hereckého tria (ale aj ostatného hereckého pléna) by režisér nevyždímal ani s polovice také množstvo humorného testosterónu. Colin Farrell vzbudzuje úsmev už len pri pohľade na jeho frizúru a Kevin Sapacey sedí v úlohe zákerného manažéra ako zadok na šerbeľ. Radosť pozerať, ako z kvalitného scenára vznikajú situácie, ktoré do seba perfektne zapadajú. Seth Gordon si vie dať rady s čímkoľvek. Vždy to vyzerá originálne, nenútene a najmä vtipne. V polovici vám síce dôjde, že s poľovačkou na neznesiteľných šéfov to dopadne presne tak ako to dopadne, no aj z tohoto prekuknutia dokázali tvorcovia vykľučkovať so vztýčenou hlavou. Chyťte si bránice, pozrite film a nechajte sa unášať najvydarenejšími slovnými a situačnými gagmi poslednej doby. Jednoducho paráda...
Pani režisérka sa posnažila, no zdá sa, že až príliš. Za každú cenu chce diváka udržať v nevedomosti a nejasnosti, a to až do samotného záveru. V podstate sa jej darí udržať pointu neodhalenú, čím ale vzniká zopár nejasností, ktoré plnia len úlohu zmätenia diváka. Inak sa jedná o podarenú žánrovu záležitosť, ktorú bravúrne držia herecké výkony a šikovne nastavená atmosféra. Voľba Liama Neesona do úlohy "hrobára" vyšla na sto percent. Jeho charakter je neodhadnuteľný. Film však akoby nevedel, čím chce byť. Veľa zaujímavých myšlienok o živote a smrti patrí skôr do filozofickej drámy, čím samozrejme značne utrpela hororová stránka filmu. Pointa je dokonalá a od začiatku perfektne budovaná, avšak pre svoju myšlienkovosť snímku sila jej odhalenia vyšumela do prázdna. Takto nedostanete šok, ale len akési postupné zaostrovanie nejasných kontúr, ktoré tak nejak vyústia do pointy. Balancovanie na hranici drámy a hororu uškodilo celému filmu. Úmysel prinútiť diváka na záver premýšľať bol tak silný, že celý dej sa tomuto cieľu prispôsobuje. Niekedy je problém, keď si tvorcovia vymyslia námet, nastavia si jasné ciele a všetko ostatné už iba bezohľadne prispôsobujú týmto pevným základom. Agnieszka Vosloo nech akokoľvek skúsene zrežírovala, nedokázala zakryť už dopredu nastavené pravidlá. Takto After Life zostal visieť niekde uprostred, kedy zároveň chcela šokovať, ale aj zanechať pochybnosti. A to jednoducho niekdy nefunguje. Napriek tomu, mrazivá atmosféra, podarená pointa, ktorú si pre dobrý zážitok treba ihneď ujasniť a herecké výkony, ťahajú toto "psycho" u mňa pekne vysoko.
Nech je zápletka akokoľvek pritiahnutá za vlasy a nech záverečná konfrontácia vyzerá akokoľvek lacno, tento mrazivý horor ma jednoducho dostal. Úžasne mrazivú atmosféru, ktorú dokonale živý kamera a šikovný strih som nezažil už poriadne dlho.Takmer každá napätá scéna, každý "ľakací záber" vyšiel na 100%. Šikovne podfarbené prostou škrípavou hudbou a neznámymi, zato nadmieru uveriteľnými hereckými výkonmi. Povinnosť pre milovníkov duchárskych záležitostí, a pre tých čo sa chcú jednoducho báť. Za málo peňazí, veľa strašidelnej muziky. Takto sa nakrúcajú filmy.
Po dlhšom duchárskom suchu a hneď také milé prekvapenie. Každému je po dopozeraní síce jasné, že sa jedná len o natiahnutie dobrého nápadu, no aj napriek tomu sa režisérovi podarilo vykúzliť pár dobrých mrazivých situácií. Skôr ako o horor sa jedná o veľmi pochmúrny triler, kde obsah vyhráva nad formou. Viac pritlačiť na pílu by možno neuškodilo, ale kto má radšej jemné mrazivé šteklenie zmyslov a množstvo prázdnych "ľakačiek" ako hektolitre krvi, jedná sa o tutovku. The Caller je podarená priemerná práca, ktorú o kus vyššie ťahá práve super nápad. Jediný problém je v obmedzenosti príbehu. Ten si síce vytvoril svoju vlastnú nenáročnú logiku, ktorá nemá výraznejšie diery a proste funguje, no tým sa ochudobnil o viacero zaujímavých alternatív a rozsiahlosť, nech to v prípade hororu znie akokoľvek podivne. Každopádne po dlhšom suchu sa jedná o celkom príjemné privítanie do pochmúrnej jesene.
Je mi jasné koho chcel pán za kamerou napodobiť. Vcelku slušné triky, zaujímavá (no okopírovaná) kamera ale nemôže zachrániť mizerný scenár a nezmyslené režisérske úlety. Uwe proste nedokáže natočiť poriadny film ani za veľké peniaze ani s podareným osadenstvom. To, že som vydržal pozerať až do konca má však niečo do seba. Inak je to smutné, takto premrhať dobrý nápad s dobrým rozpočtom. Pritom stačilo vymeniť zodpovedného človeka na jednej maximálne dvoch stoličkách.
Slabý priemer, s brutálnym hereckým ansáblom jej veličenstva. To však neznamená, že množstvo povedomých mien dokáže spraviť celý a najmä zaujímavý film. Pre deti do 12 rokov max.
Konečne triezvy pohľad na Twilight fenomén. Konečne láska, ktorá má aj kúsok dramatického vyznenia a severského chladu. Konečne niečo upírsky romantické na čo sa dá pozerať aj bez trápnych pocitov, bez toho aby ste sa zamýšľali nad pohnutým osudom malého dievčatka. Jediná výčitka preto smeruje do úplne nepodstatnej oblasti nezmyslenosti samotnej zápletky, kedy sa s fantasy prvkov skladá realistická dráma. To tu fakt ešte nebolo.
Nepamätám si, že by som niekedy musel vypínať akýkoľvek animák už v polovici. Také sklamanie oproti prvému dielu som skutočne nečakal. Dej sa preniesol do úplne iného prostredia, kde vtipy nastavené prvým dielom absolútne nefungujú. Množstvo gagov je nasilu vypointovanýchj len za účelom vtipnej situácie a animácia podobne strnulá. Obrovská nuda, ktorá sa nedá vydržať dokonca ani s vypätím všetkých síl. Skutočne si nespomínam ani na jednu naozaj vtipnú scénku. Obrovská škoda.
Abramsov štýl je neprehľadnuteľný. Jeho tvorbu sledujem od prvých snímkov a zatiaľ mi ani jeden neunikol. Výrazný príklon k "spielbergovskej sci-fi filozofii" mi vôbec nevadí. Práve naopak. Super 8 je povedome inšpirovaný svojím producentom a ja doslova slintám za každým novým projektom. Abrams akurát pridáva svoje moderné prvky. Podivné, zato efektné optické efekty, mladá generácia zasadená do emzáckej minulosti a profesionálny prístup človeka, ktorý presne vie čo chce. Okrem dokonalej propagačnej kampane, ktorá robí polovicu úspechu, vie dokonale blbnúť diváka a prefíkane maskuje toho najdôležitejšieho aktéra do nevydržania. Abrams je proste niečo ako Steve Jobs vo svete Apple. Dokonalosť, o ktorej sa dozvedáte až na poslednú chvíľu, pri ktorej zostávate s otvorenými ústami a vôbec vám nezáleží na tom, že jedná v podstate už o stokrát videné v lepšom - profesionálnejšom kabáte. V každom prípade sa jedná o poctivú prácu s prehľadnými akčnými scénami a bravúrnou úvodnou haváriou. Nerieši sa však len akcia a cool efekty. Vzťahy sú rovnako dôležité aj napriek tomu, že sa zameriavajú len na istú skupinku ľudí. Nech je to už akokoľvek, stále sa neviem zbaviť pocitu, že tým bezmála dvom hodinám slušnej a tajomnej jazde stále niečo chýba. Možno práve širší záber, akási výpravnosť do myslí iných zainteresovaných....niečo bez zbytočných každému jasných vysvetľovačiek.
Nikdy som nevnímal rozdiel medzi Singerovým a Ratnerovými X-Menmi. Každý mal niečo do seba. Svojský prístup a pohľad na akčnosť. Podobne je na tom aj Vaughnov mutantský vesmír. Riadi sa presne tým, čo mu servíruje scenárista. S prehľadom sa prispôsobil dobovej atmosfére. Technické vychytávky síce dostali akurát tak staromódny look, no ich účinnosť prevyšuje ešte aj dnešnú dobu. Jednoducho niečo veľké zabalené do neviditeľnej pozlátky, ktorú si nemožno nevšimnúť. S vynikajúcimi hercami a slušne napísanými dialógmi sa dajú robiť veľké veci. Ak sa pri tom aj efektne rozbieha akcia, neviem, čo môže brániť vysokému hodnoteniu. Aj keď mám zmiešané pocity, skôr sú spôsobené samotným komixovým vesmírom, ktorý pozerám len z očakávania, kedy ma konečne niečo naozaj ohúri. Zatiaľ sa stále jedná "len" o perfektné a remeselne prvotriedne zvládnuté snímky, ktoré ale zaručene nestoja za niekoľkonásobné pozeranie. V tomto prípade však druhýkrát ešte zvládnem.
Po výživnom trailery sa mi dostal do oka konečne aj samotný film. Prekvapenie porpagačného klipu, ktorý srší vtipom a uletenosťou však vystriedal nechápavý a rozčarovaný pohľad po záverečných titulkoch. Množstvo gagov sú len nekonečne trápne sexuálne variácie toho istého len zakaždým zvrhlejšieho rangu. Niečím bolo treba vyplniť vyšší vekový rating, a tak sa hrá na dve základné cenzorské neprístupnosti. Je to logické! Škodu potenciálu zrejme vytušili aj producenti, ktorý pravdepodobne na poslednú chvíľku zaplatili trikárom viac než scenáristovi. Chudý stupídny príbeh sa snaží zaujať na vizuál, no trpkosť medzi úsmevom a vierohodnou historickou peckou zostala tak niekde uprostred. Viac voľnosti, menej trikov a zopár vydarených gagov naviac by určite prospelo. Takto túto polovičatú prácu nemožno brať ani ako komédiu (a už vôbec nie ako paródiu), a ani ako "historický veľkofilm". Nebyť kvalitnej a krásnej (Portman, Deschanel) hereckej ligy, jednalo by sa o nepozerateľnú nudu, ktorá vám vykúzli maximálne nejaký ten malinký úškrn. Čítal vlastne niekto ten prekliaty scenár?
Moje komentáře
Ocelová pěst (2011)
Klišé ako vyšité, zabalené v ohromujúcich efektoch a výprave, je klasickým podpisom moderného blockbusterového hollywoodu. Myšlienka na zamyslenie, no v prípade Levyho pokusu o realistické pokukovanie po robotickej budúcnosti sa o podobnom fenoméne radšej baviť netreba. Nech je totiž Real Steel akokoľvek preplácaná rodinno-dobrodružná jazda pre nenáročných rodine orientovaných divákov, musí sa nechať, že ešte stále to môže fungovať. Akcia sa triezvo drží v úzadí a jej primerané množstvo vyzerá viac než dokonale. Jackman si so svojim mladým parťákom sedí ako zadok na nočník. Roboti majú dušu a najmä nádych reality, čím aj záverečné klišovité zúčtovanie v aréne zobudí v nejednom divákovi aj nejaké tie city. Zaujímavá záležitosť so silnejším emočným zážitkom, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.
Vyměřený čas (2011)
Stávka na pokojniešiu akciu a zaujímavý nápad s originálnym vyznením vyšiel tentokrát na výbornú. Problém však je, že veľa vecí už hraničilo so zdravou logikou. Chápem, že otázky typu: ako je vôbec možné aby sa v civilizovanom svete dalo fungovať s časom vo forme platidla s následkami smrti bez ľútosti a ľudia by to prijali bez výraznejších prostestov resp. anarchie, a rovnako ako je vlastné možné, že ešte stále sa nenašiel nikto, kto by používanú technológiu merania času šikovne obišiel? Film tieto otázky absolútne nerieši. V poriadku. Ostatné články celku fungujú totiž bravúrne a na podobné nezmysly mi nedovolil pomyslieť skôr, ako po záverečných titulkoch. Neskošie precvitnutie je síce mierne triezvejšie a pre zaujímavý nápad začínajú chýbať vysvetlenia a širší obzor. Účel poukázať na myšlienku nezmyselnosti nesmrteľnosti totiž prekryl akékoľvek prostriedky. Už po pár minútach je jasné, čo chcel autor povedať, a každý nadšený divák čaká sa na nejaký odvaz. Nie akčný , nie strhujúci. Len naplnenie zaujímavých myšlienok ústiacich do cool záveru. Takto sa skončí v akejsi nádeji na lepšiu budúcnosť, ktorá je však v rozpore s "kritikou" nesmrteľnosti. Ako celok však In Time funguje veľmi kvalitne. Herecko-spevácka skladačka s Amandou Seyfried a Justinom Timberlakom na čele a filozofickým nádychom až dokonca, valí bez zadrhnutia. Niekedy ale proste nie je nutné až tak tlačiť na divákov intelekt... tak ako to neurobilo Equilibrium.
Alcatraz (TV seriál) (2012)
Tri diely za nami, traja väzni za mrežami. Dúfam, že tvorcovia neplánujú v každej časti lapať minulosť, inak už dnes vieme koľko dielov by nás pri všetkom šťastí malo čakať. Málo materiálu na nejaký širší názor, no Sam Neill je klasicky drsniak v super cool kabáte v charaktere, ktorý mu sedí ako uliaty. Na druhej strane Jorge Garcia pôsobí trochu neohrabane a scenáristicky vykonštruovane, a hlavná dámska hrdinka zatiaľ len cupitá v tieni svojich dvoch kolegov. Na pozadí sa však rozvíjajú zaujímavé pletky s časom a dokonca aj emotívno- dramatické linky odsúdených. Zaujímavá kombinácia sci-fi, drámy a populárnej krimi s dobrou vyhliadkou do budúcnosti. Nechám sa prekvapiť.
Grimm (TV seriál) (2011)
Po prvých deviatich epizódach zisťujem, že tvorcovia varia z vody. Na jednej strane sa nechcú stratiť v spleti zápletiek a tajomstiev a na strane druhej si chcú udržať formu kriminálky. Ťažká úloha, zvlášť vtedy, keď zavediete celkom zaujímavú mytológiu a fantasy atmosféru. Uvidím, čo tvorcovia prichystali ďalej ale bojím sa, že neutrálny status mu v budúcnosti ku kvalite a sledovanosti veľmi nepomôže. Zatiaľ škoda dobrého nápadu.
Zrození Planety opic (2011)
Ak sa v súčasnej preplnenej a prejedenej filmovej dobe dalo nejakým spôsobom inteligentne spracovať notoricky známu tému, stalo sa tak v tomto prípade. Zvoliť si obdobie počiatku "vlády opíc", bola jedna polovica úspechu. Za tou druhou stojí scenárista a Rupert Wayatt. Herecké osadenstvo na čele s Jamesom Francom, akosi zaniká v zhluku originálnych nápadov a perfektnej vizualizácie kúzelníkov z grafického štúdia WETA (niekto sa na na Jacksonovom King Kongovi naučil, ako sa robia poriadne opice!). Hlavní aktéri sú jednoducho živý, interagujú s prostredím a hercami a dokonale zapadajú do obrazu, za vehementnej pomoci hyperkinetickej kamery Andrewa Lesnieho, ktorý sa po úspešnom Pánovi Prsteňov nechce (bohuvďaka) vzdať svojho štýlu. Film ale našťastie nestojí len na pekných obrázkoch a lietajúcej kamere, ale používa aj viac než slušný scenár. Ten sa prezieravo netvári notoricky predvídateľne a priamočiaro. Teda aspoň nie v rámci schémy kasového trháku. Konečný dôsledok je možno jasný, zato zvolené cesty sa podarilo skrotiť do znesiteľného celku. Drží si odstup od trápnosti a teenagerskej lovestory a zároveň sa k divákovi správa férovo, pričom dostáva všetko, na čo sa podľa trailerov prišiel pozrieť. Dobre zohraný tím ľudí na správnom mieste v správnom projekte vytvorí vždy dielo hodné viacnásobnej obývačkovej jazdy. Nech je jeho čaro kdekoľvek, "len" vizuálna pôsobivosť jedného alebo dvoch výraznejších prvkov za tým určite nebude.
Královna XXL (TV film) (2008)
Dajme tomu...pre zainteresovanú skupinu ľudí ako zaručené pozdvihnutie sebavedomia, nie je jednoducho čo riešiť. Inak sa jedná len o ďalšiu sériovú televíznu somarinu pre teenagerov o preplácaných poučeniach, ktoré nás poslušne chcú naučiť ako neodsudzovať spolužiakov (!) podľa vzhľadu:-) Chvalabohu, vydržal som!
Kovbojové a vetřelci (2011)
Nápad ako z "voleja" na moje vlastné prekvapenie funguje svižne. Hneď na začiatku je však jasné, že sa jedná o tradičný letný stroj na peniaze. Neohrozený hrdina, milostná zápletka a polopate vyplácnutý dej. ČO viac sme mohli čakať? Jednoducho je potreba nastaviť sa na podobnú vlnu, prešrotiť ten nezvyčajný mix sci-fi a divokého západu a dobrá zábava je na svete. Režisér požmurkáva po viacerých konkurentoch, no prezieravosť v minimalizovaní emzáckych obrázkov mu budiž k prilepšeniu. Myslím, že vybalancovať podobne infantilnú kombináciu je jednoducho drsná fuška. K logickému správaniu postáv nemá cenu sa vyjadrovať. Craiga treba brať ako cool drsniaka, ktorý presne chápe čo je to kozmická loď a obyvateľov dedinky ako tu osvietenejšiu časť populácie. Mierne pritiahnutie za vlasy nutno chápať v rámci letného hitu a proste oddychovo...Inak to jednoducho nejde. Upozornenie: Neodporúčam púšťať starkému miesto Pokladu na striebornom jazere - tých indiánov by tam proste nepochopil :)
Nákaza (2011)
Ak sa chcete vyhnúť otrepanému katastrofickému námetu, cesta minimalistického prístupu s plejádou hereckých hviezd je tou správnou cestou. Týmto mixom vznikol aj v prípade Nákazy jedinečný stav, kedy dej jednoducho nemá hrdinu. Hrdinom aj obeťou zároveň je totiž ľudstvo samotné. V prvej pol hodinke som len pozeral ako nám režisér predstavuje (a odpravuje:) jednu povedomejšiu tvár za druhou, pričom ani jedna si dej neukradla pre seba. Každá postava ho posúva len o krôčik ďalej v zmysle šírenia ničivého vírusu. Dokonca aj samotná kamera pôsobí maximálne nezainteresovane. Ako pozorovateľ, ktorý je skutočne malý krôčik od dokumentaristického investigativizmu. Nuž a mne ako divákovi nezostáva vtedy nič iné, len sa "správať" podľa nastavených pravidiel. Na druhej strane, pochmúrna hudba funguje v neutešenom svete neistoty fantasticky aj napriek jednému-jedinému použitému motívu. Svojím spôsobom sa jedná o najrelevantnejší prístup ku katastrofickému námetu vôbec, no na strane druhej vás príbeh nemá za čo chytiť. Čas akosi rýchlo uplynie a v deji sa odohrajú všetky potrebné situácie vrátane tej najpodstatnejšej a potom to celé jednoducho skončí. Nič tuctové sa nedeje. Žiadne veľkohubé prehlásenia, žiadne citové vydieranie, žiadne posolstvo - "Chválabohu" alebo veľká škoda?...Netuším. Mierne narážky na nekalé praktiky farmaceutických spoločností totiž rozprášila príliš verná objektivita scenára. Tým sa dostal iba k akejsi švajčiarskej neutralite, po ktorej mám síce dobrý pocit z kvalitne natočeného snímku avšak s nulovým vnútorným zážitkom.
Once Upon a Time (TV seriál) (2011)
"Podivuhodný nápad".... Prvá myšlienka, ktorá ma napadla po úvodnej epizóde. Once Upon a Time je výsledok snaženia tvorcov a producentov v konkurenčnom boji, ktorého príčinou je kombinácia diváckej rozmaznanosti a ignorantstva voči fantazijným príbehom. Jednoducho návod ako natočiť niečo originálne a mysteriózne v jednom tak, aby na nás súčasne pozerali ukecané mamičky, štrikujúce babičky, nespratní teenageri ale aj tvrdí chlapi. V tomto prípade to funguje geniálne a zatiaľ tomu nieto čo vytknúť. Dej sa ešte len rysuje, preto rozoberať myšlienku pointy a podobných samozrejmostí je ešte zavčasu. Pekné paralely medzi rozprávkovým a tým skutočným svetom sú najsilnejšou zbraňou tohoto čarovného príbehu. Rovnako je jasný nosný dej. Ako sa ho však séria bude držať dokonca, je ešte otázne. Dúfam, že nie striktne, inak by sme už teraz vedeli ako to všetko dopadne... Predsalen sa jedna o rozprávkový svet, nie?
American Horror Story (TV seriál) (2011)
Prázdne miesto v televíznej tvorbe je zaplnené. Parádna pocta poctivému hororovému remeslu ma grády, podarených a zväčša neznámych hereckých predstaviteľov, nádhernú rozťahanú atmosféru a super úvodnú znelku, ktorú už od druhej epizódy radšej pretáčam. Mierne nezrovnalosti v logike, lepšie povedané v dejovej stavbe, pôsobia však trošku rušivo. Urobiť z tajomného príbehu seriál je niekedy pekná záludnosť. Tvorcovia pre lepšiu údernosť kombinujú ako sa dá a bežnému divákovi sa len veľmi ťažko orientuje v celej synopse. Splietajú viaceré ostro rozdielne vedúce myšlienky, akoby absolútne netušili aké bude vlastne rozuzlenie prevej sezóny. Typický problém amerických sérií na pokračovanie, ktoré ešte netušia, či im bude dovolené pokračovať. Postavy sú takmer všetky nepríjemné a len veľmi ťažko sa s nimi stotožňuje. Či je to výhoda alebo nie, zatiaľ nedokážem povedať. Pred koncom prvej sezóny sa však šikovne prejavuje postava Bena Harmona, vďaka ktorému sa dá konečne o niečo oprieť. Inak atmosfériacká pecka aká na TV obrazovkách dozaista chýbala.
Terra Nova (TV seriál) (2011)
Ambiciózna pripomienka na Jurský park je pre TV prostredie spracované viac než slušne, no už takmer pred koncom sezóny mám čoraz intenzívnejší pocit, že tvorcovia varia z vody. Dej nemá jasné kontúry a zjavne sa spolieha na záverečné "šokujúce" rozuzlenie. Pár krásnych obrázkov, na ktorých vidieť digitál ako hrom síce zaujme, no miestami sa človek doslova nudí. Pritom sa jedná o potenciál nabitý nápadmi, v ktorom sa navyše tvorcovia šikovne vykrútili z háklivého časového paradoxu. Čistá cesta, ktorú si tak trošku zašpinili samotní scenáristi. V každom prípade ešte sa nechám prekvapiť...
Strom života (2011)
Úžasná pocta prírode človeku, životu, Bohu... jednoducho všetkému bytiu v nekompromisne odlišných filmárskych postupoch. Nádherné na pozeranie a vzhľadom na nezávislú produkciu aj drahé na efekty, no inak ľahko zaraditeľné do záložky : "Film, na ktorý si o týždeň ani len nespomeniete". Teda ak ho vôbec dopozeráte. Jedná sa totiž o náročnejšie a pre tuctovejšieho diváka skôr nudné more pekných obrázkov, strnulých dialógov a najmä monológov, ktoré na prvý pohľad nedávajú zmysel. Samozrejme pre vnímavých a náročných divákov sa môže jednať napríklad o jedno príjemne strávené voľné popoludnie v ktorom sa mihnú minimalistický Brad Pitt a vďakak scenáru nevýrazný Sean Penn.
Tintinova dobrodružství (2011)
Zemecskis si určite práve teraz niekde v zabudnutom kúte Hollywoodu trhá vlasy za svoju neschopnosť. Niekoľko rokov sa snaží dotiahnuť technológiu Motion Capture do dokonalosti, keď tu odrazu príde strýko Steve a šmahom ruky jeho snahu predbehne míľovými krokmi. Trikoví mágovia z ILM si bez akýchkoľvek pochybností zaslúžia technického Oscara. Animácia berie dych a spolu s rozlietanou kamerou a akčným uragánom v kinosále, inteligentne pokukáva po Indym, ktorému je Tintin v podstate mladším digitálnym bratrancom. Spielberg pracuje s maximálnym nadšením, to je vidieť z každého záberu, no mierne iritujúce scenáristické prehánky a najmä ukecaný Tintin hádžu jeho dobrodružnému intelektu polená pod nohy. Príliš sa tlačí na pochopenie pre najmenších a okráda sa o údernejšie momenty prekvapenia. Nech je to už ale akokoľvek, v 3D sa jedná o neskutočnú pecku, ktorá necháva konkurenciu ďaleko za sebou a vám pomôže zabudnúť na niektoré nevydarené momenty. 90%...
Pařba v Bangkoku (2011)
Ako každé pokračovanie - všetkého viac. tentoraz to ale páni tvorcovia trochu prepískali. Okrem toho, že v podstate prehnali prvý diel cez kopír a hojne z neho čerpali barličky, pritlačili na pílu čo sa týka nevkusu a zvrhlosti, ktorá minule tak šikovne balansovala na stále znesiteľnej hranici. Priame obrazy ázijských prirodzení a transvesti zvrhlostí si mohli zúčastnení odpustiť. Myslím, že už samotná zauzlenie bolo vymyslené šikovne, nebolo treba ísť hlbšie do nechutnosti. Výhrou je nápad a šikovne vymyslené peripetie našej zábavnej trojice, ktorý dokáže fungovať aj na druhýkrát a pravdepodobne bude fungovať aj v ďalšom pokračovaní. Len preto 60% .
Moje krásná učitelka (2011)
Snaha poňať romantickú komédiu originálne sa tentokrát nevyplatila. Čo z toho, že medzi Hanksom a Roberts to iskrí kde sa len dá, keď im scenáristi nedovolili vyblázniť sa. Nafukovanie do samého záveru búra klasické konvencie romantiky, a keď sa konečne rozbehne očakávaná línia film odrazu skončí. Nedokázal som sa naladiť ani na striedmy a inteligentný humor, ani na tragikomickú životnú púť hlavného hrdinu. Moja krásna učiteľka proste zostala na pol cesty medzi týmito dvoma mantinelmi. Nútená originalita a pokukovanie po Forestovi Gumpovi sa niekedy nevypláca, a to aj vtedy, keď máte za sebou silné herecké mená a ich kvalitné výkony. Pre intelektuálov na nedeľné popoludnie ako oddychovka postačí, no ostatných skôr unudí k smrti.
Green Lantern (2011)
Vizuálna inšpirácia neónovým Tronom bije do očí, megaakcia s parádnymi trikmi pôsobí štandardne blockbusterovo, záver tradične odkazujúci do ďalších pokračovaní a popkornová triková zábava je dokonale dotiahnutá do konca. Čo viac treba k podobnému komixovému letnému megahitu? Má všetko čo potrebuje podobný "žáner" a ešte zopár vtipných vychytávok navyše. Humorné odľahčenie nie je tak vydarené ako v prípade Thora, ale aj vtipné "WTF" odhalenie identity záhadného zeleného hrdinu jeho potenciálnou priateľkou, robí veľa. Príjemne oddychové, mierovo zelené a herecky vydarené x-té papierové divadielko, kde nejde samozrejme o dej, ale o super akciu. Mimochodom, pozerať v HD s poriadnym zvukom.
Gattaca (1997)
Originálny nápad v minimalostickom nízkorozpočtovom podaní, kde niečo veľké neustále visí v pozadí až do konca, má slušný spád, zaujímavú lovestory, a podarenú "light" akciu. Prvky detektívky fungujú mierne kostrbato, no scenárista dokázal vykľučkovať z takmer každej situácie. Samozrejme istá vykonštruovanosť a veľké spoliehanie sa na náhody a nelogizmy sú v prípade tak špecifického deja akceptovateľné, no aj napriek tomu je toto najväčšou slabinou filmu. Ľudia dokážu "vypestovať" dokonalého človeka, čarujú z genetikou, a pritom nedokážu zachrániť ochrnutého človeka? Trochu zvláštne, nemyslíte? Herecké výkony na najvyššej úrovni, ale zatieňujú takmer všetko zlé, takže som sa napokon zmieril so všetkým negatívnym a nechal sa ovládať iným prístupom. Režisér sa navyše snaží filozofovať a vo väčšine prípadov sa mu darí klásť zaujímavé otázky. Niekedy síce pôsobia ťažkopádne a nedotiahnuto, ale človek s dobrou predstavivosťou dokáže medzi riadkami prečítať veľa zaujímavého. Zručne natočený originálny nápad, s dobrým hereckým osadenstvom zaujme, ale neohúri. A to napokon nestačí na plný počet.
Yip Man Chinchyun (2010)
Menšie sklamanie. Donieho Yena som vyzeral asi do polovice filmu, a na veľmi šikovnú "napodobeninu" som si zvykal len veľmi ťažko. Samozrejme z logiky prequelu sa obsadenie dá prepáčiť. Väčším kŕčom však je scenár. Ten okrem slabého príbehu ponúka síce pekné zato okate vykonštruované súboje. Hlavným dôvodom je práve chudobná dejová linka, ktorá neponúkne ani jednu situáciu, plynule ústiacu do nejakého súboja. Rovnako záver mi prišiel len ako úmysel spraviť nutné vyvrcholenie, aby sme neprišli o poriadnu dávku Wing Chun. Celkový dojem je teda mierne rozpačitý a len dobre vyzerajúce súboje ho nemôžu vylepšiť.
Piráti ze Silicon Valley (TV film) (1999)
Neprehľadne uponáhľaný pohľad do sveta dvoch najväčších IT-ákov na svete. Viem, že sa jedná o televízne produkciu, no práve preto si tvorcovia mohli dovoliť pustiť stopáž na uzde. Poldruha hodiny je hriešne málo na tak rozsiahlu tému v podstate o dvoch odlišných ľudoch, ktorých spojilo akurát nadšenie v počítačoch. Akosi násilne natočená polobiografická sonda, bez faktov, ktoré by diváka zaujímali najviac. Jediné, čo mierne nahráva nezodpovednému prístupu je spravodlivé vykreslenie oboch rivalov, na ktorých si musí spraviť názor každý sám. Inak len remeselná TV záležitosť, ktorej chýba úcta podať históriu dvoch gigantov úplne a zmysluplne. Tak trochu strata času.
Šéfové na zabití (2011)
Bezkonkurenčne najvydarenejšia komédia roku 2011. Vo štvorici po opici nahodil síce vysokú ľaťku humoru, no Šéfovia na zabitie si s ňou hravo poradili. Typ humoru presne napasovaný na domýšľavého diváka s perfektne vypointovanými situáciami, ktoré nasledujú bezprostredne za sebou, nestíha nudiť. Samozrejme bez vydareného hereckého tria (ale aj ostatného hereckého pléna) by režisér nevyždímal ani s polovice také množstvo humorného testosterónu. Colin Farrell vzbudzuje úsmev už len pri pohľade na jeho frizúru a Kevin Sapacey sedí v úlohe zákerného manažéra ako zadok na šerbeľ. Radosť pozerať, ako z kvalitného scenára vznikajú situácie, ktoré do seba perfektne zapadajú. Seth Gordon si vie dať rady s čímkoľvek. Vždy to vyzerá originálne, nenútene a najmä vtipne. V polovici vám síce dôjde, že s poľovačkou na neznesiteľných šéfov to dopadne presne tak ako to dopadne, no aj z tohoto prekuknutia dokázali tvorcovia vykľučkovať so vztýčenou hlavou. Chyťte si bránice, pozrite film a nechajte sa unášať najvydarenejšími slovnými a situačnými gagmi poslednej doby. Jednoducho paráda...
Po životě (2009)
Pani režisérka sa posnažila, no zdá sa, že až príliš. Za každú cenu chce diváka udržať v nevedomosti a nejasnosti, a to až do samotného záveru. V podstate sa jej darí udržať pointu neodhalenú, čím ale vzniká zopár nejasností, ktoré plnia len úlohu zmätenia diváka. Inak sa jedná o podarenú žánrovu záležitosť, ktorú bravúrne držia herecké výkony a šikovne nastavená atmosféra. Voľba Liama Neesona do úlohy "hrobára" vyšla na sto percent. Jeho charakter je neodhadnuteľný. Film však akoby nevedel, čím chce byť. Veľa zaujímavých myšlienok o živote a smrti patrí skôr do filozofickej drámy, čím samozrejme značne utrpela hororová stránka filmu. Pointa je dokonalá a od začiatku perfektne budovaná, avšak pre svoju myšlienkovosť snímku sila jej odhalenia vyšumela do prázdna. Takto nedostanete šok, ale len akési postupné zaostrovanie nejasných kontúr, ktoré tak nejak vyústia do pointy. Balancovanie na hranici drámy a hororu uškodilo celému filmu. Úmysel prinútiť diváka na záver premýšľať bol tak silný, že celý dej sa tomuto cieľu prispôsobuje. Niekedy je problém, keď si tvorcovia vymyslia námet, nastavia si jasné ciele a všetko ostatné už iba bezohľadne prispôsobujú týmto pevným základom. Agnieszka Vosloo nech akokoľvek skúsene zrežírovala, nedokázala zakryť už dopredu nastavené pravidlá. Takto After Life zostal visieť niekde uprostred, kedy zároveň chcela šokovať, ale aj zanechať pochybnosti. A to jednoducho niekdy nefunguje. Napriek tomu, mrazivá atmosféra, podarená pointa, ktorú si pre dobrý zážitok treba ihneď ujasniť a herecké výkony, ťahajú toto "psycho" u mňa pekne vysoko.
Insidious (2010)
Nech je zápletka akokoľvek pritiahnutá za vlasy a nech záverečná konfrontácia vyzerá akokoľvek lacno, tento mrazivý horor ma jednoducho dostal. Úžasne mrazivú atmosféru, ktorú dokonale živý kamera a šikovný strih som nezažil už poriadne dlho.Takmer každá napätá scéna, každý "ľakací záber" vyšiel na 100%. Šikovne podfarbené prostou škrípavou hudbou a neznámymi, zato nadmieru uveriteľnými hereckými výkonmi. Povinnosť pre milovníkov duchárskych záležitostí, a pre tých čo sa chcú jednoducho báť. Za málo peňazí, veľa strašidelnej muziky. Takto sa nakrúcajú filmy.
Caller, The (2011)
Po dlhšom duchárskom suchu a hneď také milé prekvapenie. Každému je po dopozeraní síce jasné, že sa jedná len o natiahnutie dobrého nápadu, no aj napriek tomu sa režisérovi podarilo vykúzliť pár dobrých mrazivých situácií. Skôr ako o horor sa jedná o veľmi pochmúrny triler, kde obsah vyhráva nad formou. Viac pritlačiť na pílu by možno neuškodilo, ale kto má radšej jemné mrazivé šteklenie zmyslov a množstvo prázdnych "ľakačiek" ako hektolitre krvi, jedná sa o tutovku. The Caller je podarená priemerná práca, ktorú o kus vyššie ťahá práve super nápad. Jediný problém je v obmedzenosti príbehu. Ten si síce vytvoril svoju vlastnú nenáročnú logiku, ktorá nemá výraznejšie diery a proste funguje, no tým sa ochudobnil o viacero zaujímavých alternatív a rozsiahlosť, nech to v prípade hororu znie akokoľvek podivne. Každopádne po dlhšom suchu sa jedná o celkom príjemné privítanie do pochmúrnej jesene.
Ve jménu krále (2007)
Je mi jasné koho chcel pán za kamerou napodobiť. Vcelku slušné triky, zaujímavá (no okopírovaná) kamera ale nemôže zachrániť mizerný scenár a nezmyslené režisérske úlety. Uwe proste nedokáže natočiť poriadny film ani za veľké peniaze ani s podareným osadenstvom. To, že som vydržal pozerať až do konca má však niečo do seba. Inak je to smutné, takto premrhať dobrý nápad s dobrým rozpočtom. Pritom stačilo vymeniť zodpovedného človeka na jednej maximálne dvoch stoličkách.
Stormbreaker (2006)
Slabý priemer, s brutálnym hereckým ansáblom jej veličenstva. To však neznamená, že množstvo povedomých mien dokáže spraviť celý a najmä zaujímavý film. Pre deti do 12 rokov max.
Ať vejde ten pravý (2008)
Konečne triezvy pohľad na Twilight fenomén. Konečne láska, ktorá má aj kúsok dramatického vyznenia a severského chladu. Konečne niečo upírsky romantické na čo sa dá pozerať aj bez trápnych pocitov, bez toho aby ste sa zamýšľali nad pohnutým osudom malého dievčatka. Jediná výčitka preto smeruje do úplne nepodstatnej oblasti nezmyslenosti samotnej zápletky, kedy sa s fantasy prvkov skladá realistická dráma. To tu fakt ešte nebolo.
Hoodwinked Too! Hood vs. Evil (2011)
Nepamätám si, že by som niekedy musel vypínať akýkoľvek animák už v polovici. Také sklamanie oproti prvému dielu som skutočne nečakal. Dej sa preniesol do úplne iného prostredia, kde vtipy nastavené prvým dielom absolútne nefungujú. Množstvo gagov je nasilu vypointovanýchj len za účelom vtipnej situácie a animácia podobne strnulá. Obrovská nuda, ktorá sa nedá vydržať dokonca ani s vypätím všetkých síl. Skutočne si nespomínam ani na jednu naozaj vtipnú scénku. Obrovská škoda.
Super 8 (2011)
Abramsov štýl je neprehľadnuteľný. Jeho tvorbu sledujem od prvých snímkov a zatiaľ mi ani jeden neunikol. Výrazný príklon k "spielbergovskej sci-fi filozofii" mi vôbec nevadí. Práve naopak. Super 8 je povedome inšpirovaný svojím producentom a ja doslova slintám za každým novým projektom. Abrams akurát pridáva svoje moderné prvky. Podivné, zato efektné optické efekty, mladá generácia zasadená do emzáckej minulosti a profesionálny prístup človeka, ktorý presne vie čo chce. Okrem dokonalej propagačnej kampane, ktorá robí polovicu úspechu, vie dokonale blbnúť diváka a prefíkane maskuje toho najdôležitejšieho aktéra do nevydržania. Abrams je proste niečo ako Steve Jobs vo svete Apple. Dokonalosť, o ktorej sa dozvedáte až na poslednú chvíľu, pri ktorej zostávate s otvorenými ústami a vôbec vám nezáleží na tom, že jedná v podstate už o stokrát videné v lepšom - profesionálnejšom kabáte. V každom prípade sa jedná o poctivú prácu s prehľadnými akčnými scénami a bravúrnou úvodnou haváriou. Nerieši sa však len akcia a cool efekty. Vzťahy sú rovnako dôležité aj napriek tomu, že sa zameriavajú len na istú skupinku ľudí. Nech je to už akokoľvek, stále sa neviem zbaviť pocitu, že tým bezmála dvom hodinám slušnej a tajomnej jazde stále niečo chýba. Možno práve širší záber, akási výpravnosť do myslí iných zainteresovaných....niečo bez zbytočných každému jasných vysvetľovačiek.
X-Men: První třída (2011)
Nikdy som nevnímal rozdiel medzi Singerovým a Ratnerovými X-Menmi. Každý mal niečo do seba. Svojský prístup a pohľad na akčnosť. Podobne je na tom aj Vaughnov mutantský vesmír. Riadi sa presne tým, čo mu servíruje scenárista. S prehľadom sa prispôsobil dobovej atmosfére. Technické vychytávky síce dostali akurát tak staromódny look, no ich účinnosť prevyšuje ešte aj dnešnú dobu. Jednoducho niečo veľké zabalené do neviditeľnej pozlátky, ktorú si nemožno nevšimnúť. S vynikajúcimi hercami a slušne napísanými dialógmi sa dajú robiť veľké veci. Ak sa pri tom aj efektne rozbieha akcia, neviem, čo môže brániť vysokému hodnoteniu. Aj keď mám zmiešané pocity, skôr sú spôsobené samotným komixovým vesmírom, ktorý pozerám len z očakávania, kedy ma konečne niečo naozaj ohúri. Zatiaľ sa stále jedná "len" o perfektné a remeselne prvotriedne zvládnuté snímky, ktoré ale zaručene nestoja za niekoľkonásobné pozeranie. V tomto prípade však druhýkrát ešte zvládnem.
Princ a pruďas (2011)
Po výživnom trailery sa mi dostal do oka konečne aj samotný film. Prekvapenie porpagačného klipu, ktorý srší vtipom a uletenosťou však vystriedal nechápavý a rozčarovaný pohľad po záverečných titulkoch. Množstvo gagov sú len nekonečne trápne sexuálne variácie toho istého len zakaždým zvrhlejšieho rangu. Niečím bolo treba vyplniť vyšší vekový rating, a tak sa hrá na dve základné cenzorské neprístupnosti. Je to logické! Škodu potenciálu zrejme vytušili aj producenti, ktorý pravdepodobne na poslednú chvíľku zaplatili trikárom viac než scenáristovi. Chudý stupídny príbeh sa snaží zaujať na vizuál, no trpkosť medzi úsmevom a vierohodnou historickou peckou zostala tak niekde uprostred. Viac voľnosti, menej trikov a zopár vydarených gagov naviac by určite prospelo. Takto túto polovičatú prácu nemožno brať ani ako komédiu (a už vôbec nie ako paródiu), a ani ako "historický veľkofilm". Nebyť kvalitnej a krásnej (Portman, Deschanel) hereckej ligy, jednalo by sa o nepozerateľnú nudu, ktorá vám vykúzli maximálne nejaký ten malinký úškrn. Čítal vlastne niekto ten prekliaty scenár?