Osamelosť cezpoľného bežca alias dokonalá ukážka nediváckeho filmu. Témou i postupmi. A fenomenálny Michael Fassbender v úlohe, ktorá mu síce nakoniec nepriniesla nomináciu na Oscara, ale samotný fakt kontroverziám okolo snímky paradoxne nahráva. Oči ako odraz/obraz duše, tak podobné Richardovi Harrisovi v This sporting life. A kamera, ktorá často len dokumentárne zaznamenáva (rozhovor Brandon vs. Sissy) + hudba s motívom v metre, spolu tvoriace kongeniálnu súčasť celku, kde by som uprostred síce niektoré veci len naznačil (záver New York, New York napr.),ale i tak nejde z hlavy. Ako krásne hovorí angličtina: A RAW, HARROWING & DISTURBING EXPERIENCE (surové, trýznivé a znepokojivé). 90%.
Geniálna Tilda S. v príbehu, ktorého intenzita, hrôzostrašnosť a bezmocnosť by vynikli oveľa viac keby ho Lynne Ramsay nepoňala ako štylistické cvičenie a navyše nezneprehľadňovala dej retrospektívnymi scénami. Škoda nevyužitého potenciálu.
Banálna melodráma na hranici gýča. Čo tak dostáva kritikov za hranicami by mohlo byť záhadou...(ale vlastne ani nie je). Clooney je posledných pár rokov istota, ale Oscara tento rok ? Nie, nie ! Celú stopáž divák sleduje len film, príbeh sa ani na chvíľu nedostane pod kožu, navyše je neoriginálny, predvídateľný a funguje maximálne ako reklama na Havaj. Sklamanie, pán Payne, veľké.
Herecky geniálne, Alicia Vikander minimálne na Felixa, ale príbeh, jeho stavba (vedľajšie postavy bez akejkoľvek psychológie) a najmä nešťastné rozuzlenie devalvujú strhujúce výkony ústredného dua. Nevyrovnane zaujímavý debut s príchuťou severu, s teplákovkou a igelitkou čoby zapamätateľným trademarkom.
+++ Táňa a J.Gogál, paradoxne napriek "nedôležitosti" svojej úlohy najuveriteľnejšia postava až príliš zložitej scenáristickej mozaiky +++
- - - prekvapujúci herecký amatérizmus a bezmocnosť (matka chlapca, Hanin kolega v strižni) - - - Hviezdičkovanie je nadhodnotené, dôvod je ale jednoduchý - po istej dobe nešlo o stratený čas pri slovenskom filme (Mŕtvola musí zomrieť napr.,kde je komentár či akékoľvek hodnotenie úplne zbytočné).
Poznámka č.1: páni Akademici, čo takto dať naháča Glenn Close za originálnu pieseň Lay your head down ? Poznámka č.2: SPECIAL THANKS TO: Orlando Bloom, Stephen Frears, Amanda Seyfried i Istvan Szabo ???!!! Iná skupina:-))))
Ukážka dokonalého CASTING BY. Scenár je síce luxusne černobiely a šablónovitý (U is smart, U is kind, U is important), obsadenie a práca s celým ansámblom je ale fascinujúca. Pán režisér je herec a to najlepšie zo svojich skúseností zúročil v každej jednej scéne. A späť ku casting by: B.D.Howard + S.Spacek + J.Chastain a ich nosy = jednoducho dokonalé. O chémii Octavie S.a Violy D.ani nepíšem.
Klišé, klišé, klišé. Chlapáctvo ako jedno veľké KLIŠÉ. Klišé, klišé, klišé. Americký sen ako jedno veľké KLIŠÉ. Irák, znovunájdený otec (alkoholik) + manželka, ktorá nechápe, nechce, ale vo finále (ako inak), posiela presvedčívé "Aj lav jú". Hviezdičky za hercov, inak kdeže. KDEŽE !
Strohé, úderné, soderberghovsky osobité a úsporné vo využití hercov, s paradoxne najdôležitejšou postavou, ktorou je prototyp "antihviezdy", Jennifer Ehle. Osobne radosť z čistej filmáriny.
Celkom ZBYTOČNÁ filmový exkurzia do mesiaca priemernej islandskej rodiny. Predvídateľná, patetická, bez kúska autorskej originality. Navyše s hudobnou líniou, ktorá by sa uživila v ktoromkoľvek hollywoodskom gýči (či paródii) - chvíľami hotová argentínska telenovela.
Krásna purpurovo ružová pohľadnica z Paríža. A zároveň absolútna rehabilitácia Owena Wilsona, ktorý je /proti všetkým mojim očakávaniam/ dokonalejší než akékoľvek alter ego samotného W.A.
nemá zmysel písať čokoľvek iné, než napísal kamarát Martin (marvan). Dopozeral som piatu časť a premýšľal, prečo ma MP nechce pustiť a nenájdem lepšie slová, tak len pretlmočím jeho postreh, ktorý presne vystihol moje pocity : geniálne je najmä pojatie hrdinov, ktorí nie sú profilovaní ako tí, ktorým by sme mali/nemali fandiť, nie sú ani kladní alebo záporní či sympatickí. Divák si musí neustále hľadať k nim svoju cestu a s každou ďalšou zápletkou meniť postoj. Inými slovami: DOKONALÁ (a tým fascinujúca) AMBIVALENCIA. Časť 4, 49minúta, videné minimálne 20X.
Laskonkovo červená knižnica strihnutá s výborne odsledovanými malými životnými etudami a s pár scénami, pri ktorých dostáva bránica potrebne zabrať (9 ? 9 ? WOW, U SHOWED ME). Mimochodom, S.Carell a K.Bacon majú asi rovnakého dentistu (a strašného)?!...
Nedokonalé ako život sám, nevyrovnané ako život sám <- (a tým pádom pre mňa) -> výnimočné v optike, ktorou nazerá práve na ups and downs priemerného človeka. Výborná predloha, rozumný režisér, herci vediaci presne čo a ako hrať. Navyše vtipné cameos kanadskej režisérskej elity: Denys, Atom, David. Prekvapenie. Píšem si: Mordecai Richler, Argo, v hľadáčiku. Jeden z mojich TOP filmov roka 2010. Miloši, ďakujem za nakopnutie.
Láska je strašne bohatá, láska tá všetko sľúbi, no ten, čo ľúbil sklamal sa a ten čo sklamal, ľúbi...JESENNÁ LÁSKA vo farbách popadaného lístia v dokonale neromantizujúcom obraze 19.storočia. P.S. ešte dnes mi znie tá facka v uchu.
Elementárne pocity. Život v jednom dni. A jeden deň, ktorý zmení celý život. Zároveň ANTIfilm na výlet do multikina pozrieť si hit s B.Pittom a S.Pennom. Vážne nie. NEVÍDANÁ AUTORSKÁ SLOBODA.
What the FUCK was this movie about ? U lost your wife, U lost your mum, I lost my nut ?! Vymyslieť podobnú pointu muselo dať práce. Priamo na FESTIVAL OTRLÉHO DIVÁKA.
Vanity, fuss and noise. Čím vlastne trpel vzťah Leva Nikolajeviča a Sofie? Márnivosťou, ješitnosťou a lomozom? Dozvedel sa to vôbec niekto? Je paradoxné (a autorsky trestuhodné), ak ma ako diváka zaujíma viac vzťah sekretára Bulgakova k Máši než titulnej dvojice?! JE! James McAvoy každopádne späť do mojej TOP10, pozdvihuje podpriemerný film na pozerateľný, hoc rýchlo zabudnuteľný biograf. Škoda nevyužitého potenciálu. Vanity, fuss and noise ?! Veľmi voľne vyložené...
Moje komentáře
Stud (2011)
Osamelosť cezpoľného bežca alias dokonalá ukážka nediváckeho filmu. Témou i postupmi. A fenomenálny Michael Fassbender v úlohe, ktorá mu síce nakoniec nepriniesla nomináciu na Oscara, ale samotný fakt kontroverziám okolo snímky paradoxne nahráva. Oči ako odraz/obraz duše, tak podobné Richardovi Harrisovi v This sporting life. A kamera, ktorá často len dokumentárne zaznamenáva (rozhovor Brandon vs. Sissy) + hudba s motívom v metre, spolu tvoriace kongeniálnu súčasť celku, kde by som uprostred síce niektoré veci len naznačil (záver New York, New York napr.),ale i tak nejde z hlavy. Ako krásne hovorí angličtina: A RAW, HARROWING & DISTURBING EXPERIENCE (surové, trýznivé a znepokojivé). 90%.
Musíme si promluvit o Kevinovi (2011)
Geniálna Tilda S. v príbehu, ktorého intenzita, hrôzostrašnosť a bezmocnosť by vynikli oveľa viac keby ho Lynne Ramsay nepoňala ako štylistické cvičenie a navyše nezneprehľadňovala dej retrospektívnymi scénami. Škoda nevyužitého potenciálu.
Děti moje (2011)
Banálna melodráma na hranici gýča. Čo tak dostáva kritikov za hranicami by mohlo byť záhadou...(ale vlastne ani nie je). Clooney je posledných pár rokov istota, ale Oscara tento rok ? Nie, nie ! Celú stopáž divák sleduje len film, príbeh sa ani na chvíľu nedostane pod kožu, navyše je neoriginálny, predvídateľný a funguje maximálne ako reklama na Havaj. Sklamanie, pán Payne, veľké.
50/50 (2011)
Dôsledok 500 days with Autumn ?!
Milovaná (2010)
Herecky geniálne, Alicia Vikander minimálne na Felixa, ale príbeh, jeho stavba (vedľajšie postavy bez akejkoľvek psychológie) a najmä nešťastné rozuzlenie devalvujú strhujúce výkony ústredného dua. Nevyrovnane zaujímavý debut s príchuťou severu, s teplákovkou a igelitkou čoby zapamätateľným trademarkom.
Čerešňový chlapec (TV film) (2011)
+++ Táňa a J.Gogál, paradoxne napriek "nedôležitosti" svojej úlohy najuveriteľnejšia postava až príliš zložitej scenáristickej mozaiky +++ - - - prekvapujúci herecký amatérizmus a bezmocnosť (matka chlapca, Hanin kolega v strižni) - - - Hviezdičkovanie je nadhodnotené, dôvod je ale jednoduchý - po istej dobe nešlo o stratený čas pri slovenskom filme (Mŕtvola musí zomrieť napr.,kde je komentár či akékoľvek hodnotenie úplne zbytočné).
Albert Nobbs (2011)
Poznámka č.1: páni Akademici, čo takto dať naháča Glenn Close za originálnu pieseň Lay your head down ? Poznámka č.2: SPECIAL THANKS TO: Orlando Bloom, Stephen Frears, Amanda Seyfried i Istvan Szabo ???!!! Iná skupina:-))))
Černobílý svět (2011)
Ukážka dokonalého CASTING BY. Scenár je síce luxusne černobiely a šablónovitý (U is smart, U is kind, U is important), obsadenie a práca s celým ansámblom je ale fascinujúca. Pán režisér je herec a to najlepšie zo svojich skúseností zúročil v každej jednej scéne. A späť ku casting by: B.D.Howard + S.Spacek + J.Chastain a ich nosy = jednoducho dokonalé. O chémii Octavie S.a Violy D.ani nepíšem.
Poupata (2011)
Môj český FILM ROKA.
Warrior (2011)
Klišé, klišé, klišé. Chlapáctvo ako jedno veľké KLIŠÉ. Klišé, klišé, klišé. Americký sen ako jedno veľké KLIŠÉ. Irák, znovunájdený otec (alkoholik) + manželka, ktorá nechápe, nechce, ale vo finále (ako inak), posiela presvedčívé "Aj lav jú". Hviezdičky za hercov, inak kdeže. KDEŽE !
Nákaza (2011)
Strohé, úderné, soderberghovsky osobité a úsporné vo využití hercov, s paradoxne najdôležitejšou postavou, ktorou je prototyp "antihviezdy", Jennifer Ehle. Osobne radosť z čistej filmáriny.
Prosinec (2009)
Celkom ZBYTOČNÁ filmový exkurzia do mesiaca priemernej islandskej rodiny. Predvídateľná, patetická, bez kúska autorskej originality. Navyše s hudobnou líniou, ktorá by sa uživila v ktoromkoľvek hollywoodskom gýči (či paródii) - chvíľami hotová argentínska telenovela.
Jeden den (2011)
"I LOVE YOU VERY MUCH, BUT I DON´T LIKE U ANYMORE..."
Půlnoc v Paříži (2011)
Krásna purpurovo ružová pohľadnica z Paríža. A zároveň absolútna rehabilitácia Owena Wilsona, ktorý je /proti všetkým mojim očakávaniam/ dokonalejší než akékoľvek alter ego samotného W.A.
Alois Nebel (2011)
Forma, ktorá by mala oveľa väčšie kúzlo, keby jej nechýbal silnejší príbeh.
Ten kluk (2007)
Nebyť Andrew Garfield chlapcom A, neviem, neviem, či by ma jeho príbeh akokoľvek zaujal. Tendenčné a predvídateľné, ale ako čítam, silne subjektívne.
Jíst, meditovat, milovat (2010)
Please: DON´T PRAY, DON´T LOVE, JUST EAT, EAT, EAT.
Mildred Pierceová (TV seriál) (2011)
nemá zmysel písať čokoľvek iné, než napísal kamarát Martin (marvan). Dopozeral som piatu časť a premýšľal, prečo ma MP nechce pustiť a nenájdem lepšie slová, tak len pretlmočím jeho postreh, ktorý presne vystihol moje pocity : geniálne je najmä pojatie hrdinov, ktorí nie sú profilovaní ako tí, ktorým by sme mali/nemali fandiť, nie sú ani kladní alebo záporní či sympatickí. Divák si musí neustále hľadať k nim svoju cestu a s každou ďalšou zápletkou meniť postoj. Inými slovami: DOKONALÁ (a tým fascinujúca) AMBIVALENCIA. Časť 4, 49minúta, videné minimálne 20X.
Bláznivá, zatracená láska (2011)
Laskonkovo červená knižnica strihnutá s výborne odsledovanými malými životnými etudami a s pár scénami, pri ktorých dostáva bránica potrebne zabrať (9 ? 9 ? WOW, U SHOWED ME). Mimochodom, S.Carell a K.Bacon majú asi rovnakého dentistu (a strašného)?!...
Zrození Planety opic (2011)
- už je to tak, digitálne opice sú herecky zdatnejšie než James Franco -
Barneyho ženy (2010)
Nedokonalé ako život sám, nevyrovnané ako život sám <- (a tým pádom pre mňa) -> výnimočné v optike, ktorou nazerá práve na ups and downs priemerného človeka. Výborná predloha, rozumný režisér, herci vediaci presne čo a ako hrať. Navyše vtipné cameos kanadskej režisérskej elity: Denys, Atom, David. Prekvapenie. Píšem si: Mordecai Richler, Argo, v hľadáčiku. Jeden z mojich TOP filmov roka 2010. Miloši, ďakujem za nakopnutie.
Gorod Zero (1988)
Absurdná pocta rock´n rollu s až kafkovsky bezradným hlavným hrdinom, na ktorého mieste by mohol byť snáď už len Bill Blake. Nech žije kráľ.
Jana Eyrová (2011)
Láska je strašne bohatá, láska tá všetko sľúbi, no ten, čo ľúbil sklamal sa a ten čo sklamal, ľúbi...JESENNÁ LÁSKA vo farbách popadaného lístia v dokonale neromantizujúcom obraze 19.storočia. P.S. ešte dnes mi znie tá facka v uchu.
Strom života (2011)
Elementárne pocity. Život v jednom dni. A jeden deň, ktorý zmení celý život. Zároveň ANTIfilm na výlet do multikina pozrieť si hit s B.Pittom a S.Pennom. Vážne nie. NEVÍDANÁ AUTORSKÁ SLOBODA.
Grey Gardens (TV film) (2009)
Nenápadný pôvab aristokracie, resp. zo slovníka navždy vypúšťam spojenie: "mother-darling" & "chicken".
Láska prokletá (1998)
Hľadať pochopenie v Mayburyho halucinácii je ako chcieť nájsť Nietzscheho medzi fotbalistami. Áno.
Medvídek Winnie (TV film) (2004)
* nedá mi inak, len súhlasiť s burinou, nevyjadrím to presnejšie *
Hesher (2010)
odpad!What the FUCK was this movie about ? U lost your wife, U lost your mum, I lost my nut ?! Vymyslieť podobnú pointu muselo dať práce. Priamo na FESTIVAL OTRLÉHO DIVÁKA.
Norma Rae (1979)
Norma Rae ako ideál doby, žena, ktorá sa nebojí nikoho/ničoho. Všetko je však až príliš korektné (a až nesympaticky oduševnelé).
Last Station, The (2009)
Vanity, fuss and noise. Čím vlastne trpel vzťah Leva Nikolajeviča a Sofie? Márnivosťou, ješitnosťou a lomozom? Dozvedel sa to vôbec niekto? Je paradoxné (a autorsky trestuhodné), ak ma ako diváka zaujíma viac vzťah sekretára Bulgakova k Máši než titulnej dvojice?! JE! James McAvoy každopádne späť do mojej TOP10, pozdvihuje podpriemerný film na pozerateľný, hoc rýchlo zabudnuteľný biograf. Škoda nevyužitého potenciálu. Vanity, fuss and noise ?! Veľmi voľne vyložené...