Ako pocta, tak trochu paradoxná, pri tých rečiach, ako sa Korea chce vyhnúť kríze, ktorá na istý čas utlmila hlas HK produkcie, je to fajn. Aj ako samostatný film, to možno trochu aj lepšie. No asi nebudem jediná, ktorá vytkne taký detail, akým je neprítomná "špinavosť", či už prostredia, alebo postáv. Naozaj nerozumiem, čo je cool na tom, ked si vypulírovaná osoba mužského pohlavia dá na tričko sako. Chalani, nie, nerobte to, pokiaľ nefotíte reklamu na tričko a sako. A aj o tom to je. Títo chlapi sú vlastne všetci pekní, ale akosi ani jeden nemá charizmu čo by sa do znamienka Sueta Lama vošla. A chýba im testosteron. Možno aj preto, že ho nemajú komu predvádzať. Áno, ide to po národnejších líniách Severu a Juhu, má to silné momenty, má to momenty, ktoré očakávate a nepriek tomu prehltnete veľkú slinu, má to akciu (najmä tá záverečná, kde sa zláci množia delením), ale opäť, veľa z toho je jednoducho čisté a bez romantického pnutia (teraz hovorím o romantizme, nie len o romantike). Btw. Pusan ako Nový Hongkong pre polarky (policier, dobre teda)?
Snímané ako cross reklamy na kávu a čokoládky merci. Ale miestami to bolelo. Tam, ako sú oči. A chcela som tu nechať warning pre Adriana, ale kukám, že neskoro. :)
Ono sa The Great Magician trochu vezie na úspešnej formulke Let the Bullets Fly, najmä kombináciou doby (1900) a žánrovou nadsadenosťou, v rámci ktorej siaha ešte "nižšie" (vid komentár JFL k Bullets) a smeruje možno niekam, kam sa chcel dostať Wild Wild West.Takže nielen trailer sa pohráva naozaj so všeličím od kung fu cez mágiu, politické intrigy, spálňové introgy a tak dalej a tak podobne. Čuduj sa svete nebije sa to, má to humor, čo do obrazu i zvuku, a to mi teda uniklo asi veľmi veľa vtipov (Hej, je to frustrujúce, ked tušíte, že tá prekáračka má pointu a keby len jednu, ale ide o hru s homonymami. V čínštine, samozrejme.) Rýchlosť a Tony Leung s Ching Wan Lauom robia divy ešte aj v momente, kedy toho začína byť naozaj všeličoho a všetko naraz. Aj s Japoncami a tankom.
Miestami na guilty pleasure, ako je to pritiahnuté za vlasy. Ale kým za ne ťahá Jung Woo-sung, nemám námietky :). Ale áno, pohrali sa s akčnými sekvenciami, pohrali sa s archatypmi, pobrali žánrové klišé od Márie Terézie, dobre sa na to pozerá, a pokiaľ to chytí (ako chytilo mňa), tak tú kopu lapsov človek prehliadne s úsmevom, alebo teda s placatejšou hlavičkou ;-)................................ Okej, dvadsiata epizoda ma teda dostala. Neviem, asi som ju nemala kukať po Sherlockovi, ale to tam mali všetci postalkoholovú migrénu? Alebo len zintenzívnili to, čo bolo prítomné už dávno a dlho?
Nice work. Paradoxne mi trochu lepšie sadol film "pod dohľadom" čínskeho da ge, možno i preto, že ústredné herecké trio v ňom ťahalo spolu, zatiaľ čo tu sa ich chémia trochu rozbíja. Ale nebudeme plakať nad rozbitou vázou dynastie Ming, ktorá vládla tak dlho, že tých váz by mohlo ešte zopár byť. (a teraz ma nejaký historik / archeolog tak spraší, že to až pekné nie je, za túto moju neerudovanú kvázivtipnosť). Priznávam, že som to najmä ja, kto ťahal za kratší koniec, vdaka nedostatku vo vzdelaní jazykovom - čínština do ucha i oka neumožnila mi 100% pochopiť niektoré spletitosti a nespletitosti. A najmä som sa pobavila na sebe, lebo som si neprečítala nič o vzťahu k jednotke, alebo som to pochabo vypustila, tak som si narobila prekvapenia :D. Bude zaujímavé, kam sa "trhová" kriminalita vo filmoch HK poberie. Nieže by toho bolo na mraky, nejako výraznejšie som postrehla ešte trh s nehnuteľnosťami v Dream Home, že áno :P
Z čisto osobných dôvodov sa moja pozoarnosť zamerala na Daniela Wu a Louisa Koo, ale je fakt, že tento film stojí na celom ansámbly hercov, ktorí sami dokážu zaplniť priestor (vid vyššie - a JFL ku nim pridal trochu viac), no vedia ustúpiť kolegovi. Policier zameraný vlastne na neakčnú stránku policajnej práce presne niečo takéto potreboval. Qie ting feng yun (inak, "feng yun" = vietor a oblaky, niečo nevyspytateľné, neovládnuteľné, čo vie zasiahnuť do ľudských rozhodnutí a plánov) ma hodil tak o necelých desať rokov nazad svojou atmosférou, nielen snímaním, ale aj soundtrackom, ktorá krásne konvenuje so všetkým ostatným, pridáva "špetku" oldschoolovej celostnej surovosti prostredia, a to aj napriek (ale možno ani nie) pozornému oku tongzhi strážneho, ktorý dohliadal, aby zlo bolo potrestané tak, aby sa tým nenapáchalo iné, nepotrestané zlo. Hoci to dostalo taký trochu disneyovský podton. (kto má ešte v pravej lište rozkrelslené ťahy pre "xihuan de xi"?)
Vyzerá to na dalšiu high-end romantickú komédiu - tentokrát priamo zo sveta finančníkov, tak trochu Romeo a Júlia, len miesto znepriatelených rodov sú tu dve konkurenčné banky. Otázka kvality je pre mňa ešte stále mystériom, možno si spravím výlet do kina, ked Saving Project X po ani nie týždni stiahli (ako nasadzovať čokoľvek proti Zhangovi, ktorého Flowers of War / 13 Hairpins má v treťom týždni hrania len v jednom z XY kín stále 11 časov, euhm).
Celé to vyzerá pekne, atraktívne, scenáristicky i spracovaním ponúka množstvo rozmanitých detailov, no akosi nezvláda z tých detailov urobiť dojem, resp. sa rozhodnúť, čo je zač - na ktorú stranu humoru hrá a či nebodaj nechce aj trochu "prefackať" niektorú z postáv, lebo je to arogantný sebastredný a tak tvor. Takže je to si ako rozsypané puzzle s obrazom od, povedzme, Moneta - asi sa naň dokáže človek dívať a tak, ale nech sa postaví kamkoľvek, tie lekná tam nebudú. A o čo ide? Zhou yi sa tesne pred plánovaným výletom, priamo na letisku a pred očami jej bývalého a jeho novej poháda so svojim priateľom a rozídu sa. Úbohé dievča akosi nechalo pas a peňaženku u bývalého, nemá kam ísť, tak súcitná "nová" jej ponúkne, nech ostane u nich. Už od počiatku šibnutý nápad. Navyše Zhon yi si začne vybavovať svoje staré vzťahy a tak, a zrazu je tam akosi veľa ľudí, ktorí nejako nepomáhajú získať naše sympatie pre niektorú zo strán - Zhong yi, jej bývalého, jej prabývalého, či jeho súčasnú. Alebo pre kohokoľvek. Ale podivuhodne sa na to dobre pozerá. EX rozhodne nezahanbuje HK patriotov a využíva všetky možné lokácie a upevňuje tak to, čo producent filmu s malým cameom Chapman To tiež rád vkladá do svojich filmov, aby ich odlíšil od čínskych a napomohol upeneniu HK kultúry ako svojskej v rámci big Číny. Aj je funky sledovať čísnku reakciu - napríklad aj v Love is not Blind - zdôrazňovanie krásy a romatickosti Pekingu súčasne s dôrazom na obchodný potenciál mesta. Ale povedzme si to tak, že tie čínske akosi nestíhajú HK živelnosti a živočíšnosti a sú predsalen prudérnejšie.
Andy Lau zaspieva, zaimituje Toma Cruisa v Risky Business, ale hoci pozná ženskú dušu, "hola chico" z Gong Li nedostane. Nádherná ukážka čínskeho "len aby na nás nekukali zhora" v praxi. Treba ukázať čínske výšiny, modernosť, IKEA doplnky, a to všetko v čo najnaleštenejšom šate vrátane hviezdneho obsadenia. Andy Lau je lákadlo numero uno nielen pre ženy generácie mojej mamy (ak ho máte rady a chcete si to uchovať, nepúšťajte si klipy k jeho hudobným hitom)(prípadne sa im vyhnite úplne :), ale aj mojej generácie, ak som dobre pochopila z reči novonadobudnutých známych dievčín. Gong Li pre zmenu je tvárou známejšou aj na obe svetové strany od krajiny draka, takže miesto romanťárny s Melom Gibsonom tu máme - pre západné publikum - romanťárnu s Gong Li. Hoci, neviem, neviem, či moje predstavy o tom, kto má predstavu o tom, kto Gong Li vôbec je, nie sú priveľmi skreslené ryžovým pivom. Čo sa týka modernosti v ukazovaní romantických vzťahov vrátane ich prípadnej erotiky, je Po čom ženy túžia opäť veľmi čínsky. Fakt, nielenže sa Andy Lau nevyzlečie (čo pri jeho súčasnej posadnutosti štíhlou líniou je vlastne asi dobre), ale nepadne ani pusa, nikde, medzi nikým, odkopnú aj načatý queer joke, takže ostane pri silných emociach a rybičkách. Po čom ženy túžia tak paradoxne plní svoj cieľ - ukazuje čínsku spoločnosť, ale nie v jej modernite, ale jej naleštenosti, pod ktorou často nie je ani len vzduchoprázdno. PS: má to tu neuveriteľne dobrú popisku , len trošku usporiadať medzery :D
"33 dní bez lásky" (Shilian - nemať vzťah, 33 tian - 33 dní) fascinujúcim spôsobom zbiera omrvinky úspešných romatických komédií Číny a Hongkongu posledných asi troch rokov. Máme tu svadobnú agentúru (Perfect Wedding), máme tu telefonát "podíd k oknu a pozri sa von" (Don`t Go Breaking My Heart), máme tu interview na záver (Love in a Puff), máme tu dvojicu kolegov - on a ona, ako inak, ktorí sa postupne zbližujú, až sa zosťahujú a pojedajú spolu zmrzlinu so zubnou pastou, máme tu...... byt v Pekingu s úžasným výhľadom. Love is not blind si toto leto získala pomerne veľkú časť populácie Číny a niet sa čo diviť. Na Love in a Puff, či Don` t go Breaking My Heart sa či už vtipom, alebo silou osobností (ako, prekonávať Daniela Wu a Edisona Chena by bol beh na dlhé trate) tak celkom nechytá, ale s prehľadom si razí cestu a miestami sa veľmi milo triafa do "nouveaux riches", ktorí si už vyslúžili vlastnú kategoriu filmov zásadne s hviezdnym obsadením. Love is not blind si pomerne vystačí s obmedzeným počtom postáv, pričom vedľajšie, najmä klientov agentúry, či jej šéfa, využíva najmä na to, aby sme sa napríklad dozvedeli, že bohatí muži si berú cicušky pre to, že pre ne je LV nutnosť a láska luxus, kdežto pre "sofisticated girl" je láska nevyhnutnosť a LV luxus. Ako reprezentatívna vzorka vývoja trendov romokomov v Číne je Love is not blind veľmi dobrá a zaujímavá voľba a myslím, že je zvládnuteľná aj na opakované pozretie. A je tu milý, pekný, hrejivý element, ktorý si z romokomov robí tak trochu milo povedanú dolnú úvrať chrbta, ked na záver ustanoví ako najdokonalejšiu dvojicu práve tých dvoch ľudí. Vlastne je to dosť proti doterajším čínskym a HK romokomom. Takým viditeľne nenápadným spôsobom. A ešte si vyzistím, čo si o tom myslia čínske ženy. :)... Aj som sa pozabudla, že ide o adaptáciu, resp. vychádza z rovnomennej knižočky, ktorú som ešte nečítala. To bude mojich 33 dní na jednu stranu ....
...aj v kontexte dalších ich postáv je pre mňa nesmierne zaujímavé sledovať herectvo, resp. obsadenie Colina Farrela a Christiana Balea v Novom svete...
Je funky sledovať vlastne variáciu na X-Files, teda, čo sa týka postáv: racionálne a logicky situovaná ženská postava, oproti nej "fikcionalista", dvaja spoluhráči a dokopy fasa tím. Šarmantné, vtipné, hravé, chytľavé bez toho, že by si robilo srandu z prípadov, ktoré sú predmetom vyšetrovania, nech sú už akokoľvek bizarné. Som naozaj zvedavá, ako dlho sa podarí udržať hranu medzi hlavnými postavami iskrivú a do akých rozmerov mi Nathan popriberá.
Milé retro v rámci jednej krajiny, hoc i len pár rokov nazad, stavané na zápletke a vzťahoch postáv, teda najmä na nich, tiahnucich sa už nejaký ten rôčik, a klasickej hudbe - okrem valčíkov, je to pekne krásne Labutie jazero. Je to nadsadené, a pri všetkej "realite" z nej vytrhnuté a posunuté kamsi inam. Neviem, možno je to nejaká moja vnútorná úchylka pre krkolomné, fatalistické a ešte neviem aké veci, ale Baiyehang sa páčil. Áno, uznávam väčšinu výhrad, ktoré som si tu medzi komentármi prečítala, je to patetické, je to .... ako východniarsky román na 238 zväzkov, ale aj tak. Aj napriek tomu, že Labutie jazero mi akosi trochu filmovo už "zašpinil" Aronofsky (Black Swan som videla pred White Nights, čo už narobím), aj tomu, že sa to nechytá na osudové symfonie toho iného Parka. Takže sa radím medzi tých, ktorí sa (napriek tomu, že dialogy mi pomáhali odchytávať len čínske titulky) nechali chytiť a namotať. A nie je to len hlas chlapíka, kvôli ktorému som začala kukať korejské filmy, juj, ked ten začne nadávať, hudba pre uši :-).
Možno je to Maybeline, ale tak ako mi pri Bronsonovi vadila celková násilnosť filmu, prichytila som sa i tu že uff! a au!! Ale ani to mi nezabránilo pozerať film s lakťami pred sebou a vychutnávať si hry s obrazom, krásne jazdy nocou, pohrávanie si s tým, čo sa dá robiť s filmom, ktorého dejová línia je niekde okolo rytierov a drakov. Tak trochu low-end (neo)noirovka v priznene falošnom high-end balení, ktoré dáv afilmu osobitosť. Refn si zasa raz dal záležať, aby film v jeho réžii mal pekne rezané zábery s komponovaním do hlbky, šírky, dlžky, výšky a zvyšných rozmerov, čo mu krásne ladí s architektúrou priestoru, jeho farebnosťou a mimofilmovým ozvučením (áno, myslím hudbu a ruch vrátane toho dunenia a ticha). "Tiché dialogy", zvýraznené erupcie násilia a zvraty, jazdy nocou - v zásade veci, ktoré sa už videli od dávnych dôb, pričom zasa je tu prítomný Kubrick, Scorsese a možno Mann, Hitchcock a Sam P. a ten, Herzog, a ešte zopár, pri ktorých moja pamäť konči "no, však vieš, ten....", a to som teda len niekde pri hladine. Nech to ten chlap robí, ako chce, nech pokračuje, pretože uňho je to hra, a nie volanie o pomoc. A hra so svetlom a zvukom ma dostávala teda skoro až na zem. Mám také rada asi ako modroočkov s peknými rukami (to aby som nepísala úplne seriozne). A som oficiálne závislá od soundtracku. ... got me under its spell.... :-)
Mám trochu dilemu. Seonni je pekný film vo filme. Na jednej strane žena v domácnosti istým spôsobom zmierená so svojím osudom (vrátane toho, že jej vreckové je nižšie než dcérino), ktorá však zrazu utečie do spomienok na detstvo v búrlivých osemdesiatych, aby splnila prianie umierajúcej kamarátky a dala opäť dokopy ich starú partiu, s ktorou ich spája spoločné vystúpenie na "Sunny, yesterday my love was......." . V zásade snád všetko je nadnesené, brané s humorom, vrátane prostestov a stretov s ozbrojenými gardami, šikana, zdoslovnenie korejského slova manželka "anae" (jedno z možných), ktoré znamená "tá, čo je vo vnútri". Sseoni týmto vlastne stojí voči všetkému, čo som mala možnosť vidieť ako veci a a udalosti, ktoré sú vnímané ako PROBLÉM, alebo niečo, na čo Korejci nie sú príliš hrdí. Kým osemdesiate roky brané s nadhľadom sa dajú brať ako pohľad dievčeniec, ktoré viac zaujíma vhodná kabela, resp. fešák počúvajúci "Dream is my reality", tak zvyšok by pravdepodobne mal oveľa väčši problémy, nebyť tak neuveriteľne (ergo korejsky) pumpovaných dojákov a smajlíkov a smajlíkov cez dojáky. Aj preto je veľmi ľahké pochopiť úspech SSeoni u domáceho publika: nostalgia a silné emocie zaberajú (a ešte aj správny myšlienkový základ priateľstva a pomáhania si až za hrob). A áno, ako písal Adrián, nadávky boli skvostné aj v čínskom preklade. Ale možno sa len Korejci priučili od západného suseda, že ako treba robiť sebaprezentáciu :P.
好的！好极了！对对，不是世界的最好电影，可是。。。我喜欢它的孩子的真心，积极性， Hugh Jackman ；）
Okej, a teraz aj pre iných ako Viku (zdravím bandu). Ano, hľadanie cesty k sebe navzájom a do vlastného vnútra, prekonávanie vlastnej tvrdohlavosti 什么的, ale na mňa všetky tie blbinky tipu, všetci držíme päste, hoci vieme, ako to asi dopadne medzi všetkými zúčastnenými, alebo Hugh Jackman vo vyťahaných teplákoch (môj typ sú modrookí blondáci, alebo Jung Woosung, ale tie tepláky ma dostali). Ale tak nejako si predstavujem, že "junkyard dog story" môže fungovať. A je celkom funky pozorovať smartass decká vo filmoch. Moje nové hobby. (Speedy Scandal zatiaľ ale vedie). PS: Ak Vám tento komentár nedáva zmysel, ste úplne pri zmysloch.
Rok 1983 bol pre Hong Kong celkom veselý, kedže bol svedkom koncipovania sino-britskej zmluvy o odovzdaní správy seba sa v roku 1997; zmluva bola podpísaná nasledujúci rok. Hong Kong tak vlastne stál medzi dvoma pánmi - partnermi a celkom netušil, ako bude koncepcia Deng Xiaopinga "jednej krajiny - dvoch systémov" vyzerať v praxi. V každom prípade, Tsui sa so situáciou vyporiadal po svojom a z tradičného wuxia žánu urobil vlastne ničo na spôsob bájky - reflektoval trojuholník vzťahov, kedy jedna z postáv v pravidelných intervaloch dostáva protichodné povely od dvoch pánov, medzi ktorými je vybrať si vlastne asi aj zajedno (ak neuposlúchne ktoréhokoľvek, tak mu hrozí niečo veľmi nepríjemné - napr. smrť a shenme de). Výtvarník filmu neskôr kafral do Wong Karwaiových filmov, btw. Film volí celkom jasné označenie tímov farebným rozlížením, kde teda nie je čierna a biela, ale sýtosť červenú, zelenú, oranžovú, modrú atd. veru neopúšťa. Pri Tsuiových filmoch, nieže by som ich videla nejako extra veľa, možno dokonca štyri, akosi strácam rozlišovaciu schopnosť medzi ioniou, cynizmom, nadsázkou, sarkazmom a sardoniou. V každom prípade mám pocit, že tu pekne trafil nielen situáciu HK asi tak, ako svojho času Monthy Pythons v Brianovi rôzne organizácie a zoskupenia (aj ked nemáš maternicu, budeme bojovať za tvoje právo mať deti a podobné hlasovania o tom, že či sa bude hlasovať). Vlastne aj výprava je tu taká Pythonovská :)
... nerada to hovorím, ale ani záverečné strhnutie brnenia nejako nedokázalo odtrhnúť moje úvahy o tom, kde som počula onen hudobný motív (dospela som k záveru, že Gladiátor)..... asi tak..... Dieter Bohlen moje oči!!!..... veľká výprava jak šľak, nechcem vedieť, koľko detí ťažilo materiál na kostýmy, načrtnuté línie a s nimi i postavy, nedotiahnuté.... a vlastne polnoc na krku, zajtra škola, ale mám aspoň nejaké nové slovíčka..........
Okej, ja že pozerám film s názvom "Spinavé peniaze", čo som si prudko odvodila od doslovného prekladu "Prať čierne peniaze", a ono je to Tigrí klec 2. No pekne. Znie to ako "Nukleární holokaust", ale rozhodne to nie je až taký uspávač, hoci by sa v školskom diaľkovom autobuse nestratil. Nuž, pobavili sme sa, zopár výborných nápadov s mlátičkami i vtipné pointy sa našli a schody po vzore odeských. Nuž ale, takéhoto je celkom dosť až na mraky a Donnie predsa len v tom čase ešte nedorástol na čiernu hodvábnu košeľu, hoci i v dosekanom tielku mu to sekne. A vrta mi hlavou dizertačka na tému, ako Donnie od akrobatických nôh prešiel k rýchlym rukám. Skúsim na Fakulte telesnej výchovy a športu, možno mi to prejde :).
Uprimne som rada, že som Ai sha videla až teraz, po tom, ako som videla nejaké inšpiračné zdroje Tamove, ako aj filmy, ktoré pracujú s obdobnými štylistickými prvkami, či už na základe práve spoločných inšpiračných zdrojov, alebo na základe inšpirácie Tamom. Frantíci, ale tak trochu aj Taliani (najako mi to smrdelo Antonionim) a do toho pekná hra so slashrom v uzavretom dome. A výborne to funguje, aj ked túto informáciu máte vopred a očakávate niektoré veci v iných miestach. Výborná práca s hudbou, ktorá vytvára samostatnú rovinu utrhnutú od obrazu, sem-tam; sem-tam vnáša do obrazu napätie a nepríjemné vertigo pocity.
....s čínskymi titulkami je to úplne super..... najmä ked sedíte v kaviarničke plnej čínskych študentov a sledujete, ako reagujú, ked postavy vo filme voria ako o Cíňanoch o Korejcoch a, tuším to boli Vietnamci či tak, tí ...... ved viete.... a ked nie, tak je dobre, že nerozumiete.... :)
..... na druhé pozretie sa mi potvrdilo, že je to pekný gýč a driják........ a nejako mi to prišlo celé umelejšie, než som bola ochotná akceptovať na prvý kuk - tesne pred Vianocami :) ale nechám zatiaľ tu štvorhviezdu......
Ale ked sa sústredíte iba na čínštinu, mala by som pridať jeden bodík, lebo hovoria zreteľne, pomaly a konzultovali to predbežne s mojími učiteľkami :). .. Normálne som rozumela. Je fasa dopozerávať si tieto starinky a spätne porovnávať vývoj choreografií pre Donnieho Yena..... A choreografií celkovo..... A napríklad aj to, že kam sa, sakra, podeli všetky kick-ass girls, že ich toľko nevídam? Je chyba v mojom vzdelaní?....Ale ved tamtie babizne som poznala po mene, hoci som "Forcy" mala ako mladá slečna zatrhnuté...
Toto potrebovala moja dušička. Pekné choreografie, konzstentný, premyslený film a ruky DOnnieho Yena.... ešte keby tak stál za mnou a pomáhal mi zapamätať si, že mravec je mayi a žubrienka kedou alebo tak a už som zabudla tú balustrádu.... ale k veci: elegantné nadviazanie na prvý film pracujúce s posunom v čase a teda aj zmenou doby paradoxne návratom k "záporákom" z čias začiatku 20.storočia. Ergo náš zručný tím namixoval ingrediencie Ip Mena a Huo Yuan Jia. Chalani (JFL, imf) to napísali už dávno predo mnou, tak by som len opakovala. Neostala stranou ani ideologická základňa, kde národnobuditeľské motívy boli čiastočne upozadnené ideou, že nie je dobré a lepšie bojové umenie či štýl, ale ide o to, ako ho človek používa a že ho nepoužíva na ponižovanie iných. Co krásne ukázal nielen záverečný, samozrejme neférový, zápas podľa pravidiel, ale aj predchádzajúce mlátičkové scény či už v štýle West Side Story, alebo elegantne v priestoroch uzavrených a uspôsobených s majstrami jeden na jedného.Sprcha a divné slovíčka. Brú noc.
Jeden nosný prípad, inšpektor Lee, ktorý je uzlom v sieti vztahov, sám zaseknutý medzi ľudskou a profesionálnou stránkou povolania, poznačený najmä následkami snahy odčiniť svoje predchádzajúce omyly, čo akosi nie a nie viesť k niečomu preňho zmysluplnému. Pohybujúci sa v polosvete nasýtenom postavami, ktoré by na šachovnici niesli rôzne odtiene šedej a je len otázkou osobnej voľby, či sa priblížia bielej, či jej protipolu. Fortuna sa ale rozhodla v tomto prípade byť parádne vrtkavá, a nešetrí nikoho, nehodlá nechať nikoho s čistým štítom. Pekne drsné, old school trúbkové, s cynicky ladeným humorom (sem-tam), no najmä návykové svojou atmosférou, príbehom a silou postáv.
Veľmi fajn zážitok vidieť retromlátičku, ktorá sa dá pozerať, má iskru, tak trochu žmurká po divákovi, ale nestavia na jeho vedomostiach o historických mometoch žánru wu xia. Svojím spôsobom návrat k prakoreňom v príbehu, resp. vzťahoch postáv, ich "osudovosti" a podobne, pretože to tak čínsky ľud rád, no zároveň pozdvihnutie medzi "moderné" dravé action movies so strieborno antracitovým filtrom, kamerové finty rozkročené medzi sixties a late nineties, obdobne aj zvuk či hudba. A naozaj, naozaj je fajn vidieť fight, ktorý by nenakrútili so mnou. A toto som v kine nestihla. Takže mi vypomohla zberateľská edícia filmov Donnieho Yena O:-).Idem sa teraz dovzdelávať, aby mi next nemusel Adrián vysvetľovať who is who (jop, ide sa hľadať Dalšia zberateľská kolekcia filmov len za 10 yuanov). (Asi.)
V tomto momente si nespomeniem na názov onoho indonézskeho filmu o záchrane starej budovy s národno-historickou hodnotou pred expanzívnym "funkcionalizmom" posadnutým developerom, ale pointa je v tom, že Night Market Hero je to isté vo fialovom. Ciže nočný trh ako miesto starých dobrých ľudských a tradičných taiwanských hodnôt v ohrození mamonom posadnutými developermi, ktorí uplácajú a podplácajú, len aby dostali potrebné hlasy a podpisy a neštítia sa ani fyzických či morálnych útokov. Ale tak, Night Market Hero by asi nemal taký nadšený ohlas, keby to celé dopadlo inak, ako v prospech popularizácie "tradičných" atraktívnych lokalít a spoločenstiev, ktoré predstavujú to najlepšie z národných vlastností - súdržnosť, solidaritu (nájdem ešte dalšie skorosynonymum?), zmysel pre "rodinu" či čo to je a tak podobne. Roztomilo postavičkové postavy, ktorých negatívne stránky sú vlastne vtipné, dokresľujú priateľský a vrúcny film. See one you ve seen them all. :) /ten indonézsky film sa volá Ruma Maida/
Ďalší film pre alternovanie dnešného televízneho programu (t.j. programu pre 1.október - v pozadí mi beží Založenie republiky). Aj ked je veľmi dobre možné, že do programových štruktúr bude tento "výročný" film zaradení v aktuálnejšom čase - vzniku Cínskej - ešte nie ľudovej - republiky. Samozrejme, niečo padlo za obeť mojej negramotnosti. Áno, bojové scény vysoko pôsobivé, dobre pôsobili aj niektoré oldschool nástrihy na detail pri vyhrotených dialógoch, no ich použitie bolo obmedzené a v konečnom dôsledku ostalo uzamknuté v "akčnej" partícii filmu. Politická izolácia Číny a úsilie Dr. Suna o získanie podpory v Európe, resp, o zvrátenie podpory cisárskemu dvoru sa niesla pod rúškom silného pátosu, nevynechajúc deti (psy a mačky akosi naaktivizovali). Istým spôsobom bola zaujímavá partícia cisárskeho dvora, a to najmä ako istá opozícia Bertollucciho Poslednému cisárovi (hoci so zhodným zatvorením dverí Zakázaného mesta). Priznávam, že z budovateľských sovietskych filmov echt razenia som nevidela vlastne nič, ale popisy sú aplikovateľné aj na Hai xin ge ming. Vrátane pózovania pre bankovkových portrétistov. // Je to trochu paradoxné, že filmy na počesť čínskosti a čínskeho národa a jeho historickej sily v konečnom dôsledku vyvolávajú (aspoň u mňa) opačný pocit - že sú akýsi Cpt. America Číny a sú potrebné práve v súčastnosti. Btw. to, že si Jackie vyhradil love line sám pre seba ako žena nepovažujem za f)ér. Áno, má pekný úsmev, ale bolo tam zopár mladíkov, ktorý by stáli za dlhší priestor, nielen ten jeden ohnivý dialóg a bahno (pre 72 martýrov revolúcie v , resp. povstania v Guanzhou). Najmä, ani len osobný príbeh Jackieho postavy, pravej ruky Dr. Suna - Huang Xin, nedostane toľko priestoru, aby dávala väčší zmysel, hoci práve on (generál s 8 prstami) nie je zanedbateľnou postavou a jeho pohľad mohol byť dosť zaujímavý. Ale to je len taký zbytočný povzdych. Celkovo Xin hai ge ming pôsobí ako film troch režijných prístupov a ak revolučná partícia mala zdôrazniť dôležitosť Dr. Suna pre Čínu, tak partičke bodyguardov sa to v inom filme podarilo lepšie. Nie je to celkom márny film, no akosi je z kategórie veni vidi obliviato. Asi podobne ako wuxia legendy a báje, či historické wushu/wuxia filmíky, tak aj filmy s tematikou moderných dejín jednoducho chytá únava podporená tiažou politického pátosu. A nedá mi, Taegugki je len jedno a aj to pomaly 10 rokov dozadu (okej 7, tuším). Teraz sú na ťahu romantické komédie a zachytila som nejaké dve upútavky. Blbé je, že ony nejako nezychytili mňa, ale risknem :") /Tianjin, 30.9.2011/
Ale úprimne priznávam, že som nerozumela všetky dialógy (hoci občas tie titulky pomohli overiť si slovo či frázu). Ale možno je to moje šťastie. Film som videla v Tianjine, tj. mainland úprava, ale opäť mám pocit, že je to len chabá výhovorka pre nekonzistentnosť a odfláknutosť čohokoľvek v rámci produkcie s odvolávkou sa na to, že veď príbeh osebe má dostatok emócií a vášní. Veď sú tu rivalita medzi jinju súbormi, akýsi náznak rapídneho rozvoja Shangaia pred Pekingom, je tu jazz, triády, láska, zrada, priateľstvo. Čo však vystačí asi na veľmi veľa hodín TV drama, rozhodne nenasýti jeden film. Ak ste sa ešte nenechali nalákať, verte, že "Yuen Biao" nie je Fagor a neručí za všetko, jeho prítomnosť je len krátka a toľko drôtu nedal ani WuPing do Matrix trilógie.
Moje komentáře
Mujeogja (2010)
Ako pocta, tak trochu paradoxná, pri tých rečiach, ako sa Korea chce vyhnúť kríze, ktorá na istý čas utlmila hlas HK produkcie, je to fajn. Aj ako samostatný film, to možno trochu aj lepšie. No asi nebudem jediná, ktorá vytkne taký detail, akým je neprítomná "špinavosť", či už prostredia, alebo postáv. Naozaj nerozumiem, čo je cool na tom, ked si vypulírovaná osoba mužského pohlavia dá na tričko sako. Chalani, nie, nerobte to, pokiaľ nefotíte reklamu na tričko a sako. A aj o tom to je. Títo chlapi sú vlastne všetci pekní, ale akosi ani jeden nemá charizmu čo by sa do znamienka Sueta Lama vošla. A chýba im testosteron. Možno aj preto, že ho nemajú komu predvádzať. Áno, ide to po národnejších líniách Severu a Juhu, má to silné momenty, má to momenty, ktoré očakávate a nepriek tomu prehltnete veľkú slinu, má to akciu (najmä tá záverečná, kde sa zláci množia delením), ale opäť, veľa z toho je jednoducho čisté a bez romantického pnutia (teraz hovorím o romantizme, nie len o romantike). Btw. Pusan ako Nový Hongkong pre polarky (policier, dobre teda)?
Král bojovníků (2010)
Snímané ako cross reklamy na kávu a čokoládky merci. Ale miestami to bolelo. Tam, ako sú oči. A chcela som tu nechať warning pre Adriana, ale kukám, že neskoro. :)
Daai Moseut Si (2012)
Ono sa The Great Magician trochu vezie na úspešnej formulke Let the Bullets Fly, najmä kombináciou doby (1900) a žánrovou nadsadenosťou, v rámci ktorej siaha ešte "nižšie" (vid komentár JFL k Bullets) a smeruje možno niekam, kam sa chcel dostať Wild Wild West.Takže nielen trailer sa pohráva naozaj so všeličím od kung fu cez mágiu, politické intrigy, spálňové introgy a tak dalej a tak podobne. Čuduj sa svete nebije sa to, má to humor, čo do obrazu i zvuku, a to mi teda uniklo asi veľmi veľa vtipov (Hej, je to frustrujúce, ked tušíte, že tá prekáračka má pointu a keby len jednu, ale ide o hru s homonymami. V čínštine, samozrejme.) Rýchlosť a Tony Leung s Ching Wan Lauom robia divy ešte aj v momente, kedy toho začína byť naozaj všeličoho a všetko naraz. Aj s Japoncami a tankom.
Atena: Jeonjaengui Yeosin (TV seriál) (2010)
Miestami na guilty pleasure, ako je to pritiahnuté za vlasy. Ale kým za ne ťahá Jung Woo-sung, nemám námietky :). Ale áno, pohrali sa s akčnými sekvenciami, pohrali sa s archatypmi, pobrali žánrové klišé od Márie Terézie, dobre sa na to pozerá, a pokiaľ to chytí (ako chytilo mňa), tak tú kopu lapsov človek prehliadne s úsmevom, alebo teda s placatejšou hlavičkou ;-)................................ Okej, dvadsiata epizoda ma teda dostala. Neviem, asi som ju nemala kukať po Sherlockovi, ale to tam mali všetci postalkoholovú migrénu? Alebo len zintenzívnili to, čo bolo prítomné už dávno a dlho?
Odposlechnuto 2 (2011)
Nice work. Paradoxne mi trochu lepšie sadol film "pod dohľadom" čínskeho da ge, možno i preto, že ústredné herecké trio v ňom ťahalo spolu, zatiaľ čo tu sa ich chémia trochu rozbíja. Ale nebudeme plakať nad rozbitou vázou dynastie Ming, ktorá vládla tak dlho, že tých váz by mohlo ešte zopár byť. (a teraz ma nejaký historik / archeolog tak spraší, že to až pekné nie je, za túto moju neerudovanú kvázivtipnosť). Priznávam, že som to najmä ja, kto ťahal za kratší koniec, vdaka nedostatku vo vzdelaní jazykovom - čínština do ucha i oka neumožnila mi 100% pochopiť niektoré spletitosti a nespletitosti. A najmä som sa pobavila na sebe, lebo som si neprečítala nič o vzťahu k jednotke, alebo som to pochabo vypustila, tak som si narobila prekvapenia :D. Bude zaujímavé, kam sa "trhová" kriminalita vo filmoch HK poberie. Nieže by toho bolo na mraky, nejako výraznejšie som postrehla ešte trh s nehnuteľnosťami v Dream Home, že áno :P
Qie ting feng yun (2009)
Z čisto osobných dôvodov sa moja pozoarnosť zamerala na Daniela Wu a Louisa Koo, ale je fakt, že tento film stojí na celom ansámbly hercov, ktorí sami dokážu zaplniť priestor (vid vyššie - a JFL ku nim pridal trochu viac), no vedia ustúpiť kolegovi. Policier zameraný vlastne na neakčnú stránku policajnej práce presne niečo takéto potreboval. Qie ting feng yun (inak, "feng yun" = vietor a oblaky, niečo nevyspytateľné, neovládnuteľné, čo vie zasiahnuť do ľudských rozhodnutí a plánov) ma hodil tak o necelých desať rokov nazad svojou atmosférou, nielen snímaním, ale aj soundtrackom, ktorá krásne konvenuje so všetkým ostatným, pridáva "špetku" oldschoolovej celostnej surovosti prostredia, a to aj napriek (ale možno ani nie) pozornému oku tongzhi strážneho, ktorý dohliadal, aby zlo bolo potrestané tak, aby sa tým nenapáchalo iné, nepotrestané zlo. Hoci to dostalo taký trochu disneyovský podton. (kto má ešte v pravej lište rozkrelslené ťahy pre "xihuan de xi"?)
Qin Mi Di Ren (2011)
Vyzerá to na dalšiu high-end romantickú komédiu - tentokrát priamo zo sveta finančníkov, tak trochu Romeo a Júlia, len miesto znepriatelených rodov sú tu dve konkurenčné banky. Otázka kvality je pre mňa ešte stále mystériom, možno si spravím výlet do kina, ked Saving Project X po ani nie týždni stiahli (ako nasadzovať čokoľvek proti Zhangovi, ktorého Flowers of War / 13 Hairpins má v treťom týždni hrania len v jednom z XY kín stále 11 časov, euhm).
Chin do (2010)
Celé to vyzerá pekne, atraktívne, scenáristicky i spracovaním ponúka množstvo rozmanitých detailov, no akosi nezvláda z tých detailov urobiť dojem, resp. sa rozhodnúť, čo je zač - na ktorú stranu humoru hrá a či nebodaj nechce aj trochu "prefackať" niektorú z postáv, lebo je to arogantný sebastredný a tak tvor. Takže je to si ako rozsypané puzzle s obrazom od, povedzme, Moneta - asi sa naň dokáže človek dívať a tak, ale nech sa postaví kamkoľvek, tie lekná tam nebudú. A o čo ide? Zhou yi sa tesne pred plánovaným výletom, priamo na letisku a pred očami jej bývalého a jeho novej poháda so svojim priateľom a rozídu sa. Úbohé dievča akosi nechalo pas a peňaženku u bývalého, nemá kam ísť, tak súcitná "nová" jej ponúkne, nech ostane u nich. Už od počiatku šibnutý nápad. Navyše Zhon yi si začne vybavovať svoje staré vzťahy a tak, a zrazu je tam akosi veľa ľudí, ktorí nejako nepomáhajú získať naše sympatie pre niektorú zo strán - Zhong yi, jej bývalého, jej prabývalého, či jeho súčasnú. Alebo pre kohokoľvek. Ale podivuhodne sa na to dobre pozerá. EX rozhodne nezahanbuje HK patriotov a využíva všetky možné lokácie a upevňuje tak to, čo producent filmu s malým cameom Chapman To tiež rád vkladá do svojich filmov, aby ich odlíšil od čínskych a napomohol upeneniu HK kultúry ako svojskej v rámci big Číny. Aj je funky sledovať čísnku reakciu - napríklad aj v Love is not Blind - zdôrazňovanie krásy a romatickosti Pekingu súčasne s dôrazom na obchodný potenciál mesta. Ale povedzme si to tak, že tie čínske akosi nestíhajú HK živelnosti a živočíšnosti a sú predsalen prudérnejšie.
Zdrojový kód (2011)
...superstruny rule!....
Bang fei (2010)
...len pre zaujímavosť... "Obsah" nie je oficiálny text distribútora, ale je prevzatý z katalogu ArtFilmu 2010......
Wo zhi nvren xin (2011)
Andy Lau zaspieva, zaimituje Toma Cruisa v Risky Business, ale hoci pozná ženskú dušu, "hola chico" z Gong Li nedostane. Nádherná ukážka čínskeho "len aby na nás nekukali zhora" v praxi. Treba ukázať čínske výšiny, modernosť, IKEA doplnky, a to všetko v čo najnaleštenejšom šate vrátane hviezdneho obsadenia. Andy Lau je lákadlo numero uno nielen pre ženy generácie mojej mamy (ak ho máte rady a chcete si to uchovať, nepúšťajte si klipy k jeho hudobným hitom)(prípadne sa im vyhnite úplne :), ale aj mojej generácie, ak som dobre pochopila z reči novonadobudnutých známych dievčín. Gong Li pre zmenu je tvárou známejšou aj na obe svetové strany od krajiny draka, takže miesto romanťárny s Melom Gibsonom tu máme - pre západné publikum - romanťárnu s Gong Li. Hoci, neviem, neviem, či moje predstavy o tom, kto má predstavu o tom, kto Gong Li vôbec je, nie sú priveľmi skreslené ryžovým pivom. Čo sa týka modernosti v ukazovaní romantických vzťahov vrátane ich prípadnej erotiky, je Po čom ženy túžia opäť veľmi čínsky. Fakt, nielenže sa Andy Lau nevyzlečie (čo pri jeho súčasnej posadnutosti štíhlou líniou je vlastne asi dobre), ale nepadne ani pusa, nikde, medzi nikým, odkopnú aj načatý queer joke, takže ostane pri silných emociach a rybičkách. Po čom ženy túžia tak paradoxne plní svoj cieľ - ukazuje čínsku spoločnosť, ale nie v jej modernite, ale jej naleštenosti, pod ktorou často nie je ani len vzduchoprázdno. PS: má to tu neuveriteľne dobrú popisku , len trošku usporiadať medzery :D
Shilian 33 Tian (2011)
"33 dní bez lásky" (Shilian - nemať vzťah, 33 tian - 33 dní) fascinujúcim spôsobom zbiera omrvinky úspešných romatických komédií Číny a Hongkongu posledných asi troch rokov. Máme tu svadobnú agentúru (Perfect Wedding), máme tu telefonát "podíd k oknu a pozri sa von" (Don`t Go Breaking My Heart), máme tu interview na záver (Love in a Puff), máme tu dvojicu kolegov - on a ona, ako inak, ktorí sa postupne zbližujú, až sa zosťahujú a pojedajú spolu zmrzlinu so zubnou pastou, máme tu...... byt v Pekingu s úžasným výhľadom. Love is not blind si toto leto získala pomerne veľkú časť populácie Číny a niet sa čo diviť. Na Love in a Puff, či Don` t go Breaking My Heart sa či už vtipom, alebo silou osobností (ako, prekonávať Daniela Wu a Edisona Chena by bol beh na dlhé trate) tak celkom nechytá, ale s prehľadom si razí cestu a miestami sa veľmi milo triafa do "nouveaux riches", ktorí si už vyslúžili vlastnú kategoriu filmov zásadne s hviezdnym obsadením. Love is not blind si pomerne vystačí s obmedzeným počtom postáv, pričom vedľajšie, najmä klientov agentúry, či jej šéfa, využíva najmä na to, aby sme sa napríklad dozvedeli, že bohatí muži si berú cicušky pre to, že pre ne je LV nutnosť a láska luxus, kdežto pre "sofisticated girl" je láska nevyhnutnosť a LV luxus. Ako reprezentatívna vzorka vývoja trendov romokomov v Číne je Love is not blind veľmi dobrá a zaujímavá voľba a myslím, že je zvládnuteľná aj na opakované pozretie. A je tu milý, pekný, hrejivý element, ktorý si z romokomov robí tak trochu milo povedanú dolnú úvrať chrbta, ked na záver ustanoví ako najdokonalejšiu dvojicu práve tých dvoch ľudí. Vlastne je to dosť proti doterajším čínskym a HK romokomom. Takým viditeľne nenápadným spôsobom. A ešte si vyzistím, čo si o tom myslia čínske ženy. :)... Aj som sa pozabudla, že ide o adaptáciu, resp. vychádza z rovnomennej knižočky, ktorú som ešte nečítala. To bude mojich 33 dní na jednu stranu ....
Nový svět (2005)
...aj v kontexte dalších ich postáv je pre mňa nesmierne zaujímavé sledovať herectvo, resp. obsadenie Colina Farrela a Christiana Balea v Novom svete...
Castle na zabití (TV seriál) (2009)
Je funky sledovať vlastne variáciu na X-Files, teda, čo sa týka postáv: racionálne a logicky situovaná ženská postava, oproti nej "fikcionalista", dvaja spoluhráči a dokopy fasa tím. Šarmantné, vtipné, hravé, chytľavé bez toho, že by si robilo srandu z prípadov, ktoré sú predmetom vyšetrovania, nech sú už akokoľvek bizarné. Som naozaj zvedavá, ako dlho sa podarí udržať hranu medzi hlavnými postavami iskrivú a do akých rozmerov mi Nathan popriberá.
Baekyahaeng (2009)
Milé retro v rámci jednej krajiny, hoc i len pár rokov nazad, stavané na zápletke a vzťahoch postáv, teda najmä na nich, tiahnucich sa už nejaký ten rôčik, a klasickej hudbe - okrem valčíkov, je to pekne krásne Labutie jazero. Je to nadsadené, a pri všetkej "realite" z nej vytrhnuté a posunuté kamsi inam. Neviem, možno je to nejaká moja vnútorná úchylka pre krkolomné, fatalistické a ešte neviem aké veci, ale Baiyehang sa páčil. Áno, uznávam väčšinu výhrad, ktoré som si tu medzi komentármi prečítala, je to patetické, je to .... ako východniarsky román na 238 zväzkov, ale aj tak. Aj napriek tomu, že Labutie jazero mi akosi trochu filmovo už "zašpinil" Aronofsky (Black Swan som videla pred White Nights, čo už narobím), aj tomu, že sa to nechytá na osudové symfonie toho iného Parka. Takže sa radím medzi tých, ktorí sa (napriek tomu, že dialogy mi pomáhali odchytávať len čínske titulky) nechali chytiť a namotať. A nie je to len hlas chlapíka, kvôli ktorému som začala kukať korejské filmy, juj, ked ten začne nadávať, hudba pre uši :-).
Drive (2011)
Možno je to Maybeline, ale tak ako mi pri Bronsonovi vadila celková násilnosť filmu, prichytila som sa i tu že uff! a au!! Ale ani to mi nezabránilo pozerať film s lakťami pred sebou a vychutnávať si hry s obrazom, krásne jazdy nocou, pohrávanie si s tým, čo sa dá robiť s filmom, ktorého dejová línia je niekde okolo rytierov a drakov. Tak trochu low-end (neo)noirovka v priznene falošnom high-end balení, ktoré dáv afilmu osobitosť. Refn si zasa raz dal záležať, aby film v jeho réžii mal pekne rezané zábery s komponovaním do hlbky, šírky, dlžky, výšky a zvyšných rozmerov, čo mu krásne ladí s architektúrou priestoru, jeho farebnosťou a mimofilmovým ozvučením (áno, myslím hudbu a ruch vrátane toho dunenia a ticha). "Tiché dialogy", zvýraznené erupcie násilia a zvraty, jazdy nocou - v zásade veci, ktoré sa už videli od dávnych dôb, pričom zasa je tu prítomný Kubrick, Scorsese a možno Mann, Hitchcock a Sam P. a ten, Herzog, a ešte zopár, pri ktorých moja pamäť konči "no, však vieš, ten....", a to som teda len niekde pri hladine. Nech to ten chlap robí, ako chce, nech pokračuje, pretože uňho je to hra, a nie volanie o pomoc. A hra so svetlom a zvukom ma dostávala teda skoro až na zem. Mám také rada asi ako modroočkov s peknými rukami (to aby som nepísala úplne seriozne). A som oficiálne závislá od soundtracku. ... got me under its spell.... :-)
Sunny (2011)
Mám trochu dilemu. Seonni je pekný film vo filme. Na jednej strane žena v domácnosti istým spôsobom zmierená so svojím osudom (vrátane toho, že jej vreckové je nižšie než dcérino), ktorá však zrazu utečie do spomienok na detstvo v búrlivých osemdesiatych, aby splnila prianie umierajúcej kamarátky a dala opäť dokopy ich starú partiu, s ktorou ich spája spoločné vystúpenie na "Sunny, yesterday my love was......." . V zásade snád všetko je nadnesené, brané s humorom, vrátane prostestov a stretov s ozbrojenými gardami, šikana, zdoslovnenie korejského slova manželka "anae" (jedno z možných), ktoré znamená "tá, čo je vo vnútri". Sseoni týmto vlastne stojí voči všetkému, čo som mala možnosť vidieť ako veci a a udalosti, ktoré sú vnímané ako PROBLÉM, alebo niečo, na čo Korejci nie sú príliš hrdí. Kým osemdesiate roky brané s nadhľadom sa dajú brať ako pohľad dievčeniec, ktoré viac zaujíma vhodná kabela, resp. fešák počúvajúci "Dream is my reality", tak zvyšok by pravdepodobne mal oveľa väčši problémy, nebyť tak neuveriteľne (ergo korejsky) pumpovaných dojákov a smajlíkov a smajlíkov cez dojáky. Aj preto je veľmi ľahké pochopiť úspech SSeoni u domáceho publika: nostalgia a silné emocie zaberajú (a ešte aj správny myšlienkový základ priateľstva a pomáhania si až za hrob). A áno, ako písal Adrián, nadávky boli skvostné aj v čínskom preklade. Ale možno sa len Korejci priučili od západného suseda, že ako treba robiť sebaprezentáciu :P.
Ocelová pěst (2011)
好的！好极了！对对，不是世界的最好电影，可是。。。我喜欢它的孩子的真心，积极性， Hugh Jackman ；） Okej, a teraz aj pre iných ako Viku (zdravím bandu). Ano, hľadanie cesty k sebe navzájom a do vlastného vnútra, prekonávanie vlastnej tvrdohlavosti 什么的, ale na mňa všetky tie blbinky tipu, všetci držíme päste, hoci vieme, ako to asi dopadne medzi všetkými zúčastnenými, alebo Hugh Jackman vo vyťahaných teplákoch (môj typ sú modrookí blondáci, alebo Jung Woosung, ale tie tepláky ma dostali). Ale tak nejako si predstavujem, že "junkyard dog story" môže fungovať. A je celkom funky pozorovať smartass decká vo filmoch. Moje nové hobby. (Speedy Scandal zatiaľ ale vedie). PS: Ak Vám tento komentár nedáva zmysel, ste úplne pri zmysloch.
Xin shu shan jian ke (1983)
Rok 1983 bol pre Hong Kong celkom veselý, kedže bol svedkom koncipovania sino-britskej zmluvy o odovzdaní správy seba sa v roku 1997; zmluva bola podpísaná nasledujúci rok. Hong Kong tak vlastne stál medzi dvoma pánmi - partnermi a celkom netušil, ako bude koncepcia Deng Xiaopinga "jednej krajiny - dvoch systémov" vyzerať v praxi. V každom prípade, Tsui sa so situáciou vyporiadal po svojom a z tradičného wuxia žánu urobil vlastne ničo na spôsob bájky - reflektoval trojuholník vzťahov, kedy jedna z postáv v pravidelných intervaloch dostáva protichodné povely od dvoch pánov, medzi ktorými je vybrať si vlastne asi aj zajedno (ak neuposlúchne ktoréhokoľvek, tak mu hrozí niečo veľmi nepríjemné - napr. smrť a shenme de). Výtvarník filmu neskôr kafral do Wong Karwaiových filmov, btw. Film volí celkom jasné označenie tímov farebným rozlížením, kde teda nie je čierna a biela, ale sýtosť červenú, zelenú, oranžovú, modrú atd. veru neopúšťa. Pri Tsuiových filmoch, nieže by som ich videla nejako extra veľa, možno dokonca štyri, akosi strácam rozlišovaciu schopnosť medzi ioniou, cynizmom, nadsázkou, sarkazmom a sardoniou. V každom prípade mám pocit, že tu pekne trafil nielen situáciu HK asi tak, ako svojho času Monthy Pythons v Brianovi rôzne organizácie a zoskupenia (aj ked nemáš maternicu, budeme bojovať za tvoje právo mať deti a podobné hlasovania o tom, že či sa bude hlasovať). Vlastne aj výprava je tu taká Pythonovská :)
Císařovna a bojovníci (2007)
... nerada to hovorím, ale ani záverečné strhnutie brnenia nejako nedokázalo odtrhnúť moje úvahy o tom, kde som počula onen hudobný motív (dospela som k záveru, že Gladiátor)..... asi tak..... Dieter Bohlen moje oči!!!..... veľká výprava jak šľak, nechcem vedieť, koľko detí ťažilo materiál na kostýmy, načrtnuté línie a s nimi i postavy, nedotiahnuté.... a vlastne polnoc na krku, zajtra škola, ale mám aspoň nejaké nové slovíčka..........
Tygří klec 2 (1990)
Okej, ja že pozerám film s názvom "Spinavé peniaze", čo som si prudko odvodila od doslovného prekladu "Prať čierne peniaze", a ono je to Tigrí klec 2. No pekne. Znie to ako "Nukleární holokaust", ale rozhodne to nie je až taký uspávač, hoci by sa v školskom diaľkovom autobuse nestratil. Nuž, pobavili sme sa, zopár výborných nápadov s mlátičkami i vtipné pointy sa našli a schody po vzore odeských. Nuž ale, takéhoto je celkom dosť až na mraky a Donnie predsa len v tom čase ešte nedorástol na čiernu hodvábnu košeľu, hoci i v dosekanom tielku mu to sekne. A vrta mi hlavou dizertačka na tému, ako Donnie od akrobatických nôh prešiel k rýchlym rukám. Skúsim na Fakulte telesnej výchovy a športu, možno mi to prejde :).
Ai sha (1981)
Uprimne som rada, že som Ai sha videla až teraz, po tom, ako som videla nejaké inšpiračné zdroje Tamove, ako aj filmy, ktoré pracujú s obdobnými štylistickými prvkami, či už na základe práve spoločných inšpiračných zdrojov, alebo na základe inšpirácie Tamom. Frantíci, ale tak trochu aj Taliani (najako mi to smrdelo Antonionim) a do toho pekná hra so slashrom v uzavretom dome. A výborne to funguje, aj ked túto informáciu máte vopred a očakávate niektoré veci v iných miestach. Výborná práca s hudbou, ktorá vytvára samostatnú rovinu utrhnutú od obrazu, sem-tam; sem-tam vnáša do obrazu napätie a nepríjemné vertigo pocity.
Crash (2004)
....s čínskymi titulkami je to úplne super..... najmä ked sedíte v kaviarničke plnej čínskych študentov a sledujete, ako reagujú, ked postavy vo filme voria ako o Cíňanoch o Korejcoch a, tuším to boli Vietnamci či tak, tí ...... ved viete.... a ked nie, tak je dobre, že nerozumiete.... :) ..... na druhé pozretie sa mi potvrdilo, že je to pekný gýč a driják........ a nejako mi to prišlo celé umelejšie, než som bola ochotná akceptovať na prvý kuk - tesne pred Vianocami :) ale nechám zatiaľ tu štvorhviezdu......
Red Force 4 (1989)
Ale ked sa sústredíte iba na čínštinu, mala by som pridať jeden bodík, lebo hovoria zreteľne, pomaly a konzultovali to predbežne s mojími učiteľkami :). .. Normálne som rozumela. Je fasa dopozerávať si tieto starinky a spätne porovnávať vývoj choreografií pre Donnieho Yena..... A choreografií celkovo..... A napríklad aj to, že kam sa, sakra, podeli všetky kick-ass girls, že ich toľko nevídam? Je chyba v mojom vzdelaní?....Ale ved tamtie babizne som poznala po mene, hoci som "Forcy" mala ako mladá slečna zatrhnuté...
Yip Man 2 (2010)
Toto potrebovala moja dušička. Pekné choreografie, konzstentný, premyslený film a ruky DOnnieho Yena.... ešte keby tak stál za mnou a pomáhal mi zapamätať si, že mravec je mayi a žubrienka kedou alebo tak a už som zabudla tú balustrádu.... ale k veci: elegantné nadviazanie na prvý film pracujúce s posunom v čase a teda aj zmenou doby paradoxne návratom k "záporákom" z čias začiatku 20.storočia. Ergo náš zručný tím namixoval ingrediencie Ip Mena a Huo Yuan Jia. Chalani (JFL, imf) to napísali už dávno predo mnou, tak by som len opakovala. Neostala stranou ani ideologická základňa, kde národnobuditeľské motívy boli čiastočne upozadnené ideou, že nie je dobré a lepšie bojové umenie či štýl, ale ide o to, ako ho človek používa a že ho nepoužíva na ponižovanie iných. Co krásne ukázal nielen záverečný, samozrejme neférový, zápas podľa pravidiel, ale aj predchádzajúce mlátičkové scény či už v štýle West Side Story, alebo elegantne v priestoroch uzavrených a uspôsobených s majstrami jeden na jedného.Sprcha a divné slovíčka. Brú noc.
Informátor (2010)
Jeden nosný prípad, inšpektor Lee, ktorý je uzlom v sieti vztahov, sám zaseknutý medzi ľudskou a profesionálnou stránkou povolania, poznačený najmä následkami snahy odčiniť svoje predchádzajúce omyly, čo akosi nie a nie viesť k niečomu preňho zmysluplnému. Pohybujúci sa v polosvete nasýtenom postavami, ktoré by na šachovnici niesli rôzne odtiene šedej a je len otázkou osobnej voľby, či sa priblížia bielej, či jej protipolu. Fortuna sa ale rozhodla v tomto prípade byť parádne vrtkavá, a nešetrí nikoho, nehodlá nechať nikoho s čistým štítom. Pekne drsné, old school trúbkové, s cynicky ladeným humorom (sem-tam), no najmä návykové svojou atmosférou, príbehom a silou postáv.
Wu xia (2011)
Veľmi fajn zážitok vidieť retromlátičku, ktorá sa dá pozerať, má iskru, tak trochu žmurká po divákovi, ale nestavia na jeho vedomostiach o historických mometoch žánru wu xia. Svojím spôsobom návrat k prakoreňom v príbehu, resp. vzťahoch postáv, ich "osudovosti" a podobne, pretože to tak čínsky ľud rád, no zároveň pozdvihnutie medzi "moderné" dravé action movies so strieborno antracitovým filtrom, kamerové finty rozkročené medzi sixties a late nineties, obdobne aj zvuk či hudba. A naozaj, naozaj je fajn vidieť fight, ktorý by nenakrútili so mnou. A toto som v kine nestihla. Takže mi vypomohla zberateľská edícia filmov Donnieho Yena O:-).Idem sa teraz dovzdelávať, aby mi next nemusel Adrián vysvetľovať who is who (jop, ide sa hľadať Dalšia zberateľská kolekcia filmov len za 10 yuanov). (Asi.)
Night Market Hero (2011)
V tomto momente si nespomeniem na názov onoho indonézskeho filmu o záchrane starej budovy s národno-historickou hodnotou pred expanzívnym "funkcionalizmom" posadnutým developerom, ale pointa je v tom, že Night Market Hero je to isté vo fialovom. Ciže nočný trh ako miesto starých dobrých ľudských a tradičných taiwanských hodnôt v ohrození mamonom posadnutými developermi, ktorí uplácajú a podplácajú, len aby dostali potrebné hlasy a podpisy a neštítia sa ani fyzických či morálnych útokov. Ale tak, Night Market Hero by asi nemal taký nadšený ohlas, keby to celé dopadlo inak, ako v prospech popularizácie "tradičných" atraktívnych lokalít a spoločenstiev, ktoré predstavujú to najlepšie z národných vlastností - súdržnosť, solidaritu (nájdem ešte dalšie skorosynonymum?), zmysel pre "rodinu" či čo to je a tak podobne. Roztomilo postavičkové postavy, ktorých negatívne stránky sú vlastne vtipné, dokresľujú priateľský a vrúcny film. See one you ve seen them all. :) /ten indonézsky film sa volá Ruma Maida/
Xin Hai Ge Ming (2011)
Ďalší film pre alternovanie dnešného televízneho programu (t.j. programu pre 1.október - v pozadí mi beží Založenie republiky). Aj ked je veľmi dobre možné, že do programových štruktúr bude tento "výročný" film zaradení v aktuálnejšom čase - vzniku Cínskej - ešte nie ľudovej - republiky. Samozrejme, niečo padlo za obeť mojej negramotnosti. Áno, bojové scény vysoko pôsobivé, dobre pôsobili aj niektoré oldschool nástrihy na detail pri vyhrotených dialógoch, no ich použitie bolo obmedzené a v konečnom dôsledku ostalo uzamknuté v "akčnej" partícii filmu. Politická izolácia Číny a úsilie Dr. Suna o získanie podpory v Európe, resp, o zvrátenie podpory cisárskemu dvoru sa niesla pod rúškom silného pátosu, nevynechajúc deti (psy a mačky akosi naaktivizovali). Istým spôsobom bola zaujímavá partícia cisárskeho dvora, a to najmä ako istá opozícia Bertollucciho Poslednému cisárovi (hoci so zhodným zatvorením dverí Zakázaného mesta). Priznávam, že z budovateľských sovietskych filmov echt razenia som nevidela vlastne nič, ale popisy sú aplikovateľné aj na Hai xin ge ming. Vrátane pózovania pre bankovkových portrétistov. // Je to trochu paradoxné, že filmy na počesť čínskosti a čínskeho národa a jeho historickej sily v konečnom dôsledku vyvolávajú (aspoň u mňa) opačný pocit - že sú akýsi Cpt. America Číny a sú potrebné práve v súčastnosti. Btw. to, že si Jackie vyhradil love line sám pre seba ako žena nepovažujem za f)ér. Áno, má pekný úsmev, ale bolo tam zopár mladíkov, ktorý by stáli za dlhší priestor, nielen ten jeden ohnivý dialóg a bahno (pre 72 martýrov revolúcie v , resp. povstania v Guanzhou). Najmä, ani len osobný príbeh Jackieho postavy, pravej ruky Dr. Suna - Huang Xin, nedostane toľko priestoru, aby dávala väčší zmysel, hoci práve on (generál s 8 prstami) nie je zanedbateľnou postavou a jeho pohľad mohol byť dosť zaujímavý. Ale to je len taký zbytočný povzdych. Celkovo Xin hai ge ming pôsobí ako film troch režijných prístupov a ak revolučná partícia mala zdôrazniť dôležitosť Dr. Suna pre Čínu, tak partičke bodyguardov sa to v inom filme podarilo lepšie. Nie je to celkom márny film, no akosi je z kategórie veni vidi obliviato. Asi podobne ako wuxia legendy a báje, či historické wushu/wuxia filmíky, tak aj filmy s tematikou moderných dejín jednoducho chytá únava podporená tiažou politického pátosu. A nedá mi, Taegugki je len jedno a aj to pomaly 10 rokov dozadu (okej 7, tuším). Teraz sú na ťahu romantické komédie a zachytila som nejaké dve upútavky. Blbé je, že ony nejako nezychytili mňa, ale risknem :") /Tianjin, 30.9.2011/
Da wu sheng (2011)
Ale úprimne priznávam, že som nerozumela všetky dialógy (hoci občas tie titulky pomohli overiť si slovo či frázu). Ale možno je to moje šťastie. Film som videla v Tianjine, tj. mainland úprava, ale opäť mám pocit, že je to len chabá výhovorka pre nekonzistentnosť a odfláknutosť čohokoľvek v rámci produkcie s odvolávkou sa na to, že veď príbeh osebe má dostatok emócií a vášní. Veď sú tu rivalita medzi jinju súbormi, akýsi náznak rapídneho rozvoja Shangaia pred Pekingom, je tu jazz, triády, láska, zrada, priateľstvo. Čo však vystačí asi na veľmi veľa hodín TV drama, rozhodne nenasýti jeden film. Ak ste sa ešte nenechali nalákať, verte, že "Yuen Biao" nie je Fagor a neručí za všetko, jeho prítomnosť je len krátka a toľko drôtu nedal ani WuPing do Matrix trilógie.