nunka

V roku 1997 Pavol Barabáš rozhodne nebol tam, kde je teraz. Aj keď komunikácia medzi horolezcami bola miestami nezrozumiteľná (za to autentická), príroda neskutočne hypnotická a možno plány nevyšli podľa pôvodného zámeru, dokument má svojské čaro. Ak by bolo možné, len poslednú scénu by som ohodnotila samostatnými ***** .

Vyvážené po všetkých stránkach. McConaughley je presvedčivý, príbeh má čo ponúknuť a v istom smere sa všetko odohráva v tradičných princípoch dobrého krimi. Príbeh fičí tak, že nepotrebuje dramatický zvrat či iné ohromujúce prvky, aby zaujal. Má výborného právnika, pútavú súdnu sieň, zaujímavý prípad a hlavne IQ.

Keď si pripomeniem "rok výroby", dostupné technické zariadenia a následne si pozriem 141 minút decentnej a perfekcionistickej réžie, zostávam v nemom úžase. Clarkova fantázia dáva filmu epiku, Kubrikova zručnosť lyriku. A vzniklo niečo, čo nie je obyčajný film. Je to odkaz či umelecké rozprávanie, ktoré si dáva na čas vo všetkých ohľadoch. Hudba ešte znásobuje všetko čo možno vnímať vizuálne. Na absolutné vychutnanie každej snímky treba mať povahu. Mne sa zdali niektoré scény nadmieru dlhé, plynuté a pomalé, a tak neboli pre mňa až tak pôsobivé. Ale to už je môj osobný divácky problém:)

Som nesmierne prekvapená hodnotením. Pre mňa vážna hypernuda, bez jediného skutočne zábavného miestečka, Sandler, ktorého nemusím a 45 minutový otravný futbalový zápas. Za "hviezdne" ksichty z tímu väzňov dám rada jednu hviezdičku. Na viac, to určite nemá.

Caleb Sinclaire je zdanlivo zatrpknutý nezávislák. Večne s cigou v ústach, utrápený a fuckujúci na svoj život a ľudí v ňom. Ako film plynie, máme možnosť sa zoznámiť s niečím citlivým a veľmi krehkým a zraniteľným v jeho vnútri. Jeho charakter je to, prečo sa oplatí pozrieť si tento film. Emocionálny život postáv vytvára správne napätie a "póza" len prekrýva to, čo nie je príjemné odhalovať. Výborná dráma, kde sa nedeje nič umelo dramatické, obohatená o príjemné dialógy, na ktorých sa dá príjemne pobaviť. Skvelá voľba!

Ponuré halloweenové mestečko s temnými postavičkami je aj po rokoch príjemnou zábavou. Ako to už v produkcii Tima Burtona býva, konvencie a normalita idú tak trochu bokom. Tento animovaný filmík má určite svojský nápad, ktorý baví od začiatku do konca, muzikálne vystúpenia sú svieže a dodávajú celému feelingu určitú vážnosť a dôstojnosť. Mohlo sa trochu popracovať na tom, aby hlavné postavičky boli viac výraznejšie, inak úplná spokojnosť.

Nakoľko je náš život podriadený predurčenosti či slobodnej vôli je veľmi zaujímavý námet. O filmové oživenie tejto filozofickej otázky sa postaral režisérsky nováčik George Nolfi. Stavil na dobrých hercov, romantiku, scifi a akciu. Pointa je od začiatku servírovaná veľmi pútavo a vďaka scifi kontextu aj originálne. Páčili sa mi dialógy medzi Mattom a Emily a efektné vizuálne zábery. Po veľmi snubnom rozbehu sa v istom bode dostavila nuda a aj keď sa zaláskovaná dvojica akčne rozbehla, celkový dojem šiel mierne dolu vodou. Ich dobeh do cieľa ma tiež trošku sklamal. Finále naškodu presladené.

Obyčajne sa nezvyknem ukľudňovať gangsterskými prestrelkami, vybuchujúcimi autami a krvavými odplatami. Kill The Irishman je založený aj na týchto mafiánskych praktikách, robí to však tak, že to nie je len o tom. Je hlavne o živote Dannyho Greena, ktorému prepožičal filmovú tvár neokúkaný a vrcholne charizmatický "mafiózko" Ray Stevenson. Podobných autobiografických projektov nie je málo a Irishmana si budem pamätať hlavne vďaka Rayovi.

Julia Medema ako režiséra mám veľmi rada. Jeho filmy sú mnohoznačné a tvorené v kontexte estetiky, filozofie a poetiky. Čo film, to zážitok. Najnovší film Room in Rome vo mne vyvolal učité sklamanie. V prvom rade sa líši od predchádzajúcej produkcie, stavia viac na erotiku a poetiku, pričom mystika je dotváraná tak nejak nasilu (napr. čumením a filozofovaním nad starými obrazmi???). Toto teda nie je Medem, po ktorom mi srdce piští. Jedinečnosť a zapamatateľnosť sa filmu nedá uprieť, ale to je pre hlbší zážitok málo...

Dobre našliapnutý akčný film, zdobia ho však nelogické rozhodnutia, ktoré nedávajú zmysel ani v záverečnej pasáži. Po vizuálnej stránke sa mi to páčilo najviac, výber hercov je rovnako silným plusom (Cate Blanchett očarila najviac). Obrazy, efekty a celkový vizuál stabilne a dynamicky komunikuje s divákom, ale samotný príbeh obsahovo neuspokojuje. Mix poetických a akčných pasáží sa tak stáva málo zaujímavým, ak chýba istá súdržnosť a tá by mala byť aspoň v príbehu. Lepší dojem u mňa stroskotal iba na scenári.