Zatracená práce

Začiatok je pomerne príjemný, ako bol začiatok televízie Dožď s nezávislým spravodajstvom. Dokonca až do návštevy prezidenta Medvedeva, ktorého prijali s veľkou slávou, a pritom to bola už inšpekcia u nepriateľa. Na záver je to už klasický ruský scenár: označenie ako zahraničný agent, odstavenie, zrušenie, prenasledovanie. V podstate dnes môžu byť účastníci tohto dokumentu radi, že žijú a nie sú vo väzení. (23.11.2023)

Méně tendence a více věcnosti by v žádném případě neublížilo. Liberalistické podnikání televize DOŽĎ poměřováno tradicí českého prvorepublikového liberalismu, by si více všímalo sociálních problémů dolních a středních vrstev obyvatelstva, potíží vzdělávacího systému, ochrany životního prostředí, historické minulosti. Prezentovat hloupé otázky typu odevzdání Petrohradu jako otevřeného města nacistům po zkušenostech, které s nimi byly spojeny již tenkrát, a umetat cestu Hitlerovi k dobytí Moskvy v lepším případě zpochybňují svéprávnost jejich autorů, v horším případě jsou označitelné jako fašistická propaganda a odmítání západní vojenské pomoci. V každém případě je to zpochybňování obětí, které Rusy, Ukrajince i Bělorusy jako vůbec nacisty nejpostiženější evropský národ stály mnoho. Současně je to pojetí žurnalistiky, které stojí za hranicí ústavnosti kteréhokoliv evropského státu. Neoliberalistický metodický pohled dotváří tuto poněkud pochmurnou krajinu pohledu na snad končící ruskou soukromou televizní stanici. (23.11.2023)

Od dokumentu som čakal oveľa viac, nejaké šokujúce informácie, ale čo je na tom prekvapivé, že nám jedna pani oznamuje, ako sú v Rusku neslobodné médiá a že Putin bude vládnuť nadosmrti? Veď to všetko akosi vieme aj očakávame, hoci niektoré pravdovravné mainstreamové médiá už informovali o dvojníkoch až trojníkoch Putina, sedemnásobnú rakovinu a dokonca písali aj úmrtné listy. Je jasné, že v tomto autoritatívnom režime žiadna novinárska sloboda nikdy nebude a ak si myslí niekto, že to zmení sťažovaním sa na západe, tak to robí len s cieľom publicity, pretože sám vie, že to by sa musel zmeniť režim sám, čo je v Rusku už snáď od čias Zlatej hordy prakticky nemožné. Menia sa tváre, vlajky a názvy, ale vždy to bola krajina založená na silnej ruke a silná ruka kritiku nepotrebuje. Toť Rusko a teraz by sme mohli natočiť dokument o tom, ako fungujú naše demokratické médiá, kto ich financuje, aké záujmy hája a či sú motivovaní ozaj len tou obranou demokracie, prečo sa ale potom v demokracii môže zaviesť cenzúra a bezdôvodne vypínať určité médiá, ako je možné, že v hlavnom spravodajstve nemajú problém označiť ľudí za dezolátov, prečo si novinári myslia, že môžu o určite skupine obyvateľstva hovoriť, že budú kvičať ako na bitúnku, alebo že sú svine vo vnútri ľudských bytostí. A keď toto vyriešime, potom sa môžeme zadúšať, že aká nesloboda je v Rusku. (27.11.2023)

Dokument mapujúci históriu televízie Dožď a nezávislého televízneho spravodajstva v Rusku. Hlavnou postavou je však zakladateľka TV Dožď Natalia Sindějevová. Takže okrem udalostí okolo TV a diania v Rusku s ktorými sú späté sa dozvieme veľa o jej súkromných plánoch a emóciách. Nejde sa veľmi do hĺbky ale všetky podstatné informácia sú zahrnuté. 70% (20.10.2023)

Nemám v zásade problém s tým, že chce niekto poukázať na zvrhlosti, ktoré sa v Rusku dejú s tými, čo sú kategoricky proti systému. Problém mám s tým, že tí čo híkajú nad tým, čo sa tam deje, nemajú problém akceptovať to isté u nás, len v opačnom garde, ako napríklad médiá, ktoré majú odlišný názor ako mainstreamový prúd. No a to je v prípade zásad dodržiavania hodnôt demokracie obrovský problém .. (13.08.2023)