Men

No ty brďo. Počas pozerania si budete neustále klásť otázku, čo z toho  vylezie. Ale verte mi, s týmto Boh nemá nič spoločné. A napokon z toho (doslova) vylezie niečo, čo ste fakt nečakali. Napadli mi 3 – 4 možné vysvetlenia. Všetky banálne. Keďže ale Garlandovu filmovú reč pozorne stalkujem pardon sledujem od Pláže, viem, že tento úžasný anglický provokatér je všelijaký, len nie banálny. To asi nemôže byť nikto, kto natočí Anihiláciu a napíše Sunshine, však? Preto mi bolo jasné, že v tom určite bude niečo iné. A veruže aj bolo. Čo? To je otázka. Netuším. Premýšľal som nad tým dva dni a nepochopil som to. Teda, čiastočne áno. Väčšinou ale nie. Zrejme zámer. Alex schválne chcel zúbožených divákov zmiasť do takej miery, že ponúkol toľko možných výkladov (s tým, že ani jeden nemusí byť správny), aby sa v tom stratili a záverečné titulky ich vypľuli použitých, zneužitých, šokovaných a, samozrejme, nič nechápajúcich. Čo sa týka výpravy, je geniálna. Zbožňujem Anglicko, tamojší vidiek dvojnásobne. Atmosféra? Mrazivá, božská. Tá hudba! Herecké výkony? Jessie Buckley nebola stopercentne sympatická, ale to asi ani byť nemala (vzhľadom na „isté“ okolnosti). No hoci nie je stopercentne sympatická, podáva silný výkon. A to je najdôležitejšie. Hoci vidno, že na konci sa v tom už aj sama stratila a zrejme tak úplne nevedela, ako „to“ vlastne zahrať. Samostatnou kapitolou je šialený Rory Kinnear, ktorý tu stvárnil približne milión rolí. Záhad okolo hrdinky sa postupne nazbiera toľko, že na to pozeráte bez dýchania a žmurknutia, aby vám neunikol jediný detail. Čakáte na šokujúce finálne rozuzlenie a ono nakoniec nepríde... alebo príde? Bol som varovaný, že finále je „fyzické“ a že sa mám pripraviť na najhoršie. S úsmevom som mávol rukou. Votrelca som prvý raz videl, keď som mal desať, takže... No a potom „to“ prišlo. Musím uznať, že som to podcenil. Garland skutočne prišiel s niečím, čo som nečakal. Men je kontroverzný film. Samozrejme to, že je niečo kontroverzné, ešte automaticky neznamená, že je to dobré. Ale ani to, že je to zlé. Niekedy to proste znamená len to, že je to kontroverzné. (08.07.2022)

Garlandova scífka (Annihilation, Ex machina) mě zrovna dvakrát nenadchly, ale tenhle jeho horor-bizár nebo přesněji mysteriózní surrealistický home invasion se mi líbil hodně. A to i přes jeho šílený konec, který skousne opravdu málokdo. Hrdinka má zajímavé trauma a sotva se z něj začne v idylickém venkovském domě a na procházce neméně idylickou okolní krajinou vzpamatovávat, dostavuje se prakticky hmatatelný, sílící pocit ohrožení a úzkosti z toho, že je v tom idylickém prostředí úplně sama a že je tu plno ne úplně nejpřátelštějších mužů. Kteří mají navíc všichni ten samý xicht, což ale hrdinka ani nikdo jiný nijak nereflektuje. A ten pocit jde ruku v ruce s krásně eerie atmosférou starých britských hororů, přičemž k ničemu z toho nejsou potřeba žádní duchové mlátící dveřmi - postačí znepokojivě se blížící silueta v opuštěném železničním tunelu. A tahle luxusní zneklidňující atmosféra vydrží až do finále, stejně jako divákova zvědavost na to, co se z té podivnosti sakra vyvrbí. A pak přijde studená sprcha. A je tak studená, že jsem se u ní uznale pochechtával, jak Garland s diváky vyjebal tím, že jim dal to, co vlastně čekali a chtěli - totálně přepálený bizár, který jinde neuvidí, jen tak nezapomenou a budou mít o čem diskutovat. Věděli, že to bude divné, dívali se na to proto, že to bude divné - a ejhle, ono je to super-ujeté. Krom toho musím ocenit, že hrdinka není žádná chudinka a i v nejvypjatějších a nejbizarnějších situacích si zachovává racionalitu, asertivitu a důstojnost. Což mě vyloženě pohladilo po duši - zrovna nedávno jsem po pár přečtených kapitolách zahodil jeden hororový román, protože jeho dospělá hrdinka působila jako chodící nádoba plná hlasitě šplouchajícího nízkého sebevědomí. A takhle definované postavy mě nezajímají až rozčilují. Jinak pochvalu zaslouží i ústřední herecká dvojice. Nějak jsem se nemohl zbavit dojmu, že to Garland natočil pro své nejlepší kamarády herce, aby je potěšil - ty Jessie, budeš hrát silnou hrdinku, co celou dobu nesleze z plátna, a ty Rory, budeš hrát desetiroli. To zní super, Alexi, dík! Takže horor roku? Za mě zatím jo. (10.07.2022)

K vzhliadnutiu snímky pravdepodobne mnohých presvedčí známe scenáristické a režisérske meno patriace Alexovi Garlandovi. Mňa v prvom rade nalákala prítomnosť Jessie Buckley v hlavnej úlohe a samozrejme štúdio A24. 33-ročná herečka, ktorá už má na konte jednu nomináciu na Oscara, tentokrát stvárňuje mladú Harper, ktorá si odchádza oddýchnuť na malebný anglický vidiek po prekonaní tragickej udalosti. Hoci vskutku neochotne, ale hneď v úvode musím priznať, že ide o prípad, kedy forma víťazí nad obsahom. Garland pracuje s témami sebaobviňovania, silných tráum, odpustením a znovuzrodením a to najmä cez symboliku. V tom problém vôbec nevidím, akurát divák dúfa, že na neho v závere vytasí zamotanejšie posolstvo, ako to, ktoré mu došlo už v priebehu deja. Na druhej strane, aj napriek vyššie uvedenému, si ma atmosféra získala od začiatku do konca. Farebný vizuál je úchvatný, rovnako ako kamera a práca s ruchmi a so samotným zvukom. Ak očakávate poriadnu akciu a veľa ľakačiek, treba hľadať v inom lese. Garlandova novinka ich prakticky veľa neponúka. Ponúka však iné lákadlá, ktoré vo mne osobne dokázali vybudovať poriadne znepokojujúce a tiesnivé pocity. Men je v prvom rade folk horrorom, ktorý cez izolované vidiecke prostredie, náboženské prvky a nevyspytateľnosť nepoznanej prírody, pracuje s divákovou psychikou a jeho strachom z neznáma. Pripomenie filmy ako Midsommar a snáď najviac Mother!, ktorá patrí medzi divácky najrozporuplnejšie vnímané snímky vôbec. Takže tušíte správne. Men je ďalším titulom, ktorý bude publikum rozpolcovať na dva tábory. V závere sa mení najmä na body horror a prinesie scénu, pri ktorej sa bude usmievať snáď aj samotný Cronenberg. Za mňa ide rozhodne o film, ktorý sa oplatí vidieť z niekoľkých dôvodov a určite aj kvôli samotným hercom. Jessie Buckley (The Lost Daughter, I am Thinking of Ending Things) je jednoducho obrovský talent. Vyberá si vypäté role, v ktorých musí ísť emočne na dreň, aj na úkor toho, že ich náročnosť ocení iba okrajové publikum. No a nápad, že všetky vidiecke mužské postavy stvárni iba jeden jediný herec - Rory Kinnear, tiež oceňujem. Takže za mňa určite áno. (05.07.2022)

// Garland mě zase jednou nekompromisně sejmul, i když se mu to tentokrát povedlo de facto kombinací absurdity à la Kaufmanovo I'm Thinking of Ending Things, Aranofskyho symbolikou připomínající pár let starou matku! a teprve poté Garlandovým specifickým vizuálním stylem, kvůli kterému bylo posledních deset minut doslova jedním z nejbizarnějších filmových zážitků mého života. Desítkuju ale všechno, od konceptu, přes práci s hororovou atmosférou a jaký efekt na mě měla, až po ústřední dvojici herců, která tenhle famózní psychologický teror dovedla až do zdárného konce. Mňam. (06.07.2022)

Garland je svoj a točí si, ešte viac ako naposledy, presne po svojom. Je to maniéristické, nie vždy presvedčivé, ale stále autorské tak, že musíte neustále premýšľať nad videným a buď tým byť frustrovaní, alebo myšlienkovo naplnení. Záverečné rozuzlenie síce navodí atmosféru ako u Cronenberga, ktorý ale na rozdiel od Garlanda pozná mieru vo využití symbolov a metafor. Ono to nakoniec skôr pripomína Tarkovského, ktorý by asi mal z Men veľkú radosť. Áno, je to namierené proti mužom, alebo skôr proti ľudskej prirodzenosti, ale na akejsi hlbšej, podvedomej úrovni. Viac nadhľadu by každopádne Men slušala, pretože Garland ten Tarkovskij predsa len nie je. Za mňa percentuálne nehodnotiteľné, takže hodnotenie treba brať s rezervou. (10.07.2022)