Alraune

(2x) Ewersova Alraune je přirozeným průsečíkem mezi klasickým příběhem o Golemovi a Frankensteinovi Mary Shelley. V Galeenově interpretaci je na celém vyprávění nejdominantnější incestní vztah dcerušky Helm a jejího stvořitele Wegenera, což už samo o sobě může dovést diváky k extasy. Každý pohled a pohyb Brigitte Helm je něčím, kvůli čemu stojí za to žít i zemřít. Její sošný profil dává falešné naděje, její démonické tělo vzbuzuje vášeň a její mysl dokáže zastřít rozum. #LFŠ (31.07.2016)

Alraune je zvláštna z viacerých hľadísk. Vzdialene pripomína myšlienkový mix nemeckého expresionizmu 20-tych rokov a zároveň ju z časti vnímam za akúsi predzvesť laboratórneho experimentalizmu prítomného vo fantasy-hororoch počiatkom rokov 30-tych. Ale iba v akomsi periférnom kontraste dramatického celku, pretože sledujeme búrlivé správanie submisívnej dievčiny a jej boj s vlastnou identitou a chamtivým profesorom. Možno som z týchto tém už trochu presýtený, ale aby som to oddelil od kvalitnejších kádrov, musím zostať pri troch *. (01.09.2014)

Brigitte Helm. Herečka s pravdepodobne najzlovestnejším pohľadom v histórii filmu. A je mrzuté, že sa jej talent neuplatnil v niečom, načo úvodné minúty tohto snímku lákali. Na expesionistickú lahôdku ( kratučké minúty na popravisku sú pravdepodobne vizuálne najlepšie v celom filme ), ktorá poteší priaznivcov jak už spomenutého štýlu, tak aj milovníkov mysterióznych hororov nemej éry. Lenže všetko sa to prehupne do nudnej melodrámy, kde je Brigittin kukuč tým najšťavnatejším čoho sa nám dostane. (14.10.2014)

Alraune vznikla jako genetický pokus šíleného vědce, který vzal dva představitele lidské spodiny a přidal kouzlo mandragory. Výsledek je ale podivný. Nepoznala jsem totiž, co je na Alraune v podání Brigitte Helm ďábelského nebo šíleného. I když měla horší morálku, nebyla zločinná, stejně jako měla city, nebyla psychopat apod. A tak jen sledujeme cestu mladé ženy od jednoho milence k druhému, aby nakonec vytrestala svého stvořitele. (18.03.2023)

Nemeckí tvorcovia sci-fi nemej éry mali zvláštnu obsesiu v umelých bytostiach. Neskôr ju spoločne s expresionistickým nádychom prejali v USA a okrem kvalít samotných diel tak majú filmy ako Alrúna svojimi témami aj takúto pridanú hodnotu. Samotná Alrúna toho príliš veľa vzhľadom na možnosti námetu v scenári nerieši, ale keď už sa niečoho provokatívneho chytí, tak sa toho drží. Zaujme aj na svoju dobu inteligentnou filmovou rečou. Hranie rulety a vsádzanie na jednu farbu/kartu je prirovnaním k riziku stvorenia umelej bytosti. Čo z nej vznikne? Aké vzťahy sa medzi stvoriteľom a jeho "dieťaťom" vyvinú? Odpovede sú možno trochu predvídateľné, ale v štýle dobovej nemeckej tvorby. (31.07.2016)