poster

Panna zázračnica

Poetický / Komedie / Drama / Mysteriózní

Československo, 1966, 93 min

  • ScarPoul
    *****

    Je zvláštne ako sa pôvodná Tatarkova panna zázračnica odlišuje od Uherovej zázrečnice, aj keď Tatarka napísal pre filmovú verziu scenár. Kniha je plná myšlienkových obratov, otočení, pocitov a emócií, slovných hračiek v ktorých bol skrytý príbeh rozprávajúci o túžbe a láske. Uherov film, je neskonale surrealistický čo sa týka predobrazov, dokonalý v komponovaní videného a skrytého. Tvorivý tým sa stretol a natočil na slovenské pomery naozaj netradičný a nezvyčajný film, ktorý je rovnako ako literárna predloha ľahko čitateľný vo svojej komplikovanosti. Jediný rozdiel je v pocite, ktorý som mal na konci. Film ma pohladil, ukázal mi dosiaľ nevídané, ale nezanechal vo mne toľko emócií a myšlienok ako kniha. Ale vyslovene povedať, že kniha je lepšia si netrúfam, lebo čitateľnosť podobných diel, sa mení z každým jedným divákom. Uher ako obvykle nesklamal a po príbehovo ťažkopádnom Orgáne sa trocha pojašil a predviedol skutočnú fantazíu túžby aká sa v slovenskom filme po tomto skvoste a vlastne ani predtým neukázala. Veľmi zaujímavý film, rozhodne odporúčam, nech si na neho každý spraví vlastný, originálny názor.(9.11.2009)

  • SeanLSD
    ****

    Po výbornom ORGANE sa umenie a vojna opäť stretávajú vo filme Štefana Uhra na motívy jednej z mála kultových kníh modernej slovenskej literatúry a scenára samotného majstra Tatarku o skutočne prežívanej fantázií v hrozných časoch, kedy aj umenie musí byť iné, okamžité, plnšie a nezachytiteľnejšie, Vyzeralo to na dokonalé spojenie, ale ako to už býva, práve vtedy to tak úplne nevyjde. Filmové spracovanie výnimočnej prózy bolo síce artistné dosť, ale nemohol som sa ubrániť pocitu, že konkrétna podoba výrazne ubrala PANNE ZÁZRAČNICI na zázračnosti... Akoby sa v prepise románu do scenára stratilo ono ťažko postihnuteľné čaro a plné umelecké prežívanie okamihu. Akoby Uher so Szomolányim boli v následnej realizácií zviazaní slovami a nedokázali uväzniť tú prchavú fantáziu do svetlom písaných obrazov. Pritom práve ich prvý spoločný film, SLNKO V SIETI, bol bravúrnou kompozíciou práve takých symbolických i surreálnych detailov, ktoré sa mi zdajú dokonale vystihovať aj charakter Panny zázračnice...(31.7.2013)

  • troufalka
    *****

    Rozlehlá nádražní hala (ve skutečnosti pavilon A brněnského výstaviště), tajemná a žádnoucí Anabella (Jolanta Umecka), telefonní budka v poli, vítr a vrány, lev pojídající staré obrazy, svíčka zapálená o vodní hladinu. Podmanivá hudba, mírně ponurá atmosféra, spoustu surrealistických obrazů umocněných hereckými výkony a dobře volenými interiéry. Ojediněné dílo v československé kinamatografii.(14.3.2014)

  • nascendi
    ***

    Dominik Tatarka je vo verejnosti známejší svojimi vyhranenými názormi a postojmi, než svojím literárnym dielom. To istým spôsobom vysvetľuje, prečo som Tatarkovu predlohu nečítal a jej filmovému stvárneniu Štefanom Uhrom príliš nerozumel. Film ma však nenudil, pretože ponúkol množstvo nádherných obrazov zo zákutí, ktoré sa už dnes pravdepodobne nedajú nájsť. Takže z môjho hľadiska viac Szomolányi, než Uher a Tatarka.(5.8.2010)

  • Anderton
    ***

    Keď Tatarka ponúkol svoj scenár Uherovi, ten sa musel poriadne preľaknúť, čože to má vlastne natočiť. Našťastie si zobral na pomoc najlepšieho kameramana široko ďaleko, ktorý s ním dokázal vytvoriť skutočný hard core surrealizmus. A to je pre mňa na Zázračnici to najhodnotnejšie. Je totiž naša a tak aj na jej chyby sa budeme dívať ináč. Niektoré zábery sú úchvatné, vidíme v nich množstvo predmetov či už symbolických, alebo na efekt. Spájajú ich však iba postavy a pocit, dej nie je pre tvorcov podstatný. To bude kameňom úrazu pre mnohých, rovnako ako aj fakt, že bez neho nie je jednoduché dodať filmu spád a tak si získať diváka. Aj toho náročného. Umelci majú tvorivú krízu, bojujú medzi umením a zákazkovým remeslom, majú sny, sú osamelí a chcú Anabelu. Riešia sa otázky domova, smrti a svoju úlohu zohráva aj vojna. Ja si myslím, že keď je daný taký apel na rozprávanie obrazom, tak by mal byť film menej urozprávaný. Na prvý krát je potom menej uchopiteľný a percentuálne nehodnotiteľný.(28.9.2013)

  • - Dominik Tatarka napísal scenár po alkoholom prehýrenej noci, keď ráno našiel vo svojom písacom stroji na papieri napísané „Anabella, panna zázračnica". (Raccoon.city)

  • - Natáčení probíhalo v lokalitách Bratislava, Pezinok, Plavecký Mikuláš, Skalnaté pleso a Smolenice. Scéna v nádražní budově se natáčela v pavilonu A brněnského výstaviště. (Raccoon.city)

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace