Hotel Konečná stanice

Oscar 1 : Dokument (10.02.2005)

Klaus Barbie (Mäsiar z Lyonu) unikal spravodlivosti celých 40 rokov.. Zadržaný bol v roku 1987 v Bolívii a postavený pred súd v Lyone (Francúzsko). Rozsah filmu je obrovský a pokrýva viac ako 40 rokov a prebieha na niekoľkých kontinentoch. Dokument približuje proces proti Klausovi Barbiemu, lyonskému šéfovi gestapa a jeho život v 2. svetovej vojne. Dokument je zaujímavý výpoveďami obeťami nacistických zverstiev, svedkami, zradcami ale aj bývalými nacistami, americkými spravodajskými dôstojníkmi a juhoamerickými vládnymi úradníkmi. Film nám taktiež poskytuje vysvetlenie prečo sa mu darilo ukrývať tak dlho a kto mu v tom pomáhal. Ide o viac ako životopisný dokument jedného z nacistických masových vrahov. . (06.05.2015)

Nemůžu si pomoct, ale mě tenhle film prostě přijde roztahaný a hlavně o tom, že se snaží obviňovat další lidi z toho, že pomáhali člověku, který páchal zvěrstva, se skrývat. Skoro jako kdyby Ophüls hledal odpověď na to, proč takové stvůře pomáhali. No, ono by bylo možná lepší odpovědět na to, proč tu vůbec taková zrůda byla. Ale na to není moc hezká odpověď. (01.02.2016)

ocenenia : MFF Cannes 1988 - Cena FIPRESCI, uvedené v sekcii "Un certain regard" (26.02.2013)

"Jean Moulin "made" Barbie, who otherwise was an ordinary torturer, atrocious, but ordinary!"   Dlhú dobu som si vravel, prečo je jednej nacistickej svini (Klaus Barbie) venovaný tak veľký priestor, keď podobných boli celé mraky. Prvé 2 hodiny som sa nudil pri nezáživných rozhovoroch so starými dedkami, ktorí, polichotení pozornosťou, tárajú dve na tri (Otázka: "Aký máte na to názor?" Odpoveď: "Nemám na to žiaden názor."). A do toho ešte tie pitomé nemecké piesne, ako vystrihnuté z budovateľskej éry. Keď sa ale dokument začal venovať tomu, čo sa dialo po vojne, začalo to byť veľmi zaujímavé. Bola to totiž jedna veľká tragikomédia, nad ktorou mi až rozum zostával stáť. Najskôr sa do toho zamiešali americké tajné služby (a špinavá americká politika všeobecne), ktorým ani trochu nevadilo spolupracovať s nacistickými sviňami (a pomáhať im). K pomoci sa pridala dokonca aj katolická cirkev (až po najvyššie posty), zrejme kvôli strachu z komunistov, a tak si táto "vysoko morálna" inštitúcia mohla zaknihovať ďalší z nekonečného radu hriechov. Aj vďaka výdatnej pomoci USA a cirkvi mohol Klaus Barbie a jemu podobní pokračovať vo svojom vraždení niekde v Bolívii (a v ďalších krajinách Južnej Ameriky). To sú veci, ktoré sa nijako nedajú ospravedlniť. Škoda tej rozťahanosti dokumentu a jeho nezáživnej prvej polovice. Podobný dokument Šoa (1985), aj napriek jeho viac ako 2-násobnej dĺžke, ma bavil podstatne viac. (07.05.2022)